Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208122
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8211208122.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcov 1./ Q. P., Z..

XX.XX.XXXX,B.A.X,XXXXXB.,2./F..T.P.,Z..XX.XX.XXXX,B.A.X,XXXXXB.,zastúpenýchHODOR
advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 77/85, Košice, proti žalovaným 1./ D.. P. F., Z.. XX.X.XXXX, B. A.
X, XXX XX B., 2./ T. F., Z.. X.X.XXXX, B. A. X, XXX XX B., zastúpeným JUDr. Stanislavom Súletym,
advokátom, Nám. SNP 1, Bardejov, o určenie priebehu hranice medzi pozemkami a o vzájomnej žalobe
žalovaných na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e,že žalovaní D.. P. F., nar. XX.X.XXXX a T. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A. X,
XXX XX B. sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. Dlhá Lúka, a to parcely

C. Č.. XXXX/XX- zast. plocha o výmere 54 m2 vytvorenej Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Správou katastra Bardejov dňa XX.X.XXXX pod č.: XXX/
XXXX, v podiele 1/1.

Súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, úradne
overeným Správou katastra Bardejov dňa XX.X.XXXX pod č.: XXX/XXXX.

Žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a .

Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa 02.12.2011 žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd rozsudkom
určil, že hranica medzi pozemkom s parcelným číslom XXXX/X, parcela registra C o výmere XXX
F., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXX a pozemkom s parcelným
číslom XXXX/X, parcela registra C o výmere XXX F., druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria,
zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúcimi sa v k.ú. Dlhá Lúka, obec B., okres B. prechádza bodom XX-

XXX a bodom XX-XXX podľa vytyčovacieho náčrtu zo dňa XX.XX.XXXX autorizačne overeného Ing.
Berezňaninom. Žalobu odôvodňovali tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov s parcelným
číslom XXXX/XX, XXXX/XX T. XXXX/X zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie L. E., obec B.,
pričom pozemok s parcelným číslom XXXX/X hranicou susedí s pozemkom vo vlastníctve žalovaných
s parcelným číslom XXXX/X. V žalobe tvrdili, že pozemky s parcelným číslom XXXX/XX T. XXXX/
XX kúpili od Mesta B. na základe kúpnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a keďže tieto
boli odčlenené od iných pozemkov vo vlastníctve predávajúceho, bol v tejto súvislosti vyhotovený

geometrický plán číslo XXXXXXXX-X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom pri vytyčovaní priebehu hranice
pozemkov s parcelným číslom XXXX/XX T. XXXX/XX bolo zistené, že doterajšie oplotenie žalobcov
nie je osadené na hranici pozemkov účastníkov konania, ale že sa nachádza vo vnútri pozemkov vo
vlastníctve žalobcov. Uviedli, že žalovaní takto v dôsledku nesprávne osadeného oplotenia neoprávneneužívajú časť pozemku žalobcov s parcelným číslom XXXX/X o výmere XX,XX F. a časť pozemku
žalobcov s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XX,XX F. na ktorom si žalovaní postavili drevený
prístrešok,ktorýodmietajúpremiestniťnasvojpozemok.Žalobcoviavžalobetvrdili,žehocisúvlastníkmi

pozemkov parc. číslo XXXX/X, XXXX/XX T. XXXX/XX o celkovej výmere XXX F. za ktoré aj riadne
platia daň, fakticky v dôsledku nesprávne osadeného oplotenia užívajú len výmeru XXX,XX F., pričom
žalovaní existujúci právny stav nerešpektujú a odmietajú umožniť žalobcom posunúť oplotenie v súlade
s právnym stavom. Žalobcovia v žalobe poukazovali na predsúdnu komunikáciu so žalovanými s tým,
že títo tvrdiac, že doterajší faktický stav trval 21 rokov a neboli s tým žiadne problémy, pričom pochybila

Geodézia Bardejov, ktorá zle vytýčila pozemky v teréne, čím vznikol problém aj u ďalších susedov
navrhli situáciu riešiť zachovaním súčasného stavu s opravou hranice pozemkov na katastri s čím
však žalobcovia nesúhlasili, lebo tým by podľa nich došlo fakticky k prevodu vlastníctva bez akejkoľvek
finančnej kompenzácie a preto žiadajú aby súd rozsudkom určil priebeh hranice medzi pozemkami.

2. Žalobcovia podaním zo dňa 12.09.2012 v spojení s podaniami zo dňa 18.03.2013, zo dňa 10.04.2013

a zo dňa 22.05.2013 s poukazom na to, že po podaní žaloby boli na mieste, ktorého sa spor týka
vytvorené nové parcely a zhotovený nový geometrický plán navrhli pripustiť zmenu žaloby ktorá by
zohľadňovala uskutočnené zmeny. Uznesením zo dňa 14.08.2013, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX súd žalobcami navrhovanú zmenu žaloby pripustil, a tak
predmetom konania v zmysle zmenenej žaloby ďalej bolo určenie, že vlastnícku hranicu medzi

pozemkom s parcelným číslom XXXX/X, parcela registra C, o výmere XXX F., druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXX a pozemkom s parcelným číslom XXXX/X, parcela
registra C, o výmere XXX F., druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXX,
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území L. E.A., H. B., okres B. tvorí spojnica bodov 41-XXX a XX-XXX
vyznačených v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom Ing. Jaroslavom Šuťákom, IČO: 34 995

862, dňa XX.XX.XXXX a vlastnícku hranicu medzi pozemkom s parcelným číslom XXXX/XX, parcela
registra C, o výmere XXX F., druh pozemku: ostatné plochy, zapísanom na LV č. XXX a pozemkom
s parcelným číslom XXXX/XX, parcela registra C, o výmere XX F., druh pozemku : ostatné plochy,
zapísanom na LV č. XXX, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území L. E., H. B., okres B. tvorí spojnica
bodov XX-XXX a XXX-X vyznačených v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom Ing. Jaroslavom

Šuťákom, IČO:34 995 862, dňa XX.XX.XXXX a vzájomná žaloba žalovaných.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne dňa 03.04.2012 a dňa 14.05.2012 tak, že uplatnený nárok
ani sčasti neuznávajú. Uviedli, že svoj pozemok vo výmere XXX F. odkúpili od vtedajšieho F. B. dňa
17.07.1990, pričom bol vyhotovený geometrický plán a pozemky boli vytýčené v teréne, čo vykonala

vtedajšia Geodézia Bardejov. Podľa tvrdenia žalovaných, pri odovzdávaní parcely č. XXXX/X susediacej
s parcelou žalobcov č. XXXX/X im boli pracovníčkou mesta oznámené rozmery ich pozemku, ktoré
sedeli s celkovou jeho výmerou XXX F., pričom parcely boli v teréne vytýčené železnými kolíkmi zabitými
v zemi a v tom čase nič nenasvedčovalo tomu, žeby parcely vytýčené v teréne nesúhlasili s údajmi
uvedenýmivgeometrickompláne.Tvrdili,žeakoprvízačalinadanejulicistavaťrodinnýdomžalobcovia,

pričom žalobca v 1./ rade vtedy vyzval žalovaného v 1./ rade aby sa znova prišiel pozrieť kde sú v teréne
osadené železné kolíky vyznačujúce hranicu medzi ich pozemkami, načo po opätovnom premeraní
obaja konštatovali, že všetko je v poriadku. Podľa žalovaných od roku 1990 až do roku 2011 neboli
medzi účastníkmi konania nikdy spory ohľadom hranice medzi dotknutými parcelami a tieto boli užívané
v hraniciach vytýčených pri ich fyzickom odovzdaní v roku 1990, čo potvrdzuje aj to, že žalobcovia so

