Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 27, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513243410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1513243410.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Z.. U. M., Q..
XX.XX.XXXX, U. Š. XX, XXX XX U., proti povinnej: J.. X. M. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č. XX, XXX XX U.,
o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa: M. M., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, o odvolaní povinnej proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava V, č. k. 2Em/5/2013-778 zo dňa 07.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 2Em/5/2013-778 zo dňa
07.10.2015 potvrdzuje.

II. Oprávnenému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil povinnej pokutu za nezrealizované
stretnutie medzi maloletou M. M. a oprávneným dňa 24.09.2015 vo výške 200,- Eur s tým odôvodnením,
že oprávnený sa svojim návrhom zo dňa 21.11.2013 domáhal uplatnenia opatrení v občianskom súdnom
konanísmerujúcekvýkonurozhodnutia-uzneseniaOkresnéhosúduBratislavaV,č.k.17P/328/2013-11
zo dňa 23.10.2013, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie a ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa
04.11.2013. Uvedeným uznesením súd upravil styk otca s maloletou M. M.. Súd prvej inštancie

skonštatoval, že dňa 16.09.2014 nadobudol vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V,
č. k. 22P/317/2011-580 zo dňa 13.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.
11CoP/49/2014 zo dňa 19.08.2014 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M.
M., podľa ktorého je navrhovateľ (v tomto konaní oprávnený), oprávnený stýkať sa s maloletou v každom
párnom kalendárnom týždni od piatku 16.30 hodiny nepretržite do nedele 19.00 hodiny a v každom
nepárnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16.30 hodiny do 19.00 hodiny, pričom si

maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska a následne ju tam matke aj odovzdá. Matka je povinná
maloletú na styk riadne pripraviť. Z dôvodu opakovaných podaní otca maloletej, v ktorých poukazuje na
nerešpektovanie exekučného titulu zo strany povinnej, súd prvej inštancie vyzval povinnú v súlade s
ustanovením § 272 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, aby ihneď po doručení
výzvy rešpektovala exekučný titul a dodržiavala časové intervaly, v ktorých je otec oprávnený stýkať sa
s maloletou. Výzva na dobrovoľné plnenie bola povinnej doručená dňa 08.01.2014 do vlastných rúk. V

predmetnej výzve bola povinná poučená aj o následkoch jej nerešpektovania, vrátane možnosti uloženia
pokuty vo výške 200,- Eur, a to aj opakovane. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 02. 06. 2015 vyzval
povinnú, aby sa vyjadrila k podaniam oprávneného. Predmetnú výzvu prevzal právny zástupca povinnej
dňa 04.06.2015, ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žiadne vyjadrenie nebolo doručené. Z vyššie
uvedeného malsúdprvejinštanciezapreukázané,ževýzvasúdunadobrovoľnéplneniepodľaust.§272
ods., 3 OSP zostala bezvýsledná a minula sa svojmu účinku, rovnako tak aj skutočnosť, že povinnej

bola dňa 08.07.2014 zastavená výplata rodičovského príspevku a výplata prídavku na dieťa a príplatok
k prídavku na dieťa. Súd využil aj ďalší spôsob, aby povinnú primäl k rešpektovaniu vykonateľnéhorozhodnutia súdu, a to uložením pokuty v sume 200,- Eur za nerealizované stretnutie dňa 09.01.2015
až 11.01.2015 a tiež za a následne nezrealizované stretnutie dňa 23.01.2015-25.01.2015. Z podaní
oprávneného vyplýva, že tieto prostriedky zostali bezvýsledné. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa

24.09.2015 o 16.20 hodine sa na základe žiadosti povinnej o asistenciu pri odovzdávaní dieťaťa otcovi,
zúčastnil odovzdávania maloletej zamestnanec Okresného súdu Bratislava V, ktoré sa skončilo o 16.33
hodine neúspešne, k odovzdaniu dieťaťa oprávnenému nedošlo. Nakoľko si povinná dlhodobo neplní
povinnosti vyplývajúcej jej z exekučného titulu, súd prvej inštancie pristúpil k uloženiu ďalšej pokuty.

