Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119212716
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119212716.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu :

Ústav turizmu, s.r.o., so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 35 682 396, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., so sídlom Májkova 3, P.O. BOX 76,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ W.. C.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, X., 2/ S., s.r.o., so
sídlom Rajecká Lesná 628, IČO: 51 580 268, 3/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sv. C. XXX/XX, P., 4/
I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, K. nad E., všetci žalovaní právne zastúpení: Advokátska
kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovaní 1/ až 4/ majú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca ako záložný veriteľ v piatom rade sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 ako osoba
dotknutá na svojich právach v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách domáhal, aby súd určil
neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený Mgr. G. K., notárom so sídlom v L. X. do
L. zápisnice pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, L. 30693/2019 zo dňa 18. 9. 2019, vykonanej dňa
18. 9. 2019 o 10:00 hod. v priestoroch kultúrneho domu na adrese Bratislavská 435/12, 018 41 Dubnica

nad Váhom, ktorej predmetom bola dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres W., obec
K. nad E. k.ú. K. nad Váhom, a to byt č. 7, nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. XX bytového
domu súp.č. XXX postavenom na parcele T. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
47/846 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku zapísanom na LV č.
XXXX pre okres W., obec Dubnica nad Váhom k.ú. Dubnica nad Váhom, a to spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 47/846 na pozemku KNC parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 418 m2
(ďalej len dotknuté nehnuteľnosti, alebo predmet dražby).

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ dražby bol žalovaný 1/ (manžel žalovanej 4/) ,
žalovaný 2/ je dražobníkom, žalovaný 3/ je vydražiteľom a synom žalovanej 4/ a žalovaná 4/ je
pôvodným vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Neplatnosť dražby namietal pre porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách, pre porušenie Občianskeho zákonníka a aj pre neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 24. 1. 2014 a jej dodatku č. 1 zo dňa 12. 3. 2014.Mal
za to, že dôvodom konania dražby bolo v skutočnosti uspokojenie neexistujúcej (fiktívnej) pohľadávky,

zabezpečenej neplatnou záložnou zmluvou, a to zastieranými úkonmi v zhode blízkych osôb s jediným
účelom - ukrátiť zaplatenie judikovanej pohľadávky žalobcu a ďalších (zabezpečených) veriteľov. Súhra
úkonov s personálnym obsadením blízkych osôb účastníkov dražby viedla k zmenšeniu majetku dlžníka
- žalovanej 4/, k jej absolútnej nemajetnosti s následkom, že žalobca objektívne nebude môcť uspokojiťsvoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku tejto dlžníčky. Poukázal na špekuláciu účastníkov dražby
vedúcej k zbaveniu sa majetku. Uviedol, že rozsudkom Okresného sudu Žilina sp. zn. 10Cb/184/2013 zo
dňa 5. 12. 2014 sud uznal právny dôvod a výšku pohľadávky a zaviazal dlžníka Q., s.r.o. (kde žalovaný

1/ bol spoločník a žalovaná 4/ spoločníčka a konateľka) zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13 277,57 Eur
spolu s príslušenstvom a trovami konania. V čase po začatí vymáhania pohľadávky žalobcu od dlžníka
- spoločnosti Q., s.r.o., žalovaná 4/ ako jediná konateľka spoločnosti Q., s.r.o. uskutočnila úkony v
rozpore so zákonom v prospech manžela (žalovaného 1/), keď dňa 5. 2.2013 uzatvorila Kúpnu zmluvu
o prevode vlastníctva všetkého aktívneho (bonitného) nehnuteľného a hnuteľného majetku z vlastníctva

spoločnosti Q., s.r.o. na žalovaného 1, s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky.
Žalovaná 4/ sa vzdala funkcie jedinej konateľky a iniciovala konanie o výmaz spoločnosti, v dôsledku
čoho Okresný súd Žilina aj začal konanie o zrušení spoločnosti pod sp. zn. 26CbR/124/2014. Z dôvodu
vyššie uvedených špekulatívnych úkonov, žalobca svoju pohľadávku voči Q., s.r.o. nemohol reálne
vymôcť, a preto si žalobca uplatnil voči žalovanej 4/ , náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obch.
zak. v súdnom konaní na Okresnom sude Trenčín pod sp. zn. 37Cb/360/2015. Konajúci súd dňa 18.

5. 2018 zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky voči žalovanej 4/ vo
výške 13 277,57 Eur s príslušenstvom až do jej úplného zaplatenia, na nehnuteľnosti LV č.. a LV č.
XXXX v kat. úz. K. nad E., ktoré boli predmetom dotknutej dražby. Vykonaním dražby bol žalobca
dotknutý na svojich právach, nakoľko jeho súdom zriadené záložné právo zaniklo - bolo vymazané z
listov vlastníctva a stratil možnosť domôcť sa reálneho uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanej

4/. Neplatnosť dražby videl žalobca v tom, že vydražiteľ je synom žalovanej 4/, študent vysokej školy,
ktorý nemohol mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu dražobnej zábezpeky a úhradu ceny
dosiahnutej vydražením, k čomu mohol použiť zrejme iba prostriedky svojej matky, z čoho vyplýva,
že vydražiteľ konal v mene a záujme svojej matky a jej manžela, čo je v rozpore s ustanovením §
5 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaná 4/ zriadila záložné právo na nehnuteľnosti v jej

vlastníctve (LV č. XXXX a LV č. XXXX, kat. uz. K. nad E.) v zmysle Záložnej zmluvy a mandátnej
zmluvy zo dňa 24. 1. 2014 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 12. 3. 2014 v prospech jej manžela - žalovaného
1/, čo je však zastretý právny úkon. Žalovaný 1/ si požičal finančne prostriedky vo výške XX.XXX
R. od V., a.s. v zmysle X. o poskytnutí úveru č. Z. zo dňa 28. 3. 2011, a to so zaťažením dotknutej
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 4/ ako záložcu, hoci ona nebola dlžníčkou. Následne v zmysle

fingovanej zmluvy o pôžičke zo dňa 6. 6. 2011 požičal žalovaný 1/ uvedené finančne prostriedky vo
výške 35.000 Eur, s dohodnutým príslušenstvom žalovanej 4/. Dňa 24. 1. 2014 žalovaný 1/ a žalovaná
4/ medzi sebou uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva a mandátnu zmluvu a jej Dodatok č. 1 zo
dňa 12. 3. 2014, ktorou záložca ako mandant (žalovaná 4/) poveruje a zároveň splnomocňuje záložného
veriteľa uskutočniť všetky úkony potrebné k výkonu záložného práva predmetnej dražby (Časť III čl. 1),

k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 4/, aby sa žalovaný 1/ (jej manžel) dostal do
výhodnej pozície záložného veriteľa a takto uchránil nehnuteľnosti pred prípadným núteným výkonom
nárokov ostatných veriteľov. Pochybný je podľa žalobcu tiež účel požičania si finančných prostriedkov.
Zmluva o zriadení záložného práva k predmetu spochybňovanej dražby a mandátna zmluva zo dňa 24.
1. 2014 v znení jej Dodatku č. 1zo dňa 12. 3. 2014 je neplatná, nakoľko mala slúžiť na zabezpečenie

neexistujúceho dlhu žalovanej v 4/ voči žalovanému 1/. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že predmetná
zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, a ani ho neobchádza, tak podľa názoru žalobcu
je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na nespochybniteľný zámer účastníkov tejto zmluvy - ukrátiť
a poškodiť iných veriteľov, ako to už vyplýva z okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, ako aj z
charakteru účastníkov tejto zmluvy. Predmet dražby bol ohodnotený Znaleckým posudkom č. 43/2019

zo dňa 27. 7.2019, vypracovaným znalcom Ing. Jaroslavom Novákom, pričom žalobca mal za to, že
uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

3.Súčasnesožaloboupodalžalobcanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorémusúdvyhovel

uznesením č.k. 15C/62/2019-31 zo dňa 08.01.2020, avšak Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
6Co/18/2020-114 zo dňa 28.04.2020 zmenil uznesenie o neodkladnom opatrení tak, že návrh zamietol.

4. Žalovaní žiadali žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca klame, keď
tvrdí, že disponuje judikovanou pohľadávkou, od ktorej odvíja hmotno-právne postavenie veriteľa vo

vzťahu k žalovanej 4/ ako pôvodnej vlastníčke predmetného bytu. Rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín sp.zn 37Cb/360/2015-412 z 09.11.2019 bola zamietnutá v celom rozsahu žaloba žalobcu proti
žalovanej 4/ a súd súčasne zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zapísané na LV č. XXXX a
XXXX k predmetným nehnuteľnostiam. Medzi žalobcom a žalovanou 4/ ako predošlou vlastníčkoupredmetu dražby neexistoval nikdy žiadny hmotno-právny vzťah. Žalobca odvíja jeho aktívnu legitimáciu
na vedenie tohto konania iba a výlučne od jeho procesného postavenia v konaní vedenom pred
Okresným súdom Trenčín sp.zn.37Cb/360/2015-412, v ktorom sa domáhal priznania nároku na náhradu

škody voči žaloavenj 4/. Takýto žalobný návrh žalobcu bol však Rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 37Cb/360/2015-412 z 09.08.2018 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp.zn.:
16Cob/8/2019 v celom rozsahu právoplatne zamietnutý a žalobca tak stratil aktívnu legitimáciu pre
vedenie tohto konania, nakoľko zaniklo aj záložné právo zriadené súdom na zabezpečenie žalovanej
pohľadávky, ktoré bolo zriadené v rámci konania sp.zn. 37Cb/360/2015. Tieto dôvody boli nosnou

argumentáciou žalovaných v tomto konaní. Žalobca podľa nich nemá žiadny naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú v tomto konaní napáda. Nad rámec toho poukázali na
fakt, že žalovaný 3/ nemal nikdy nič spoločné s podnikaním žalovaných 1/ a 4/. Uviedli, že je pravdou, že
žalovaný 3/ je synom žalovanej 4/, ktorá je manželkou žalovaného 1/, avšak toto nezakladá pravdivosť
tvrdení žalobcu o neplatnosti dražby vykonanej dňa 18.09.2019 spoločnosťou žalovaného 2/ na základe
návrhu žalovaného 1/. Žalovaný 1/ uzavrel v roku 2014, teda pred uzavretím manželstva so žalovanou