súhlasom žalovaných postavili oplotenie svojho pozemku práve v hraniciach určených v roku 1990.
Žalovaní tvrdili, že potom, čo boli žalobcami dňa 05.05.2011 listom vyzvaní k rešpektovaniu platného
právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností, overili si priebeh hraníc na Správe katastra v
Bardejove, kde zistili že účastníci skutočne užívajú svoje nehnuteľnosti nie v hraniciach evidovaných
Správou katastra a že užívací stav nie je totožný so stavom právnym, avšak ich faktické užívanie časti

parcely žalobcov číslo XXXX/X nezavinili účastníci konania a oni nehnuteľnosť užívali od roku 1990
nepretržite v dobrej viere tak, ako im bola odovzdaná. Podľa tvrdenia žalovaných, ak už žalobcovia
chceli podať žalobu, tak mali ju podať na Mesto B. a na Správu katastra, ktorí zapríčinili daný stav a
uviedli ich do omylu, lebo žalovaní nič protiprávne neurobili a svoje pozemky užívajú tak ako im boli
odovzdané a vytýčené kolíkmi. Ak by mal byť vykonaný posun tak, ako žiadajú žalobcovia, došlo by

podľa žalovaných k devastácii nielen ich pozemkov, ale aj pozemkov ďalších ich troch susedov, ktorých
by sa tento posun týkal, pričom by sa im znemožnil prístup do zadnej časti dvorov a posun východných
hraníc pozemkov v danom mieste ani nie je možný, lebo hranica posledného pozemku by tak zasahovala
do miestnej prístupovej komunikácie. Ani pri stavbe domu, kde žalobcovia osadzovali dom dva metrenie od právnej, ale od skutočnej, užívanej hranice, ani pri stavbe oplotenia, ktoré postavili žalobcovia
pozdĺž užívanej a nie právnej hranice žalobcovia podľa žalovaných nikdy nenamietali správnosť hranice
pozemkov, nenamietali ju ani geodeti zameriavajúci stavby domov a ani stavebný úrad pri osadzovaní

domov na parcelách. Žalovaní v tejto súvislosti poukazovali na to, že do užívania časti parcely č. XXXX/
X vstúpili v roku 1990 dobromyseľne, túto až do roku 2011 užívali ako vlastníci, pričom až do roku 2011
ich vlastnícke právo aj k spornej časti parcely XXXX/X nikto nespochybňoval, preto žaloba žalobcov
je nedôvodná, lebo žalovaní nadobudli k časti parcely č. XXXX/X, ako aj k časti parcely č. XXXX/XX
vlastnícke právo vydržaním, a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne zo dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaní preto navrhovali žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť a vzájomnou žalobou zo dňa
03.04.2012 sa domáhali určenia, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú.
L. E., a to geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX novovytvorených parciel CKN č. XXXX/XX- zast.
plochy a nádvoria o výmere XX m2 a CKN č. XXXX/XX- ost. plocha o výmere XX m2.

4. Žalobcovia so vzájomnou žalobou žalovaných nesúhlasili. K tvrdeniam žalovaných o vydržaní

vlastníckeho práva k časti parciel č. XXXX/X a č. XXXX/XX uviedli, že k vydržaniu nemohlo v žiadnom
prípade dôjsť. Žalovaní podľa žalobcov už od roku 1990 mali vedomosť o tom, že vlastníkmi celej parcely
č. XXXX/X sú žalobcovia ktorí sú od roku 1990 zapísaní ako jej vlastníci v katastri nehnuteľností,
preto žalovaní nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi ani jej časti, pričom podľa žalobcov už od času
výstavby oplotenia mali aj žalovaní vedomosť, že oplotenie sa v skutočnosti nenachádza na hranici

parciel. Žalobcovia tvrdili, že časť parcely č. XXXX/X ktorej vydržanie žalovaní tvrdia nie je vecou podľa
ust. § 118 Občianskeho zákonníka, nie je ani spoluvlastníckym podielom, nie je preto ani spôsobilá
byť predmetom vydržania, čo podľa nich potvrdili aj žalovaní keď predložili geometrický plán, ktorým z
parcely č. XXXX/X a aj z parcely č. XXXX/XX boli vytvorené nové samostatné parcely č. XXXX/XX a
XXXX/XX, preto nemožno tvrdiť, že mohlo dôjsť k vydržaniu časti parcely č. XXXX/X, lebo časť parcely

nie je vecou. Podľa vyjadrenia žalobcov žalovaní nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi ani časti parcely
č. XXXX/XX, títo svoju dobromyseľnosť pri jej užívaní nepreukázali ani ničím neodôvodnili, pričom táto
parcela až do roku 2010 bola vo vlastníctve Mesta B. ako súčasť parcely č. XXXX/X.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.4.2014, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd rozhodol takto :

I. Súd u r č u j e, že vlastnícku hranicu medzi pozemkom s parcelným číslom XXXX/X, parcela
registra C o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXX a
pozemkom s parcelným číslom XXXX/X, parcela registra C o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavené
plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúcimi sa v k.ú. L. E., H. B., okres B., tvorí spojnica
bodov XX-XXX a XX-XXX, vyznačených v GP číslo XX/XXXX vyhotovenom Ing. Jaroslavom Šuťákom,

IČO: 34995862, dňa XX.X.XXXX a vlastníckou hranicou medzi pozemkom v parcelným číslom XXXX/
XX, parcela registra C o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy, zapísanom na LV č. XXX a
pozemkom s parcelným číslom XXXX/XX, parcela registra C o výmere XX m2, druh pozemku: ostatné
plochy zapísanom na LV č. XXX nachádzajúcimi sa v k.ú. L. E., H. B., okres B., tvorí spojnica bodov XX-
XXX a XXX-X vyznačených v GP č. XX/XXXX vyhotovenom Ing. Jaroslavom Šuťákom, IČO: 34995862

dňa XX.X.XXXX. Geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
II. Vzájomnú žalobu žalovaných z a m i e t a .
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1.a 2. rade trovy
konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 1.099,98 € a iné trovy konania vo výške 429,50 € na
účet právneho zástupcu žalobcov HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 77/85, Košice, všetko

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1./ a 2./ rade a
to okrem výroku o zamietnutí ich protižaloby, pokiaľ ide o určenie, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely CKN č. XXXX/XX- ostatná plocha vo výmere

XX m2, vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Žalovaní pripustili, že vzhľadom na
okolnosti konkrétneho prípadu nebolo zistené, že by z ich strany boli splnené podmienky vydržania
aj k časti parcely žalobcov KN XXXX/XX, ktorej podľa spomínaného geometrického plánu zodpovedá
novovytvorená parcela CKN č. XXXX/XX- ostatná plocha vo výmere XX m2. Pokiaľ ide o priebeh hranice
medzi pozemkami účastníkov CKN XXXX/X a CKN XXXX/X, kat. úz. L. E., žalovaní v podanom odvolaní

poukazujú na to, že bývalý Mestský národný výbor v B. vydal dňa XX.XX.XXXX pre žalobcov ako
stavebníkov rozhodnutia o umiestnení stavby na parcele č. XXXX/X a toho istého dňa vydal aj stavebné
povolenie. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, že stavba rodinného domu žalobcov mala byť osadená 2 m od
hranice susedného pozemku z východnej strany, teda od žalovaných. V skutočnosti je stavba rodinnéhodomu žalobcov postavená 2 m od existujúceho oplotenia, ktoré realizovali žalobcovia. V tom čase
žalobcovia nijako nespochybňovali priebeh hranice medzi dotknutými parcelami, akceptovali podmienky
osadenia stavby rodinného domu podľa územného rozhodnutia, ako aj stavebného povolenia. S touto

skutočnosťou sa oboznámil súd prvého stupňa premeraním vzdialenosti osadenia domu žalobcov na
ohliadke na mieste samom. V rámci porealizačného zamerania nie len rodinných domov účastníkov
konania, ale aj ostatných susediacich rodinných domov, žiaden z vlastníkov ani žalobcovia, ani geodeti,
ktorí zameriavali predmetné stavby nenamietali, že sú zlé osadené rodinné domy alebo že by mali byť
posuny v hraniciach medzi jednotlivými pozemkami. Rovnako nikto z vlastníkov ani žalobcovia nemali

