Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200457
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5809200457.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: I. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XX/XX, XXX XX Y., zastúpenej Dr. Miroslavom Králikom, advokátom, so sídlom K. X, XXX
XX H., proti žalovaným: 1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX Y., 2/ F. Y., rod. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX Y., obom zastúpeným JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so
sídlom R. T. XXX, XXX XX T., v konaní o určenie hranice pozemku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/21/2009-549 zo dňa 27. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/21/2009-549 zo dňa 27. septembra 2017 p

o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobkyne (žalobu) zamietol (výrok I.). Štátu priznal nárok
na náhradu trov voči žalobkyni v plnom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.)

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa
11.02.2009, po poslednej pripustenej zmene žaloby uznesením zo dňa 11.11.2014 domáhala, aby súd:
určil hranicu medzi parcelou č.2306/1, parcelou registra "E", druh pozemku orná pôda, o výmere 5 630
m2, evidovanou Katastrom nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správou katastra Námestovo, na
listevlastníctvač.XXXX,okresT.,obecY.,katastrálneúzemieY.,aparcelouč.1318/15,parcelouregistra
"C", číslo 1318/15, druh pozemku orná pôda, o výmere 1 137 m2, parcelou č. 1318/17, ako parcelou
registra "C", druh pozemku orná pôda, o výmere 102 m2, parcelou č. 1318/19, parcelou registra "C", druh

pozemku ostatné plochy o výmere 565 m2, a parcelou č. 1318/20, parcelou registra "C", druh pozemku
orná pôda o výmere 31 m2, evidovanými Katastrom nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správou
katastra Námestovo, na liste vlastníctva č. XXXX, okres T., obec Y., katastrálne územie Y. tak, ako je
vyznačené v geometrickom pláne č. 37741161-11/2014 zo dňa 07.10.2014, uložil žalovaným povinnosť
odstrániť oplotenie z pozemku žalobkyne nachádzajúcom sa v Katastri nehnuteľností Katastrálneho
úradu v Žiline, Správa katastra Námestovo, okres T., obec Y., katastrálne územie Y., ktorý je zapísaný na
liste vlastníctva č.XXXX, ako parcela číslo 2306/1, druh pozemku orná pôda, o výmere 5630 m2 a to do

3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a uložil žalovaným povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho
práva žalobkyne na pozemku žalobkyne nachádzajúcom sa v Katastri nehnuteľností Katastrálneho
úradu v Žiline, Správa katastra Námestovo, okres T., obec Y., katastrálne územie Y., ktorý je zapísaný
na liste vlastníctva č.XXXX, ako parcela číslo 2306/1, druh pozemku orná pôda, o výmere 5630 m2.Žalobu odôvodnila tým, že je že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. 2306/1 orná pôda o
výmere 5630 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Y. a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku parc. č. 1318/19 orná pôda o výmere 565 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Y.. Žalovaní

predmetný pozemok nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2008 na podklade geometrického plánu č. R
679/08.Vpriebehumesiacaseptember2008žalovanípristúpilikoploteniunadobudnutéhopozemkuato
tak, že oceľové koly umiestnili na pozemok žalobkyne pozdĺž celej susedskej hranice určenej lomovými
bodmi 8026, 8027 a 8028, čím zasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne v šírke cca 2 m. Žalovaní si
dňa 07.01.2009 podali na Stavebný úrad Y. žiadosť o povolenie na výstavbu rodinného domu, ktorý

chcú postaviť na pozemku parc. č. 1318/19 orná pôda o výmere 565 m2. Dňa 05.02.2009 prebehlo
ústne pojednávanie v rámci spojeného územného a stavebného konania (sp. zn. 09/0006/KL), na
ktorom žalobkyňa žiadala stavebné konanie prerušiť do času určenia priebehu hranice a odstránenia
protiprávneho stavu, ktorý vznikol svojvoľným oplotením časti jej pozemku. Žalobkyňa za účelom
preukázania priebehu hranice medzi pozemkami v k.ú. Y. a to parc. č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630
m2 a parc. č. 1318/19 orná pôda o výmere 565 m2 navrhla vykonať dokazovanie súdom ustanoveným

