Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118209743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118209743.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29.

augusta 8-10, Bratislava, IČO: 00 807 484 proti žalovanému: J. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom V.
pánskym lesom 7, K., právne zastúpený X.. H. S., advokát, so sídlom Farská 33, Nitra, o zaplatenie
826,40 eur s príslušenstvom , sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 826,40 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 20.08.2018, doručenou súdu dňa 21.08.2018 požaduje od žalovaného

zaplatenie sumy 826,40 eur . Svoju žalobu odôvodnil ustanovením § 238 zákona č. 461/2003
Z.z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , v zmysle ktorého má voči tretím osobám
právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania. Má za to, že protiprávne konanie žalovaného je preukázané rozhodnutím o uložení sankcie za
priestupok Okresného úradu Nitra - odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-OVVS2-2017/039378,
právoplatného dňa 08.01.2018, ktorým bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 29.11.2014 voči poškodenej V.j. V dôsledku zavineného

protiprávneho konania žalovaného vznikla žalobcovi škody výplatou dávok nemocenského poistenia
formou nemocenského v celkovej výške 826,40 eura.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 16C/120/2018-11 zo dňa 24.08.2018, ktorý bol zrušený
uznesením č.k. 16C/120/2018-33 zo dňa 15.02.2019, keďže bol zo strany žalovaného , v zákonom
stanovenej lehote podaný vecne odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že ak by poškodená
bola obmedzená na obvyklom spôsobe života po dobu 113 dní , tak by bol uznaný vinným z

trestného činu ublíženia na zdraví, čo sa nestalo. Práceneschopnosť poškodenej bola neopodstatnene
predlžovaná, zrejme v dôsledku subjektívnych ťažkostí, za čo nemôže niesť zodpovednosť. Ďalej
uviedol, že poškodenie zdravia u poškodenej nebolo v príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym
konaním , on sa len bránil neočakávanému, brutálnemu a zákernému útoku poškodenej . O tom, že
bol uznaný za vinného za priestupok nemá vedomosť, rozkaz o uložení sankcie mu nebol doručený
a pokiaľ by bol , podal by proti nemu opravný prostriedok. Tiež poukázal na to, že priestupok nebolo
možné prejednať, lebo od jeho spáchania uplynuli dva roky a teda zanikla zodpovednosť za priestupok.

V ďalšom vyjadrení poukázal na to, že neboli splnené podmienky na to, aby bolo možné rozkaz o uložení
sankcie za priestupok považovať za doručený. K dĺžke obmedzenia poškodenej poukázal na znalecký
posudok vypracovaný v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že reálna doba liečenia u poškodenej malabyť 14 dní. Opätovne poukázal na to, že priestupok nemal byť prejednaný, lebo od jeho spáchania
uplynuli dva roky.

3. Žalobca zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu . Uviedol , že pravdepodobným dôvodom prečo
žalovaný nemá vedomosť o existencii rozkazu je, že si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Je
irelevantný argument žalovaného o tom, že poškodenie zdravia nie je v príčinnej súvislosti s údajným
napadnutím, nakoľko príčinná súvislosť je zrejmá z rozkazu , kedy by sa bez dokázania skutočností, že
u poškodenej došlo k drobnému ublíženiu na zdraví nebolo došlo k uznaniu žalovaného za vinného zo

spáchania priestupku. Poukázal na ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku a na skutočnosť,
že civilný súd je viazaný rozhodnutím o priestupku. Žalobca pri dočasnej neschopnosti poškodenej
vychádzal z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej ošetrujúcim lekárom poistenca.
Poukázal na to, že znalecký posudok okrem záveru, ktorý prezentuje žalovaný obsahuje aj to, že znalec
konštatuje, že sa nemôže vyjadriť k celej dĺžke liečenia, nakoľko nemal k vypracovaniu znaleckého
posudku k dispozícii celú lekársku dokumentáciu poškodenej . Posudková lekárka žalobcu vykonávala

pravidelne kontrolu dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej u jej ošetrujúce lekárky a to dňa
29.1.2015.26.2.2015 a 26.03.2015.