námietky v roku 1993 k osadeniu elektrických stĺpov na hranice pozemkov tak ako tieto boli vytýčené
ešte v roku 1990. V roku 1995 postavili žalobcovia na strane východnej svojho pozemku, teda zo strany
žalovaných betónový plot v dĺžke 5 m. V roku 2000 pokračovali žalobcovia vo výstavbe pletivového
oplotenia po účastníkmi konania užívanej hranici dotknutých pozemkov z východnej strany v dĺžke 25 m.
Tento plot žalobcovia predĺžili o ďalších 10 m po mestskom pozemku okolo prístrešku žalovaných. Ani
na výstavbu tohto pletivového oplotenia žalobcovia podľa názoru žalovaných nemali povolenie, avšak

toto žalovaní nenamietali, keďže výstavba bola realizovaná po skutočne užívanej hranici. Nesúhlasia
s tým, že by išlo v tomto smere len o provizórne dočasné riešenie oplotenia ako to tvrdili žalobcovia v
konaní. Podľa žalovaných nie je vierohodné, že niekto postaví 5 m dlhý murovaný plot ešte v roku 1995,
následne v roku 2000 35 m dlhý pletivový plot so zabetónovanými stĺpikmi do zeme s kvalitným pletivom
na vyznačenú skutočne užívanú hranicu a nemožno konštatovať, že by výstavba tohto oplotenia bola

považovaná za dočasné riešenie. Určenia priebehu hranice sa pritom žalobcovia domáhali až v roku
2011, teda 21 rokov po tom, čo bola hranica prebratá účastníkmi konania do užívania po kúpe pozemkov
od mesta Bardejov. Po dobu 21 rokov neboli medzi účastníkmi konania žiadne spory ohľadom užívania
dotknutých parciel, žalobcovia po túto dobu nenamietali nesúlad medzi stavom užívacím a stavom
právnym, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí v tomto konaní ako na návrh žalobcov, tak aj žalovaných.

Podľa žalovaných tak dobromyseľne s účinkami vlastníckymi užívali aj časť parcely žalobcov XXXX/
X, ktorej podľa geometrického plánu z XX.XX.XXXX odpovedá novovytvorená parcela CKN č. XXXX/
XX vo výmere XX m2. Žalobcovia až listom z mája 2011 vyzvali žalovaných, aby im umožnili inštaláciu
oplotenia na spoločnej novozameranej hranici medzi parcelami CKN č. XXXX/X a CKN XXXX/X, teda
na hranici tak, ako je vedená v katastri nehnuteľností. Až po doručení citovanej výzvy žalovaní oslovili

geodeta, ktorý im potvrdil, že je nesúlad skutočne užívaných hraníc so stavom právnym evidovaným
Správou katastra B. a to tak u žalovaných, ako aj u ďalších štyroch vlastníkov susediacich pozemkov.
Z toho zistenia vyplynulo, že aj ďalší štyria vlastníci susedných pozemkov by mali posunúť východnú
hranicu pozemkov, každý do pozemku svojho suseda. Tak by došlo prakticky k devastácii všetkých
pozemkov a prakticky k znemožneniu prístupu do zadných častí domov, pričom pri posledných dvoch

domoch, ktoré sú po vzájomnej dohode osadené v tesnej blízkosti, by hranica pozemku podľa stavu
evidovaného v katastri nehnuteľností zasahovala do rodinného domu týchto vlastníkov. Uvedené dávajú
žalovanej do pozornosti súdu vo vzťahu k tomu, že ani vlastníci susediacich pozemkov, ktorí boli v
konaní vypočutí ako svedkovia do roku 2011 nemali žiadnu vedomosť o posune hraníc ich pozemkov a
užívali ich a užívajú v hraniciach tak, ako im boli vytýčené v roku 1990. Pritom tak ako účastníci konania

aj ostatní vlastníci susediacich pozemkov majú domy osadené a postavené v súlade so stavebnými
povoleniami,ktorépokiaľideohranicejednotlivýchpozemkov,vychádzalizhranícpozemkovvytýčených
v roku 1990. O nesúlade stavu užívacieho so stavom právnym sa žalovaní dozvedeli až v roku 2011 po
výzve žalobcov. Keďže uvedené potvrdil aj geodet, za účelom zosúladenia stavu užívacieho so stavom
právnym podali aj vzájomný návrh v danom konaní. Majú za to, že splnili hmotnoprávne podmienky na

určenie vlastníckeho práva k časti parcely žalobcov CKN XXXX/X, ktoré podľa geometrického plánu
z XX.XX.XXXX zodpovedá novovytvorená parcela CKN XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XX m2, a to vydržaním. V zmysle týchto dôvodov navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

7. V dôsledku podaného odvolania žalovaných vo veci rozhodoval odvolací súd, Krajský súd v Prešove,

ktorý uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX rozhodol takto :
I. Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k pozemku CKN č. XXXX/XX- ostatná
plocha vo výmere XX m2, vytvoreného geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že :

1/ Žalobcovia navrhli rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu
trov odvolacieho konania. Zdôrazňujú, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že existuje nesúlad
medzi stavom právnym a faktickým stavom v užívaní susediacich pozemkov účastníkov. Poukazujú na
to, že samotný žalovaní uznávajú svoju nedobromyseľnosť pri užívaní časti parcely žalobcov č. XXXX/XX, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela číslo XXXX/XX. Vo vzťahu k novovytvorenej parcele č.
XXXX/XX vo výmere XX m2 žalovaní uvádzajú, že od Ing. L. vedeli o posune hraníc k pozemku žalobcov,
avšak údajne nie v smere k ich parcele, pričom žalobca tvrdil, že Ing. L. upozorňoval žalovaných o

posune hraníc medzi pozemkami účastníkov. Sú preto správne závery súdu prvého stupňa o tom, že
žalovaní nemohli byť dobromyseľní, pokiaľ ide o užívanie tejto časti parcely. Žalobca pritom v konaní
vysvetlil, že pri začiatku stavby plota v roku 1995 zistil, že ide o pomerne veľký posun vytýčenej hranice
pozemkov v jeho neprospech, preto stavbu plota prerušil a do doby usporiadania vzťahov postavil
žalobca ako provizórny plot až v roku 2000, keďže jeho rodina začala na pozemku držať psa. Do roku

2000 tak medzi pozemkami účastníkov nebolo súvislé oplotenie. Práve zdôvodnenie postupnej výstavby
plota a jeho dvojaké zloženie zo strany žalobcu po zistení posunov hraníc užívania pozemkov sa javí
ako logické zdôvodnenie.
2/ Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel
zapísaných na LV č. XXX kat. úz. L. E., a to konkrétne pozemkov KN č. XXXX/X- zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2, KN č. XXXX/XX- statné plochy vo výmere XXX m2, KN XXXX/

XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, ako aj rodinného domu, súpisné číslo. XXXX
postaveného na parcele KN XXXX/X. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel
zapísaných na LV č. XXX kat. úz. L. E., pozemky KN XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2 a KN XXXX/XX- ostatné plochy vo výmere XX m2, ako aj rodinného domu, súpisné číslo XXXX
postaveného na parcele KN XXXX/X.

3/ Účastníci konania pozemky KN XXXX/X a KN XXXX/X kat. úz. L. E. nadobudli od bývalého MsNV
B. v priebehu roku 1990 na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania. V tejto súvislosti
účastníci konania disponujú rozhodnutím o pridelení pozemkov do osobného užívania (do spoločného
osobného užívania) za účelom výstavby rodinných domov, oznámením o začatí stavebného konania,
rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov na pozemkoch KN XXXX/X a KN XXXX/X kat.