znalcom.
3. V rámci dokazovania sa prvoinštančný súd oboznámil s listinami založenými v spise, ktoré predložili
strany sporu, konkrétne s obsahom LV č. XXXX k.ú. Y., na ktorom sú ako bezpodieloví spoluvlastníci
C-KN parc. č. 1318/19 zapísaní žalovaní a to titulom kúpnej zmluvy, s obsahom LV č. XXXX k.ú.
Y., na ktorom je ako spoluvlastníčka E-KN parc. č. 2306/1 zapísaná okrem iných aj žalobkyňa v

spoluvlastníckom podiele 1/5 úč., s informatívnou kópiou časti záujmovej mapy obce Y. a situačným
nákresom znalca Ing. Miartuša zobrazujúcim záujmovú časť, oznámenie o začatí spojeného územného
a stavebného konania v súvislosti so žiadosťou žalovaných o vydanie stavebného povolenia na výstavbu
rodinného domu na C-KN parc. č. 1318/19 k.ú. Y., Súd sa oboznámil aj s obsahom geometrického plánu
č. 37048201-192/2008 zo dňa 20.10.2008 vyhotoveného Ing. J. K. na oddelenie pozemkov parc. č.

1318/15-20, s obsahom rozhodnutia Správy katastra Námestovo č.k. H 2/2001-P zo dňa 29.05.2007,
kde bola okrem iného vytýčená v teréne hranica parc. č. 2306/1 súdnym znalcom Ing. Miartušom pod
č. 8/2003 zo dňa 06.04.2003. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom znaleckého posudku
č. 12/2011 zo dňa 17.04.2011 vykonaného Ing. N. H., znalcom ustanoveným súdom pre toto súdne
konanie. Úlohou znalca bolo vytýčiť priebeh hranice medzi pozemkami - parcelou E-KN č. 2306/1 orná

pôda o výmere 5630 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y. a susednej parcely C-KN č. 1318/19 ostatná
plocha o výmere 565 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y. a zodpovedať otázku, či oplotenie C-KN parc.
č. 1318/19 zasahuje do E-KN parc. č. 2306/1, a v prípade, že áno, vyznačiť v akom rozsahu (šírke).
Uvedený znalec v závere podaného posudku jednoznačne konštatuje, že vlastnícka hranica medzi
obidvoma parcelami je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez oceľového pletiva a je identická

so záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemku žalobkyne.
Hranica medzi pozemkom E-KN parc. č. 2306/1 a pozemkom C-KN parc. č. 1318/19 v k.ú. Y., ktorá
zodpovedá stavu právnemu prechádza medzi lomovými bodmi č. 12, 13 a 14 v systéme JTSK. Z obsahu
posudku č. 13/2011 zo dňa 25.07.2011 vyhotoveného Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z odboru
geodézia a kartografia, H. H. č. X, ktorý vypracoval na objednávku žalobkyne, vyplýva, že úlohou znalca

na objednávku žalobkyne bolo preskúmať digitálne podklady - súradnice lomových bodov hranice medzi
pozemkami parc. č. 2306/1a parc. č. 1318/15, 1318/17, 1318/19 k.ú. Y., geodeticky zamerať osadené
stĺpiky na spornej hranici a určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 2306/1 a parc. č. 1318/15,
1318/17, 1318/19 k.ú. Y.. Z obsahu posudku podaného znalcom Ing. Štefanom Špačekom vyplýva,
že hranice, ktorá je predmetom vedeného súdneho sporu, sa podľa posudku č. 13/2011 týkajú len tri

lomové body - konkrétne bod 21-stĺpik zasahuje 0,34 m do parc. č. 2306/1, bod 47-stĺpik sa nachádza na
pozemku parc. č. 1318/19 o 0,12 m od právnej hranice a bod 46-stĺpik sa nachádza na pozemku parc.
č. 1318/19 o 0,04 m od právnej hranice. Na odstránenie pochybnosti ohľadom znaleckého posudku č.
12/2011zodňa17.04.2011vyhotovenéhoIng.JozefomBujňákomznalecpredložilpísomnévyjadrenieč.
42/2011 zo dňa 07.11.2011, v ktorom ozrejmil postup v súvislosti s vypracovaním zadaného znaleckého

