Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219142
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114219142.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v

právnej veci žalobcu: Asociácia slovenských inkasných spoločností, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 45 732 736, právne zastúpený Mgr. Miroslava Kušnírová Vadelová, advokátka, so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: G.. K. G., D.., poslanec Národnej rady
Slovenskej republiky, U. K. N. X, XXX XX Bratislava, právne zastúpený JUDr. Milan Cíbik, advokát, so
sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, IČO: 42 129 192, o ochranu dobrej povesti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 482,42 € na účet právneho zástupcu
žalovaného, vedený v Tatra banke, a. s., Bratislava, IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na súd dňa 30.06.2014 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému
ospravedlniť sa žalobcovi vo forme listu zaslaného na adresu právneho zástupcu žalobcu v
nasledujúcom znení "K. G.Ň. sa ospravedlňuje Asociácií slovenských inkasných spoločností za uvedený
znevažujúci výrok uverejnený na internetovej stránke www.aktualne.sk dňa 19.04.2014, v článku pod
názvom "Pomoc, či ešte väčšie bremeno? Zákony proti úžere vraj majú "muchy". V mojom výroku

bola Asociácia slovenských inkasných spoločností znevažujúco a nepravdivo označená za "inkasného
podvodníka". Žalobca sa súčasne domáhal, aby žalovaný strpel na vlastné náklady uverejnenie
ospravedlnenia na internetovej stránke www.aktualne.sk v rovnakej grafickej úprave v nasledovnom
znení "K. G. sa ospravedlňuje Asociácií slovenských inkasných spoločností za uvedený znevažujúci
výrok uverejnený na internetovej stránke www.aktualne.sk dňa 19.04.2014, v článku pod názvom
"Pomoc, či ešte väčšie bremeno? Zákony proti úžere vraj majú "muchy". V mojom výroku bola Asociácia
slovenských inkasných spoločností znevažujúco a nepravdivo označená za "inkasného podvodníka".

Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania žalovaným.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.04.2014 bol na internetovej stránke www.aktualne.sk
uverejnený článok s názvom "Pomoc, či ešte väčšie bremeno? Zákony proti úžere vraj majú muchy"
obsahujúci vyjadrenie žalovaného na adresu žalobcu ohľadne novely Občianskeho zákonníka a ďalších
zákonov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa, ktorá je označovaná aj ako "protiúžernícka novela". V prvej
časti uverejneného článku bolo uvedené vyjadrenie žalobcu, v čom vidí nedostatky predmetnej novely,
na čo žalovaný v poslednej časti uverejneného článku reagoval v nasledujúcom znení: "Podľa K. G.,

jedného z hlavných tvorcov novely, obsahujú tvrdenia ASINS od starých informácií, cez
rôzne pospájané údaje až po účelové tvrdenia. " Trikrát vylúhovaný čaj je silnejší ako argumenty, ktoré
uvádzajú, " myslí si. Fakt, že asociáciu neprizvali k tvorbe novely je pochopiteľné, keďže podľa neho
patria do skupiny ľudí, v boji proti ktorým zákony vznikli. Ich kritika mu preto nielen že nevadí, dokoncasa z nej teší. ,, To je pre mňa najväčším vyznamenaním, že takýto inkasní podvodníci nás kritizujú,
" dodal G.. ". Žalobca uvádza, že vyjadrenie žalovaného, ktorý argumenty žalobcu prirovnal k trikrát
vylúhovanému čaju vyznieva výrazne zosmiešňujúco a dehonestujúco. Žalovaný vykreslil žalobcu ako

subjekt, proti ktorému musí štát bojovať zmenou zákonov, aby nedochádzalo k porušovaniu práv iných.
Žalovaný označil žalobcu aj ako inkasného podvodníka, ktorý ako právnická osoba klame, zavádza iné
osoby s ktorými prichádza do styku a na základe takéhoto konania získava prospech. Pojem podvodník
je vždy spájaný v negatívnom slova zmysle a je vnímaný ako osoba, či už právnická alebo fyzická,
s ktorou sa neodporúča spolupracovať, nakoľko z tohto pojmu je zrejmé, že jej konanie je protiprávne.

