Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/227/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211974
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7114211974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu V. Z., so sídlom v C., B. X, IČO: 10 818
839,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybár,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Kuzmányho
29, IČO: 47 234 466 proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
v Košiciach, Štefánikova 17, so sídlom v Bratislave, IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom
Tverďákom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 440,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/224/2014-376 zo dňa 28.2.2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.Predmetomkonaniaježalobažalobcupodanánasúdprvejinštanciedňa14.5.2014,ktorousažalobca
proti žalovanej domáhal náhrady škody vo výške 440,25 eur, ako aj náhrady trov konania, odôvodnenej
tým, že žalobcovi vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle BMW 530 d, EČV: C.. Na základe
dohody žalobcu a žalovanej (s ktorou mal žalobca uzavretú zmluvu o havarijnom poistení motorových
vozidiel) malo dôjsť k likvidácií poistnej udalosti na základe „fakturácie a kalkulácie autoservisu“,
ktorá bola vyčíslená vo výške 1.749,28 eur. Na účet žalobcu, bolo zo strany žalovanej (poisťovne)
poukázané plnenie vo výške 1.309,03 eur. Rozdiel oproti sume priznanej žalovanou (poisťovňou), a

sume fakturovanej autoservisom predstavuje 440,25 eur.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a mala za to, že z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnutépoistnéplnenievovýškeurčenejpodľapoistnýchpodmienok,aksapoistnáudalosťtýkaveci,
na ktorú sa poistenie vzťahuje a preto na základe čl. IX. ods. 2 zmluvných dojednaní po vzniku poistnej
udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového
vozidla s odkazom na citované písm. a/ a b/ článku IX. ods. 2 a na základe čl. IX. ods. 4 zmluvných

dojednaní v prípade vykonania opravy svojpomocne, primerané náklady na opravu nesmú presiahnuť
1.659,70 eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa
písm. b/ bodu 2 čl. IX. zmluvných dojednaní. V danom prípade žalovaná posúdila predmetnú opravu ako
svojpomocnú a to aj so stanovením hodinovej sadzby.4. Okresný súd Košice I v spore už rozhodol rozsudkom sp.zn. 37C/224/2014-260 zo dňa 29.6.2017
v tomto znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 231,51 eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 231,51 eur od 22.3.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z dôvodu podania
odvolania stranami sporu ,preskúmal odvolací súd v odvolacom konaní hore citovaný rozsudok v celom
rozsahu a rozsudkom č.k. 3Co/368/2017-330 zo dňa 6.12.2018 potvrdil vo vyhovujúcom výroku a
zrušil v zamietavej časti žaloby v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uložil súdu prvej inštancie v časti
zrušenia a vrátenia veci z hľadiska spornosti odpočtu dlžného poistného vo výške 347,75 eur a úhrady
odpočítaného zostatku sporného poistenia s odkazom na predložený doklad o úhrade poistného zo
strany žalobcu, ustáliť konečnú výšku poistného plnenia zo strany žalovanej a vec právne posúdiť tak,
aby rozhodnutie po každej stránke bolo preskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

5. Na základe vykonaného dokazovania v znení intencií odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Košiciach, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie skutkového stavu veci,
vykonané dokazovanie vyhodnotil a vec správne posúdil podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 795 ods. 1 OZ, § 797 ods. 1 až 3 OZ, § 799 ods. 2 OZ.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu
vznikol poistnoprávny vzťah na základe zmluvy o havarijnom poistení, pričom predmetom havarijného
poistenia bolo motorové vozidlo továrenskej značky BMW 530d, EČV C. XXX I., ktorého držiteľom bol
v rozhodnom období žalobca. Takisto je nesporné, že dňa 17.2.2014 nastala skutočnosť, s ktorou je
spojený vznik povinnosti žalovanej ako poistiteľa plniť žalobcovi (poistná udalosť) a síce, že tohto dňa

došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na vyššie uvedenom motorovom vozidle škoda.