posudku a vyvracia námietky právneho zástupcu žalobkyne o údajnom nesprávnom postupe. Uvedený
znalec k posudku znalca Ing. Špačeka (predloženému v konaní žalobkyňou) uviedol, že znalec Ing.
Špaček vo svojom posudku neoznačil riešené parcely podľa ich pôvodu (či ide o pozemkovoknižné
parcely, parcely registra „E" alebo registra „C") a poukazuje aj na to, že uvedený znalec v závere uviedol,
že „Hranicu právneho stavu, za ktorý považuje súradnice získané digitalizáciou katastrálnej mapy

pozemkovoknižnej". Znalec zdôraznil, že pri svojej činnosti nemôže vychádzať z vlastných úvah, ale z
dôkazov. Právny stav je evidovaný v súbore geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľnosti.
Pri tvorbe mapy v mierke 1:2880 bolo možné zobrazovať polohu hraníc (lomových bodov) s najvyššou
presnosťou0,16mm.Ztohodôvodupredpisynaúsekukatastranehnuteľnostitakejtopozemkovoknižnejmape priraďujú neistotu v určení polohy predstavujúcu 0,46 metra a všetky zistené odchýlky do 0,46m
podľa pozemkovoknižnej mapy nepredstavujú zmenu a ani zásah do vlastníckeho práva. Súd po zmene
žalobného petitu, pripustenej uznesením č.k. 2C/21/2009-360 zo dňa 11.11.2014, následne uznesením

č.k. 2C/21/2009-449 zo dňa 12.04.2016 ustanovil súdnu znalkyňu Ing. Annu Šobichovú pre určenie
hranice medzi hore uvedenými spornými pozemkami. Ing. Anna Šobichová podala vo veci znalecký
posudok č. 2/2017 zo dňa 15.03.2017, v ktorom konštatovala, že porovnaním pozemnoknižnej mapy a
mapy určeného operátu EKN zistila, že parcely CKN č.1318/15, č. 1318/17, č. 1318/19, č. 1318/20 boli
vytvorené z pôvodnej parcely č. 133 zapísanej v PK vložka č. XX. Porovnaním zákresu PKN parc. č. 133

a 132 v pozemkovej mape vyplýva, že hranica medzi parcelami je v rovnej línii, nie je tam žiaden odskok,
ako tomu je v katastrálnej mape. Pôvodná PKN parc. č. 132 vo vložke XXX (Q. -žalobkyňa, čl. 510-512)
- z jej časti bola vytvorená parcela bývalého pozemkového katastra č. 2306, ale už s tzv. odskokom do
PKN parc. č. 133 a z časti parcely bývalého pozemkového katastra č. 2306 bola vytvorená EKN parc. č.
2306/1. Znalkyňa ďalej konštatovala, že PKN parc. č. 132, z ktorej bola vytvorená EKN parc. č. 2306/1,
nezasahuje na CKN parc. č. 1318/15, 1318/17, 1318/19 a 1318/20. Parcela EKN č. 2306/1 je tvorená

z časti parcely bývalého pozemkového katastra č. 2306. Parcela bývalého pozemkového katastra č.
2306 je tvorená z časti PKN parc. č. 132, 133. Terajšia katastrálna hranica medzi EKN č. 2306/1 a CKN
č. 1318/15 nezodpovedá pôvodnej hranici medzi pozemnoknižnými hranicami č. 132, 133. V závere
znaleckého posudku znalkyňa odpovedala na otázky určené súdom v uznesení č.k. 2C/21/2009-449
zo dňa 12.04.2016 tak, že: 1/ terajšia EKN parc. č. 2306/1 zapísaná na LV č. XXXX bola vytvorená s

