Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Jana Hatalová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200969
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:
Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, AK so
sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti odporcovi: Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom J.
Curie 3, Poprad, za účasti 1. Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo,
O.C. Fertex, J. Curie 1, Poprad, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Sidor, s.r.o., so sídlom v
Poprade, Zdravotnícka 4373/6, 2. Q. O., bytom Q., 3. G. E., bytom D., 4. S. J., bytom R., 5. W. C., bytom
Q., 6. H. Z., bytom J., 7. X. I., bytom T., 8. G. I., bytom V., 9. U. I., bytom P., 10. P. W., bytom Q., 11.

Ing. X.R., bytom W., 12. Ing. J. J., bytom V., E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa
04.07.2014, číslo: C 175/2005-21, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa 30.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa
30. septembra 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť zúčastnenej osobe Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach -

pozemkové spoločenstvo trovy odvolacieho konania vo výške 181,90 € na účet právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 5Sp/21/2014-172 zo dňa 30.09.2015 Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie
odporcu číslo: C 175/2005-21 zo dňa 04.07.2014, ktorým odporca rozhodol ako príslušný správny orgán
podľa § 5 a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), § 3 ods.
2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
(ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), vo veci návrhu Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach -
pozemkové spoločenstvo (ďalej aj „pozemkové spoločenstvo alebo spoločenstvo“) s tým, že v záhlaví

rozhodnutia správny orgán menovite uviedol členov tohto pozemkového spoločenstva, na vydanie
rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou ako je uvedená v notárskej zápisnici
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo v protokole a zozname o prechode vlastníctva veci štátu na
obec tak, že podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. potvrdil vlastníctvo jednotlivým členom Bývalého
urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom v Poprade k nehnuteľnostiam
- pozemkov vo výroku presne špecifikovaným. Ďalej rozhodol, že týmto rozhodnutím stratili platnosť
všetky osvedčenia alebo protokoly a zoznamy, na základe ktorých došlo k zápisu vlastníctva vyššie

uvedených pozemkov v prospech mesta Vysoké Tatry.

Správny orgán v rozhodnutí dôvodil tým, že včas podaným návrhom (zo dňa 28.07.2005) sa pozemkové
spoločenstvo domáhalo vydania rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou ako jeuvedenávnotárskejzápisniciosvedčeniavyhláseniaovydržaníalebovprotokoleazoznameoprechode
vlastníctva veci štátu na obec podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. Návrh bol uplatnený
vo vzťahu k pôvodnej mpč. 3461/a2/a1/1 a mpč. 3462/b, keď správny orgán vykonaným dokazovaním

dospel k záveru, že mpč. 3461/a/2/a/l/l nebola konfiškovaná a z mpč. 3462/b bola znárodnená len časť
pod sanatóriom Tatra (katastrálne parcely č. XX a XX). Správny orgán mal nesporne preukázané, že
vlastníctvo k obidvom pozemkom zapísaným v PKV č. 1 kat. úz. W. nebolo odňaté (okrem znárodnenia
parciel pod sanatóriom Tatra) a teda neexistujú žiadne vecné ani právne dôvody, aby návrhu nevyhovel.
Keďže právnemu predchodcovi navrhovateľa (pozemkovému spoločenstvu) nehnuteľnosti zapísané v

PKV č. 1 kat. úz. W., t. j. mpč. 3461/a/2/a/l/l a 3462/b neboli štátom nikdy odňaté, nemohlo sa mesto
Vysoké Tatry, vychádzajúc zo zásady, že nikto na iného nemôže previesť viac práv, než má sám, stať
vlastníkom sporných nehnuteľností podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a štát ani nemohol s
mestom spísať protokoly o prechode vlastníctva štátu na obec. Dôvody rozhodnutia a listiny, z ktorých
vychádzal odporca, podrobne opísal v časti VII až IX preskúmavaného rozhodnutia (strana 59 až 80).

Krajský súd v Prešove podľa ust. § 250l O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ust. § 250l
ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a ďalších účastníkov konania v 3. až
12. rade, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný, lebo rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, predmetom preskúmania je rozhodnutie
vydané podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., ktorým odporca potvrdil jednotlivým
členom Bývalého urbárského spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo v rozhodnutí presne
uvedeným, vlastníctvo k pozemkom tak, ako to vyplýva z výroku preskúmavaného rozhodnutia t.j.

rozhodol, že tieto pozemky sú vo vlastníctve inej osoby ako bola uvedená v notárskej zápisnici
osvedčeniavyhláseniaovydržaníaleboprotokoleazoznameoprechodevlastníctvavecištátunaobecv
kat. úz. W.. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že vydaním rozhodnutia stratil
platnosť protokol o delimitácii nehnuteľného majetku zapísaný pod PVZ 5/73 z LV č. XXX, z LV č. X, z LV
č. X a z LV č. XXX zo dňa 01.05.1991 - PVZ 75/91. Protokoly zo dňa 06.04.1994 - PVZ 178/95 a dodatok

k protokolu zo dňa 02.09.1996 - PVZ 240/96. Notárska zápisnica osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N
398/1996 - PVZ 97/96, N 370/1997 - PVZ 165/97, N 369/1997 - PVZ 166/97. Prechod nehnuteľností z
LV č. X na základe neznámeho titulu PVZ 45/96.

Po citácii relevantných právnych predpisov krajský súd konštatoval, že navrhovateľ v opravnom

prostriedku aj v stanovisku zo dňa 17.04.2015 namietal v procesnoprávnej aj v hmotnoprávnej rovine.