7. Sporným bol rozsah poistného plnenia zo strany žalovanej, teda rozsah škody, ktorý vznikol žalobcovi
titulom poistnej udalosti. Žalovaná krátila poistné plnenie v časti primeraných nákladov na lakovnícky
materiál o sumu 85,15 eur, v časti primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur, o spoluúčasť

v sume 166,- eur a o dlžné poistné v sume 343,75 eur. Spornými boli iba krátenie poistného plnenia
zo strany žalovanej v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur a v časti
primeranýchnákladovnaprácuosumu355,10eur,t.j.spoluvsume440,25eur,ktorúžalobcapožadoval
od žalovanej zaplatiť (predmet konania). Sporným nebolo krátenie poistného plnenia o dlžné poistné v
sume 343,75 eur.

8. Žalobca zabezpečil vykonanie opravy v servise V. Z., IČO: 10818839, oprava bola fakturovaná
faktúrou Č.. XXXX/XXX zo dňa 3.3.2014 vo výške 1.749,28 eur so splatnosťou dňa 8.3.2014. Z tejto
sumy po zohľadnení plnenia žalovanej vo výške 799,28 eur zostalo podľa žalobcu uhradiť sumu 440,25
eur titulom náhrady škody, ktorú sumu žalovaná krátila po likvidácii poistnej udalosti o primerané náklady

na lakovnícky materiál (krátená suma 85,15 eur) a o primerané náklady na prácu (krátená suma 355,10
eur).

9. Predmetom tohto konania (procesným nárokom) bol teda žalobcom uplatnený nárok na náhradu
škody vo výške 440,25 eur s príslušenstvom, t.j. nárok, ktorý žalovaná žalobcovi nenahradila z dôvodu,

že krátila poistné plnenie v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur a v
časti primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur.

10. Pokiaľ ide o primerané náklady na lakovnícky materiál, zo znaleckého posudku č. 9/2015 zo dňa
9.12.2015 znalca Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že výška primeraných nákladov na

lakovací materiál potrebný na opravu motorového vozidla zn. BMW 530d, EČV C. XXX I. predstavuje
ku dňu 17.2.2014 čiastku 245,34 eur až 255,43 eur bez DPH, teda čiastku, ktorú si účtoval aj autoservis
v kalkulácii opravy č. 19/257 zo dňa 2.3.2014. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná v tejto časti
neoprávnene krátila poistné plnenie o 85,15 eur a túto sumu žalobcovi súd rozsudkom sp. zn. 37C
224/2014-260 zo dňa 29. júna 2017 priznal (v tejto časti je výrok rozsudku právoplatný).

11. Pokiaľ ide o primerané náklady na prácu, zo znaleckého posudku č. 9/2015 zo dňa 9.12.2015
znalca Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že hodinová sadzba za prácu v košickom regióne
pre príslušný typ a značku motorového vozidla v autorizovanom servise bola vo februári 2014 vovýške 63,72 eur bez DPH. Následne zo znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 9.4.2016 znalca
Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že priemerná cena hodinovej sadzby neautorizovaných
autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel BMW 530d vo februári 2014

bola 24,72 eur bez DPH, pričom znalcovi odpovedali 3 autoservisy. S týmto znaleckým posudkom
v celom rozsahu súhlasila iba žalovaná. Vzhľadom na spôsob určenia priemernej ceny hodinovej
sadzby neautorizovaných autoservisov znalcom vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, ktorý oslovil
neautorizované autoservisy a následne spriemeroval nimi uvedené hodinové sadzby, súd prihliadol aj
na oznámenie spoločnosti G.S. Auto Lack Service s.r.o., ktorá uviedla (na č.l. 202), že za danú značku

účtujú za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH, na oznámenie spoločnosti Autoservis Gerec,
ktorá uviedla (na č.l. 211), že za danú značku účtovali za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez
DPH a na oznámenie spoločnosti Specialy s.r.o., ktorá uviedla (na č.l. 212), že za danú značku účtovali
za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH. Na základe uvedeného mal súd za to, že priemerná
cena hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových
vozidiel BMW 530d vo februári 2014 bola 42,36 eur bez DPH /(20,- eur + 30,- eur + 24,166 eur + 60,-

eur + 60,- eur + 60,- eur) /6 /, aj s ohľadom skutočnosť, že spoločnosť, ktorá vykonávala predmetnú
opravu, nie je autorizovaným autoservisom, ako aj s ohľadom na ceny 1 Nh opravárenských prác
iných neautorizovaných autoservisov v období roka 2014 pre daný typ motorového vozidla (kde sa
predpokladá vyššia cena).