pôvodnej celej PKN parc. č. 132 zapísanej v PK vložke č. XXX. a z časti z pôvodnej PKN parc. č. 133
zapísanej PK vložke č. XX, 2/ terajšie CKN parc č. 1318/15, č. 1318/17, č. 1318/19, č. 1318/20 zapísané
na LV č. XXXX. k.ú. Y. boli vytvorené z pôvodnej PKN parc. č. 133, 3/ z pôvodnej PKN parc. č. 132
bola vytvorená časť terajšej EKN parc. č. 2306/1 zapísaná na LV č. XXXX. a nezasahuje do terajších
CKN parc. č. 1318/15, č. 1318/17, č. 1318/19, č. 1318/20. 4/ terajšia hranica medzi EKN parc. č. 2306/1

a CKN parc. č. 1318/15 po projekte REOP v obci Y. nezodpovedá pôvodnej hranici medzi PKN parc.
č. 132 a 133.
4. Na základe vykonaného dokazovania (súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania a to s ohľadom
na predmet sporu, keď petit žaloby je daný poslednou zmenou žaloby pripustenou uznesením zo dňa
11.11.2014 na návrh žalobkyne a doteraz vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre konečné

rozhodnutie vo veci) okresný súd právne ustálil, že žalobný nárok žalobkyne je s poukazom na § 137
písm. c), § 470 ods. 1, 2 CSP a § 126 ods. 1, 2 § 127 Občianskeho zákonníka nedôvodný. Žalobkyňa
ako spoluvlastníčka pozemku parc. E-KN č. 2360/1 k.ú. Y. má právo domáhať sa ochrany vlastníckeho
práva proti neoprávneným zásahom, súd však po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že
žaloba bola podaná neopodstatnene. Opodstatnenosť resp. nedôvodnosť podanej žaloby vo všetkých

výrokových častiach bolo možné posúdiť po odbornom zodpovedaní otázok: 1/ určenia priebehu hranice
medzi pozemkami - parcelou E-KN č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2 zapísanej na LV č. XXXX
k.ú. Y., ktorej spoluvlastníčkou je žalobkyňa, a susedných C-KN parc. č. 1318/15, č. 1318/17, č. 1318/19,
č. 1318/20 zapísanej na LV č. XXXX. k.ú. Y., vlastnícky patriacich žalovaným, 2/ či oplotenie C-KN parc.
č. 1318/19 zasahuje do E-KN parc. č. 2306/1, ak áno vyznačiť v akom rozsahu (šírke). Na zodpovedanie

týchto otázok bol súdom ustanovený znalec Ing. Jozef Bujňák, ktorý v predmetnej veci podal znalecký
posudok č. 12/2011 zo dňa 17.04.2011. Znalec v závere podaného posudku jednoznačne konštatoval,
že vlastnícka hranica medzi spornými parcelami je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez
oceľového pletiva a je identická so záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Oplotenie žalovaných
nezasahuje do pozemku žalobkyne. Hranica medzi pozemkom parc. č. E-KN 2306/1 a pozemkom parc.

č. C-KN 1318/19 v k.ú. Y. zodpovedá stavu právnemu, prechádza medzi lomovými bodmi č. 12, 13 a 14
v systéme JTSK. Aj zo znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 15.3.2017 vyhotoveného Ing. Šobichovou
bolo jasne a zrozumiteľne preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. Uvedené
vyplynulo aj zo znaleckého posudku č. 12/2011 podaného znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ktorý v
závere posudku konštatoval, že vytýčil priebeh hranice medzi pozemkami , parc. č. EKN č. 2306/1 orná

plocha o výmere 5630 m2 zapísanej na LV č. XXXX a parc. CKN č. 1318/19 ost. pl. o výmere 565
m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Y. a táto vlastnícka hranica je stabilizovaná oplotením z kovových
stĺpikov bez oceľového pletiva, pričom oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemku žalobkyne.
5. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 259 CSP s poukazom na
úspech sporových strán vo vedenom súdnom konaní tak, že štátu vznikol nárok na náhradu trov konania

voči neúspešnej žalobkyni. Trovy štátu predstavujú výdavky, ktoré boli v konaní hradené z rozpočtových
prostriedkovokresnéhosúdu.Ovýškenáhradytrovštátu rozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku
sporových strán na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, žežalovaní, ktorí mali vo veci plný úspech, majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne
sa domáhala jeho zmeny tak, že súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň žiadala priznať
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovaným. Okresný súd podľa
názoru odvolateľky vo veci rozhodol na základe znaleckého posudku Ing. Bujňáka, napriek tomu, že