4/ zmluvu o pôžičke , ktorej vrátenie bolo zabezpečené zriadením záložného práva k predmetnému
bytu. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor dňa 12.03.2014 rozhodol pod č. V 202/2014 o povolení
vkladu záložného práva v prospech žalovaného 1/ k predmetnému bytu, ktorého výlučnou vlastníčkou
bola žalovaná 4/. Záložné právo bolo zriadené legálne a neexistuje dôvod pre pochybnosť o jeho
zákonnosti. Až následne došlo k uzavretiu manželstva medzi žalovanými 1/ a 4/. Dňa 29.06.2017 sa

stalo právoplatným rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp.zn. 7C/120/2016-36, ktorým súd rozhodol
o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalovaných 1/ a 4/. U žalobcu vzhľadom na
neexistenciu akéhokoľvek hmotno-právneho vzťahu k žalovanej 4/ neexistuje naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Žalovaný 3/ uvádzal, že tvrdenia o tom, že dražil v mene a
záujme jeho matky- žalovanej 4/ sú nepreukázané a vyfabulované. Pravdou je, že predmetný byt

niekoľko desaťročí užíval Emil Y. - starý otec žalovaného 3/ a otec žalovanej 4/, ktorý, keď sa dozvedel o
pripravovanej dražbe predmetného bytu , dal svojmu vnukovi - žalovanému 3/ prísľub, že uhradí všetky
finančné záväzky súvisiace s vydražením bytu, t.j. daruje potrebné finančné prostriedky žalovanému
3/, k čomu následne aj došlo a žalovaný 3/ ako legitímny vydražiteľ uhradil dražobníkovi celú cenu, za
ktorú bol predmetný byt vydražený. Starý otec žalovaného 3/ nemal vzhľadom na jeho vek a zdravotný

stav záujem o nadobudnutie vlastníctva k predmetnému bytu, avšak mal eminentný záujem na tom,
aby sa vlastníkom stal jeho vnuk, ktorý vopred vyhlásil, že starý otec v predmetnom byte v pokoji a
nikým nerušený môže v prípade záujmu dožiť. Popreli, že by žalovaní konali v zhode a že by svojimi
úkonmiporušiliustanoveniazákonaodobrovoľnýchdražbách.Zdôraznili,žežalovaná4/ niejedlžníkom
žalobcu a ani ním nikdy nebola, a preto nie je možné jej úkonmi prehlbovať stav nemožnosti vymoženia

pohľadávky žalobcu, ktorá neexistuje. Žiadny z právnych úkonov žalovaného 3/ nie je možné považovať
za obchádzanie zákona alebo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. K namietaniu
neplatnosti záložnej zmluvy žalobcom poukázali na to, že jednak na určení neplatnosti záložnej zmluvy
žalobca ako subjekt, ktorý nebol jej účastníkom, nemá naliehavý právny záujem a súčasne poukazovali
na premlčanie práva domáhať sa jej neplatnosti už v roku 2017.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 03.11.2020, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu.
Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe zotrval. Oznámil súdu novú skutočnosť, ktorá zakladá jeho
legitimáciu na podanie žaloby v tom zmysle, že je osobou dotknutou na svojich právach vykonaním
dobrovoľnej dražby, pretože na žalobcu bola postúpená iná pohľadávka voči žalovanej 4/ v mesiaci

október2020.Žiadalsúd,abymuposkytoleštedodatočnúlehotu,vktorejpredložídokladypreukazujúce
túto skutočnosť, najmä zmluvu o postúpení pohľadávky. Čo sa týka tejto postúpenej pohľadávky, ide o
pohľadávku právneho nástupcu pani Márie J., ktorá už zomrela, titulom úhrady ručiteľského záväzku z
hypotekárneho úveru voči OTP Banka Slovensko, ktorá bola veriteľovi aj priznaná rozhodnutím OS TN
sp.zn. 15Ro/714/2013.Túto pohľadávku pôvodný veriteľ mal aj v čase konania dražby a bola zapísaná

v zápisnici o vykonaní dražby. Bola exekučne vymáhaná oprávneným I. J. v exekučnom konaní sp.zn.
378Ex/17/18. Touto novou skutočnosťou bola podľa žalobcu odstránená spornosť legitimácie žalobcu
na podanie žaloby a žalobca teraz už nepochybne je osobou dotknutou na svojich právach z dôvodu
postúpenia pohľadávky. Mal však za to, že bol aktívne vecne legitimovaný už aj v čase podania
tejto žaloby a to z dôvodu, že v konaní o náhradu škody vedenom voči žalovanej 4/ bolo vydané

zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo zriadené v prospech žalobcu záložné právo. V čase podania
tejto žaloby toto konanie nebolo ešte právoplatne skončené, ale bol tu predpoklad, že bude žalobca v
konaní úspešný. Existencia právneho vzťahu vyplývala tiež z už judikovanej pohľadávky žalobcu voči
spoločnosti Q., kde žalovaná 4/ bola jedinou spoločníčkou a konateľkou. X. na pojednávaní trvali nazamietnutí žaloby. Podotkli, že žalobca sa nedostatok aktívnej vecnej legitimácie snaží zhojiť dodatočne
novým tvrdením o údajnom postúpení pohľadávky. Dali do pozornosti, že žalobca v konaní o neplatnosť
dražby musí byť dotknutý na svojich právach od počiatku už v lehote troch mesiacov, ktorú zákon ukladá