Čo sa týka procesnoprávnych námietok navrhovateľ bol toho názoru, že rozhodnutie zo dňa 04.07.2014
je paaktom, zdanlivým (ničotným, nulitným) právnym aktom, z ktorého nevyplývajú žiadne práva ani
povinnosti. Takýto úkon je neplatný od samého začiatku (ex tunc), z právneho hľadiska neexistuje a

nikoho nezaväzuje. Keďže o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 19.11.2012 nebolo doposiaľ zo strany
súdu rozhodnuté, nenadobudlo právoplatnosť a ak odporca na základe paaktu rozhodol s opačným
výsledkom (preskúmavaným rozhodnutím), rozhodol duplicitne v tej istej veci, o tom istom predmete
konania, čím hrubo porušil procesnoprávne aj hmotnoprávne ustanovenia. K paaktu v stanovisku zo
dňa 17.04.2015 analogicky poukázal na českú judikatúru a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 3SžoKS 3/2016.

Súd ďalej uviedol, že v danom prípade o návrhu pozemkového spoločenstva zo dňa 28.07.2005,
podanom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., rozhodol správny orgán rozhodnutiami zo dňa
15.12.2008, 20.12.2010 a 19.11.2012.

Prvými dvomi rozhodnutiami bolo návrhu vyhovené, ale rozsudkami Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1Sp/39/2019-112 zo dňa 15.06.2000 a 1Sp/6/2011-88 zo dňa 23.02.2012 boli rozhodnutia zrušené a
vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Rozhodnutím zo dňa 19.11.2012 č. C 175/2005-12/MK nebolo návrhu vyhovené, preto podalo
pozemkové spoločenstvo dňa 10.12.2012 odvolanie a zároveň dňa 17.12.2012 žalobu o preskúmanie
tohto rozhodnutia. Konanie o žalobe bolo vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/94/2012.Rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 č. Co 4/2013/Bo rozhodol právny predchodca odporcu tak, že
rozhodnutie zo dňa 19.11.2012 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2014.

Následne uznesením č. k. 3S/94/2012-83 zo dňa 28.08.2014 krajský súd konanie o žalobe zo
dňa 17.12.2012 zastavil. V uznesení poukázal na § 247 ods. 2 O.s.p. a vo vzťahu k § 12 ods. 3
zákona č. 180/1995 Z. z. uviedol, že ... „ ak je v ustanovení § 12 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.
z. upravená možnosť podať proti rozhodnutiu podľa odseku 1 opravný prostriedok podľa osobitného

predpisu (§ 250l a nasl. O.s.p.), je dôležité a rozhodujúce, že pôjde o také rozhodnutie, ktorého výrok
zodpovedá presne alternatívam upraveným v tomto odseku 1. Opravný prostriedok podľa osobitného
predpisu je však prípustný len proti pozitívnemu rozhodnutiu správneho orgánu o návrhu, teda v zmysle
odseku 1 potvrdzujúcemu rozhodnutiu. Pripustenie preskúmania práve takéhoto rozhodnutia na základe
opravnéhoprostriedkupodľaosobitnéhopredpisujevyjadrenímistejvyššejzávažnostitohtorozhodnutia
a vôle zákonodarcu zabezpečiť jeho preskúmanie priamo súdom mimo odvolacieho správneho konania.

Iné ako pozitívne rozhodnutie v zmysle odseku 1 citovaného zákona nebolo možné napadnúť opravným
prostriedkom podľa osobitného predpisu, ale len odvolaním podľa správneho predpisu. Názor žalobcov
v tomto smere teda nebol správny...“.

Uznesenie č. k. 3S/94/2012-83 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2015.

Na vyššie uvedené rozhodnutia poukazuje krajský súd z dôvodu, že námietka nastolená navrhovateľom
v opravnom prostriedku v tomto konaní, bola právoplatne vyriešená v konaní 3S/94/2012.

V prípade nesúhlasu mal navrhovateľ možnosť podať odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove č. k. 3S/94/2012, resp. žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa
30.09.2013, kde by sa ako predbežná otázka riešila otázka právomoci (či o odvolaní podľa § 12 ods. 3
zákona č. 180/1995 Z. z. rozhoduje správny orgán alebo súd).

Keďže krajský súd v uznesení č. k. 3S/94/2012 mal za to, že o opravnom prostriedku pozemkového

spoločenstva podanom proti rozhodnutiu zo dňa 19.11.2012 mal rozhodnúť správny orgán podľa
správneho poriadku (nie súd podľa § 250l a nasl. O.s.p.) a keďže preskúmavané rozhodnutie zo dňa
04.07.2014 bolo vydané až po tom, čo rozhodnutím správneho orgánu v správnom konaní zo dňa
30.09.2013 (právoplatným dňa 15.02.2014) bolo skoršie rozhodnutie zo dňa 19.11.2012 zrušené a vec
bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, že

ide o duplicitné rozhodnutie o tom istom, s opačným výsledkom, že ide o paakt, vydaný nepríslušným
orgánom.

Krajský súd nestotožnil ani s námietkou, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
neurčitosť, že odporca jednostranne prihliadal len na argumentáciu pozemkového spoločenstva a bez

náležitého odôvodnenia neprihliadal na tvrdenia mesta Vysoké Tatry, tieto ignoroval, a že sa neriadil
záväzným právnym názorom vysloveným v rozsudkoch 1Sp/39/2009 a 1Sp/6/2011.