bol predložený aj znalecký posudok Ing. Špačeka, ktorý dospel k odlišným záverom. Súd rozhodol bez
nariadenia kontrolného znaleckého posudku, čím by boli odstránené odlišné závery znalcov. Krajský
súd v Žiline, ako súd odvolací v konaní uznesením zo dňa 05.03.2013 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom povinnosťou
prvoinštančného súdu bolo v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu konfrontovať zistené závažné
nedostatky a vytvoriť ucelený obraz o predmete dokazovania. Prvoinštančný súd za týmto účelom

nariadilznaleckédokazovaniesúdomstanovenouznalkyňouIng.Šobichovou.Žalobkyňapočasústneho
pojednávania vzniesla závažné pripomienky k znaleckému posudku, pričom doplnenie dokazovania
výsluchom znalkyne, ktoré žalobkyňa navrhla, súd zamietol z dôvodu, že bolo jasne preukázané, že
žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Napriek tomu, že žalobkyňa v priebehu konania odstránila
vytýkané nedostatky týkajúce sa žalobného petitu, bola okresným súdom opakovane vyzvaná na

upresnenie svojho žalobného návrhu tak, aby bol petit zapísateľný do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa
je však toho názoru, že žalobný návrh zo dňa 16.02.2011 ako i pozmenený návrh zo dňa 22.08.2011
bol určitý a zrozumiteľný. Súd podľa názoru odvolateľky venoval viac pozornosti žalobnému petitu
ako zisteniu skutkového stavu - predmetom sporu bolo vyriešiť základnú otázku, kadiaľ prechádza
hranica medzi pozemkami označenými v žalobe, a teda či je oplotenie pozemku, ktorého realizátorom

boli žalovaní, umiestnené správne a či zasahuje do vlastníckych práv žalobkyne. Kontrolný znalecký
posudok vypracovaný Ing. Šobichovou mal vyvrátiť nedostatky znaleckých posudkov vyhotovených Ing.
Bujňákom a Ing. Špačekom, na základe čoho boli súdu v konaní predložené tri rôzne znalecké posudky.
Odvolateľka ďalej poukázala na závery jednotlivých znaleckých posudkov a uviedla, že k znaleckému
posudku vypracovanému Ing. Šobichovou na pojednávaní konanom dňa 13.09.2017 vzniesla závažné

pripomienky a žiadala, aby na odstránenie pochybností bola predvolaná znalkyňa na výsluch. Súd od
ďalšieho dokazovania upustil napriek tomu, že v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Šobichovou sa
podľa názoru odvolateľky nachádzajú nezrovnalosti, na ktoré v rámci podaného odvolania poukázala.
Žalobkyňa bola na rozdiel od okresného súdu toho názoru, že v konaní preukázala svoj naliehavý právny
záujem a samotná skutočnosť, že susedské spory vyústili do porušenia vlastníckeho práva, ktorého

ochrany sa žalobkyňa domáha, preukazuje stav, kedy bez určujúceho rozhodnutia súdu je ohrozené
vlastnícke právo žalobkyne. Vo vzťahu k aplikácii § 191 ods. 1 CSP žalobkyňa poukázala na nález ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 64/1997 zo dňa 08.10.197, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí vykonať všetky
dôkazy, ktoré účastníci konania navrhli, avšak v súlade s princípom spravodlivého rozhodnutia by mal
súd vykonať minimálne tie dôkazy, ktoré k spravodlivému rozhodnutiu vedú. Taktiež dala do pozornosti

