Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207973
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6713207973.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: N. Z., nar. XX.D. XXXX,
M.: XX XXX XXX, s miestom podnikania E. I. XXX/X, V., o vymoženie pohľadávky vo výške 595,59 Eur
s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky pod sp. zn. 1608/2013, o odvolaní oprávneného proti

Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/310/2013-16 zo dňa 12. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduZvolenč.k.15Er/310/2013-16zodňa12.júla2019 vovýrokuozastavení
exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 15Er/310/2013-16 zo dňa 12. júla 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol, že

oprávnenýjepovinnýnahradiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške44,86Eurvlehotetrochdní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučný súd
poverením zo dňa 24. apríla 2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana
Hrebíka na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného oprávneným dňa 30.
augusta 2012. Dňa 05. marca 2019 zaslal exekútor exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekučný súd za účelom, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie

voči povinnému, vyžiadal od súdneho exekútora exekútorský spis. Po preštudovaní exekučného
spisu exekučný súd zistil, že exekútor náležite prešetril majetkové a zárobkové pomery povinnej,
pričom zistil, že povinná nemá žiaden majetok (hnuteľné veci väčšej hodnoty, nehnuteľné veci), nemá
finančné prostriedky na účtoch v banke (exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vo J. Y., a.s. nebola
úspešná), je nezamestnaná a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Voči povinnej je vedených viacero
exekučných konaní. Súdny exekútor realizoval dostupné úkony exekučnej činnosti, ktoré pripúšťa

Exekučný poriadok, vykonal opakované lustrácie Sociálnej poisťovne a viacerých bánk, pričom dospel
k záveru, že povinná je nemajetná na účely uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Exekučný súd s
poukazomnauvedenézisteniadospelkzáveru,žesúdnyexekútorpodalpodnetnazastavenieexekúcie
dôvodne a exekúciu voči povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil pre jej nemajetnosť s dovetkom, že nie
je daný predpoklad na vymoženie pohľadávky oprávneného a ďalšie vedenie exekúcie voči povinnej by

len zvyšovalo jej trovy. Vo výroku II. exekučný súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v

tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď
v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať.Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen
preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a
nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická

osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že
povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti,
poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho
názoru ani súdny exekútor, ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom
uviedol, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu

pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený
má za to, že výsledky 2 vykonaných lustrácií (soc. poisťovňa, banky) nie sú presvedčivým dôkazom o
nemajetnosti povinnej s ohľadom na skutočnosť, že povinná môže byť vlastníčkou hnuteľného majetku
resp. majetkových hodnôt, ktorých existencia nie je zistiteľná vyššie uvedenými dvomi lustráciami. Ďalej
namietal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na
zaplatenie pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné

vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené
poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý
pobytvSR-výnimkyumožňujelenzákon.Podľaoprávnenéhoexekučnýsúdmusípostupovaťvsúlades
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný
dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný

dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa
oprávneného exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe
uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2) ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 23. apríla 2013 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol

právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 30. augusta 2012, ktorý
nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa20.januára2013aktorýmbolapovinnázaviazanázaplatiť
oprávnenému sumu 595,59 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 24. apríla 2013 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 15Er/310/2013. Exekučnému súdu bol následne
doručený návrh súdneho exekútora zo dňa 04. marca 2019 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny
majetok, ktorý by stačil na uspokojenie trov exekúcie a nie je reálny predpoklad zmeny majetkových
pomerov povinného v budúcnosti. Majetková podstata povinného bola priebežne lustrovaná počas
celej doby vedenia predmetného exekučného konania“. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútornepripojil k svojmu podnetu aj exekútorský spis, exekučný súd ho výzvou zo dňa 15. marca 2019 vyzval
na jeho predloženie. Súdny exekútor predložil kompletný spisový materiál dňa 25. marca 2019, ktorý
obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým Uznesením

č. k. 15Er/310/2013-16 zo dňa 12. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku a druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného na náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí

exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí
zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie

tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny
majetok, ktorý by stačil na uspokojenie trov exekúcie a nie je reálny predpoklad zmeny majetkových
pomerov povinnej v budúcnosti, pričom na výzvu exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú
dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že

toto oznámenie spolu so spisovou dokumentáciu súdneho exekútora je vzhľadom na vyššie uvedené
postavenie exekútora dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný
súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc

rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak, je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).