2. Voči vydanému uzneseniu podala odvolanie povinná, ktorá namietala nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie považuje za nezákonné,
postup súdu za svojvoľný. Povinná ďalej uviedla, že jej ako účastníčke konania súd nezaslal písomné
vyjadrenia otca maloletej k styku, ako aj viaceré písomné záznamy o osobných návštevách oprávneného
na súde, nakoľko sa oprávnený opakovane dostavoval na súd za účelom osobne informovať súd o
nezrealizovaných stretnutiach oprávneného s maloletou, čím bola porušená rovnosť práv účastníkov

konania. Je presvedčená, že v tomto prípade je vedené výkonové konanie neúčelne a diskriminačne
voči jej osobe, nakoľko súd komunikuje iba jednostranne a to s oprávneným. V tejto súvislosti podotkla,
že ona síce má právo nahliadať do spisového materiálu, avšak je matkou samoživiteľkou maloletého
dieťaťa, ktoré býva choré a ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť z jej strany a preto z uvedeného
dôvodu nemá podmienky a čas na to, aby každý druhý deň chodila osobne na súd niečo zisťovať a

konzultovať tak, ako to robí oprávnený. Povinná ku skutočnosti zo dňa 24.9.2015, pri ktorej nedošlo k
odovzdaniu dieťaťa oprávnenému, uviedla, že sami zúčastnení pracovníci súdu boli svedkami toho, ako
maloletá otca striktne odmieta, rovnako tak maloletá odmietala jej výzvy, aby k otcovi šla. Ona dcéru na
styk riadne pripravila aj s potrebnými vecami, taktiež jej prízvukovala, že je potrebné, aby sa s otcom
stretla, preto sa z tohto dôvodu necíti byť vinná za toto nezrealizované stretnutie. Ďalej podotkla, že

sa v predmetnej veci opakovane písomne domáhala nariadenia pojednávania vo výkonovom konaní za
účelom vykonania dokazovania, avšak doposiaľ jej zo strany súdu neprišla žiadna odpoveď, čím u nej
vznikajú dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nepredpojatosti súdu v tomto konaní. Taktiež uviedla,
že žiadala o ukončenie sankcie- odňatie prídavku na dieťa. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom

náležitého zistenia skutkového stavu veci.

3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že povinnou uvádzané porušenie rovnosti
účastníkov konania, je v ostrom kontraste s realitou, nakoľko povinná bola pred udelením pokuty súdom
dňa 02.06.2015 písomne vyzvaná, aby sa vyjadrila k podaniu oprávneného. Až do rozhodnutia súdu o

udelení pokuty, tak však neurobila, aj napriek výzve súdu. Zastával názor, že povinná svojou pasivitou
voči súdu predlžuje protiprávny stav. K spochybňovaniu asistencie pri realizácii styku uviedol, že tak
došlo v čase, kedy už súd disponoval znaleckým posudkom, ako aj prvou správou z výchovného
opatrenia, ktoré preukázali, že maloletá je zo strany matky nezdravo pripútavaná a manipulovaná proti
jeho osobe. Záverom zdôraznil, že je nevyhnutné vzhľadom na dĺžku konania v tejto veci, aby súd prvej

inštancie konal efektívne a rýchlo, pretože akékoľvek narúšanie väzieb medzi maloletou a rodičom,
ktorého sa povinná dopúšťa, môže mať pre vývoj osobnosti trvalé následky. Uloženie pokuty považoval
za právne správnu a odôvodnenú. Vydané rozhodnutie žiadal ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP, zák.č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), prejednal vec

v rozsahu predpokladanom v § 65 CMP), bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385
CSP (použiteľného cez § 2 ods. 1 CMSP), oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie,
ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu je vecne správne, a v tomto štádiu konania nie je priestor na jeho zmenu ani zrušenie.