ďalšie rozhodnutia ÚS SR a ESĽP pojednávajúcich o práve na spravodlivý proces. Okresný súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov Ing. Bujňáka a Ing. Šobichovej, ktorých závery
sú protichodné, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespomenul, že bol predložený posudok
Ing. Špačeka. Z dôvodu, že súd v konaní neodstránil pochybnosti, ale nariadením znaleckého posudku
vypracovaného Ing. Šobichovou prispel k zmätočnosti konania, odvolateľka konštatovala, že súd sa

nevysporiadal so zisteným skutkovým stavom. Na základe uvedeného sa odvolateľka nestotožnila ani s
výrokmi o nároku štátu a žalovaných na náhradu trov konania, ktoré bezprostredne nadväzujú na výrok
I. napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Boli toho názoru, že žalobkyňa využívala a využíva
všetky prostriedky pre účelové predlžovanie vedeného konania, ktoré trvá už takmer 9 rokov, čím je
preukázané právo žalovaných na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa v priebehu
konania nepreukázala naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice podľa § 80 písm. c) O.s.p.
ani podľa § 137 písm. c) CSP, na základe čoho mal súd prvej inštancie bez vykonávania dokazovania

vo veci samej zamietnuť žalobu už na začiatku konania. Žalobný návrh žalobkyne ani po opakovanom
doplnenínespĺňapožiadavky určitostiazrozumiteľnostianiejevsúladesozávermiznaleckéhoposudku
Ing. Bujňáka ani so závermi znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Šobichovej. Žalobkyňa v podanom
odvolaníneuviedla,akú„inúvadu"mákonanieaktorákonkrétnavadamohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie vo veci. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v podanom odvolaní bezdôvodne a účelovo
nepoužila v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci jej tieto skutočnosti, v zmysle § 366 CSP novoty v
odvolacom konaní, boli známe a mohla ich použiť. V odvolacom konaní taktiež s poukazom na § 371

CSP nie je možná zmena žaloby Žalovaní zároveň všetky skutkové tvrdenia žalobkyne namietli ako
nepravdivé. Odvolanie žalobkyne proti výrokom II. a III. napadnutého rozhodnutia nie sú skutkovo a
právne odôvodnené.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.12.2017 (tzv. odvolacia replika) poukázala na genézu vedeného

súdneho konania, pričom poukázala na stav, že konaním súdu bolo porušené aj jej právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nesúhlasila s vyjadrením žalovaných o neurčitosti a
nevykonateľnosti žalobného petitu a tvrdenie žalovaných ohľadom zmeny žaloby v odvolacom konaní
považovala za bezpredmetné, keďže žalobkyňa zmenu žaloby nežiadala. Nestotožnila sa ani s ďalšími
tvrdeniami žalovaných (nepotrebnosť a nadbytočnosť vykonávania dôkazov, poukaz na novoty v
odvolacom konaní a pod.). Žalobkyňa v podanom odvolaní jasne a stručne zosumarizovala dôkazy

predložené súdu počas trvania sporu a predložené vyjadrenie žalovaných považuje za neúčelné.

9. Žalovaní v reakcii na odvolaciu repliku žalobkyne (tzv. odvolacia duplika), uviedli, že zotrvávajú na
svojich predchádzajúcich tvrdeniach ako aj na požiadavke potvrdenia napadnutého rozsudku, ktorý je
vecne správny. Zopakovali svoje tvrdenia týkajúce sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu na

určení podľa podanej žaloby a bližšie špecifikovali, z akých dôvodov bol žalobný petit žalobkyne po
poslednej zmene neurčitý a nezrozumiteľný.

10. Žalobkyňa vo svojom ďalšom podaní v rámci odvolacieho konania, v nadväznosti na odvolaciu
dupliku žalovaných poukázala na uplatnenie ochrany práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov na ÚS SR, pričom bola toho názoru, že žalovaní rovnako ako pred ÚS SR aj v prebiehajúcom
konaní opakovane uvádzajú rovnaké tvrdenia a nepoukazujú na nové skutočnosti. V celom rozsahu sa
pridržiavala svojich predchádzajúcich tvrdení.

11. V nadväznosti na vyjadrenie žalobkyne doručili žalovaní súdu podanie, v rámci ktorého poukázali na

konanie o ústavných sťažnostiach a namietali znalecký posudok Ing. Štefana Špačeka jednak z dôvodu,
že tento v čase jeho predloženia nebol znaleckým posudkom podľa § 127 O.s.p., ale iba listinným
dokladom podľa § 129 O.s.p., a ďalej z dôvodu, že znalec bol v konaní zaujatý vzhľadom na vzťah medzi
ním a právnym zástupcom žalobkyne.