úz. L. E., rozhodnutiami o určení súpisného a orientačného čísla domov a kolaudačnými rozhodnutiami.
4/ Podkladom predtým vydaného územného rozhodnutia bol geometrický plán vyhotovený vtedajšou
Geodéziou š.p. Prešov HS 341 Bardejov číslo XXXXX-XXX-XXX-XX s rozdelením jednotlivých parciel
a určením rozmerov a celkovej výmery každého pozemku. Tento geometrický plán zo dňa XX.XX.XXXX
bol v písomnej časti katastrálneho operátu zapísaný a v grafickej časti katastrálneho operátu zobrazený

na základe žiadosti MsNV B. zo dňa XX.XX.XXXX o zápis parciel č. XXXX/X až XXXX/XX a parcely
č. XXXX/XX na LV č. X v súlade so spracovaným geometrickým plánom, prílohou ktorej bol samotný
geometrický plán, ako aj hospodárska zmluva č. Ú. - XXX/XXXX a PKV č. XXX. Vlastníci týchto parciel
nadobudli vlastnícke právo na základe verejných listín, ktorými boli dohody o zriadení práva osobného
užívania k daným nehnuteľnostiam a geometrický plán č. XXXX-XXX-XXX-XX (list Správy katastra B.

zo XX.XX.XXXX).
5/ Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tak ich pozemky, ako aj ostatných vlastníkov v danej
lokalite boli v teréne vytýčené železnými kolíkmi, odovzdávané zo strany mesta Bardejov, a to aj spolu s
geometrickýmplánom,naktorombolijednotlivéúdajevyznačené.Žalobcoviaakoprvízačalisvýstavbou
rodinného domu, ktorý je v teréne osadený vo vzdialenosti cca 2 m od existujúcej hranice medzi

pozemkami žalobcov a žalovaných. Táto hranica je vymedzená oplotením ( z časti betónový plot v dĺžke
5 m a pletivové oplotenie v dĺžke zhruba 23 m), keď toto oplotenie vybudovali žalobcovia v 1./ a 2./ rade
v období rokov 1995 -2000.
6/ Žalobcovia v priebehu konania poukazovali na to, že oproti užívaciemu stavu, ktorý je vymedzený
existujúcim oplotením, stav právny je odlišný, a vlastnícka hranica medzi pozemkami účastníkov má

prebiehať v súlade s tým, ako je zaznamenaná na geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom
Ing. Jaroslavom Šuťákom. Žalovaní tak zasahujú do vlastníckych oprávnení žalobcov v rozsahu
vymedzenom novovytvorenými parcelami KN č. XXXX/XX vo výmere XX m2 na úkor parcely žalobcov
KN XXXX/X a KN XXXX/XX vo výmere XX m2 na úkor parcely žalobcov KN XXXX/XX kat. úz. L. E..
Je tiež zrejmé, že žalobcovia pozemok KN XXXX/XX nadobudli kúpnou zmluvou od mesta B. v roku

2010 a žalovaní v 1./ a 2./ rade parcelu KN XXXX/XX nadobudli taktiež kúpnou zmluvou od mesta B.
v roku 2012.
7/ Podľa žalovaných z ich strany nebol tento stav zavinený, užívali nehnuteľností v daných hraniciach
tak, ako boli v teréne vytýčené pri odovzdávaní parciel ešte v roku 1990. Až do roku 2011 nemali
vedomosť o žiadnom posune hranice sporných pozemkov, tieto užívali v dobrej viere tak, ako im boli

nehnuteľností odovzdané vo výmere zapísanej na liste vlastníctva, keď aj žalobcovia v 1./ a 2./ rade daný
stav dlhodobo akceptovali a svoj dom a oplotenie realizovali v závislosti od skutočne užívanej hranice
medzi pozemkami účastníkov.8/ Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej
veci v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej

vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej právnej úpravy daná „so zreteľom
na všetky okolností veci“.
9/Občianskyzákonníkč.40/1964Zb.účinnýod01.04.1964oprotiskoršiemuprávnemustavu,kedyplatil
Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., vydržanie vlastníckeho práva vôbec neumožňoval, len v podstate
rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.03.1964.

10/ Novelou tohto právneho predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. sa opätovne zaviedol inštitút
vydržania (§ 135a) a súčasne sa ustanovením § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3 umožnilo pre vydržanie
započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že
tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide
o dĺžku vydržacej doby, aj v tomto prípade išlo o tri roky u hnuteľných a desať rokov u nehnuteľných
vecí. Predmety z majetku v bývalom socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním

a pokiaľ išlo o predmet súkromného vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým
sa mohlo zriadiť právo osobného užívania. Tu však vydržanie nemalo za následok nadobudnutie
vlastníctva občanom, ale iba vznik práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Až ďalšou
novelou Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) sa podstatne rozšírila
spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (nie štátu), umožnila

vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou. Táto právna úprava
držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikovala odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej
vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka), pričom však účinky súhrnnej právnej
skutočnosti vedúcej k vydržaniu mohli nastať najskôr k 01.01.1992.
11/ Čo predstavuje konkrétny titul pre vstup do držby možno odvádzať z toho, že vlastník má vôľu

previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých
okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Predpokladom oprávnenej
držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je pritom psychický
stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, aj keď v skutočnosti to tak nie je.
Okolnosťami svedčiacimi pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti, ktoré sa týkajú

právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčia o poctivosti nadobudnutia tzv. titulu uchopenia sa držby.
12/ Je potrebné konštatovať, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je dostatočným spôsobom
zistiteľné, v dôsledku akých konkrétnych dôvodov nebolo možné akceptovať námietku žalovaných o
nadobudnutí spornej časti nehnuteľností medzi parcelami KN XXXX/X a KN XXXX/X kat. úz. L. E.
vydržaním vlastníckeho práva k tejto časti predmetu konania. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je pritom

v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom určeným § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nie len k
tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj
k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Z formulácie § 132
O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy vyhodnotiť a zdôvodniť, napr.

prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmieta vziať pri formulovaní rozhodnutia
do úvahy a pod.. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V dôsledku uvedeného je daný postup podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. na zrušenie rozhodnutia z dôvodu odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď nie je
transparentne jasné, na čom je založené rozhodnutie súdu. Odvolací súd so zreteľom na uvádzané

rozsudok v napadnutej časti zrušil v súlade s citovaným zákonným ustanovením a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..
13/ Súd prvého stupňa by mal v ďalšom konaní zamerať svoj postup na zistenie, či vo vzťahu k
žalovaným môžu byť splnené všetky podmienky, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastníctvo k
daným častiam nehnuteľností titulom vydržania. Ako už bolo vyššie uvádzané, žalovaní disponujú

dohodou o zriadení práva osobného užívania k pozemku KN XXXX/X, ktorý spolu s pozemkom žalobcov
KN XXXX/X, ako aj ďalšími susediacimi nehnuteľnosťami, bol pôvodne zameraný geometrickým plánom
z XX.XX.XXXX. Je potrebné sa v tejto súvislosti vyporiadať sa s argumentáciou žalovaných, že všetky
tieto parcely boli v teréne vytýčené železnými kolíkmi zo strany odovzdávajúceho mesta B., v zmysle
tohto vytýčenia sú dlhodobo užívané, žalobcovia 20 rokov nenamietali tento stav a žiadne spory v

tejto súvislosti medzi účastníkmi konania neboli, čo potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia - vlastníci
ďalších susediacich pozemkov. Zároveň žalobcovia tak rodinný dom, ako aj oplotenie realizovali na
základevydanéhostavebnéhopovoleniaavovzdialenostiachpočítanýchodexistujúcejužívacejhranice
pozemkov. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaní od počiatku mali vedomosť o posune hranice navýchodnej strane ich pozemku, a teda medzi parcelami KN XXXX/X a KN XXXX/X kat. úz. L. E., na čo ich
mal upozorniť Ing. arch. L. ešte v roku 1990. Žalovaní v konaní nepopierali, že o posune hraníc od Ing.
arch. L. vedomosť mali, avšak tento stav sa mal týkať hranice na protiľahlej strane pozemku žalobcov,

kde pozemok KN č. XXXX/X susedí s nehnuteľnosťami brata žalobcu v 1./ rade a ďalšími susedmi. Nešlo
teda o priebeh hranice, ktorá je v súčasnosti predmetom konania a len v tejto súvislosti je potrebné
skúmať a vyhodnocovať oprávnenosť držby spornej časti nehnuteľnosti žalovanými. Prípadný sporný
priebeh protiľahlej hranice pozemku KN XXXX/X sa žalovaných nijakým spôsobom netýka. Pokiaľ však
ide o priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov KN XXXX/XX a KN XXXX/XX kat. úz. L. E., javí sa,

