Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7Er/352/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709204787
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3709204787.4

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BA One, s.r.o., so sídlom Bratislava -
Staré mesto, Grösslingova 4, IČO: 36 722 316, proti povinnému N. G., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XXX/
XX, XXX XX E., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Duklianskych
Hrdinov 2946/6, Malacky, pod značkou EX 1012/2009, o vymoženie 832,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.5.2020, č. k. 7Er/352/2009 - 34 (ďalej
len ako napadnuté uznesenie), súdny úradník prvým výrokom zamietol námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh oprávneného na
prerušenie konania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že súd považoval oprávneným
napádané upovedomenie o zastavení starej exekúcie za vydané v súlade so zákonom č. 233/2019

Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len ako zákon č. 233/2019 Z. z.), pričom toto
upovedomenie obsahovalo všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Rovnako tak súdny
úradník zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako CSP), ktorý postup odôvodnil tou
skutočnosťou, že zamietnutím námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie
došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z., a teda neboli splnené podmienky na

prerušenie konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky.

2. Oprávnený doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom.
Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že vyšší súdny úradník odôvodnil uznesenie o zamietnutí
námietok oprávneného len tým, že neobstojí námietka oprávneného, že nebolo bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, pretože
dátum doručenia bol uvedený priamo v upovedomení o zastavení starej exekúcie s tým, že je zrejmé,
že ide o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje a tým, že pri preukázaní toho, že nebol v posledných 18
mesiacoch pred dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,-
eur, je dôkazné bremeno na oprávnenom, pretože vymožené plnenia sa uhrádzajú na účet oprávneného
a že z upovedomenia jednoznačne a zreteľne vyplýva, že súdny exekútor na predmetnú čiastku

nevymohol žiadnu čiastku. Rovnako sa vyšší súdny úradník vysporiadal s námietkou oprávneného, že
v stručnom opise skutočností neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej
exekúcie. Ostatné obsiahle námietky ústavnoprávneho charakteru však vyšší súdny úradník vymenoval
len okrajovo a vôbec sa k nim nevyjadril, čo zakladá nesprávnosť jeho rozhodnutia. Oprávnený
predovšetkým uviedol, že plynutie rozhodnej doby je zjavným porušením článku 1 ods. 1, článku 20
ods. 1, článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Záverom oprávnený uviedol, že súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia neuvádza, či bolo
v predmetnom exekučnom konaní vydané do roku 2020 uznesenie, ktorým by súd rozhodol o pripustení
zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, aby na miesto Sociálnej poisťovne

vstúpila spoločnosť BA One, s.r.o. Podľa oprávneného je zrejmé, že on je osobou, na ktorú prešlo právo
z exekučného titulu, ale pri absencii uznesenia o pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného
sa on nestal nikdy oprávneným.

3. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

4. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

5. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba

plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
„exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

10. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní spisového materiálu, sťažnosti oprávneného, ako aj
vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné

ju podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, zamietnuť.

11. Úvodom súd konštatuje, že pokiaľ sa jedná o námietky oprávneného v rozsahu, v ktorom
oprávnenýnamietal,ževupovedomeníozastavenístarejexekúcienebolobezakýchkoľvekpochybností
preukázané, že došlo k uplynutiu rozhodnej doby 5 rokov od začatia exekúcie, že nebolo riadne

preukázané splnenie podmienky nedosiahnutia výťažku spolu aspoň vo výške 15,- eur v posledných
18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala exekúcia zastaviť a že v stručnom opise skutočností súdny
exekútor neuviedol žiadne údaje, ktoré by bližšie odôvodňovali zastavenie starej exekúcie, súdny
úradník svoje rozhodnutie v uvedenom rozsahu riadne a logicky zdôvodnil. Pokiaľ sa jedná o námietku
neuplynutia rozhodnej doby 5 rokov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., zákon

v citovanom ustanovení jednoznačne uvádza časový aspekt plynutia rozhodnej doby, ktorej plynutie
začína odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Jedná
sa teda o pomerne jednoduchý a nespochybniteľný matematický výpočet, ktorým sa dá verifikovať
ne/uplynutie rozhodnej doby v tej - ktorej exekučnej veci. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatkov
upovedomenia o zastavení starej exekúcie, resp. náležitého preukázania nedosiahnutia výťažku 15,-

eur, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie má zákonom
predpísaný formát a obsahové náležitosti, pričom tieto boli v napádanom uznesení nepochybne
dodržané.