12. Všetky podania v rámci odvolacieho konania boli stranám sporu zasielané v zmysle § 373 CSP resp.
§ 374 CSP. Ďalšie podania, okrem vyššie uvedených, v konaní predložené neboli.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách
prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveci,prerozhodnutieožalobežalobkyne,vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

17. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

18. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

19. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

20. Okresný súd v prejednávanej veci na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnemu
právnemu záveru o tom, že žalobe žalobkyne v danom prípade nie je možné vyhovieť z dôvodu, že nebol
preukázaný zásah do vlastníckeho práva žalobkyne (bližšie odseky 31. až 34. napadnutého rozsudku)
a žalobkyňa tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno a bremeno produkovaných tvrdení.

21. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakovala
svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a súdu opakovane predkladala svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd
v danom prípade dospieť, vrátane poukazovania na zákonné ustanovenia, ktoré mal prvoinštančný súd

v danom prípade aplikovať.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1

CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, na akom skutkovom základe založil svoj právny záver o nedôvodnostižaloby vo všetkých výrokových častiach, keď ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných
dôkazov.

23. Ako dôvodná neobstojí odvolacia argumentácia žalobkyne týkajúca sa zamietnutia jej návrhu
na doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne Ing. Šobichovej - okresný súd pri splnení všetkých
zákonných podmienok vyplývajúcich z § 153 CSP v spojení s § 185 ods. 1 CSP pristúpil k sudcovskej
koncentrácii konania, pričom svoj postup dostatočným spôsobom odôvodnil v odôvodnení napadnutého
rozsudku (primárne odsek 20. v spojení so skutkovými zisteniami súdu v konaní). So všetkými

ostatnými navrhnutými dôkazmi sa súd vysporiadal, pričom v konkrétnostiach odkazuje odvolací súd na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.

24.Nemožnosastotožniťsnázoromžalobkyneotom,žeznaleckýposudokč.2/2017zodňa15.03.2017
vypracovaný a predložený súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Šobichovou prispel k zmätočnosti
konania. Práve naopak, závery predmetného posudku v spojení s ostatnými zisteniami okresného súdu,

bližšie opísanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, dali v konaní ucelený podklad pre správne
konštatovanie okresného súdu o nedôvodnosti žaloby.

25. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o tom, že súd v konaní neprihliadal na znalecký posudok č. 13/2011
zo dňa 25.07.2011 vypracovaný Ing. Štefanom Špačekom - okresný súd sa s predmetným súkromným

znaleckým posudkom, predloženým súdu žalobnou sporovou stranou, riadnym spôsobom vysporiadal
(bližšie najmä odseky 13. a 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom pri rozhodovaní vo veci
samej a hodnotení tohto dôkazu v súvislosti s ostatnými dôkazmi postupoval v súlade s § 191 ods. 1
CSP,sktorýmhodnotenímsastotožnilajodvolacísúd.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žepredmetný
listinný dôkaz tvoril podstatnú časť žalobkyňou predložených dôkazov pre vyhovenie jej žalobného

návrhu. Pozornosti odvolacieho súdu však neušlo, že Ing. Špaček, ktorý predmetný súkromný znalecký
posudok vypracoval, na pojednávaní konanom dňa 20.01.2014 uviedol, že ním vytvorený znalecký
posudok v predloženom stave nie je zapísateľný do katastra nehnuteľností.

26. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil, vrátane od rozhodnutia vo veci samej závislých výrokov o trovách prvoinštančného
konania vzniknutých štátu a úspešnej sporovej strane (výroky II. a III.), ktoré plne zodpovedajú
procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. Zároveň odvolací
súd dodáva, že odvolateľka voči výrokom okresného súdu o trovách konania a trovách štátu (výroky II.
a III. napadnutého rozsudku) nesmerovala žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci podaného odvolania úspech
nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny

úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).