že v tejto časti sú závery súdu prvého stupňa správne, keď tieto nehnuteľnosti boli účastníkmi konania
odkupované od mesta B. až v neskoršom období, a to v priebehu rokov 2010 a 2012, žalovaní začali
drobnú stavbu stavať ešte v roku 1996 na mestskom pozemku, a preto ich držba v časti namietanej
hranice so zreteľom na všetky okolnosti veci nemohla byť oprávnená, čo napokon z ich strany ani
namietané nie je.
14/ Súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy opätovne vyhodnotí v ich vzájomných súvislostiach

a následne o veci rozhodne, a to aj s prihliadnutím na vyjadrené závery. O trovách tohto odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.4.2019, na ktoré sa dostavili žalobca v 1. rade, právny
zástupca žalobcov, žalovaný v 1. rade a právny zástupca žalovaných. Nedostavili sa žalobkyňa v 2. rade

a žalovaná v 2. rade, ktorých neúčasť ospravedlnili ich právni zástupcovia, o odročenie pojednávania
nežiadali. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadol
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov C. U., A. U.H., P.
J., M. J., G. U., M. P., P. P., D.. G. Š., F. U., ohliadkami na mieste samom, oboznámením v spise
pripojených listinných dôkazov a vyjadrení strán, tak ako boli oboznamované na pojednávaniach (viď
zápisnice o pojednávaniach, najmä návrhom s prílohami, protinávrhom s prílohami, podaniami z katastra
nehnuteľností, vyjadreniami strán sporu s prílohami, zmenou žaloby, atď. a zistil tento skutkový stav

veci :

10. Žalobcovia na pojednávaní na podanej žalobe trvali v celom rozsahu. Udávali, že parcelu č. XXXX/
X kúpili v roku 1990 od mesta v stave, v akom je zakreslená v GP z XX.X.XXXX ( čierne farby ). Z
túto výmeru platia dane. Po vytýčení geodetmi kolíky zmizli. V rokoch 93-94 skolaudovali domy, okolo

roku 1194 požiadali MÚ o povolenie drobnej stavby na oplotenie domu. Začali realizovať oplotenie,
ale zistili, že je tam posun podľa GP, výstavbu zastavili. Tak to bolo do roku 1999-2000. Tento stav
ostal nejasný. Nikto nevedel určiť, kde vedie hranica medzi pozemkami. Žalovaní medzitým postavili
prístrešok na mestskom pozemku, ktorý bránil v ďalšej realizácii oplotenia. Potom kúpili psa, ktorý vadil
susedom, preto narýchlo plot postavili. Tak v 2007 roku požiadali mesto o odkúpenie parcely XXXX/XX,

ktorú užívali od roku 2007 bez právneho titulu, pričom museli predložiť GP, posudok, čo predložili. Po
tomto vedeli o posune od geodeta Sopka. Oslovil aj žalovaného, aby to odkúpili spolu, čo odmietol. V
roku 2010 odkúpili zadnú časť pozemku a tak zistili, o aký posun sa jedná. Oslovili druhého geodeta so
žalovanýmv1.rade.Najprvsúhlasilsozameraním,potomsavyjadril,ženepríde. Výsledkomzamerania
je geometrický plán z XX.X.XXXX. Po zameraní žalovaní v 1. r. kolíky vyhodil. Tak to začali riešiť, aj

pred mestským úradom. Dali im na úradoch za pravdu, k náprave nedošlo. Na pojednávaní uviedli,
že o posune hranice žalobcovia a aj žalovaní vedeli už od roku 1990, keď im to povedal Ing. Arch. L.,
ktorý bol stavebným dozorom a architektom domov účastníkov a ktorý žalovaným priamo povedal, že je
tam posun, spredu nie veľký, zozadu dosť veľký, v neprospech žalobcov, na čo podľa žalobcov žalovaní
reagovali tak, že posun tam síce je, ale nie markantný. Skôr sa ochrany svojho vlastníckeho práva

žalobcovia podľa tvrdenia žalobcu v 1./ rade nedomáhali z dôvodu, že na to nebol čas a žalovaný v 1./
rade sa nechcel podieľať na riešení tohto stavu. Podľa žalobcov žalovaný v 1./ rade vedomosť o posune
musel mať aj z toho titulu, že bol pracovníkom pozemkového úradu a tak mal možnosť sa oboznámiť s
posunom napr. aj prostredníctvom leteckého snímku, ku ktorému mal prístup a v danom mieste- v L. E.
sa robila aj ROEP, ktorej sa žalovaný v 1./ rade zúčastnil a mal tak vedomosť o posune, pričom posun

nemohol nastať zo západnej strany, od brata žalobcu v 1./ rade kde je hranica nemenná už desiatky
rokov, ale rozdiel je rozdelený na východe v parcele žalovaných a ďalších susedov. Každý má svoju
výmeru okrem nich, chýba mu 100 m2. Parc. XXXX/XX nemohol užívať žalovaný od roku 1996, bolo
tam smetisko, každý to užíval, staral sa, aby nebol prach, špina, kosilo sa to. O tom vedel, od kedy začalstavať dom. Povolenie na oplotenie mal na celý pozemok, nie ako tvrdil žalovaný 1/. Žalobca 1/ potvrdil,
že dom je postavený dva viac metrov od terajšej hranice medzi pozemkami, dodržal tie metre, ktoré
mal dodržať od suseda. Tiež platia dane za celú výmeru, ktorú odkúpili v roku 1990, o čom predložili

platobný výmer. Plot postavili kvôli psovi a na svojom. Žalovaný 1/ vedelo všetkom s ROEP, mal o tom
vedomosť na ohliadke, aj dokumentáciu.

11. Žalovaní ( najmä v 1. rade ) na pojednávaní trvali na tom, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. Uviedli,
že pozemky kupovali v roku 1990 od mesta B., pozemky odovzdávala Ing. Simková. Oni mali žiadosť

ako prvý, preto ich prvých volali. Keď tam prišli, tak vytiahla geometrický plán z XX.X.XXXX a dala im
na výber pozemok. Chceli ten, čo vlastní žalobca, ale im povedal, či ho nenechajú žalobcovi, že chce
byť v susedstve s bratom a sestrou, tak zobrali ďalšiu parcelu XXXX/X. Dali im záznam z podrobného
merania zmien. Uviedli, že pri odovzdávaní pozemkov od mesta boli upozornení, aby si dali premerať
pozemky, lebo hranice pozemkov nie sú rovnako veľké, s tým, že ich pozemok má vpredu na šírku 18
metrovavzadu17metrov, žalovanýv1./rade pozemok vterénevyznačenýželeznýmikolíkmipremeral