na podanie žaloby o neplatnosť dražby, a preto nie je možné, aby sa dodatočne žalobca takouto osobou
stalnazákladeúdajneneskôr postúpenejpohľadávky, atopouplynutílehotyurčenejnapodaniežaloby.
Žalovaná 4/ tvrdila od počiatku, že žiaden vzťah medzi ňou a žalobcom nie je a ani nebol, a preto nie
je povinná žalobcovi zaplatiť žiadnu pohľadávku a aj konanie o náhradu škody voči nej na tomto súde
bolo pre žalobcu neúspešné. Žalovaná 4/ nemá voči žalobcovi žiadnu povinnosť na úhradu a doposiaľ

jej nebolo doručené ani žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. V konaní nebolo sporné a bolo to preukázané aj listami vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k.ú. K. nad E.

z obdobia pred konaním spornej dobrovoľnej dražby, že predmet dražby bol pred dražbou vo výlučnom
vlastníctve žalovanej 4/. V konaní nebolo sporné ani postavenie žalovaného 1/ ako navrhovateľa
dobrovoľnej dražby a súčasného manžela žalovanej 4/, postavenie žalovaného 2/ ako dražobníka,
postavenie žalovaného 3/ ako vydražiteľa a syna žalovanej 4/.

8. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/184/2013-418 zo dňa 23.06.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.04.2018 bolo zistené, že žalobca bol úspešný v spore proti žalovanému -
spol. Q., s.r.o., W.: XX XXX XXX, nakoľko súd zaviazal uvedeného žalovaného na zaplatenie sumy
13.277,57 eur s úrokom a úrokom z omeškania titulom pôžičky a žalobcovi priznal tiež nárok na plnú
náhradu trov konania. O výške trov konania bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina č.k.

10Cb/184/2013-538zodňa10.07.2018právoplatnýmdňa31.07.2018,nazákladektoréhospol.Q.,s.r.o.
je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 5.850,66 eur.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 37Cb/360/2015 zo dňa 18.05.2018 súd v spore žalobcu
proti žalovanej 4/ o náhradu škody v sume 13.277,57 eur s príslušenstvom nariadil zabezpečovacie

opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky voči žalovanej
(tu žalovaná 4/) vo výške 13.277,57 eur s príslušenstvom (ktorá bola predmetom konania sp.zn.
37Cb/360/2015) až do jej úplného zaplatenia a to k dotknutej nehnuteľnosti (predmetu dražby). Toto
uznesenie potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne č.k. 8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.08.2018. Následne vo
veci samej v spore sp.zn. 37Cb/360/2015 bolo rozhodnuté tak, že rozsudkom č.k. 37Cb/360/2015-412

zo dňa 09.11.2018 bola žaloba žalobcu proti žalovanej (tu žalovaná 4/) o náhradu škody zamietnutá
v celom rozsahu a súd súčasne zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením
Okresného súdu č.k. 37Cb/360/2015-236 zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 8Cob/61/2018-265 zo dňa 28.08.2018. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/8/2019-477 zo dňa 29.01.2020. Vlastnou činnosťou súdu bolo zistené proti

rozsudku podal žalobca dovolanie, avšak dovolacie konanie bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku za
podané dovolanie právoplatne zastavené.

10. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, V prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľaosobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23
).

Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 343 CSP, (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 335 ods. 1 CSP, Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie

vo veci samej zastavuje.

Podľa § 153 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa§140ods.2CSP,Zmenoužalobyjeipodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočností
tvrdených v žalobe.

11. Súd konštatuje, že žaloba o určenie neplatnosti dražby je žalobou určovacou, na ktorú dopadá § 137
písm. d/ CSP. Teda ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom možnosť domáhať sa takéhoto

určenia vyplýva priamo z osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), a preto
takáto žaloba je procesne prípustná. Žalobu možno podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných držbách
podať na súde do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Sporná dobrovoľná dražba prebehla dňa 18.09.2019,
žaloba bola žalobcom na súde podaná dňa 18.12.2019. Lehota na podanie žaloby tak bola dodržaná a
žalovaní sa napokon v konaní ani nebránili tým, že by žaloba bola podaná oneskorene.

12. Na strane žalovaných vystupujú všetky subjekty uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách, ktoré tvoria nútené procesné spoločenstvo v tomto spore, keď žalovaný 1/ bol navrhovateľom
dražby, žalovaný 2/ bol dražobníkom, žalovaný 3/ bol vydražiteľom, žalovaná 4/ bola predchádzajúca
vlastníčka predmetu dražby. Podľa totožného zákonného ustanovenia žalobu môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,
alebo spochybňujúc platnosť záložnej zmluvy. Žalobca sa považoval za takúto osobu. Naopak žalovaní
namietali, že žalobca nie je osobou, ktorá by bola dražbou dotknutá na svojich právach, a teda namietali
primárne jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorá tak bola sporná. Súd sa preto najskôr
zaoberal tým, či žalobca skutočne je osobou, ktorej v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách patrí právo domáhať sa žalobou na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu by súd musel prioritne vyriešiť, aj keby ju žalovaní nenamietali, pretože je
to otázka, ktorú súd skúma aj bez námietky. Súd sa s uvedenou spornou skutočnosťou vysporiadal
nasledovne:

13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, kedy mu z
hmotného práva vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby môže podať osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach vykonaním podľa neho
neplatnej dobrovoľnej dražby. Samozrejme, toto svoje tvrdenie v konaní musí následne aj preukázať. Jepotrebné spresniť, že nestačí len namietanie porušenia zákona, ale súčasne musí ísť o také porušenie
zákona, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. Súd má
za to, že žalobcovi postavenie osoby dotknutej na právach nesvedčí. Žalobca v žalobe tvrdil, že je

dotknutý na svojich právach preto, lebo vykonaním dražby, ktorá bola v rozpore so zákonom, jeho
súdom v konaní sp.zn. 37Cb/360/2015 zriadené záložné právo zaniklo a žalobca tak stratil možnosť
domôcť sa reálneho uspokojenia pohľadávky voči žalovanej 4/ ako svojej dlžníčky. Ako túto pohľadávku
voči dlžníčke - žalovanej 4/ v žalobe označil pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody, o ktorej
bolo vedené konanie na tunajšom súde pod sp.zn. 37Cb/360/2015. Vykonaným dokazovaním bolo

zistené, že pod sp.zn. 37Cb/260/2015 sa viedlo konanie o žalobe žalobcu proti žalovanej 4/ o náhradu
škody vo výške 13.277,57 eur s príslušenstvom. Po podaní žaloby bolo uznesením Okresného súdu
Trenčín sp.zn. 37Cb/360/2015 zo dňa 18.05.2018 nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd
zriadil záložné právo k spornej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky, ktorá
bola predmetom konania voči žalovanej 4/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo
veci samej však žalobca voči žalovanej 4/ úspešný nebol, keď rozsudkom č.k. 37Cb/360/2015-412

zo dňa 09.11.2018 bola žaloba žalobcu proti žalovanej 4/ o náhradu škody zamietnutá v celom
rozsahu a súd súčasne zrušil vyššie uvedené po podaní žaloby súdom nariadené zabezpečovacie
opatrenie. Konanie sp.zn. 37Cb/360/2015 je právoplatne skončené, nakoľko rozsudok súdu prvého
stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/8/2019-477 zo dňa 29.01.2020.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v čase konania napadnutej dobrovoľnej dražby mal postavenie

záložného veriteľa a mal záložné právo k predmetu dražby, ale len na základe zabezpečovacieho
opatrenia nariadeného súdom podľa § 343 CSP. V zmysle § 343 ods. 3 CSP však výkon záložného
práva môže nastať až potom, čo bola pohľadávka, ktorá je takto zabezpečená, priznaná súdnym
rozhodnutím. Toto sa už nestalo, pretože vo veci samej v konaní sp. zn. 37Cb/360/2015 pohľadávka,
ktorá bola takto súdom zriadeným záložným právom zabezpečená, nebola žalobcovi priznaná, žaloba

bola zamietnutá a súčasne podľa § 335 ods. 1 v spojení s § 344 CSP bolo zabezpečovacie opatrenie
zrušené v celom rozsahu. Len samotné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom neznamená,
že žalobca mohol automaticky vymáhať svoju pohľadávku postihnutím predmetu dražby realizáciou
súdom zriadeného záložného práva. K tejto skutočnosti (teda k zriadeniu záložného práva) totiž musela
pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, a tou je žalobcov úspech v spore, ktorou sa domáhal priznania

takto zabezpečenej pohľadávky. Až žalobca, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo a ktorý sa
úspešne domohol pohľadávky, tj. keď získa exekučný titul, získava také postavenie záložného veriteľa,
ktoré ho oprávňuje začať s výkonom záložného práva. Ak žalobca tvrdí, že vykonaním samotnej dražby
bol teda dotknutý na svojich právach, lebo bolo zmarené uspokojenie jeho pohľadávky ako záložného
veriteľa, toto tvrdenie nie je správne, pretože žalobcovi nikdy (z dôvodu jeho procesného neúspechu v

merite veci v konaní sp.zn. 37Cb/360/2015) nevzniklo oprávnenie začať s výkonom záložného práva. Ak
teda došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky, ktorú v žalobe označil, je to výsledok jeho procesného
neúspechu v spore o zaplatenie žalovanej pohľadávky, nie však dôsledok vykonanej dražby. Žalobca
pre svoj neúspech v spore sp.zn. 37Cb/360/2015 nikdy ani nezískal možnosť realizovať súdom zriadené
záložné právo postihnutím predmetu dražby pre nesplnenie podmienky podľa § 343 ods. 3 CSP.V

konečnom dôsledku, nakoľko mu ani pohľadávka nebola priznaná, nie je pravdivé ani jeho tvrdenie, že
vo vzťahu k žalovanej 4/ ako pôvodnej vlastníčke predmetu dražby by bol v postavení veriteľa, nakoľko
žalovaná 4/ mu nie je povinná nahradiť škodu, ktorej náhrady sa žalobou neúspešne domáhal. Pokiaľ
žalobca teda v žalobe odvodzoval svoje postavenie dotknutej osoby z toho, že mal aj on vo vzťahu
k žalovanej 4/ ako svojej dlžníčke postavenie záložného veriteľa, ktorý mohol postihnutím predmetu