Podľa názoru krajského súdu uvedeného v odôvodnení svojho rozsudku je potrebné zdôrazniť, že
dôvodytaktotvrdenejnezákonnostinavrhovateľnekonkretizoval.Vrozsiahlom85-stranovomrozhodnutí

pritom odporca veľmi podrobne reagoval na všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. V
časti VI. až VIII. rozhodnutia citoval vyjadrenia navrhovateľa, vyjadrenia pozemkového spoločenstva
a podklady slúžiace na vydanie rozhodnutia. Riadil sa aj záväzným právnym názorom vysloveným v
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Sp/6/2011, v zmysle ktorého (aj s poukazom na skorší
rozsudok sp. zn. 1Sp/39/20109), reagujúc na povinnosť správneho orgánu sa v ďalšom konaní náležite

vysporiadať, kedy správny orgán začal konanie ROEP, kedy bol register zverejnený a či bol návrh na
vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. podaný včas, došetril skutkový stav
a zistil, že správny orgán postupom podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., rozhodnutím zo dňa
14.06.2005 č. C 148/2005-001 a č. C 148/2005-002 uverejnil návrh registra, ktorý bol dňa 04.07.2005
zverejnený v priestoroch Mestského úradu v Starom Smokovci po dobu 30 dní. Výpis z návrhu registra

bol doručený dňa 28.06.2005 aj pozemkovému spoločenstvu (čl. 97 AS 2), ktoré dňa 28.07.2005 podalo
do podateľne správneho orgánu návrh na začatie konania podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a
následne, výzvou na doplnenie podania zo dňa 06.10.2005 sa začalo konanie. Návrh bol teda doručenývčas, v lehote stanovenej v § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. (do 30 dní od doručenia výpisu z návrhu
registra).

Z obsahu podaní pozemkového spoločenstva zo dňa 28.07.2005 (čl. 1, 2 AS 1) vyplýva, že návrh bol
uplatnený vo vzťahu k mpč. 3461/a/2/a/1/1 zapísanej v PKV č. 1 kat. úz. W. a mpč. 3462/b zapísanej
v PKV č. 10 kat. úz. W..

Odporca sa v bode I. preskúmavaného rozhodnutia náležite zaoberal aj otázkou vecnej príslušnosti.

Poukázal na § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy (ďalej len „zákon
č. 180/2013 Z. z.“ ) v spojení s § 3 ods. 1 písm. a), b) v spojení s ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.,
v zmysle ktorých bol vecne príslušným správnym orgánom katastrálny úrad, keďže išlo o katastrálne
územie, v ktorom operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje
v nich uvedené možno identifikovať (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.). Keďže návrh na
vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. bol podaný v rámci konania o obnove

evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle § 1 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b)
a odsek 2 zákona č. 180/1995 Z. z. aj na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995
Z. z. bol príslušný katastrálny úrad.

Pre doplnenie krajský súd uviedol, že s účinnosťou od 01.10.2013 boli na základe § 8 písm. e) zákona č.

180/2013 Z. z. zrušené správy katastra a podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona pôsobnosť správy katastra
v sídle kraja prešla na okresné úrady (katastrálne odbory) v sídle kraja. Podľa § 9 ods. 11 zákona č.
180/2013 Z. z. právoplatne neskončené veci správy katastra do 30.09.2013 dokončí okresný úrad v
sídle kraja.

Odporca sa v bode II. preskúmavaného rozhodnutia podrobne zaoberal aj otázkou, či pozemkové
spoločenstvo malo právny záujem na podaní návrhu a či bolo osobou, ktorej bolo možné podľa § 12
ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. potvrdiť, že predmetné pozemky sú jeho vlastníctvom. Z
preskúmavaného rozhodnutia aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že pozemkové spoločenstvo
je spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré obnovilo svoju činnosť v roku 1992 (registrácia

Ministerstvom vnútra SR pod č. VVS/1-19/90-7038 zo dňa 23.11.1992). V roku 1995 spoločenstvo
požiadalo o registráciu na Obecnom úrade v Mlynici podľa zákona č. 187/1993 Z. z. Právne pomery
pozemkového spoločenstva boli zosúladené s právnymi predpismi na zasadnutí valného zhromaždenia
spoločenstva dňa 20.12.1996, s následnou registráciou pozemkového spoločenstva na základe
rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade č. reg. 12/1996.

Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ku dňu podania návrhu boli členmi
pozemkového spoločenstva fyzické osoby a obec Mlynica, ktorí predložili správnemu orgánu (v
konaní C 175/2005) všeobecné plné moci na zastupovanie X., vtedajšiemu predsedovi pozemkového
spoločenstva. V PKV č. 1 kat. úz. W. neboli zapísané spoluvlastnícke podiely, zápis bol vykonaný

v prospech urbáru ako útvaru, vedená bola len urbárska kniha. Zrušením urbáru zostalo vlastníctvo
podielnikov zachované a to podľa stavu ku dňu účinnosti zákona č. 2/1958 Sb. Notárskou zápisnicou N
391/2003, Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003 bola obnovená urbárska kniha a súčasne bola osvedčená
aj veľkosť podielov pôvodných spoluvlastníkov (resp. ich právnych nástupcov). Toto osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní je verejnou listinou, ktorá je vedená ako záznamová listina pod č. záznamu Z

3156/2003, v katastri nehnuteľností zapísaná pod č. zmeny 44/04.

Ďalej skutočnosť, že pozemkové spoločenstvo bolo vlastníkom predmetných nehnuteľností mal správny
orgán preukázané zo zmluvy uzavretej s grófom D., zo zápisov v PKV č. 1, kat. úz. W., ale aj z rozhodnutí
Pozemkového úradu Poprad, č. 2009/283/2785-Kj zo dňa 10.09.2009 a č. 2011/378/1464-Kj zo dňa

21.06.2011 (o znárodnení parciel č. 19 a 20).