a všetko presne sedelo. Aj ona im uviedla, že v teréne budú kolíky, že sa to fyzicky neodvádza. Boli
tam železné kolíky, ktoré v susedstve s U. má dodnes. Žalobcovia prví začali stavať dom, voči výmere
pred 20 rokmi nenamietali. Bolo územné rozhodnutie, stavebné povolenie, v zlúčenom konaní, kde tiež
nepadli žiadne námietky o hraniciach, posunoch. Žalobcovia akceptovali daný stav. Začali stavať, bol
tam architekt, ktorý bol aj stavebný dozor a vytyčoval aj pozemky im ostatným. Žalovaní potvrdili, že

prítomný geodet im síce o posune povedal, ale nie o posune do ich pozemku ako tvrdia žalobcovia, ale
o posune opačným smerom, na západnej strane pozemku žalobcov, do pozemku brata žalobcu v 1./
rade, kolík pri hospodárskej budove jeho brata. Preto 21 rokov nič nepovedali a akceptovali hranice.
Jednalo sa o výmeru 24 m2. V roku 1993 žalobca žiadal o vydanie stavebného povolenia na plot z
južnej strany. V roku 1999 potiahli žalobcovia pletivo od skutočne užívanej hranice, ktorú užívajú 20

rokov a to bez stavebného povolenia. O povolenie nežiadali, lebo nebol účastníkom takéhoto konania.
Nič nenamietali. Zlom nastal vtedy, kedy žalobcovia chceli kúpiť mestský pozemok za ich pozemkami.
Dovtedy sa navštevovali. Niekedy v roku 2009 žalobcovia zavolali geodeta, bez ich vedomia, geodet
mal zistiť nejaký spor. Mali ich ako vlastníkov zavolať, čo sa nestalo. Geodet im posunul hranicu o 10
m, cez mestský pozemok, čiže po hranici v katastri. A tým vznikol medzi nimi spor o hranicu v katastri

a skutočne užívanú. Žalobcovia kúpili od mesta aj tú časť, ktorú užívali oni, kde je besiedka. Tam bol
kanál, tak mal za to, že tam mesto musí mať pozemok na čistenie. Mestský pozemok užívali aj oni. Až
v roku 2011 mu cez plot žalobca povedal, že tam má byť nejaký posun. Tak za nimi prišiel ich geodet,
lebo bol požiadaný o vytýčenie hraníc v teréne. Povedal mu, že sa správa neprofesionálne, že ho mal
upozorniť, ak je rozdiel medzi užívacím stavom a katastrom. Odvtedy nikto neprišiel, lebo povedal, že

nepodpíše protokol. Potom tam bol ďalší geodet, s čím najprv súhlasil, potom si to rozmyslel a z okna
sledoval vymeriavanie hranice. Nechcel, aby mu nabíjal kolíky na pozemku, čo urobil žalobca na ich
pozemku. On ich vytrhal a zavolal žalobca políciu. Tvrdenia žalobcov, že vedeli o posune sú klamstvom.
Dozvedel sa to v 01/2011, kedy mu to oznámil žalobca v 1. r.. Tak si veci pozisťoval v katastri a skutočne
zistil, že hranica užívacia nesedí s hranicou v katastri. Vtedy povedal, že je to pravda, že niekto pochybil,

mesto alebo kataster, pretože im odovzdali pozemky podľa nabitých kolíkov v zemi. Podľa toho boli
vydané stavebné povolenia, každý mal dom osadiť dom 2 metre od hranice pozemku suseda a každý to
dodržal, a aj žalobcovia. Žalobcovia od roku 1990 spolu 7 krát akceptovali hranicu tak, ako sa užívala a
užíva dodnes. Kolíky po postavení základov, mal dať žalobca 1/ kolíky preč. Metre, ktoré sa namietajú,
sa stratili v parcelách súrodencov žalobcu. Parcelu z GP č. XXXX/XX užívali asi od roku 1996. Žalovaný

v 1./ rade na pojednávaní dňa 19.09.2013 poprel tvrdenia žalobcov, že vedel od začiatku o posune
hranice pozemkov účastníkov. Uviedol, že vedel iba o posune o ktorom mu povedal architekt L., ktorý
mu doslova povedal, že žalobca v 1./ rade bude mať problém so svojim bratom, lebo jeho pozemok
zasahuje do pozemku jeho brata, pričom je zrejmé, že tento architekt, ktorý vytyčoval stavbu žalobcom
aj žalovaným by nepovolil stavbu, ak by tam bol posun vpravo, ako tvrdia žalobcovia. Besiedku stavali

na mestskom pozemku, čo im nemohlo prekážať. Pozemky boli vymeriavané od potoka, nie od plota,
ktorí udávali aj svedkovia. Tiež sú spory o vlastníctvo pri pozemkoch jeho brata. Nemôže tam byť 100
ročná hranica, keď sú tam spory. Keď to kupovali žiadna cesta tam nebola, cesta je medzi žalobcom a
jeho bratom, čo vyplýva z ROEP a územného plánu mesta B. ( čl.139 a nasl. ). Žalovaný 1/ udával, že
nemal prístup k leteckým snímkam v rámci spracovania ROEP, ani s ROEP neprišiel do kontaktu. Tiež

platia dane za celú výmeru, ktorú odkúpili v roku 1990, XXX m2. Plot dostavali, keď ich pes napadol
žalovanú 2/ a po užívacej hranici. Pozemky prevzali podľa kolíkov, ako to uviedla p. Simková.12.Výsluchom svedka U. súd zistil, že prvý pozemok má žalobca, potom žalovaný a tretí on. Kupovali
ich od MNV B. v roku 1990. Až v roku 2011 došlo k sporu medzi žalobcami a žalovanými o hranicu
pozemkov s tým, že žalovaný má zájsť aj do jeho pozemku. S tým nesúhlasí, pozemok kúpil pred 20 - timi

rokmi, 20 rokov to bolo dobré a teraz to má byť zlé. Ak by došlo k posunom, nedostal by s autom na svoj
pozemok. Nevedel uviesť, či došlo k posunom kolíkov. O spore sa dozvedel v roku 2011 tak, že videl
výmenu názorov žalobkyne v 2. rade a žalovanej v 2. rade. Predtým nebol spor, lebo sa navštevovali.
V roku 1990 boli hranice vytýčené železnými tyčkami.

13.Výsluchom svedkyne U. súd zistil, že pozemky kúpili v roku 1999 od MNV B.. P. Simková im
odovzdala podklady, v teréne si overili parcely, ktoré boli vyznačené železnými kolíkmi a nikto nič
nenamietal. Stavbu im vyznačoval Ing. L. s podmienkou, že z východnej strany musí byť stavba 2m
od pozemku suseda. Domy stavali, skolaudovali, nikto nič nenamietal, až v roku 2011 im žalovaný 1/
oznámil, že je sporná hranica medzi ním a žalobcami, že nesedí. Chce užívať nehnuteľnosť tak, ako ju
dostala a je zapísaná v katastri. Pred rokom 2011 spory neboli. Zo strany žalovaných majú oplotenie

živým plotom, zo strany J.Č. nie, lebo to nie je doriešené.

14.Výsluchom svedka J. súd zistil, že sa začali podsúvať podklady, že majú byť iná výmera pozemkov
a nevie podľa čoho. Pozemky kupovali od mesta, boli tam vytýčené hranice a myslí si, že nikto nič z
pozemku nezobral. Spory medzi účastníkmi začali asi rok a pol dozadu. Bol za ním p. F.. K manipulácii

s kolíkmi podľa neho nedošlo, lebo hranice sú súmerné. K výmere sa nevedel vyjadriť. Užíva to, čo
mu bolo predané.

15.Výsluchom svedkyne J. bolo zistené, že pred 20timi rokmi dostali pozemky od mesta. P. P. začal
dom stavať ako prvý. Nevie, čo je medzi účastníkmi, pretože všetci užívali to, čo dostali. Asi dva roky

dozadu sa tam účastníci hádali. Žalobcovia si oplotili pozemok asi 10-15 rokov dozadu, nevie presne.
Myslí, že oplotili celý pozemok. Oni si oplotili svoj pozemok po dohode so susedom U.. Dodatočne
oznámili vykonanie oplotenia.