Žalobca uvádza aj tú skutočnosť, že pojem podvodník je vlastný skutkovej podstate trestného činu
podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Tým, že žalovaný označil žalobcu ako inkasného podvodníka
spôsobil, že žalobca môže byť čitateľmi predmetných článkov vnímaný ako právnická osoba, v rámci
ktorej osoby oprávnené konať, prípadne jej jednotliví zamestnanci sa pri výkone predmetu činností
žalobcu dopúšťajú trestnej činnosti. Žalobca má za to, že výroky žalovaného v celkovom kontexte
vybočujú z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a strácajú

charakter korektného úsudku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že je neprípustné, ak je kritika, ironizovanie
alebo odsudzovanie určitej osoby založené na nepravdivých údajoch a uvádzanie nepravdivých tvrdení
je vždy zásahom do dobrej povesti právnickej osoby. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný vyslovenými
nepravdivými tvrdeniami zasiahol do práva žalobcu na ochranu dobrej povesti, v dôsledku čoho utrpel
žalobcanemateriálnuujmu,týmžebolzneváženýpredverejnosťou,vrátanejehoobchodnýchpartnerov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa a
strpieť uverejnenie ospravedlnenia.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním osobne podaným na tunajší súd dňa 11.05.2015.
Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť v celom rozsahu. Zároveň navrhol, aby súd

zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo svojom písomnom
vyjadrení uviedol, že nemá žiadnu vedomosť, že by poskytoval akékoľvek vyjadrenie novinárovi
internetovej stránky www.aktualne.sk. Túto skutočnosť síce žalobca tvrdí v žalobe, ale podľa žalovaného
je toto tvrdenie nepravdivé. Vzhľadom k tomu, že žalovanému nebola doručená kópia predmetného
článku zo dňa 19.04.2014 zverejnenom na internetovom portáli www.aktualne.sk, žalovaný nevie

určiť v akom kontexte bol článok zverejnený, najmä pokiaľ má ísť o jeho vyjadrenia.
Žalovaný nemá vedomosť, že by v súvislosti s tzv. protiúžerníckou novelou poskytoval akékoľvek
vyjadrenie pre portál www.aktualne.sk. Žalovaný sa však domnieva, že jeho vyjadrenia, resp. ich
niektoré časti, boli prebraté z rozpravy v parlamente zo schôdze, kde bola schvaľovaná táto novela.
Žalovaný má za to, že ak autor článku prebral takéto vyjadrenia, za obsah tohto zverejnenia je

zodpovedný autor článku, resp. osoba prevádzkovateľa tohto portálu. Podľa žalovaného odôvodnenosť
potreby prijatia tzv. protiúžerníckej novely, ktorá bola schválená v parlamente, je podrobne obsiahnutá
v dôvodovej správe. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal podľa žaloby tromi výrokmi uverejnenými
v článku zo dňa 19.04,2014 na portáli www.aktualne.sk neoprávnene zasiahnuť do práva žalobcu
na dobrú povesť uviedol podstatné časti dôvodovej správy, pre ktoré bol návrh zmeny Občianskeho

zákonníka v parlamente predkladaný: "Poslanci NR SR za stranu SMER - SD návrh zákona pripravili
ako reakciu na pretrvávajúcu problematickú aplikačnú prax, ktorá dlhodobo rezonuje pri poskytovaní
peňažných prostriedkov spotrebiteľom a spája sa najmä s činnosťou tzv. nebankových subjektov. Podľa
európskych štatistík až 1,2 milióna obyvateľov Slovenskej republiky žije na hranici chudoby, pričom
na súdoch je vedených viac ako milión exekučných konaní. Z údajov Sociálnej poisťovne je známe,

že takmer 26 000 dôchodcov je exekvovaných na návrh nebankových subjektov poskytujúcich tzv.
rýchle pôžičky, drobné úvery alebo financujúcich splátkový predaj. Na finančnom trhu sa vyskytujú
spoločnosti, ktoré využívajú nedostatky právnej úpravy a spotrebiteľom finančné prostriedky poskytujú
pri celkových nákladoch, ktoré dosahujú niekedy až stovky percent navýšenia oproti požičanej sume.
K neprimeraným úrokom pristupujú početné poplatky, ktoré zvyšujú celkové náklady na pôžičku alebo