dražby uspokojiť svoju pohľadávku o náhradu škody v sume 13.277,57 eur s prísl. voči nej, tieto
skutočnosti nie sú pravdivé. Žalobca ani nemá tvrdenú pohľadávku voči žalovanej 4/, teda z tohto
titulu ani nie sú vo vzájomnom postavení veriteľa a dlžníka a nikdy ani nezískal možnosť postihnúť
spornú nehnuteľnosť (predmet dražby) výkonom záložného práva, o ktoré postavenie ho podľa svojich
tvrdení práve napadnutá dražba mala pripraviť. Ak by aj súd žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby vyhovel, čoho dôsledkom by bol fakt, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti by sa stala opäť
žalovaná4/(vrátilibysavlastníckevzťahykbytudostavupreddražbou),nijakýmspôsobombysatakéto
rozhodnutie súdu neodzrkadlilo v zlepšení postavenia žalobcu vo vzťahu k žalovanej 4/, pretože voči nej
nemá ani pohľadávku, pre zabezpečenie ktorej bolo (dočasne) súdom zriadené záložné právo a nemal
by už ani toto záložné právo z dôvodu svojho neúspechu v spore sp.zn. 37Cb/360/2015, keďže súd

zabezpečovacieopatreniezrušil.Navrátenievlastníckychprávkpredmetudražbydostavupreddražbou
tak vôbec nijako neovplyvní postavenie žalobcu voči žalovanej 4/ vyplývajúce mu z (v žalobe) tvrdeného
postavenia veriteľa pohľadávky v sume 13.277,57 eur s príslušenstvom. Z tohto dôvodu tak nemohol
byť žalobca dotknutý na svojich právach zrealizovaním podľa neho neplatnej dobrovoľnej dražby.14. Ak žalobca tiež v žalobe poukazoval na fakt, že ako veriteľ má už súdom priznanú pohľadávku voči
spol. Q., s.r.o. vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn.
10Cb/184/2013 zo dňa 23.06.2017, ktorú nedokáže vymôcť, ani toto postavenie zo žalobcu nemôže

učiniť osobu, ktorá by vykonaním dražby bola na svojich právach negatívne dotknutá. Je pravdou,
že žalobca má exekučný titul na zaplatenie pohľadávky v sume 13.277,57 eur s príslušenstvom voči
spol. Q. (rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/184/2013 zo dňa 23.06.2017). Nebola spornou
skutočnosť, že žalovaná 4/ bola konateľkou a spoločníčkou tejto spoločnosti. P. však konštatovať, že
medzi žalobcom a spol. Q.. ako jeho dlžníkom ide o úplne iný právny vzťah, ktorý nemohol byť nijakým

spôsobom ovplyvnený realizáciou dobrovoľnej dražby. Totiž, žalobca by z predmetu dražby nemohol
ani pred dražbou, ani po nej a ani v prípade, ak by súd vyhovel podanej žalobe žalobcu (kedy by
sa vlastnícke vzťahy k predmetu dražby vrátili do stavu pred konaním dražby), uspokojiť túto svoju
pohľadávku voči spol. Q., s.r.o.. P. jeho dlžník nemá vôbec žiadne vlastnícke práva k predmetu dražby,
predmet dražby nebol súčasťou majetku spol. Q. (bolo preukázané, že žalovaná 4/ bola pred konaním
dražby výlučnou vlastníčkou predmetu dražby). Preto by ani prípadne nútene v exekúcii (ak túto voči

spol. Q., s.r.o. vedie) exekútor nemohol postihnúť spornú nehnuteľnosť, keďže nie je vo vlastníctve
spol. Q., s.r.o. ako dlžníka žalobcu. Ak žalobca v žalobe poukazuje na údajné špekulatívne kroky spol.
Q., s.r.o., ktoré mali viesť k úmyselnému zbavovaniu sa majetku a ukracovaniu jeho ako veriteľa, toto
odôvodnenie týkajúce sa spol. Q., s.r.o., ktorá ani nie je stranou sporu a nikdy ani nemala žiadne práva
k predmetu dražby, a ktorá nevystupovala ako subjekt, ktorý by bol vôbec činný v procese dražby,

prakticky skutkovo ani s podanou žalobou nesúvisí. Problémy s ukracovaním seba ako veriteľa zo strany
spol. Q., s.r.o. mohol žalobca riešiť inými priliehajúcimi právnymi inštitútmi (napr. odporovacia žaloba),
avšak žaloba o určenie neplatnosti dražby (ktorá sa nijako ani netýkala uvedenej spoločnosti) mu vo
vyriešení tohto tvrdeného problému nápomocná byť nemôže.