12. Z kalkulácie opravy č. 19/257 zo dňa 2.3.2014 zase vyplynulo, že náklady na prácu pri oprave
motorového vozidla poškodeného továrenskej značky BMW 530d, EČV C. XXX I. boli vyčíslené
nasledovne: 142 ČJ (z toho 12ČJ je 1 hod.), t.j. za 11,8333 hodiny x 60,- eur za 1. hod. činí 710,- eur. Z
tejto sumy žalovaná krátila cca polovicu, t.j. sumu 355,10 eura. Náklady na prácu teda žalovaná zaplatila
vo výške 354,90 eur (710,- eur mínus krátená časť 355,10 eur). Pri priemernej cene hodinovej sadzby

neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel BMW 530d vo
februári 2014 vo výške 42,36 eur bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi primerané náklady za prácu
vo výške 501,26 eur (11,83333 hod. x 42,36 eur). Žalovanej teda ostávalo zaplatiť žalobcovi titulom
primeraných nákladov na prácu sumu vo výške 146,36 eur (501,26 eur mínus 354,90 eur) a túto sumu
súd žalobcovi rozsudkom sp. zn. 37C 224/2014-260 zo dňa 29. júna 2017 priznal (v tejto časti je výrok

rozsudku právoplatný).

13.Čosatýkakonečnejvýškynáhradyškodysúdprvejinštancievychádzalzvypracovanýchznaleckých
posudkov znalca Ing. Petra Wienera, z ktorých vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda titulom poistnej
udalosti zo dňa 17.2.2014 v celkovej výške 1.540,54 eur, ktorá pozostáva z nákladov na náhradné diely

vo výške 783,85 eur, z nákladov na prácu vo výške 501,26 eur a z nákladov na lakovnícky materiál vo
výške 255,43 eur, ktorá po odpočte žalovanou uhradeného poistného plnenia vo výške 799,28 eur, ako
aj spoluúčasti žalobcu vo výške 166,00 eur a dlžného poistného vo výške 343,75 eur, predstavuje sumu
231,51 eur, na doplatenie ktorej súd prvej inštancie rovnako žalovanú zaviazal.

14. Čo sa týka sporného odpočtu dlžného poistného vo výške 343,75 eur a tým úhrady odpočítaného
zostatku sporného poistenia, so zreteľom na doklad o úhrade poistného plnenia zo strany žalobcu súd
prvej inštancie poukazoval na to, že predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na náhradu
škody vo výške 440,25 eur s príslušenstvom, pozostávajúci z kráteného poistného plnenia v časti
primeraných nákladov na lakovnícky materiál o sumu 85,15 eur a z kráteného poistného plnenia v časti

primeraných nákladov na prácu o sumu 355,10 eur s tým, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie
nenamietal nesprávnosť výpočtu výšky plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení žalovanej zo
dňa 6.3.2014 (č.l. 9) v časti dlžného poistného na PZ XXXXXXXXX vo výške 343,75 eur a zaplatenie
tejto sumy od žalovanej ani nepožadoval.

15. Žalobca spolu s podaním zo dňa 24.1.2018 doručeným súdu dňa 26.1.2018 predložil odvolaciemu
súdu fotokópiu vkladu hotovosti /. XXXXXXXXXX/ vo výške 556,01 eura zo dňa 27.11.2017 a výpis z
inkasného účtu poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX za obdobie od 21.2.2012 do 4.10.2016, z ktorého
má súd za preukázané, že poistné vo výške 343,75 eur za obdobie od 21.2.2014 do 21.5.2014 (keďže
žalobca bol v čase, kedy mu malo byť poukázané poistné plnenie /6.3.2014/ titulom poistnej udalosti č.

XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2014, v omeškaní s úhradou lehotného poistného za poistné obdobie od
21.2.2014 do 21.5.2014 v predpísanej výške 343,75 eur), bolo uhradené formou započítania pohľadávky
žalovanej na poistnom za poistné obdobie od 21.2.2014 do 21.5.2014 (správne do 20.5.2014) s
pohľadávkou žalobcu titulom poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2014 ku dňu, kedy sa tietopohľadávky stretli, t.j. k 6.3.2014 (kedy bolo skončené šetrenie tejto poistnej udalosti s ustálením výšky
škody).Uvedenépotvrdzujevýpiszinkasnéhoúčtupoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXXzapoistnéobdobie
od 21.2.2012 do 4.10.2016 na č.l. 314. Tento výpis zároveň potvrdzuje to, že vkladom hotovosti /.

XXXXXXXXXX/ vo výške 556,01 eur (č.l. 313) žalobca zaplatil dňa 27.11.2017 nedoplatok na poistnom
za poistné obdobie od 21.8.2014 do 27.2.2015.

16. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti istiny nad sumu
231,00 eur a požadovaných úrokov z omeškania za obdobie od 9.3.2014 do 21.3.2014 a úrokov z

omeškania vo výške 5,25% ročne nad sumu vo výške 231,51 eur od 22.3.2014 do zaplatenia, žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a nakoľko mal žalobca
vo veci úspech v pomere 52,58% k 47,42% úspechu žalovanej rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, keďže strany sporu mali pomer úspechu vo veci takmer rovnaký.

18. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/ a h/ CSP. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného
zaplatiťžalobcovisumu208,74eurspolus5,25%úrokomzomeškaniazosumy208,74eurod19.3.2014
do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že žalobca má nárok

na náhradu trov celého konania voči žalovanej. V podanom odvolaní žalobca nesúhlasil s rozhodnutím
súdu, čo sa týka výkonu práce neautorizovaných servisov s výpočtom hodinovej sadzby, k čomu zaujal
rozsiahle odôvodnenie a mal za to, že súd prvej inštancie sa dôvodne nezaoberal zamietavou časťou,
ktorá predstavuje nezaplatenú časť ceny za vykonanú prácu, čím sú naplnené uplatnené odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s tým, že s odkazom aj na rozhodnutia Ústavného súdu

SR, ktoré citoval, namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to čo sa týka, že žalobca má nárok len
na zaplatenie ceny za vykonanie práce v rozsahu sumy 42,36 eur. Čo sa týka rozhodnutia o trovách
konania uviedol, že výrok o trovách konania napadá, pretože úzko súvisí s rozhodnutím vo veci samej.

19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s ním nesúhlasí a navrhovala napadnutý

rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že žalobca až v odvolacom konaní (podanie zo dňa
25.1.2018), bez akejkoľvek vecnej argumentácie predložil doklad o úhrade „zostatku poistného“ v sume
556,01 eur, na čo žalovaná reagovala podaním zo dňa 13.11.2018, kde uviedla, že žalobcom predložený
doklad o úhrade sumy 556,01 eur nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Žalovaná následne (po
vymedzení spornosti rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach), výpisom z inkasného účtu preukázala,

žekudňuukončenialikvidáciepoistnejudalostič.XXXXXXXXXX(poistnéplnenie,zktorejjepredmetom
tohto konania), bol žalobca v omeškaní s úhradou poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v
sume 343,75 eur a tento jeho záväzok zanikol započítaním. Pre ďalšie vysvetlenie uviedla, že pre
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX mal žalobca so žalovanou dohodnutú úhradu poistného v štvrťročných
splátkach. Za obdobie 21.2.2014 . 21.5.2014 mal žalobca uhradiť poistné vo výške 343,75 eur. V