Ďalším dokumentom potvrdzujúcim právne nástupníctvo „bývalých urbárnikov“ bol aj Výpis z registra
pozemkových spoločenstiev č. j. 2013/819/157 Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach -
pozemkové spoločenstvo registrovaného pod č. 12/96, práv. 9603011-002 ako spoločenstva s právnou

subjektivitou a Stanovy (v zmysle ktorých cieľom tohto združenia je obnovenie reálneho výkonu
vlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov a ich právnych nástupcov...).Vo vzťahu k námietke, v ktorej navrhovateľ poukázal ...„na obsah osvedčenia o vydržaní, z ktorého
vyplýva,žečlenoviasúspoluvlastníkmispoločnýchnehnuteľností,ktorébolipôvodnezapísanévovložke
č. 1 v kat. úz. W. ako mpč. 3461/a/2/a/1/1 ... a nič viac...“ krajský súd poukazuje na prílohy notárskej

zápisnice JUDr. V. N 391/2003, Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003 a to vyhlásenia členov pozemkového
spoločenstva o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností v kat. úz. Q. a v kat.
úz. W. (všetkých) (čl. 1046 až 1079 k prílohe č. 101 v AS 2), pričom v Zozname vlastníkov podielov
spoločnej nehnuteľnosti (čl. 1080 k prílohe č. 101 AS 2) je uvedená pozemkovoknižná zápisnica č. 1 kat.
úz. W., ale aj zápisnica č. 10, kat. úz. W., do ktorej bola pôvodná mpč. 3462/b/1 odpísaná na základe

znárodnenia. V preskúmavanom rozhodnutí sa pritom odporca vysporiadal s otázkou znárodnenia v
súvislosti so sanatóriom Tatra tak, že znárodnením štát nadobudol len časť mpč. 3462/b/1 a to parcely č.
19 a 20. Predmetnou notárskou zápisnicou bola obnovená urbárska kniha a súčasne bola osvedčená aj
veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva. Vo vzťahu k ďalšej námietke
navrhovateľa, že notárska zápisnica nemôže byť úradnou listinou lebo postráda konkrétne mená
právnych predchodcov dáva krajský súd do pozornosti prílohy notárskej zápisnice (čl. 1080 a 1081

k prílohe 101v AS 2) označené ako „Zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti“, v ktorých
sú označené aj mená pôvodných vlastníkov, od ktorých jednotliví členovia odvodzujú veľkosť svojich
podielov. Navrhovateľ svoje tvrdenie (o neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice) doposiaľ ani ničím
nepreukázal a neuspel ani v konaní pred Okresným súdom Poprad č. k. 12C 174/2007 o neplatnosť
uvedeného notárskeho osvedčenia, o ktorom okresný súd rozhodol tak, že návrh mesta Vysoké Tatry

zamietol. Rozsudok zo dňa 08.09.2008 nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2008. (čl. 58 k prílohe 102
AS 2).

Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa činnosti komisie pre obnovu evidencie pozemkov a jednotlivých
etáp ROEP krajský súd uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi konaním podľa § 12 zákona č. 185/1995

Z. z. a konaním o rozhodnutí podľa § 7 citovaného zákona.

Konaniepodľa§7zákonač.180/1995Z.z.jeupravenév§4až§10citovanéhozákonaaboloukončené
vydaním rozhodnutia zo dňa 31.01.2006 o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz.
W.. Register bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 22.03.2006 pod č. C - 2/2006, Z 522/06, PVZ

50/06. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra bolo v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.
z. preskúmateľné súdom a všetky námietky súvisiace s konaním ROEP bolo potrebné uplatniť v tomto
konaní. V danom prípade však ide o konanie podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z., ktoré síce začalo v
rámci ROEP, ale rozhodnutie bolo vydané v čase, keď už bol register právoplatne schválený a zapísaný
do katastra nehnuteľností.

K námietke navrhovateľa, že s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. možno podielové
spoluvlastníctvo nadobudnúť iba prevodom (kúpna, darovacia zmluva), alebo prechodom (dedením),
žiadny iný spôsob nadobudnutia vlastníctva neprichádza do úvahy a absolútne už nie vydaním
osvedčenia o vydržaní, pričom správny orgán v rozhodnutí ani neuviedol deň, ktorým navrhovateľ

nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním a návrh mal obsahovať aj skutočnosti o splnení
podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom (Občianskym zákonníkom), je potrebné
uviesť, že správny orgán nerozhodol - nepotvrdil nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa § 11 zákona
č. 180/1995 Z. z., ale rozhodoval podľa § 12 ods. 1 písm. b) citovaného zákona a potvrdil, že pozemky sú
vo vlastníctve inej osoby. Právna úprava (zákon č. 180/1995 Z.z.) pritom nevylučovala, aby podiely na

spoločnej nehnuteľnosti boli členmi nadobudnuté na základe osvedčenia vydržania vlastníckeho práva,
ktoré má len deklaratórne účinky.

Opätovne treba zdôrazniť, že vlastnícke právo členov urbáru (pozemkového spoločenstva) k spoločným
nehnuteľnostiam zostalo v zmysle zákona č. 2/1959 Zb. zachované a spoločné lesy prešli len do

obhospodarovania štátnej lesnej organizácie alebo družstva. Keďže členovia urbáru neboli v PKV č. 1
kat.úz.W.menovitezapísaní,aletýchtourbárevidovalvtzv.urbárskejknihe,ktorásavšaknezachovala,
tak notárskou zápisnicou (N 391/2003, Nz 92217/2003 došlo k obnoveniu urbárskej knihy s prihliadnutím
na prevody medzi členmi urbáru tak, ako to bolo zdokumentované vo vyhláseniach, ktoré tvorili prílohu
notárskej zápisnice. Uvedeným postupom členovia pozemkového spoločenstva preukazovali veľkosť

svojich podielov v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. Aj v tomto prípade sú preto námietky
navrhovateľa nedôvodné.Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.09.2015 č. k. 5Sp/21/2014-172 bolo zo strany
navrhovateľa podané odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, v
ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie

odporcu zruší a konanie zastaví (§ 250j ods. 3 O.s.p.), alternatívne, aby rozhodnutie odporcu zrušil z
dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), d) a e) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie (§ 250ja
ods. 3 O.s.p., prvá veta).