16.Výsluchom svedka U. súd zistil, že jemu patria parcely XXXX/X T. XXXX/X, plot s parcelou XXXX/X

je postavený na parcele XXXX/X, je to tak 40 rokov. Plot medzi žalobcami a žalovanými je asi 10 rokov.

17.Výsluchom svedkyne P. bolo zistené, že tu býva 32 rokov a pamätá si, že sa parcely vymeriavali
od betónového základu na parcele XXXX/X T. XXXX/X. Jej patria parcely XXXX/XX T. XXXX/XX. Keď
sa vymeriavali pozemky mestom, jej hospodárska budova už stála. Na jej konci je drevený kolík a tam

bola stále hranica. Nevedela uviesť ako dlho stojí plot medzi pozemkami strán sporu. Nezaujíma sa
ani o spory medzi nimi.

18.Výsluchom svedka P. súd zistil, že plot medzi pozemkami strán sporu stojí asi 10 rokov. Stará sa o
svoje, od brata vie, že majú spory. Vie len, že pozemky boli merané od plota medzi jeho pozemkom a

bratovým pozemkom a to bol reálny stav.

19.Výsluchom svedka Ing. Š. súd zistil, že vie odkiaľ sa merali hranice. Nevie uviesť ako dlho je plot
medzi pozemkami strán sporu. Vlastní parcelu XXXX/X a v 90tych rokoch sa pozemky vymeriavali od
základu, ako stojí plot p. U.. O problémoch medzi účastníkmi vie do žalobcu v 1. rade a aj ľudia hovoria.

Vie o tom asi rok. Na hranici parciel XXXX/X T. XXXX/X bola zabitá oceľová rúrka.

20.Výsluchom svedka U. súd zistil, že minulý rok sa dozvedel, že sú nejaké susedské spory, že tam
behajú nejaké metre ohľadom hranice. Veľmi sa tomu nevenoval, lebo bol mimo B.. Pri kúpe tam boli
železné kolíky, so susedom ich stále má, k ostatným pozemkom sa mu ťažko vyjadriť. Nevie kto staval

plot medzi nimi. Nevie posúdiť, aké boli vzťahy medzi nimi predtým. On nemá spory so susedom, stavia
plot, ktorý mu odsúhlasil. Aj on kupoval pozemok od mesta minulý rok, tiež mu geodet povedal, že by
mal ísť do pozemku suseda, ale nerieši to. O ich probléme sa dozvedel v roku 2011, keď bol na misii
v Afganistane, pojal to srandovne, že keď sa bude posúvať pozemok, zbúra múr a na druhej starne si
vezme cestu a zahradí ju. Od iných nebol informovaný. Hýbalo sa s kolíkom, keď sa navážala zemina,

ale potom sa dal na pôvodné miesto. O posune sa bavil s bratom. Keď kupoval pozemok od mesta,
vedel o problémoch s výmerami od geodeta a rozprávali sa, že pozemky nanovo vymerajú a vytvorí
sa nová katastrálna mapa. Geodet mu povedal, že má v pozemku suseda XX m2, výmery im sedia sosusedom, nesedia len hranice podľa mapy. Pred 10. rokmi merala hranice firma a keď urobila chybu,
tak sa to premietlo do katastra.

21.Súd vykonal aj ohliadky na mieste samom za účelom zistenia reálneho a vizuálneho stavu veci ( vid
zápisnice čl. 119, 173 a 347 ).

22.Právny zástupca žalobcov udával, že trvajú na podanej žalobe. Čo sa týka dôvodov uznesenia
odvolacieho súdu, kraj sa zameral na potrebu opätovne sa zaoberať dobromyseľnosťou žalovaných,

kde uvádza, že na základe predložených dôkazov a to porealizačného zamerania leteckých snímok
vyhotovených v r. 1994, ktoré mal preukázateľný žalovaný k dispozícii a bol s nimi oboznámený a mal o
nich preukázateľnú vedomosť, je zjavné, že právny priebeh hranice medzi hranicou pozemku a hranicou
domu žalovaného, ktorý je v tvare V, nezodpovedá skutočnému priebehu hranice medzi pozemkom
a domom žalovaného, kde v skutočnosti sú tieto hranice rovnobežné. Naviac pri stavbe oporného
múrika pre plot, s ktorým začal žalobca v r. 1995 žalovanému uviedol, že je tam posun pozemkov a

ak by pokračoval v stavbe múrika, tak by skončil v polovici altánku. To, že altán stál na mestskom
pozemku nie je podstatné, ale je podstatné, že plot by prechádzal pozemkom užívaným žalovaným.
Z toho muselo byť zrejmé, že je tam rozpor medzi právnou a skutočnou hranicou. A ak krajský súd
konštatuje, že nesúvisí posun západnej hranice pozemku žalovaného s východnou hranicou, na ktorý
poukázal Ing. L., s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko v súčasnosti je bez akýchkoľvek pochybností,

že je zrejmé, že v posune hraníc sa nachádzajú všetky pozemky v tejto lokalite, teda aj vrátane
pozemkov účastníkov. V súčasnosti aj medzi ostatnými dochádza k vzájomnému vysporiadavaniu tohto
posunu. Podľa uvedených dôkazov možno konštatovať, že žalovaný od r. 1994 nebol v dobromyseľnej
držbe uvedeného pozemku a preto navrhuje žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať náhradu trov
konania. Navrhuje žalobu žalovaných ako nedôvodnú zamietnuť. K tvrdeniu zástupcu žalovaných o

tom, že žalobcovia postavili na užívacej hranici betónový plot uvádza, že toto tvrdenie je jednoznačne
nepravdivé, o čom má súd vedomosť na základe ohliadky, nakoľko v tomto prípade žalobcovia začali
stavať tento betónový plot a po zistení rozporu medzi skutočným a právnym stavom prestali s jeho
stavbou. Nakoľko nedošlo k dohode medzi účastníkmi a žalobcovia mali psa, boli jednoznačne nútení
si oplotiť pozemok aspoň provizórnym oplotením. Uvádza, že ak by krajský súd sa stotožnil s názorom

právneho zástupcu žalovaných, že žalovaní boli dobromyseľní počas užívania pozemku, počas celej
dĺžky premlčacej doby, nepochybne by žalobu zamietol s týmto odôvodnením, k čomu nedošlo práve z
dôvodu, že požadoval iba to, aby sa podrobne skúmala otázka dobromyseľnosti žalovaných. Zástupca
žalovaných hovorí, že žalovaní nemali vedomosť o takomto posune a predložené dôkazy považuje v
tomto smere za nepodstatné. Uvádza, že p. žalovaný v 1. rade pracoval dlhé roky na Pozemkovom

úrade v Bardejove a osobne sa zúčastňoval realizácie ROEB. Konštatuje, že žalovaný v 1. rade mal
skôr vedomosť o posune pozemkov vrátane jeho, ako žalobca. S poukazom na tom, nemožno mať o
jeho nedobromyseľnosti v tomto smere žiadne pochybnosti. Žalobca poukazuje na to, že nehovorí o
roku 1990, ale až o roku 1995, o čom predložil dôkazy a tvrdenie o pracovnom zamestnaní žalovaného
je uvádzané ako podporné. Predmetom konania je jedna časť parcely a druhá časť ako celok. Tá

zadná časť bola zo strany krajského súdu potvrdená. Ku koncu prvostupňového konania nebolo jej
vlastníctvo v prospech žalobcov rozporované ani žalovanými a taktiež žalovaní po právoplatnosti tejto
časti potvrdzujúceho rozsudku túto parcelu XXXX/XX aj vypratali a po tomto vyprataní mal aj súd
ohliadkou na mieste zistiť, že takto novovzniknutá hranica medzi pozemkami účastníkov prebieha tak,
že na začiatku ide rovnou čiarou a potom je vytvorený tou vypratanou časťou parcely skok, zárez v hĺbke