15. Na pojednávaní predniesol žalobca prostredníctvom právneho zástupcu prvýkrát novú skutočnosť,
ktorou odôvodňoval svoju žalobu, a síce tvrdil, že je osobou dotknutou na svojich právach, pretože
voči žalovanej 4/ má pohľadávku, ktorá bola na neho postúpená pôvodným veriteľom žalovanej 4/
niekedy v mesiaci október 2020. Od tejto novej skutočnosti (skutkovo odlišne od skutočností vylíčených
v žalobe) odvodzoval svoje oprávnenie na podanie žaloby. Žalovaní naďalej namietali, rozporovali

existenciu akejkoľvek pohľadávky žalobcu voči žalovanej, tvrdili, že žalovaná 4/ nemá doposiaľ ani
vedomosť o žiadnom postúpení pohľadávky, tvrdili, že žalovaná 4/ a žalobca nie sú vôbec v žiadnom
právnom vzťahu, popierali tak existenciu akejkoľvek pohľadávky žalobcu voči žalovanej 4/. Za účelom
preukázania postúpenia predmetnej pohľadávky voči žalovanej 4/ na žalobcu žalobca na pojednávaní
(ani pred ním) súdu nepredložil žiadne dôkazy, ale žiadal, aby súd poskytol žalobcovi ešte priestor,

počas ktorého dodatočne zmluvu o postúpení pohľadávky predloží. Súd konštatuje, že takýto priestor už
žalobcovi neposkytol. Súd tento dôkazný návrh vyhodnotil ako nepodaný včas a uplatnil tak sudcovskú
koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. O sudcovskej

koncentrácii a následkoch pritom súd žalobcu poučil v poučení o procesných právach a povinnostiach
(doručené advokátovi žalobcu dňa 13.01.2020), ako aj vo výzve na podanie repliky zo dňa 06.08.2020
(doručené advokátovi žalobcu dňa 21.08.2020). V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca, hoci tvrdí,
že disponuje novou na neho postúpenou pohľadávkou, nepredložil dôkaz o postúpení pohľadávky na
pojednávaní ani pred ním. Neuviedol ani žiadnu ospravedlniteľnú prekážku, ktorá by mu v predložení

zmluvy o postúpení pohľadávky najneskôr na vytýčenom pojednávaní objektívne bránila. Namiesto
toho len žiadal, aby súd mu dal dodatočný čas, počas ktorého zmluvu predloží, ktorý postup by si
ale vyžadoval odročenie pojednávania. Žalobcovi podľa názoru súdu nebránilo nič, aby túto zmluvu
predložil už na pojednávaní, keď sám ani žiadne argumenty ospravedlňujúce opomenutie skoršieho
predloženia dôkazu súdu nepredniesol. Dôvod uvedený právnym zástupcom, že sa o tejto skutočnosti

dozvedel od klienta len deň pred pojednávaním, podľa názoru súdu nie je ospravedlniteľnou prekážkou,
najmä, ak pohľadávka bola postúpená na žalobcu v priebehu minulého kalendárneho mesiaca, a
teda bol dostatok času, aby avizovanú zmluvu o postúpení pohľadávky predložil žalobca (keď nie
aj skôr) najneskôr na pojednávaní (a to aj keby túto skutočnosť oznámil klient advokátovi deň pred
pojednávaním). Subjektívne zlyhania komunikácie medzi klientom a advokátom, najmä ak tieto nie sú

podložené žiadnymi relevantnými ospravedlňujúcimi dôvodmi, pre ktoré by takéto oneskorenie súd mal
ešte akceptovať, podľa názoru súdu musia ísť na vrub strany, ktorá sa dodatočnej lehoty na predloženie
dôkazu dožaduje. Súd preto už nedal žalobcovi priestor na predloženie avizovaného dôkazu. Ak by súd
umožnil žalobcovi postup, ktorý navrhoval, vyžadovalo by si to odročenie pojednávania, čo je v zmysle§ 153 ods. 2 CSP práve dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie, a to za stavu, ak iný dôvod pre
odročenie pojednávania v konaní už nebol a nič nebránilo, aby súd už na pojednávaní dokazovanie
ukončil a rozhodol, ako to aj urobil. Súd preto konštatuje, že žalobca riadne a včas nepreukázal, že

vôbec došlo k tvrdenému postúpeniu novej pohľadávky voči žalovanej 4/, ktorú skutočnosť žalovaní v
celomrozsahunavyšepopreli.Apretoaninatomtotvrdeníniejemožnézaložiťaktívnuvecnúlegitimáciu
žalobcu na podanie tejto žaloby, keďže zostalo nepreukázané, že by žalobca mal akýkoľvek vzťah k
žalovanej 4/, že by mal voči nej pohľadávku, o ktorej tvrdí, že bolo jej uspokojenie napadnutou dražbou
zmarené.

16. Okrem toho, aj nebyť odôvodnenia uvedeného v predošlom odseku, je tu aj ďalšia skutočnosť, ktorú
nemožno opomenúť a pre ktorú ani nebol dôvod dokazovať nové tvrdenie týkajúce sa postúpenia novej
pohľadávky na žalobcu. Žalobca na pojednávaní predniesol úplne novú skutkovú okolnosť týkajúcu
vyššie opísaného postúpenia novej pohľadávky voči žalovanej 4/, od ktorej v žalobe ani vo svojich
predošlých podaniach (teda okrem žaloby žalobca podal len jedno písomné podanie dňa 16.04.2020 -

č.l. 121) opodstatnenosť svojej žaloby vôbec neodvodzoval, uvedeným postúpením pohľadávky žalobca
žalobu skutkovo neodôvodňoval. Súd je toho názoru, že podľa § 140 ods. 2 CSP sa tak jedná o
zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pretože uvedená
skutočnosť je pre posúdenie dôvodnosti žaloby, tiež najmä legitimácie žalobcu, rozhodujúca, avšak až
do prvého pojednávania nebola prednesená a nebola tak súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby.