V prvom rade poukázal na nesprávnosti v konaní, ktorých sa dopustil súd prvého stupňa, pretože pri

rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. mal žalobu zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a nie rozhodnutie žalovaného zo dňa
04.07.2014 číslo: C 175/2005-21 potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. S rozhodnutím súdu prvého stupňa
navrhovateľ nesúhlasí, je potrebné ho považovať za nesprávne a nezákonné a pre nedostatok dôvodov
za neurčité a nepreskúmateľné.

Následne v odvolaní dôvodil tými istými argumentmi ako v podanom opravnom prostriedku, návrhu
na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu číslo: C 175/2005-21 zo dňa
04.07.2014 a to pokiaľ ide o procesné pochybenie správneho orgánu ako i následné nesprávne právne
posúdenie tohto procesného pochybenia zo strany krajského súdu.

Uviedol, že správny orgán vo viac ako 10 ročnom postupe v rámci rozhodovacej činnosti vydal viacero
diametrálne odlišných rozhodnutí a to 1: rozhodnutie číslo: C-175/2005 zo dňa 15.12.2008, ktorým bolo
potvrdené nadobudnutie vlastníctva v prospech spoločenstva v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č.
180/1995 Z. z., ktoré bolo následne na základe návrhu navrhovateľa na preskúmanie jeho zákonnosti
rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod. č. k. Sp/39/2009-112 (správne má byť asi uvedené

1Sp/39/2009-112) zo dňa 15.06.2008 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, 2: rozhodnutie číslo:
C-175/2005-02 zo dňa 20.12.2010, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam
v prospech spoločenstva, ktoré bolo takisto na základe podaného opravného prostriedku zo strany
navrhovateľa zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/6/2011-88 zo dňa 23.02.2012
a vec bola vrátená na ďalšie konanie, 3: rozhodnutie číslo: C-175/2005-12/MK zo dňa 19.11.2012,

ktorým bolo rozhodnuté tak, že návrhu navrhovateľa na usporiadanie vlastníctva k pozemkom podľa
ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. sa nevyhovuje. Proti tomuto rozhodnutiu Mesto Vysoké
Tatry ako úspešný účastník nepodalo žiaden opravný prostriedok. Z poučenia obsiahnutého v tomto
rozhodnutí vyplýva ....proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia na Katastrálny odbor v Prešove, prostredníctvom tunajšej Správy katastra.

Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní lehoty na podanie odvolania a nadobudnutí
právoplatnosti.

Navrhovateľ v tejto súvislosti v odvolaní poukázal na to, že proti tomuto rozhodnutiu odporcu (v poradí
už tretiemu) podalo spoločenstvo odvolanie, o ktorom rozhodovala Správa katastra Prešov (ako vecne

nepríslušný orgán nezákonne) a to tak, že svojím rozhodnutím číslo: Co-4/2013/Bo zo dňa 30.09.2013
zrušila rozhodnutie odporcu zo dňa 19.11.2012 číslo: C-175/2005-12MK a vec vrátila prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ opakovane poukázal v odvolaní proti rozsudku krajského súdu na obsah podanej

žaloby, zrejme mal na mysli podanie opravného prostriedku na tú skutočnosť, že rozhodnutie číslo:
C-175/2015-12MK zo dňa 19.11.2012 obsahuje nesprávne poučenie. Podľa názoru navrhovateľa bolo
predmetné rozhodnutie preskúmateľné súdom.

Opakovane uviedol, že vzhľadom na doterajší postup správneho orgánu, ako aj samotného Krajského

súdu v Prešove, je treba mať za jasne dané a preukázané, že v poradí tretie rozhodnutie Správy katastra
Poprad číslo: C-175/2015-12/MK zo dňa 19.11.2012, proti ktorému nebol zo strany účastníka podaný v
zákonom stanovenej lehote riadny opravný prostriedok (§ 12 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.) nadobudlo
právoplatnosťaďalšierozhodnutiesprávnehoorgánuOkresnéhoúraduPoprad,katastrálnyodbor,číslo:
C-175/2005/21 zo dňa 04.07.2014 je v dôsledku prekážky veci právoplatne skončenej, res iudicata, a

takého rozhodnutie je nezákonné (s účinkami paktu) a celé ďalšie prebiehajúce konanie je potrebné
zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s..p). Správny orgán aj napriek naplneniu prekážky právoplatne rozhodnutej
veci vo veci ďalej konal a rozhodol rozhodnutím zo dňa 04.07.2014.Toto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je formalistické, arbitrárne, nezákonné a ústavne
neudržateľné a to v tom smere, že navrhovateľ už v priebehu konania namietal a vyslovil podozrenie,
že na vypracovaných rozhodnutiach prvostupňového správneho rozhodnutia participuje samotný

navrhovateľ a čom svedčí samotný obsah aj odôvodnenie týchto rozhodnutí, ktoré plne korešpondujú s
právnymi stanoviskami a vyjadreniami navrhovateľa, ktoré produkoval v priebehu konania.

Podstatnou procesnou vadou celého konania zo strany príslušných štátnych orgánov bolo, že tieto sa
podľa názoru navrhovateľa nevysporiadali v žiadnom smere so vznášanou námietkou v rámci splnenia

podmienok konania s neexistenciou aktívnej legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu.
Túto svoju aktívnu legitimáciu pozemkové spoločenstvo opieralo o písomnú listinu Osvedčenie vydané
formou notárskej zápisnice N 391/2003, NZ 92217/2003 vydané dňa 14.10.2003 na notárskom úrade,
notárkou JUDr. U. V., ktorou boli osvedčení jednotliví podieloví spoluvlastníci, ako aj výška ich
spoluvlastníckych podielov. Správny orgán pritom do výroku rozhodnutia zakomponoval aj nehnuteľnosti
zapísané a vytvorené z pôvodnej mpč. 3462/b/1 evidovanej v PKV č. 10 k.ú. W..