12. Čo sa týka samotného obsahu sťažnosti oprávneného, že súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí

nedostatočne zaoberal ústavnoprávnymi otázkami, respektíve otázkami súladnosti jednotlivých
ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou a ostatnými právnymi predpismi, na ktoré oprávnený
poukazoval, tu súd zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci všeobecným súdom neprináleží
posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. posudzovať súlad zákonov a podzákonných
právnych predpisov s ústavou. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd

rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom. Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale je jediným prvkov
sústavyústavnéhosúdnictva.ZtohtopostaveniaÚstavnéhosúduvyplýva,žeúlohouústavnéhosúdunieje zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha
ústavnéhosúdusaobmedzujenakontroluzlučiteľnostiúčinkovtakejtointerpretácieaaplikáciesústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (k tomu pozri

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 47/2013-10 zo dňa 30. januára 2013). V
zmysle uvedeného sa tunajší súd domnieva, že tak všeobecnému súdu, ako ani vyššiemu súdnemu
úradníkovi, neprináleží vo svojich rozhodnutiach podávať výklad týkajúci sa prípadného posúdenia
súladu všeobecného právneho predpisu s ústavou. Súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky alebo
ústavným zákonom je oprávnený posúdiť len Ústavný súd. Súd je preto povinný, v prípade, ak s

prihliadnutím na okolnosti prípadu má za to, že existuje rozpor zákona, rozhodného pre vec vedenú na
všeobecnom súde, s Ústavou alebo ústavným zákonom, konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému
súdu na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd pri posudzovaní nutnosti obrátiť sa na Ústavný súd za účelom
iniciovania konania o súladnosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky

poohliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu v súvislosti s predmetným zákonom. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti
s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak,

že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konanie
o súladnosti zákona s Ústavou, ale len o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto
rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to, akým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s novým zákonom
č. 233/2019 Z. z. Príkladom je možné uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 Ústavný súd
konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými
upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií,
je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú nedôvodnosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti
s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny
a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom na uvedené,

súd nemá za to, že by zákon č. 233/2019 Z. z. bol v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky a že by bolo
nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho súladnosti s
Ústavou Slovenskej republiky. Súdny úradník tak postupoval správne, keď návrh na prerušenie konania
podľa § 162 ods. 2 písm. b) CSP zamietol.

14. V vzťahu k namietanému riadnemu odôvodneniu súdneho rozhodnutia súd uvádza, že riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (k tomu pozri ZSP 56/2008). Po preskúmaní súdneho spisu je súd toho názoru, že

súdny úradník sa s uvádzanými námietkami oprávneného vysporiadal dostatočne, kedy v napádanom
uznesení reagoval na relevantné skutočnosti týkajúce sa zákona č. 233/2019 Z. z. Vzhľadom k tej
skutočnosti, že v námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie možno
napádať iba nezákonnosť postupu súdneho exekútora v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č.
233/2019 Z. z., s ktorými sa súdny úradník riadne zaoberal a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, v

tejto časti sa súdu javí uznesenie ako dostatočne zdôvodnené.

15. Oprávneným v predmetnej exekučnom konaní je od začiatku spoločnosť BA One, s.r.o, v prospech
ktorej bolo vydané poverenie na vymáhanie uvedenej pohľadávky. Súdny exekútor v danom prípade
správne v upovedomení o zastavení exekúcie označil ako oprávneného spoločnosť BA One, s.r.o. a

vyzval ju na náhradu paušálnych trov exekúcie.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu za vecne
správne a sťažnosť oprávneného za nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného, v súlade s § 250 ods.
1 CSP, zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.