úver a stáva sa realitou, že spotrebiteľ pri úvere 200 eur musí za rok vrátiť až 398 eur. Uvedené javy
sú veľmi často spojené s používaním neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obchodných
praktík, ktoré sú značne rozšírené práve v sektore finančných služieb a poskytovania peňažných
prostriedkov spotrebiteľom, Osobitne problematické sú exekúcie, v ktorých sa vymáhajú plnenia v
rozpore s dobrými mravmi, majúce neraz svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo

sfére súkromnoprávneho výkonu práva občanov trápia aj neprimerané dražby ich nehnuteľností,
väčšinou s titulom nesplácania úverov zabezpečených záložným právom. Aj v tejto oblasti poslanci
NR SR zmonitorovali zneužívanie nedostatkov platnej právnej úpravy, napríklad v podobe predaja
podhodnotených nehnuteľností, predaja obydlí pri drobných pohľadávkach, kde by sa mohla akoprimeranejšia uplatniť exekúcia. Navrhovatelia z kontaktu s poškodenými občanmi a v spolupráci
s niektorými štátnymi orgánmi s poukazom na uvedené skutočnosti vysledovali následky značného
poškodzovaniaprávspotrebiteľovvo sférepožičiavaniafinančnýchprostriedkov.Zraniteľnosťniektorých

skupín občanov rastie v nepriamej úmere s úrovňou právneho vedomia a v priamej súvislosti s ich
ekonomickým a sociálnym statusom spotrebiteľov a životnou situáciou. V praxi je potreba požičiavania
peňazí spojená s nezamestnanosťou, neočakávanými výdavkami, neschopnosťou hradiť životné
náklady rodiny alebo preúverovaním (prípady až 50-ich úverov v rodine), a to s vážnymi následkami až
na sociálnu exklúziu občanov. Uvedený stav poslanci NRSR sledujú a po komplexnom vyhodnocovaní

jeho príčin a problematických aspektov právnej úpravy prichádzajú iniciatívne s týmto návrhom zákona.
Na základe vlastných zistení, poznatkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, niektorých spotrebiteľských združení, odborníkov z
praxe a Slovenskej obchodnej inšpekcie navrhovatelia ako poslanci NR SR za stranu SMER-SD dospeli
k záveru, že súčasná právna úprava viacerých právnych predpisov $i urýchlene vyžaduje zmeny, najmä

vo vzťahu k vymedzeniu prísnejšieho režimu regulácie odplaty a úžery, poskytovania spotrebiteľských
úverov, realizácie dobrovoľných dražieb, vedenia exekučných konaní.". Podľa žalovaného, niektoré jeho
tvrdenia v rámci legislatívneho procesu boli vytrhnuté z celkového kontextu, a nie je tiež zrejmé, či sa
týkali žalobcu alebo všetkých subjektov, pre ktorých činnosť bolo potrebné prijať navrhované zmeny
v Občianskom zákonníku v prospech občanov Slovenskej republiky. Nakoľko vyjadrenia žalovaného

mohli odznieť v parlamente pri výkone funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti
s legislatívnou činnosťou alebo v rámci politickej diskusie a boli prezentované len v rámci verejnej
záležitosti, žalovaný uviedol, že v prvom rade platí poslanecká indemnita a v druhom prípade sloboda
prejavujeconditiosinequanonskutočnejpluralitnejdemokraciezaloženejnaotvorenostiatolerantnosti,
a aj preto je v Ústave Slovenskej republiky zaradená do čela kategórie politických práv. V rámci

slobody prejavu treba osobitnú ochranu poskytnúť hodnotiacim úsudkom vysloveným v politickej
diskusii o veciach verejného záujmu (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa
15.10.2009, sp. zn.: IV. ÚS 362/09). Podľa žalovaného, ak má byť sloboda prejavu osoby kritizujúcej
v takýchto veciach obmedzená rozhodnutím súdu, treba aby dotknutá osoba (žalobca) preukázala,
že kritika nebola vyslovená v dobrej viere alebo nešlo o "fair" kritiku. Ak ide o hodnotiace úsudky, aj

preháňanie a nadsádzka, hoci by boli tvrdé, nerobia samy osobe prejav nedovoleným. Ani neexistencia
názoru kritika z hľadiska logiky a zaujatosť kritika nedovoľujú samy osobe urobiť záver, že kritik vybočil
z prejavu, ktorý možno označiť za fair. Iba v prípade, že ide o kritiku vecí alebo konania osôb, ktorej
celkom chýba vecný základ, a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie (paušálna kritika), treba
považovať takú kritiku za vybočujúcu z fair prejavu.