oznámení o poistnom plnení k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.3.2014 sa uvádza, že šetrenie
poistnej udalosti bolo skončené ku dňu 6.3.2018, pričom do poistného plnenia vyplateného žalobcovi,
bola započítaná suma dlžného poistného vo výške 343,75 eur za obdobie 21.2.2014 - 21.5.2014. K
započítaniu došlo dňa 6.3.2014 (viď výpis z inkasného účtu, stĺpec „Zaplat.“). V predloženom výpise
z inkasného účtu k poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, je v stĺpci „platiteľ“ k uhradenému poistnému

vo výške 343,75 eur za obdobie 21.2.2014 - 21.5.2014 uvedené č. XXXXXXXXXX, čo je číslo pod
ktorým bola likvidovaná poistná udalosť žalobcu. Číslo poistnej udalosti potvrdzuje, že suma 343,75
eur bola započítaná pri likvidácii poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Preto žalobcom predložený doklad
o úhrade zostatku poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 556,01 eur, nemá žiaden
súvis s prejednávanou vecou. Ako je zrejmé z výpisu z inkasného účtu, predmetné dlžné poistné vzniklo

žalobcovi za nasledujúce poistné obdobie (21.8.2014 - 27.21.2015), pričom k jeho úhrade došlo až dňa
27.11.2017. Dlžné poistné, ktoré uhradil žalobca v sume 556,01 eur je ďalším (iným) dlžným poistným
než to, ktoré bolo žalobcovi započítané pri poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Preto predložený dôkaz
nemá relevanciu a nesúvisí s prejednávanou vecou a s poukazom na tieto skutočnosti je tak odvolanie
zo strany žalobcu účelné dávajúc do pozornosti už predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho

odôvodnenie s odkazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, v ktorom sa odvolací súd vyjadril k namietaným
skutočnostiam zo strany žalobcu, čo sa týka vykonávania opravy v neautorizovaných servisoch, ako
aj k výške hodinovej odmeny. V tomto konaní spornou ostal len odpočet dlžného poistného vo výške
343,75 eur v kontexte spornosti celkovej výšky poistného plnenia zo strany žalovaného, k čomu sasúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a určito vyjadril a preto ak žalobca
v podanom odvolaní uvádza, že ustálenie ceny za karosársku prácu vo výške 42,36 eur/Nh bez
DPH, nezodpovedá relevantným dôkazom predloženým v súdnom konaní. S dotknutou argumentáciou

žalobcu sa súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd vysporiadal a pokiaľ ide o primerané náklady na
cenu práce, mal súd na základe znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Ing. Petra Wienera, ako aj na
základe oznámení spoločnosti G.S. Auto Lack Service s.r.o., spoločnosti Autoservis Gerec a spoločnosti
Specialy s.r.o. za preukázané, že primeraná cena hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre
karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel zn. BMW 530 d vo februári bola vo výške 42,36

eur (20+30+24,166+60+60+60/6). Z vykonaného dokazovania je preto zrejmé, že v zmysle záverov
súdov v prejednávanej právnej veci výška ceny práce za jednu normohodinu vo februári 2014 bola
v sume 42,36 eur, pričom súd vychádzal zo znaleckého dokazovania, ktoré sám nariadil (uznesením
zo dňa 19.3.2015 a uznesením zo dňa 3.3.2015). Znalecké posudky č. 9/2015 zo dňa 9.12.2015 a č.
2/2016 zo dňa 9.4.2016 vypracoval súdom ustanovený znalec Ing. Peter Wiener. Výška ceny práce bola
preto stanovená v správnej výške a táto je náležite odôvodnená. Súd týmto vylúčil žalobcom tvrdenú a

nepreukázal primeranosť ceny práce vo výške 60 eur/Nh. Tvrdenie žalobcu, že sa konajúci súd nijako
nezaoberal nezaplatenou časťou ceny za vykonanú prácu je preto nesprávne. Týmto je argumentácia
žalobcu v celom rozsahu nedôvodná s tým, že každú vec treba konkrétne posudzovať.