4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa dostavil zástupca žalobcu a právny
zástupca žalovaného , ktorí zotrvali na svojich vyjadreniach. Súd vyjadril predbežný právny názor,

že znalecký posudok spochybňuje oprávnenosť dĺžky výplaty nemocenského pre poškodenú, keď z
jeho záverov vyplýva, že reálna dĺžka liečenia a práceneschopnosti u poškodenej mala byť 14 dní,
pričom závery znaleckého posudku neboli žiadnym dôkazom vyvrátené, resp. spochybnené a za týmto
účelom požiadal žalobcu o vyčíslenie dávok po dobu 4 dní. Na nasledujúce pojednávanie sa dostavil
zástupca žalobcu, nedostavil sa právny zástupca žalovaného ani žalovaný, pričom svoju neprítomnosť

neospravedlnili.Súd mal za to, že boli splnené zákonné podmienky a pojednával v ich neprítomnosti.
Na pojednávaní súd oboznámil listinný dôkaz predložený žalobcom ( vyjadrenie ošetrujúcej lekárky ),
ktorý vyvrátil závery znaleckého posudku a vo vzťahu k tomuto dôkazu súd prezentoval nové právne
posúdenie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozkazom o uložení sankcie za priestupok,
potvrdením o výške vyplatených dávok, výzvou č. 39/2018 adresovanou žalovanému na uznanie a
dobrovoľne splnenie povinnosti nahradiť škodu, priestupkovým spisom a vyšetrovacím spisom a zistil
nasledovný skutkový a právny stav :

6. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č.k. OU-NR-OVVS2-2017/039378 zo dňa 15.11.2017 bol
žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu , ktorého sa
dopustil tým, že dňa 29.11.2014 v čase okolo 11.55 hodine v Nitre v priestoroch pavilónu F výstaviska
Agrokomplex fyzicky napadol S. O. a to tak, že ju udrel otvorenou dlaňou ruky do tváre, v dôsledku
čoho spadla na zem a udrela si hlavu o betónovú dlažbu, čím uvedeným konaním spôsobil S. O. ľahké

zranenia a to pomliaždenie ľavej strany dolnej čeľuste, ľahký otras mozgu, natiahnutie svalstva krku po
neúrazovom degeneratívnom poškodení krčnej chrbtice, vyžadujúce si lekárskej vyšetrenie a ošetrenie
s obmedzením v obvyklom spôsobe života do 7 dní za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40,00
eur. Žalovaný si zásielku, ktorou mu bol doručovaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok neprevzal
v odbernej lehote a bola dňa 22.12.2017 vrátená Okresnému úradu Nitra. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 08.01.2018.

7. Dňa 15.05.2015 žalobca vydal potvrdenie o výške vyplatených dávok, z ktorého vyplýva, že p. S.
O. bola titulom nemocenského od 09.12.2014 do 31.03.2015 vyplatená suma 826,40 eura . Prílohou
predmetnéhopotvrdeniabolrozpisvyplatenýchdávokahlásenieúradunaúčelynemocenského.Výzvou

č. 39/2018 bol žalovaný vyzvaný na splnenie si povinnosti nahradiť žalobcovi škodu vo výške 826,40
eur do 30 dní odo dňa doručenia výzvy.

8. Zo znaleckého posudku č. 35/2017 vypracovaného MUDr. Vladimírom Popelkom, PhD. znalcom
v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia za účelom posúdenia zranení poškodenej

vyplýva, že reálna doba liečenia a práce neschopnosti v prípade žalovanej mala byť 14 dní. Znalec ďalej
uviedol, že nemôže porovnať skutočnú dobu liečenia poškodenej, lebo nemal k dispozícii celú lekársku
správu. Poškodená mala aj neúrazové degeneratívne poškodenie krčnej chrbtice, čo mohlo podstatne
predĺžiť dobu liečenia a PN.9. Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky poškodenej MUDr. Ľubice Tagajovej, všeobecného lekára pre
dospelých vyplýva, že poškodená bola PN od 29.11.2014 do 31.03.2015 vrátane a celá dĺžka PN bola

len na následky ublíženia na zdraví.

10. Podľa § 120 ods. 2,3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
( ďalej len "ZoSP" ) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho
poistenia. Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

11. Podľa § 178 ods. 2 ZoSP pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach
patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci

12. Podľa § 238 ods. 1 ZoSP Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá
jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje

Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dávok.

13. Podľa § 238 ods. 6 ZoSP právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v
súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú ;ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

tým nie je dotknutá.

15. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

16. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „CSP“ ) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

17. Žalobca si uplatnil nárok v zmysle § 238 ods. ZoSP, ktorý je potrebné považovať za samostatný

regresný nárok a vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava
povahu špeciálneho ustanovenia. Pomer špeciality tohto ustanovenia teda znamená, že právny vzťah,
ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktorého nie sú upravené, riadi ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o náhrade škody.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný bol uznaný vinným, že
dňa 29.11.2014 v čase okolo 11.55 hodine v Nitre v priestoroch pavilónu F výstaviska Agrokomplex
fyzicky napadol Katarínu O. ( poškodenú ) a to tak, že ju udrel otvorenou dlaňou ruky do tváre, v
dôsledku čoho spadla na zem a udrela si hlavu o betónovú dlažbu, čím uvedeným konaním spôsobil S.
O. ľahké zranenia a to pomliaždenie ľavej strany dolnej čeľuste, ľahký otras mozgu, natiahnutie svalstva

krku po neúrazovom degeneratívnom poškodení krčnej chrbtice, vyžadujúce si lekárskej vyšetrenie
a ošetrenie s obmedzením v obvyklom spôsobe života do 7 dní. Uvedené bolo preukázané vyššie
označeným rozkazom o uložení sankcie za priestupok, ktorý sa stal právoplatným dňa 08.01.2016. V
zmysle § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Pokiaľ

žalovaný zastával názor, že priestupkové konanie, resp. rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné
( , nedopustil sa protiprávneho konania, absencia príčinnej súvislosti, priestupok nemal byť prejednaný
pre uplynutie doby, fikcia doručenia rozhodnutia nebola uplatnená v súlade so zákonom ... ), mohol amal sa domáhať jeho zrušenia v správnom konaní. Uvedené však neurobil , a preto všetky jeho námietky
smerujúce k rozkazu o uložení sankcie za priestupok považoval súd za neopodstatnené.

19. Súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra. č.k.
OU-NR-OVVS2-2017/039378 zo dňa 15.11.2017, ktorým je súd v zmysle § 193 CSP viazaný, bolo
dostatočne preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu, ktorého sa dopustil žalovaný a bola ním
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Súd mal teda za
nepochybne preukázané všetky znaky vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Ďalej

nebolo sporné, že žalobca poškodenej za dobu trvania práceneschopnosti vyplácal dávky , a to v
celkovej sume 826,40 eura , čo preukázal predložením potvrdenia o výške vyplatených dávok. Žalovaný
rozporoval nárok žalobcu čo do jeho výšky a poukazoval na to, že žalobca vyplatil dávky nad rozsah,
keďže poškodená mala byť práceneschopná len 7 dní a ak je súd viazaný rozhodnutím o priestupku je
viazaný aj dĺžkou práceneschopnosti tam uvedenou a tiež ku svojmu tvrdeniu navrhol pripojiť trestný
spis , z neho najmä znalecký posudok. Súd zastáva názor, že v danom prípade nie je viazaný dobou

obmedzeniapoškodenejvobvyklomspôsobeživotastanovenouvpriestupkovomkonaní,čodorozsahu
7 dní , keď má za to, že v civilnom konaní môže byť zistené a preukázané, že poškodená mohla byť
obmedzená v obvyklom spôsobe života aj vo vyššom rozsahu, než aká bola ustálená v priestupkovom
konaní obdobne ako je tomu pri stanovení minimálnej výšky škody zistenej v adhéznom konaní. Už
zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená mala byť obmedzená v obvyklom spôsobe života po

dlhšiu dobu ako 7 dní, a to po dobu 14 dní a z uvedeného záveru súd vychádzal aj pri právnom
názore prezentovanom na prvom pojednávaní, keďže neexistovali žiadne iné dôkazy, ktoré by tento
záver spochybňovali a nárok žalobcu považoval za čiastočne dôvodný za dávky vyplatené po túto dobu
( 14 dní , resp. 4 dní, keďže prvých 10 dní práceneschopnosti nevypláca žalobca, ale zamestnávateľ) .
Žalobca však dodatočne predložením vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vyvrátil závery znaleckého posudku

a preukázal, že celá dĺžka pracovnej neschopnosti u poškodenej bola na následky ublíženia na zdraví
spôsobenom žalovaným. Tento dôkazný prostriedok bol doručený aj právnemu zástupcovi žalovaného ,
vo vzťahu k nemu nenavrhol žiadne dokazovanie a keďže sa nasledujúceho pojednávania bez svojej
viny nezúčastnil , nereagoval na zmenený právny názor, a súd žalobe vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a závery v celom rozsahu vyhovel.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP v konaní úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu; zo spisového materiálu však vyplýva, že žalovanej v uvedenom konaní žiadne trovy nevznikli,
žiadne si voči žalovanému neuplatnila, preto súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné
usporiadanieprocesnýchvzťahov(čl.4ods.2CSP) rozhodoltak,žejejnáhradutrovkonanianepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.