Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 2, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206621
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120206621.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v spore žalobcu U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K výstavisku XXX/X, J., práv.
zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Kpt. Jaroša 29, Trenčín, IČO:
47 256 907 proti žalovanému EQUITE Property, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava - Ružinov, IČO:
50 149 032, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2020 domáhal, aby súd zriadil k
nehnuteľnostiam : bytu, č. 1, nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod
č. XX, postaveného na pozemku KN C 2180/331 o výmere 985 m2, KN C 2180/527 o výmere 189 m2,

KN C 2180/528 o výmere 205 m2, KN C 2180/529 o výmere 158 m2, KN C 2180/530 o výmere 16 m2,
KN C 2180/531 o výmere 4 m2, KN C 2180/534 o výmere 69 m2, spolu s príslušným spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemkom o
veľkosti 8021/495009, nachádzajúcemu sa na ulici S. v J., okres J., k. ú. J., zapísaný na LV č. XXXXX
OkresnéhoúraduTrenčín,katastrálnyodbor,ktorýjevovýlučnomvlastníctvežalovaného,záložnéprávo
v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky.

2. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že dňa 25. 7. 2019 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o budúcej
zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa zmluvné strany zaviazali
uzavrieť medzi sebou Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, uvedenú v čl. II zmluvy. Na základe
čl. III ods. 1 písm. a. žalovaný vystavil žalobcovi dňa 26. 7. 2019 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške
11 000,- Eur, ktorá bola splatná dňa 9. 8. 2019. Žalobca faktúru uhradil dňa 25. 7. 2019. Žalobca

ďalej uviedol, že žalovaný sa v čl. IV bod 1. zmluvy zaviazal dokončiť výstavbu domu najneskôr
do 31. 12. 2019 tak, že v lehote do 1. 3. 2020 bude vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie
povoľujúce užívanie nehnuteľnosti. Podľa čl. III bod 8. zmluvy bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť
v prípade, ak žalovaný neodovzdá byt do užívania žalobcu najneskôr do 1. 6. 2020. Žalovaný uvedený
termín nedodržal, a tak žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy, čo žalovanému oznámil listom
zo dňa 9. 6. 2020 a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 11 000,-

Eur. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a zálohu nevrátil. Žalobca uviedol, že plnením žalobcu
na účet žalovaného vo výške 11 000,- Eur vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie,
ktoré je žalovaný povinný vydať. Vo veci samej sa žalobca domáhal zaplatenia svojej pohľadávky v
upomínacom konaní vedenom pod spis. zn. 28Up/1543/2020. Žalovaný podal odpor proti platobnému
rozkazu a žalobca dňa 23. 9. 2020 navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného
sporového poriadku. Žalobca ďalej vo svojom návrhu uviedol, že má za to, že žalovaný má úmysel

zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku čo je zrejmé z predmetu podnikania žalovaného, ktorým je
okrem iného aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Žalobcanemá pritom vedomosť o žiadnom inom majetku žalovaného, z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku
v prípade núteného výkonu rozhodnutia uspokojiť. Žalobca má dôvodnú obavu o svoju pohľadávku
s poukazom na spôsob podnikania konateľa a spoločníka žalovaného, Ing. Erika Pavlisa, ktorý je

štatutárnym orgánom a spoločníkom mnohých iných spoločností, pričom väčšina z týchto sa nachádza
v kríze, prípade je predĺžená, alebo v konkurze, napríklad spoločnosť REKODOM, s. r. o., na ktorej
majetok začalo dňa 6. 2. 2018 konkurzné konanie, spoločnosť E - RAN Property, s. r. o., ktorá sa
nachádza v kríze, a ďalšie. Žalobca má za to, že v prípade tiesne by žalovaný počas zdĺhavého súdneho
konania na miestne príslušnom súde žalovaného - Okresnom súde Bratislava II mohol modifikovať

svoju finančnú a majetkovú situáciu tak, aby sa pohľadávka žalobcu stala nevymožiteľnou. Žalobca je
toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa
žalovaný zbavuje svojho majetku) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, ktoré podľa
jeho vyjadrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie
žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na
ulici S., okres J., k. ú. J., zapísanej na LV č. XXXXX Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor -

bytu, ktorý je predmetom zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, a to bytu č.
1, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod č. XX, postaveného
na pozemku KN C 2180/331 o výmere 985 m2, KN C 2180/527 o výmere 189 m2, KN C 2180/528 o
výmere 205 m2, KN C 2180/529 o výmere 158 m2, KN C 2180/530 o výmere 16 m2, KN C 2180/531
o výmere 4 m2, KN C 2180/534 o výmere 69 m2, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemkom KN C 2180/331,
KN C 2180/527, KN C 2180/528, KN C 2180/529, KN C 2180/530 , KN C 2180/531 a KN C 2180/534,
o veľkosti 8021/495009.

3. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. J. mal súd zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností -

pozemkov, XX bytov a X nebytových priestorov zapísaných na citovanom liste vlastníctva je žalovaný.
Z časti „C“ listu vlastníctva: „Ťarchy“ vyplýva, že pozemky C KN p.č. 2180/529, 2180/534 a 2180/544 sú
zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v povinnosti umožniť právo prechodu a prejazdu v prospech
vlastníkovparcelyCKNp.č.2180/277.Pozemky,bytyanebytovépriestoryzapísanénaLVč.XXXXXpre
k.ú. J. sú zaťažené záložným právom v prospech VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava. Na predmetnom

liste vlastníctva nie je vyznačená k dátumu jeho vyhotovenia žiadna plomba.

4. Z fotokópie Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 25.07.2019 vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXXX pre k.ú. J., na ktorom realizuje výstavbu bytového domu GEMINIM na S. ulici v

J. a v tomto bytovom dome realizuje aj výstavbu bytu, ktorý sa bude nachádzať na 1. poschodí, v
projektovej dokumentácii označený ako byt č. X a parkovacie státie. Predmetnou zmluvou sa žalobca
ako budúci predávajúci zaviazal uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou prevedie vyššie uvedený
byt, zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom bude bytový dom postavený, resp.

nehnuteľnosti označené v čl. 1 ods. 1 tejto zmluvy na žalovaného za kúpnu cenu 106.068 Eur s DPH.
Zmluvné strany sa dohodli, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 11.000,- Eur zaplatí žalovaný pred
uzavretím tejto zmluvy vo forme preddavku na kúpnu cenu a druhá časť kúpnej ceny vo výške 95.068,-
Eur s DPH bude uhradená kupujúcim z prostriedkov z hypotekárneho úveru, v lehote najneskôr 10
pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy kupujúcim. Z čl. III. ods.8 citovanej zmluvy vyplýva dohoda

zmluvných strán, že kupujúci je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, ak predávajúci neodovzdá
byt do užívania kupujúcemu najneskôr do 01.06.2020. Žalobca predložil aj štandard bytu č. 3- Bytový
dom GEMINIM na ulici S. v J. a pôdorys 1.NP a pôdorys 2.NP-7.NP.

5. Z fotokópie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2019 vyplýva, že žalobca vystavil túto faktúru

žalovanému za prijatú platbu k Zmluve o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu za byt č.
X na 2 NP v bytovom dome GEMINIM na celkovú fakturovanú sumu vo výške 11.000,- Eur s DPH.

6. Z fotokópie listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 09.06.2020 označeného ako „Odstúpenie
budúceho kupujúceho od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve - výzva na vrátenie zálohy na kúpnu cenu“

vyplýva, že žalobca si uplatňuje svoje právo podľa čl. III ods. 8 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a
od tejto zmluvy odstupuje. Žalobca zároveň žalovaného vyzval na vrátenie zaplatenej zálohy v sume
11.000,- Eur, ktorú mal uhradiť žalovanému ako preddavok na kúpnu cenu dňa 25.7.2019, čo vyplývaaj z vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2019, najneskôr v lehote 15 dní od doručenia
tohto listu.