Podľa jeho názoru samotná notárska zápisnica vzhľadom na jej obsah a nesplnenie podmienok
vydržania, je od samotného začiatku neplatná, pretože jednotliví spoluvlastníci spoločných
nehnuteľností, ktorí tam sú uvedení, nepreukázali žiadnym hodnoverným spôsobom svoje právne
nástupníctvo a naviac nesplnili základné podmienky vydržania. Štátne orgány sa žiadnym spôsobom

nevysporiadali s vyriešením prejuduciálnej otázky neplatnosti tejto osvedčovacej listiny.

V tomto smere navrhovateľ ešte poukázal na to, že v dôsledku zosúladenia stavu faktického so
stavom právnym, podalo mesto Vysoké Tatry na Okresný súd v Prešove žalobu, ktorá sa vedie
pod sp. zn. 11C 49/2012, pričom v tomto konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté, pretože konanie bolo

prerušené až do skončenia vedeného správneho konania na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor
číslo: C 175/2005. Mesto Vysoké Tatry podalo návrh na zrušenie rozhodnutia o prerušení konania,
avšak súd tomuto návrhu nevyhovel. Následne proti tomuto rozhodnutiu o prerušení konania bolo
podané odvolanie. Aj takýmto spôsobom prejednávania novej žaloby Mesta Vysoké Tatry o určenie,
že bývalí spoluvlastníci spoločenstva nie sú podielovými spoluvlastníkmi zo strany všeobecných súdov

nasvedčuje jedinému, že zo strany súdov je porušovaný princíp spravodlivého konania a princíp rovnosti
zbraní.

Opätovne poukázal na znenie ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z., ktoré obligatórne
upravuje nadobúdanie spoluvlastníctva k podielu spoločnej nehnuteľnosti a to prevodom alebo

prechodom vlastníctva.

Taktiež uviedol, že Mesto Vysoké Tatry v priebehu konania niekoľkokrát predložilo aj rozhodnutie
konfiškačnej komisie v Poprade, čís. Kom. II/46-III zo dňa 08.08.1946, v ktorom sú uvedené pod bodom
1 až 427 mená urbarialistov ako podielových spoluvlastníkov, ktorí boli nemeckej národnosti a ktorých

zoznam viac ako iste vychádzal zo zoznamu urbarialistov obsiahnutých v pozemkovej knihe. To, že
zoznam urbarialistov z pozemkovej knihy sa stratil, neexistuje, nasvedčuje len tomu, že na strate tohto
zoznamu mal niekto vážny záujem.

Podľa názoru navrhovateľa pokiaľ sa jedná o osvedčenie o vydržaní N391/2003, NZ 92217/2003 zo

dňa 14.10.2003 jeho prílohu malo tvoriť vyjadrenie SPF v zmysle ust. § 63 písm. a) bod 3 Notárskeho
poriadku, ktoré je príslušnou právnickou osobou pre vydanie vyjadrenia k osvedčeniu vyhlásenia o
vydržaní formou notárskej zápisnice, čomu v prejednávanom prípade tak nie je.

Taktiež súdy nedôvodným prerušením konania č. k. 11C/49/2012 nepriamo vyvolávajú ďalší súdny spor

podľa § 24 zákona č. 181/1995 Z. z. o zrušenie spoločenstva, ak sa jeho založením porušil zákon.

Žalovaný správny orgán navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Správny orgán má za
to, že všetky skutočnosti potvrdzujúce vlastníctvo pozemkového spoločenstva sú zodpovedané priamo
v rozhodnutí, sú v rozhodnutí zdôvodnené na základe príslušných právnych predpisov, ako aj doložené

listinnými dôkazmi.

Vo svojom vyjadrení odporca ozrejmil otázky ohľadne oprávnenosti správneho orgánu konať v zmysle
zákona č. 180/1995 Z. z. § 12 a to najmä s poukazom na jeho príslušnosť a právomoc. Taktiež podľajeho názoru otázka právneho nástupníctva navrhovateľa a s tým súvisiaca jeho aktívna legitimácia na
podanie návrhu v správnom konaní bola jednoznačne podrobne vysvetlená v rozhodnutí.

Následne s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 180/1995 Z. z. odporca vo
svojom vyjadrení poukázal na to, že zákon jednoznačne rozlišuje medzi potvrdzujúcim rozhodnutím a
zamietajúcim rozhodnutím správneho orgánu, pričom pri potvrdzujúcom rozhodnutí správneho orgánu
má účastník konania možnosť podať opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho
orgánu, pričom pri zamietajúcom rozhodnutí má účastník, ktorý podal návrh na konanie podľa § 12,

možnosť podať odvolanie na druhostupňový správny orgán.

Pokiaľ sa jedná o predložené konfiškačné rozhodnutie zo strany navrhovateľa, v danom prípade
odporca zaujal názor, že nie je možné zo strany správneho orgánu po tak dlhej dobe skúmať meritórnu
správnosť aktu samého konfiškačného rozhodnutia ako i polemizovať nad ním. Toto rozhodnutie sa
týkalo menovite pôdohospodárskeho majetku v katastrálnom území „Q.“ - teda bývalých urbarialistov

obce Milbach - obyvateľov v obci Milbach a nie v katastrálnom území W.. Osoby nemeckej národnosti,
ktorých sa konfiškačné rozhodnutie týkalo, pochádzali z Milbachu a vlastnili v tomto katastrálnom území
pôdohospodársky majetok.

K podanému odvolaniu sa vyjadrilo i pozemkové spoločenstvo prostredníctvom svojho právneho

zástupcu a navrhlo napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Právny zástupca
si uplatnil náhradu trov konania.