Nešlo totiž o len o rozvíjanie už skôr prednesenej argumentácie, ale išlo o nový argument, na ktorom
žalobca mienil odteraz stavať dôvodnosť svojej žaloby (s povinnosťou súdu hodnotiť vo vzťahu k novej
skutočnosti nanovo napr. i časové súvislosti podania žaloby a iné), a preto sa podľa názoru súdu jedná
o podstatné doplnenie pôvodne vylíčených skutočností. Na to, aby súd mohol na túto novú dôležitú
skutočnosť prihliadnuť a hodnotiť dôvodnosť žaloby aj z pohľadu takto novo predneseného argumentu,

by teda žalobca v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia mal urobiť príslušný procesný návrh -
návrh na pripustenie zmeny žaloby spočívajúcej v doplnení tejto rozhodnej skutočnosti. Súd tento svoj
právny názor predniesol aj vrámci predbežného právneho posúdenia, keď poukázal na to, že by sa
vyžadoval príslušný procesný návrh v kontexte doplnenia novej podstatnej skutočnosti, na čo však
žalobca nereagoval a takýto procesný návrh nepredniesol. Z tohto dôvodu sa tak táto nová rozhodujúca

skutočnosť nestala súčasťou dovtedajšieho skutkového vymedzenia žaloby, z ktorého by súd vôbec
mal vychádzať, pretože žalobca neučinil procesný návrh, ktorým by túto novú rozhodnú skutočnosť
do svojho pôvodného skutkového vymedzenia žaloby včlenil a súdu tak neumožnil vôbec túto novo
prednesenú skutočnosť vyhodnotiť. Vzhľadom na to súd uvádza, že aj nebyť uplatnenej sudcovskej
koncentrácie konania, pre ktorú už nedal žalobcovi priestor na dodatočné predkladanie dôkazov o

postúpení novej pohľadávky na žalobcu, nebolo by ani dôvodné vykonať dokazovanie zmluvou o
postúpení pohľadávky, pretože by sa tak (nehospodárne) dokazovala skutočnosť, ktorá sa riadne ani
nestala súčasťou skutkového vymedzenia žaloby. Nakoľko by súd túto skutočnosť teda ani nemal
posudzovať, nie je dôvodné túto skutočnosť, ktorú žalovaní v celom rozsahu popreli, ani dokazovať.

17. Súd z vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že žalobcovi nesvedčí postavenie subjektu, ktorý bol
negatívnedotknutýnasvojichprávachvykonanímdobrovoľnejdražby.Vyhoveniežalobebytotižnijakým
spôsobom nezlepšilo postavenie žalobcu v tvrdených právnych vzťahoch voči žalovanej 4/ alebo spol.
Q.. Žalobca tak nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby, nemá aktívnu vecnú legitimáciu, čo bez
ďalšieho meritórneho skúmania žaloby vedie k zamietnutiu žaloby. Súd sa preto nezaoberal konkrétnymi

dôvodmi, pre ktoré žalobca tvrdil, že dražba bola neplatná, pretože (aj keby tieto dôvody neplatnosti
hypotetickybolinaplnené),žalobcaniejetouosobou,ktorejbyvyhoveniežalobemohlobyťnaprospech,
či vo vzťahu k žalovanej 4/ (v kontexte odôvodnenia v odseku 13, 15 a 16), alebo vo vzťahu k spol.
Q., s.r.o. (v kontexte odôvodnenia v odseku 14). Z týchto dôvodov, nakoľko žalobca nie je osobou
oprávnenou v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách podať takúto žalobu, súd žalobu v

celom rozsahu zamietol.

18. Z vyššie uvedených dôvodov pre nedostatok oprávnenia žalobcu podať žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby súd neskúmal konkrétne dôvody, pre ktoré žalobca tvrdil, že mala byť dražba
neplatná, pretože k meritórnemu prieskumu žaloby súd pre nedostatok legitimácie žalobcu ani

nepristúpil. Nebolo preto dôvodné vykonať dokazovanie navrhované žalobcom za účelom preukázania
skutočností týkajúcich sa samotného uzatvárania záložnej zmluvy či priebehu dobrovoľnej dražby,
a preto súd najmä ani nepripájal a neoboznamoval dražobný spis tak, ako to žalobca navrhoval,
a rovnako tak neoboznamoval ani zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa zriadenia záložného práva kpredmetu dražby. Tiež nebolo dôvodné zaoberať sa z pohľadu merita veci skúmaním hodnoty premetu
dražby v kontexte predložených inzerátov iných nehnuteľností, ktoré pre dôvody zamietnutia žaloby súd
tiež neoboznamoval. Ďalšie dokazovanie zamerané na preukazovanie tvrdených dôvodov neplatnosti

dražby tak súd ako nehospodárne nevykonával.

19.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, žalovaní boli úspešní v celom rozsahu, a preto majú proti neúspešnému žalobcovi

nároknaplnúnáhradutrovkonania.Súdpretožalovanýmpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsah
100% proti plne neúspešnému žalobcovi. Náhradu trov konania žalovaným súd priznal spoločne a
nerozdielne s poukazom na to, že na strane žalovaných ide o nútené (a súčasne aj nerozlučné) procesné
spoločenstvo. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.