7. Žalobca predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výpisy z verejne
dostupného registra- webovej aplikácie: Cribis.sk označené ako základný report zo dňa 22.9.2020
týkajúce sa spoločností: DOM-BYT Financie, s.r.o., E-RAN Development, s.r.o., E-RAN Property, s.r.o.,
Formula 2P, a.s., REKODOM, s.r.o. a S.P.D. Develop s.r.o.,

8. Podľa§324ods.1až3zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(Ďalejlen„CSP“), Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344

stanovuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí osvedčiť dôvodnosť svojho nároku voči
žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda na
návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva.

15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie

nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť
len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre naridenie zabezpečovacieho opatrenia.

Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie
postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.16. Z predloženej Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 25.07.2019, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2019 a odstúpenia
žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy mal súd osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči

žalovanému vo výške 11.000,- Eur, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná. Podľa vyjadrenia žalobcu
sa tento domáha zaplatenia svojej pohľadávky v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 28Up/1543/2020. V upomínacom konaní podal žalovaný odpor proti
vydanému platobnému rozkazu s tým, že žalobca dňa 23.09.2020 navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Taktiež mal súd za osvedčené vlastníctvo

žalovaného k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiadal žalobca zriadiť zabezpečovacím opatrením sudcovské
záložné právo. Súd však nemal za osvedčené, že žalovaný by sa zbavoval svojho majetku, resp.
že by sa ho chcel zbavovať alebo ho inak scudzovať, predávať za nízku cenu, darovať, zamieňať
za veci nižšej hodnoty, či svoj majetok neúmerne zaťažovať záložným právom po vzniku žalobcovej
pohľadávky. V takýchto prípadoch súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera
osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že

je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v
návrhuosvedčiť,žeobavaohrozeniajereálna,teda,žeosoba,namajetokktorejnavrhujezriadiťzáložné
právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k
zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu

nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Ak žalobca poukazoval na to, že žalovaný má úmysel zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku, čo
má vyplývať z toho, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj realitná činnosť, súd poukazuje
na to, že realitná činnosť ako predmet podnikania spočíva najmä v sprostredkovaní kúpy a predaja
nehnuteľností vo vlastníctve tretích osôb, nie v predaji vlastných nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že

žalovaný žalobcovi po odstúpení od zmluvy doteraz nevrátil zmluvné plnenie neodôvodňuje zriadenie
záložnéhopráva.Vdanomprípadejezrejmé,žežalovaný,ktorývystavalbytovýdomso60-timibytovými
jednotkami, mieni uvedené byty predať, resp. pravdepodobne už aj uzatvoril s budúcimi kupujúcimi
Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, tak, ako to bolo v prípade žalovaného,
príp. už aj Zmluvy o prevode vlastníckeho práva. To však ešte podľa názoru súdu neznamená, že

žalovaný bude predávať predmetné byty za nízku cenu, a neznamená to, že žalovaný realizuje faktické
alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu.
Napokon z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nevyplýva,
že by došlo k zmene vlastníckych vzťahov čo i len k jednému bytu. Pokiaľ aj dôjde k predaju niektorých
bytov, obdrží žalovaný kúpnu cenu za byt, z ktorej sa bude môcť žalobca domôcť uspokojenia svojej

peňažnejpohľadávky.Zaneopodstatnenúnámietkusúdpovažovalajpoukázaniežalobcunapodnikanie
konateľa a spoločníka žalovaného v ďalších spoločnostiach, z ktorých väčšina sa má nachádzať v
kríze, v predĺžení, či v konkurze, nakoľko ide o tretie osoby, voči ktorým žalobca pohľadávku neeviduje.
Žalobca tak súdu neosvedčil, že ohrozenie jeho nároku je konkrétne, teda, že žalovaný nakladá so
svojím majetkom s cieľom zbavovať sa ho a ohroziť tak výkon budúcej exekúcie, pričom nie je možné

prihliadať len na domnienky žalobcu bez reálneho základu.

17. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu
zákonných dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení ako neopodstatnený zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná strana
bola v konaní stranou, ktorá mala vo veci plný úspech, patrila by jej náhrada trov konania v celom

rozsahu. Nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy
vznikli súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. (§ 355 ods. 2 CSP § 357 písm. d) CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.