Účastník konania považuje odvolacie námietky za neopodstatnené. Odvolacie námietky sú v podstate
totožné s námietkami, ktoré sú uvedené v návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne
správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe
je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon

o správnom konaní.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so

všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo

98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnychotázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou
súdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj opravného prostriedku, ktorým sa
navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich
skutočnostíadostatočnéhorámcapodkladovprenaplneniezásadymateriálnejpravdyvďalšomprocese

aplikácie hmotného práva.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočné neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení
a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje

odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Najvyšší súd, na
doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým odporca rozhodol ako príslušný správny orgán podľa § 5 a § 7 ods. 1 Správneho poriadku

a § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z. vo veci návrhu spoločenstva s tým, že v záhlaví
rozhodnutia správny orgán menovite uviedol členov tohto pozemkového spoločenstva, na vydanie
rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia vlastníctva inou osobou ako je uvedená v notárskej zápisnici
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní alebo v protokole a zozname o prechode vlastníctva veci štátu na
obec tak, že podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. potvrdil vlastníctvo jednotlivým členom Bývalého

urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom v Poprade k nehnuteľnostiam
- pozemkov vo výroku presne špecifikovaným. Ďalej rozhodol, že týmto rozhodnutím stratili platnosť
všetky osvedčenia alebo protokoly a zoznamy, na základe ktorých došlo k zápisu vlastníctva vyššie
uvedených pozemkov v prospech mesta Vysoké Tatry.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že konanie podľa § 12 zákona č. 180/1995
Z. z. je osobitným správnym konaním, ktoré možno začať len v rámci konania podľa tohto zákona
(o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim), za osobitných podmienok
stanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam,
z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo
protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím
a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,
b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,

a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované v podľa predpisov o katastri
nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia
správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť (ods. 1).
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu (ods. 3).
Rozhodnutie podľa odseku 1 je verejná listina, na ktorej základe sa vykoná zápis do katastra

nehnuteľností (ods. 4).

Ako zistil odvolací súd z obsahu administratívneho ako i pripojeného súdneho spisu o návrhu
pozemkového spoločenstva zo dňa 28.07.2015, podanom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. rozhodla Správa katastra Poprad rozhodnutím zo dňa 15.12.2008 č. C-175/2005-01 vo vzťahu k
pozemkom tam špecifikovaným, ktorým potvrdila nadobudnutie vlastníctva v prospech pozemkového
spoločenstva. V konaní o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia Krajský súd v Prešove

rozsudkom č. k. 1Sp/39/2009-112 zo dňa 15.06.2010 napadnuté rozhodnutie správy katastra zrušil a
vec jej vrátil na nové konanie. Následne v konaní po zrušení prvého rozhodnutia Správa katastra Poprad
vydala nové rozhodnutie číslo C-175/2005-2 dňa 20.10.2010, ktorým opätovne potvrdila nadobudnutie
vlastníctva pozemkovému spoločenstvu. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajský súd v
Prešove rozsudkom č. k. 1Sp/6/2011-88 zo dňa 23.02.2012 toto rozhodnutie správy katastra znovu zrušil

a vrátil jej vec na nové konanie. Správny orgán po zrušení rozhodnutia vydal nové rozhodnutie číslo:
C-175/2005-12/MK dňa 19.11.2012, ktorým návrhu nevyhovel, proti ktorému pozemkové spoločenstvo
podalo odvolanie, o ktorom rozhodovala Správa katastra Prešov pod č. Co 4/2013-Bo dňa 30.09.2013 a
to na tom skutkovom základe, že vo veci rozhodoval predpojatý zamestnanec Správy katastra Poprad.
Teda odvolací správny orgán sa meritórne vecou nezaoberal.

Vychádzajúczuvedenéhojetedazrejmé,žekonaniepozrušeníposlednéhorozhodnutiaodporcuzodňa
19.11.2012 č. C-175/2005-12/MK sa dostalo opätovne do štádia rozhodovania o návrhu pozemkového
spoločenstva zo dňa 28.07.2005 podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z., o ktorom rozhodol príslušný
správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo C-175/2005-21 zo dňa 04.07.2014.

Ako je zrejmé v ods. 2 § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. je uvedená pozn. pod č. 29, ktorá odkazuje na
ustanovenia § 250l až 250s O.s.p., ktoré upravujú inštitút opravného prostriedku proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov, pričom z citovaného ustanovenia § 250l ods. 1 O.s.p. vyplýva, že
podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatných rozhodnutiam správnych orgánov, z čoho teda následne

je zrejmé, že opravný prostriedok je prípustný len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Najvyšší súd udáva, že v predmetnej právnej veci bol opravný prostriedok prípustný len proti rozhodnutiu
o potvrdení vlastníctva podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z., teda proti rozhodnutiu, ktorým by správny
orgán návrhu na rozhodnutie podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z. vyhovel v celom rozsahu. Vyplýva to

z výkladu ustanovenia § 12 zákona č. 180/1995 Z.z., konkrétne jeho ods. 2 - v zmysle ktorého možno
podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa ods. 1 a týmto rozhodnutím je len rozhodnutie o
potvrdení vlastníctva, teda nie rozhodnutie o nevyhovení návrhu podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z.

Vydaniu rozhodnutia číslo C-175/2005-21 zo dňa 04.07.2014 nebránila prekážka res iudicata, pretože

rozhodnutie číslo C 175/2005-12/MK zo dňa 19.11.2012 bolo v rámci odvolacieho konania zrušené
príslušným správny orgánom a to Správou katastra Prešov.

Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka navrhovateľa týkajúca sa nedostatku aktívnej
legitimácie pozemkového spoločenstva na podanie návrhu. Podľa údajov z registra pozemkových

spoločenstiev vedenom na Obvodnom lesnom úrade v Poprade vo vložke číslo 8/PP je pozemkové
spoločenstvo BUS Milbach - pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Spoločenstvo je
právnickou osobou, bolo obnovené v roku 1992, registrácia Ministerstvom vnútra bola vykonaná pod
č. VVS/1-900/90-7038 dňa 23.11.1992. V roku 1995 spoločenstvo požiadalo o registráciu na Obecnom
úrade v Mlynici podľa zákona č. 187/1993 Z. z. Právne pomery v súlade s právnymi predpismi

boli prispôsobené na zasadnutí valného zhromaždenia spoločenstva dňa 20.12.1996 a následnou
registráciou spoločenstva na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Poprade reg. Č. 12/1996.

Odvolací súd udáva, že pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo založené podľa zákona č. 181/1995 Z. z.
nemožno považovať automaticky za obnovené spoločenstvo bývalých urbárnikov, ktoré bolo zrušené

zákonomč.2/1958Sb.n.SNRoúpravepomerovaobhospodarovaníspoločneužívanýchlesovbývalých
urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. Zákon č. 181/1995 Z. z. neupravuje obnovu práv
niekdajšieho urbárskeho spoločenstva v tom zmysle, že novo založené spoločenstvo spätne (ex lege)
vstupuje do právnych pomerov niekdajšieho spoločenstva, ktoré existovalo pred jeho zrušením.

Obnova práv podielových spoluvlastníkov bola vykonaná na základe dedičských rozhodnutí, notárskou
zápisnicou o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, dokumentmi a listinami
preukazujúcimi nielen právne nástupníctvo, ale aj obnovu spoločenstva Bývalého urbárskeho
spoločenstva.Spoločenstvo opiera svoju aktívnu legitimáciu o listinu - Osvedčenie vydané formou notárskej zápisnice
N 391/2003 NZ 92217/2003 - osvedčením o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorým

bolo vyhlásené, že všetci bývalí účastníci uvedení v tejto notárskej zápisnici, sú členmi pozemkového
spoločenstva s názvom Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo so sídlom
O.C.Fertex,J.Curieč.1,Popradaspoluvlastnícispoločnýchnehnuteľností,ktorébolipôvodnezapísané
v pozemkovej knihe k.ú. W. vo vl. č. X . ako mpč. 346/1a2/ a 1/1.

Predmetnánotárskazápisnicajevzmysle§4Notárskehoporiadkuverejnoulistinou.Idevnejoprocesný
úkon, ktorým sa osvedčuje hmotnoprávny úkon. Verejná listina ako taká potvrdzuje, že ide o nariadenie
alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, tak potvrdzuje pravdivosť
toho, čo sa v nej osvedčuje. Na verejnú listinu, teda aj na predmetnú notársku zápisnicu sa aplikuje
vyvrátiteľnádomnienkapravdivostiobsahulistiny.Pokiaľsavšakvkonaníoobnoveevidencieniektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo

notárske osvedčenie, môže správny orgán vydať rozhodnutie, ktorým takéto osvedčenie stráca platnosť
a verejnou listinou slúžiacou ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností sa stáva toto rozhodnutie.
Správny orgán však nezistil údaje odporujúce skutočnostiam, a preto takého rozhodnutie nevydal.

Ako je zrejmé z obsahu spisu navrhovateľ Mesto Vysoké Tatry sa v konaní vedenom na Okresnom súde

Poprad pod sp. zn. 11C/147/207 domáhal určenia neplatnosti osvedčenia, pričom uvedená žaloba bola
zamietnutá z dôvodu nedostatku právneho záujmu na takomto určení, nakoľko na určení neplatnosti
procesného úkonu neexistuje naliehavý právny záujem.

Takisto ani predložené konfiškačné rozhodnutie nebolo skutočnosťou, ktorá by mohla byť považovaná

za spôsobilú spochybniť správnosť údajov, z ktorých malo notárske osvedčenie vychádzať.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Poprade číslo
M-47/46-IIIzodňa08.08.1946rozhodlakomisianasvojomzasadnutí,žeBývalíurbarialistiobceMilbach,
obyvatelia v obci Milbach sú osobami nemeckej národnosti a v dôsledku toho podľa ustanovenia písm.

a) ods. 1 a odseku 10 § 1 nariadenia č. 104/1945 v znení nariadenia číslo 64/46 Sb. pokladá sa ich
majetok za skonfiškovaný dňa 01.03.1045. Toto rozhodnutie sa týkalo menovite poľnohospodárskeho
majetku v katastrálnom území Q. a nie v katastrálnom území W.. Konfiškačné rozhodnutie sa týkalo
menovite pôdohospodárskeho majetku katastrálneho územia Q. a toto rozhodnutie je končené. Správny
orgán v konaní nebol oprávnený skúmať správnosť konfiškačného rozhodnutia.

Odvolací súd zhodne ako krajský súd dospel k záveru, že správny orgán postupoval v danej veci
v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, a preto krajský súd

nepochybil, keď potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a
skutkový stav, ktorý bol zistený správnym orgánom, a s ktorým sa stotožnil aj krajský súd, a preto
za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie odporcu je i podľa názoru odvolacieho súdu

vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Preto ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený
a postup, ako aj rozhodnutie správneho orgánu považoval za súladný so zákonom, bolo potrebné
rozhodnutie súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu, považovať za správne.

Zároveň v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa konštatuje, že tieto vo svetle vyššie
uvedeného nepovažoval za dôvodné, nakoľko navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu vyvrátili, a teda neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah
súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým navrhovateľ namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia navrhovateľa nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody,na základe ktorých krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu. Krajský súd sa v odôvodnení
rozsudku podrobným spôsobom vysporiadal s námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem,
ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad a nenechal otvorenú

žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a s
prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi
vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporcovi právo na
náhradu trov zo zákona neprináleží.

Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému účastníkovi konania a to trovy

právneho zastúpenia vo výške 181,90 eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 143,-
eur + 8,58 eur režijný paušál + 20% DPH).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.