5. Odvolací súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci začalo dňa 21.11.2013, pričom na konanie
sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto
predpisombolzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok,účinnýdo30.06.2016,zrušenýzákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych
veciach (akým je i predmetné konanie) však boli upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok) a novej právnej úpravy (zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok). V tejto
súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej astarej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych
noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov.
Navyše princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom

v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej
právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu
je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršiehoprávnehopredpisusavosféresvojichúčinkovprejavujúsrelevanciouprekonaniesamostatné
aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

6. Prihliadajúc na uvedené princípy, ktoré s cieľom zachovania právnej istoty boli vyjadrené v samotnom
paragrafovom znení Civilného mimosporového poriadku (§ 395 ods. 1, 2 CMP), odvolací súd uvádzal
namiesto pojmu „súd prvého stupňa“ použitého v rozhodnutí súdu prvej inštancie a v odvolaní podanom
povinnou,pojem„súdprvejinštancie“,ktorýbolzavedenýCivilnýmmimosporovýmporiadkomaCivilným
sporovým poriadkom. V zmysle princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, postupoval odvolací

súd aj pri prejednávaní odvolacích námietok povinnej tak, že ich posudzoval podľa právneho predpisu
účinného do 30.06.2016, t. j. podľa Občianskeho súdneho poriadku.

7. V rámci prvej hlavy šiestej časti Občianskeho súdneho poriadku je osobitne upravený výkon
rozhodnutiaovýchovemaloletýchdetí.Konaniesazačínananávrhosôboprávnenýchnavýchovualebo

styk s dieťaťom, alebo z úradnej povinnosti, uznesením súdu o začatí konania. Účastníkom konania je
maloleté dieťa, ten, kto podľa rozhodnutia alebo schválenej dohody má právo na výchovu alebo styk, a
ten, kto mu v tom bráni. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia, ktorým nariadi odňatie dieťaťa tomu, u
kohodieťanemábyťaodovzdanídieťaťatomu,komubolorozhodnutímsúdualeboschválenoudohodou
dieťaťa zverené alebo tomu, komu podľa rozhodnutia alebo schválenej dohody patrí právo na styk s

maloletým dieťaťom v určenej dobe. Súdnym výkonom rozhodnutia sa v zmysle uvedeného, dovršuje
ochrana práv a oprávnených záujmov občanov. Dochádza k nemu teda vtedy, ak napriek vykonateľnému
rozhodnutiu povinná odmieta svoju povinnosť dobrovoľne splniť. Spočíva v nútenom výkone peňažného
plnenia alebo plnenia inej povinnosti, ako je zaplatenie peňazí. Súdy pritom musia riešiť viaceré skutkové
a právne závažné otázky. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu

rodičov môže bezpochyby viesť k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktoré pozitívne vplýva na
osvojovanie si hodnôt maloletého na formovanie jeho charakteru.

8. Odvolací súd oboznámiac sa s vydaným rozhodnutím, ako aj s odvolacími dôvodmi povinnej a
vyjadrením oprávneného zo dňa 08.12.2015 sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvej

inštancie(ďalejlen„exekučnýsúd“)akoajprijatýmprávnymzáveromexekučnéhosúduvcelomrozsahu.

9. Je nesporné, že právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V tak, ako
je uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia, bol upravený styk otca (oprávneného) s maloletou, ktoré ako
vyplýva zo zisteného skutkového stavu, povinná nedodržiava v zmysle vydaného exekučného titulu a

marí jeho výkon tým, že povinnému neumožňuje stýkať sa s maloletou.

10. Je nesporné, že dňa 24.09.2015 i napriek asistencii zamestnanca súdu, nedošlo k odovzdaniu
maloletého dieťaťa otcovi, čím povinná opakovane marila výkon právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, za čo jej bola súdom prvej inštancie uložená sankcia vo výške 200,- Eur podľa ust. § 273

ods. 1 OSP.

11. Vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa, ktoré je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú (čl. 5 Zákona o rodine), je odvolací súd toho názoru, že by povinná mala
pri zodpovednom prístupe v plnej miere rešpektovať rozhodnutie súdu. Tým by pre maloleté dieťa

bolo zabezpečené pravidelné stretávanie sa aj so svojím otcom. Podľa zistených skutočností však má
odvolací súd za preukázané, že si povinná svoju povinnosť uloženú vykonateľným súdnym rozhodnutím
naďalej riadne neplní, viackrát ju porušuje, čím marí výkon predmetného súdneho rozhodnutia. Doposiaľ
zo zistení súdu prvej inštancie, ani úradu práce soc. vecí a rodiny nevyplynulo, že by maloleté dieťa
nemalo záujem byť so svojím otcom. Zo strany otca - oprávneného súd nezistil žiadne skutočnosti, pre