20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovanej a

naďalej trvá na podanom odvolaní, ako aj na všetkých uvádzaných tvrdeniach, ktorých sa pridržiava,
keďže primeraná cena práce za Nh je v danom prípade vo výške 60,00 eur. Navrhoval, aby odvolací
súd zmenil rozsudok a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

21. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu taktiež zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach

a stanoviskách a uviedla, že argumentácia žalobcu v podanom vyjadrení je irelevantná, keďže sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím o cene práce, ktorá bola stanovená na základe
vypracovaného znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Ing. Petra Wienera a argumentácia žalobcu
týkajúca sa inej veci a iného motorového vozidla a inej poisťovne nemá žiaden vecný dosah na
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané oprávnenou osobou a včas, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomzust.§379CSPa§380ods.1,2CSPzhľadiskauplatnených

odvolacích dôvodov zo strany žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže odvolacie námietky žalobcu vo veci neboli dôvodne uplatnené
v kontexte ich preskúmania a vyslovenia záveru už v prvotnom rozhodnutí odvolacieho súdu v danej
veci, nakoľko v ďalšom konaní súd prvej inštancie už len preskúmaval dôvodnosť v zostávajúcej časti
uplatneného nároku z hľadiska spornosti konečnej výšky realizovaného plnenia zo strany žalovanej, po

predložení sporného dokladu zo strany žalobcu o úhrade vkladom sumy 556,01 eur.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.11.2020 o 10,30 hod.,
č.dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa
12.10.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

24. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť
hodnotené v kontexte celého konania.26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť

pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku
konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej, kde patrí aj nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.

27. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom

odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

28. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.

2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na

každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že "Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. I Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti

Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

29. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, ale vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne súd
odôvodnil a preto napadnuté rozhodnutie zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancienestotožnil ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je
postihnutý inou vadou konania t.j. vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia,

pričom odvolací súd rovnako nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP z
hľadiska iných relevantných procesných pochybení.

31. Keďže žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP odvolací súd konštatuje, že napadnuté

rozhodnutie spĺňa zákonné predpoklady podľa § 220 ods. 2 CSP, keďže vo svojom rozhodnutí
cituje závery odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú už preskúmaných odvolacích námietok, totožných
s odvolacími námietkami uplatnenými v odvolaní proti napadnutému rozsudku, čo sa týka ceny
vykonaných prác pri oprave motorového vozidla z hľadiska ich vykonania v neautorizovanom servise a
rovnako čo sa týka výšky odmeny z hľadiska výšky práce hodinovej sadzby, pričom správne súd prvej
inštancie, čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu veci správne poukazoval na vypracovaný znalecký

posudok, pričom vec aj správne právne posúdil, keďže so zreteľom na predložený doklad o úhrade, bola
v konaní sporná len výška výpočtu plnenia v časti dlžného poistného plnenia s tým, že v konaní bolo
preukázané, že žalobca bol v omeškaní s úhradou poistenia, k úhrade ktorej došlo formou započítania
pohľadávky žalovanej s pohľadávkou žalobcu na poistnom plnení za stanovené obdobie , pričom suma,
ktorej vklad žalobca dodatočne predložil vo výške 556,01 eur, bol žalobcom zaplatený nedoplatok na

poistnom plnení za obdobie od 21.8.2014 do 27.2.2015 (viď body 37. a 38. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Preto s odkazom na bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie vo veci
správne rozhodol, ak žalobu v prevyšujúcej časti zamietol s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov
v spise, správne ich vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, a preto aj správne ustálil výšku primeraných
nákladov na lakovací materiál, na náhradné diely a na na opravu predmetného motorového vozidla
ku dňu 17.2.2014 bez zreteľa na to, že oprava predmetného motorového vozidla bola vykonávaná

v neautorizovanom autoservise, čo zákon nezakazuje, keďže oprava bola riadne vyfakturovaná so
správnym zohľadnením dlžného poistného plnenia žalobcu v stanovenom termíne a ním následne
vykonaných dodatočných plnení poistného.

35. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s

výrokom o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods.
2 CSP.36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal proti
neúspešnému žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci (§ 262
ods. 2 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).