Na pojednávaní dňa 10.09.2015 právna zástupkyňa žalobcu navrhla dokazovanie výsluchom svedka.
Súd v tejto veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne E. R., novinárky a autorky predmetného
článku pre portál www.aktualne.sk. Výsluchom svedkyne zo dňa 03.11.2015, súd zistil, že svedkyňa deň
pred uverejnením článku, t. j. 18.04.2014 telefonovala na mobilný telefón žalovaného, pričom telefónne

číslo žalovaného mala z redakcie www.aktualne.sk. Predmetom rozhovoru svedkyne a žalovaného v
súvislostisnapísanímpredmetnéhočlánkubolapripravovanánovela,pripomienkyžalobcuktejtonovele
a čo si žalovaný myslí o týchto pripomienkach žalobcu. Svedkyňa uviedla, že na základe telefonického
rozhovoru so žalovaným zo dňa 18.04.2014, v uverejnenom článku napísala posledné dva odseky, kde
cituježalovaného.Zároveňsúduoznámila,žesitelefonickýrozhovorsožalovanýmnahralanasúkromný

diktafón. Súd však zistil, že nahrávka toho času už neexistuje.

Na pojednávaní dňa 03.11.2015 právna zástupkyňa žalobcu navrhla súdu, aby si od bývalého
zamestnávateľa svedkyne E. R., vyžiadal výpis hovorov zo služobného mobilného telefónu, ktorý
používala svedkyňa, a to zo dňa 18.04.2014, kedy svedkyňa telefonovala so žalovaným.

Súd z výsluchu svedkyne zistil, že dňa 18.04.2014 telefonovala svedkyňa v súvislosti s článkom
o pripravovanej novele so žalovaným zo služobného mobilu bývalého zamestnávateľa, pre ktorého
svedkyňa v tom čase pracovala. Na základe návrhu právnej zástupkyne žalobcu, súd žiadosťou zo
dňa 04.11.2015 vyžiadal od bývalého zamestnávateľa svedkyne výpis hovorov zo služobného mobilu,

ktorý svedkyňa použila v rámci telefonického rozhovoru so žalovaným dňa 18.04.2014. Dňa 25.11.2015
súdu bol zo strany bývalého zamestnávateľa svedkyne doručený výpis hovorov. Oznámením zo dňa
10.05.2016 žalovaný uviedol k listinnému dokladu zo dňa 19.11.2015 (výpis hovorov), že ani jedno z
telefónnych čísiel tam uvedených nepatrí žalovanému.Dňa 02.05.2016 bolo elektronicky doručené a dňa 04.05.2016 osobne podané na tunajší súd vyjadrenie
žalobcu k predloženým dôkazom žalovaným dňa 03.11.2015 a k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

Žalobca v tomto podaní uviedol, že listinné dôkazy, a to list Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa
14.05.2015 a odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v elektronickej forme zo dňa
13.05.2015 predložil žalovaný až na druhom pojednávaní konanom dňa 03.11.2015 a zároveň ich do
skončenia prvého pojednávania neoznačil, tak prihliadanie na tieto dôkazy zo strany súdu by bolo podľa
tvrdenia žalobcu v rozpore so zásadou koncentrácie, a teda v rozpore so zákonom. Žalobca vo svojom

podaní naďalej trval na svojich tvrdeniach, a to, že žalovaný svojimi vyjadreniami zasiahol do práv
žalobcu na ochranu dobrej povesti.

Na pojednávaní dňa 05.05.2016 sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.05.2016 vyjadril právny zástupca
žalovaného,ktorýuviedol,ževprípadetohtopodaniaideotakmertotožnéznenieakojesamotnážaloba.
K listinným dôkazom uviedol, že listiny predložené žalovaným na ostatnom pojednávaní sú listinami,

ktoré uvádzal žalovaný pri výsluchu na pojednávaní a na preukázanie jeho tvrdenia.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne a oboznámením
sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými počas konania, ako aj všetkými listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

Súd má za preukázané, že na portáli www.aktualne.sk bol dňa 19.04.2014 uverejnený článok pod
názvom "Pomoc, či ešte väčšie bremeno? Zákony proti úžere vraj majú muchy.", od autorky článku E. R..

Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi a

strpieťuverejnenieospravedlnenia,atopodľaustanovenia§19bods.2,3Občianskehozákonníka. Svoj
nárok odôvodňoval porušením jeho práva na ochranu dobrej povesti tým, že žalovaný sa o žalobcovi
vyjadril znevažujúco v článku zo dňa 19.04.2014 v súvislosti s novelou Občianskeho zákona a ďalších
zákonov súvisiacich s ochranou spotrebiteľa (tzv. protiúžernícka novela) uverejnenom na internetovej
stránke www.aktualne.sk. Vyjadrenia žalovaného použité v predmetnom článku žalobca považoval za

nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré zasiahli do dobrej povesti žalobcu. Žalovaný s touto argumentáciou
nesúhlasil. Uvádzal, že nemá vedomosť o tom, resp. nespomína si, že by komunikoval s autorkou článku
z portálu www.aktualne.sk.