ktoré by sa oprávnený nemal stýkať s maloletou, taktiež matka maloletej - povinná nepoukázala na
žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že styk otca s maloletým dieťaťom nie je v záujme
dieťaťa.12. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že povinnej bola dňa 08.07.2014 pozastavená výplata
rodičovského príspevku a výplata prídavku na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, rovnako tak bola
povinná opakovane vyzývaná súdom na dobrovoľné plnenie podľa ustanovenia § 272 ods. 3 OSP

a taktiež súd uložil povinnej pokuty vo výške 200 Eur za nezrealizované stretnutia dňa 09.01.2015
- 11.01.2015 a tiež za nezrealizované stretnutia dňa 23.01.2015 - 25.01.2015. Tieto sa však minuli
svojmu účinku. Povinná mala možnosť vyjadriť sa k podnetu oprávneného, výzva súdu jej bola riadne
doručená, k tejto sa však nevyjadrila. V odvolaní povinná neuviedla žiadne ospravedlniteľné dôvody,
prečo nedochádza k realizácii stretnutí s maloletou.

Argumentácia povinnej, že jej ako účastníčke konania súd nezaslal písomné vyjadrenia otca maloletej,
ako aj viaceré písomné záznamy o osobných návštevách oprávneného na súde, neobstojí. K tomuto
odvolací súd poznamenáva, že povinná má ako účastníčka konania možnosť v dohodnutom čase
počas úradných hodín súdu nahliadať do spisového materiálu a oboznamovať sa so všetkými listinami
v ňom obsiahnutými. Taktiež zdravotný stav maloletej uvádzaný povinnou nie je natoľko vážny, aby bol

prekážkou realizácie styku. Tieto tvrdenia považuje odvolací súd za účelové.

13. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako Občiansky súdny
poriadok), pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa
odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež

na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie
dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného,
oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

14. Podľa § 273 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane
bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272,
pokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

15. Podľa § 273 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane

bezvýsledná, súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby
a) zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného
predpisu.

16. Je nesporné, že po rozvode manželstva starostlivosť o maloletého je rozdelená pomerne medzi
obidvoch rodičov s ich snahou čo neprijateľnejšie vytvoriť podmienky pre zdravý duševný a fyzický rozvoj
dieťaťa. Úlohou tohto konania nie je riešiť vzťahové problémy rodičov maloletého, ale výchovne pôsobiť
na rodičov maloletého, aby bola zachovaná citová väzba maloletého k obom rodičom, pričom je v jeho
záujme, aby rodičia našli vhodný spôsob komunikácie a tak vytvorili čo najlepšie podmienky pre zdravý

a pokojný vývoj svojho dieťaťa, ako aj v neposlednom rade pre seba samých. Taktiež je nesporné,
že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 55/04).

17. Je na mieste tiež poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nielen rešpektovaním
samotnéhosúdnehorozhodnutia,aleajvzájomnoutoleranciouakomunikáciourodičov,hlavnevprípade
pracovnej povinnosti rodiča, ochorenia dieťaťa alebo aj oprávneného rodiča či inej mimoriadnej udalosti,
pre ktorú sa styk nemôže zrealizovať a čo nezameniteľne pri výchove maloletých život prináša.

18. V danom prípade odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že povinnej ako matke maloletého
dieťaťa povinnosť umožniť styk otca s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
stále trvá. Pokuty opakovane ukladané v tomto konaní, ako aj postih povinnej vo forme pozastavenia
výplaty dávok, jednoznačne neplnia svoj účel a je tu na mieste zvážiť odklad výkonu rozhodnutia v

budúcnosti, pokiaľ pre napäté vzťahy medzi rodičmi dochádza k traumatizácii dieťaťa, prípadne podať
nový návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom v inom režime pri využití všetkých dostupných
odborných posudkov.19. Nakoľko odvolací súd vzhľadom na hore uvedené mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, odvolací
súd vydané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP s tým, že
úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
nevznikli.

23. Vydané rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).