Podľa ustanovenia § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej

osobysamožnodomáhaťnasúde,abysaneoprávnenýužívateľzdržaljehoužívaniaaodstránilzávadný
stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený
zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Ochranu poskytuje súd, ktorého úlohou je posúdiť, či neoprávnený zásah v podobe neoprávneného
užívania názvu právnickej osoby, resp. v podobe zásahu do jej dobrej povesti, je objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na chránených imateriálnych hodnotách. Súd by tak mal skúmať mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia práva na ochranu dobrej povesti. Súd však mieru (intenzitu) žalobcom tvrdeného

porušenia práva na ochranu dobrej povesti priamo neskúmal, vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
dostatočne nepreukázal svoje tvrdenie.
Podľa slov žalobcu úmyslom žalovaného bolo žalobcu uraziť a znevážiť v očiach verejnosti. Súd má za
to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal súdu, že vyjadrenia žalovaného, ktoré boli
použité v článku zo dňa 19.04.2014 uverejnenom na internetovej stránke www.aktualne.sk, či a v akom

kontexte boli vôbec použité a tak nie je zrejmé ani, či išlo o nejaké skutkové tvrdenia alebo hodnotiace
úsudky. Súd ani z výsluchu svedkyne nemá riadne preukázané, že v súvislosti s napísaním článku o
pripravovanej novele telefonovala so žalovaným dňa 18.04.2014 a ani aký bol obsah ich rozhovoru.
Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že z výpisu hovorov, ktoré doručil bývalý zamestnávateľ
svedkyne nevyplynulo, že by dňa 18.04.2014, prípadne v období mesiaca apríl, kedy vyšiel predmetný

článok, svedkyňa telefonovala so žalovaným. Súd je toho názoru, že nemožno ani posúdiť celý kontext
prípadného vyjadrenia žalovaného, či jeho vyjadrenie možno vôbec vykladať v tom smere, ako to
naznačuje žalobca, keďže ani ten nepozná celý obsah telefonického rozhovoru medzi svedkyňou ažalovaným. Súd tak nemôže skúmať, či vyjadrenie bolo vôbec spôsobilé privodiť ujmu na právach
žalobcu.

Podľa čl. 7 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C. s. p.")
súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu
postupom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Žalobca bol vo svojej žalobe povinný v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom v žalobe, ktorými odôvodňoval svoju žalobu a prednesu na pojednávaní.
Súd dospel k záveru, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že by
došlo v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka k splneniu všetkých podmienok na preukázanie

porušenia práva na ochranu dobrej povesti žalovaným..
Vychádzajúc z § 132 ods. 1 C. s. p. navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Povinnosť účastníka označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uvedú v žalobe
a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok

konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté

dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný zasiahol do práva žalobcu na ochranu dobrej
povesti, v dôsledku čoho utrpel nemateriálnu ujmu je nepostačujúce. Žalobca nepredložil súdu žiadny
priamy dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že sa žalovaný vyjadril tak ako táto skutočnosť vyplýva z článku,
na ktorý žalobca poukazuje v žalobe.

Na základe vyššie uvedeného a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd ustálil, že predmetný návrh
je nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania podaním
doručeným súdu dňa 13.06.2016 na sumu 482,42 € za úkony právnej služby nasledovne:

ÚKON PRÁVNEJ POMOCI DÁTUM VYKONANIA ODMENA V EUR REŽIJNÝ PAUŠÁL /
PLATCA 20 % DPH
1 Prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia 10.05.2015 64,53 € 8,39 €
2 Vyjadrenie k žalobe 11.05.2015 64,53 € 8,39 €
3 Účasť na pojednávaní 10.09.2015 64,53 € 8,39 €

4 Účasť na pojednávaní 03.11.2015 64,53 € 8,39 €
5 Účasť na pojednávaní 05.05.2016 66,- € 8,58 €
6 Účasť na pojednávaní 07.06.2016 66,- € 8,58 €
7 Účasť na pojednávaní 09.06.2016 33,- € 8,58 €Spolu - 423,12 € 59,30 €

Trovy právneho zastúpenia žalovaného celkom ................................................. 482,42 € (423,12 € +

59,30 €)
O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní
plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Súd dospel k názoru, že výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby má byť

určená v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov (ďalej len "vyhláška č. 655/2004 Z. z.") účinnej v čase vykonania úkonu.

Súd po preskúmaní trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu a vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. má za to, že právny zástupca žalovaného si vyčíslil
trovy právneho zastúpenia v správnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).