3 metre. Ja si myslím, že je zrejmé, že nikdy pri tvorbe parciel pozemkov pre rodinné domy by takto
parcela nemohla byť vymeraná. Táto skutočnosť je podľa nás prvým priamym dôkazom o tom, že teda
žalovaní už od počiatku, kedy vstúpil do užívania svojej parcely musel vedieť, že ich hranica prebieha
inak, než ako ju začal užívať. V konaní sa ďalej preukázalo bez akýchkoľvek pochybností, že je tu rozpor
medzi právnym stavom a skutočným stavom, teda medzi veľkosťou parcely žalovaného, ktorú užíva a to

XXXX/X a veľkosťou, ktorú v skutočnosti užíva, pričom ten rozdiel je 10%, cca XX m2, skutočná veľkosť
parcely je iba XXX m2. Poukazujeme na to, že obrana žalovaných teda nesmerovala k tomu, žeby
spochybňovali tento právny stav, ale smerovala k tomu, že žalovaní túto spornú časť pozemku, ktorý je
súčasťouparcelyžalobcuXXXX/Xužívaliodpočiatkudobromyseľneažetedatútonadobudlivydržaním.
Už prvostupňový súd a právna teória stále hovorí, že základným atribútom vydržania je dobromyseľnosť

toho, čo chce niečo vydržať a táto dobromyseľnosť je vnútorným psychickým stavom vydržateľa k
predmetnému majetku a tento stav musí byť dobromyseľný, teda presvedčený, že nekoná v rozpore
so zákonom. Žalobca je presvedčený, že už vyššie uvádzané skutočnosti, ktoré boli známe ihneď od
počiatku, keď žalovaní vstúpili do užívania tejto časti pozemku, neumožnili prijať záver, že žalovaníboli pri tejto držbe dobromyseľní. Naviac je podstatná skutočnosť, že žalovaný v 1.rade je dlhoročný
pracovník katastra v meste Bardejov, teda mal o skutočnom a právnom stave nepochybne vedomosť
a v prípade jeho osoby by úvaha o nejakej dobromyseľnosti by vôbec nemala prichádza do úvahy.

Nehovoriac o tom, že od r. 1990 boli na danom mieste opakovane vykonávané merania v rámci ROEP,
na ktorých sa žalovaný pravidelne zúčastňoval, ich výsledky mal k dispozícii, bol prítomný meraní, teda
tá vedomosť musela byť zrejmá. Poukazuje na výpoveď svedkov v konaní, ktorí potvrdzujú nielen to, že
v celej radovej zástavbe rodinných domov, kde sú rodinné domy účastníkov bol rozpor medzi právnym
a skutočným užívaním a títo svedkovia potvrdili aj rozpor priamo medzi právnym a skutočným stavom

hranice medzi pozemkami účastníkov. To sú všetky dôkazy, ktoré boli produkované a v nich je podľa nich
preukázané, že dobromyseľnosť nemohla byť. Poukazuje na skutočnosť, ktorú uviedol aj prvostupňový
súdakrajskýsúdnevenovaljejnáležitúpozornosť, alebojuprehliadolatojeto,žepredmetomvydržania
môže byť iba vec ako spôsobilý predmet výkonu práva a povinnosti a teda nie iba jej časť. Jednoducho
nešpekuluje nad nejakými prípadmi, myslí si, že vydržať možno vec ako celok, nie iba časť. V danom
prípade nielen že nie je daná dobromyseľnosť žalovaných, nie je ani právne možné, pretože to ani zákon

nepripúšťa. Z uvedených dôvodov preto navrhuje vyhovieť aj zvyšnej časti žaloby tak, ako je uvedená
v návrhu. Pracovné zaradenie žalovaného bolo podporným dôkazom, čo sa týka dobromyseľnosť,
samozrejme nie rozhodujúcim. K tvrdeniu zástupcu žalovaných, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujemnatejtožalobe,jetrebauviesť,ženaliehavýprávnyzáujempriurčovacejžalobejeelementárnym
predpokladom jej úspešnosti, ktorú súdy skúmajú ako prvý pri posudzovaní takejto žaloby. V danom

prípade nielen okresný, ale aj krajský súd o danej naliehavosti zo strany žalobcov žiadne pochybnosti
nemal, lebo sa žiaden zo súdov o tomto negatívne nezmienil a naopak, ak by naliehavosť nebola daná,
žalobu by oba súdy bezpochyby zamietli. Rozhodnutia a najmä odôvodnenia rozhodnutí súdov v tomto
konaní, jednoznačne vyvracajú tvrdenie žalovaných, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem.
Teraz vystúpila v konaní do popredia okrem dobromyseľnosti iná, veľmi významná skutočnosť, ktorou

je to, že ani právny zástupca žalovaných nespochybnil tvrdenie, že nemožno vydržať iba časť vecí,
ale iba vec ako celok. V tejto súvislosti je treba povedať, že parcela, ktorá má byť vydržaná, teda
pozemok, v súčasnosti právne neexistuje, pretože takáto parcela nie je zatiaľ ani zapísaná v katastri
nehnuteľností. Vôbec táto parcela ako pojem, na základe ktorého môžeme hovoriť o tejto parcele ako
veci, bola vytvorená až GP, ktorý uviedol zástupca žalovaných a tento bol vypracovaný v r. 2012.

Teda, ak by sme posudzovali v danej veci vznik predmetu vydržania prísne, museli by dospieť k záveru,
že nemohli žalovaní vydržať predmetnú parcelu, pretože táto k dnešnému dňu ani neexistuje. Ak by
chceli jej vznik posudzovať voľnejšie, mohli by konštatovať, že vznikla vytvorením GP. Ale tento GP
vznikol až v r. 2012 a teda až po podaní žaloby. Vydržacia doba k tejto parcele žalobcov žalovaným
ani nezačala plynúť, keďže žaloba bola podaná v r. 2011. K tomuto predmetu právnych vzťahov k tejto

parcele nezačala plynúť ani lehota na vydržanie. Ísť pred r. 2012 pred vytvorenie GP nemožno, lebo
tam chýba predmet vydržania. Takže popri dôvode, že absentuje dobromyseľnosť k užívaniu predmetnej
časti parcely žalobcu, je nutné žalobu žalovaných zamietnuť aj z dôvodu toho, že táto vec vlastníctva
ktorého sa domáhajú ani neexistuje. Resp. existovala by výrokom súdu, pretože aj výrokom súdu môže
vzniknúť parcela, bavíme sa v čase prednesu teraz.

23.Právny zástupca žalovaných udával, že navrhujú žalobu žalobcov zamietnuť a vyhovieť ich
protinávrhu. Zotrváva na ich vyjadreniach, prednesoch, najmä na podaní zo dňa 15.7.2014, ktoré je
odvolaním proti rozsudku. Pokiaľ ide o vznesenú vzájomnú žalobu, má za to, že je dôvodná. Tak, ako
žalovaní aj žalobcovia nadobudli predmetné parcely v r. 1990, hranice nielen účastníkov konania, ale

ostatných vlastníkov na danej ulici boli vytýčené železnými kolíkmi. V zmysle vytýčenia vtedajšieho
Mestského úradu v B. nielen účastníci, ale aj ostatní vlastníci začali užívať jednotlivé parcely tak, ako
im boli vytýčené vtedajším plánom z 21.6.1990. Od r. 1990 až do r. 2011 nikdy nebol medzi účastníkmi
konania rozpor v tom, že by priebeh hranice medzi ich parcelami nemal byť správny, že malo dôjsť k
posunu dotknutých parciel. V r. 1995 žalobcovia postavili na užívacej hranici betónový plot a s plotom

ďalej pokračovali v r. 2000 v ďalšej dĺžke 25 metrov, po užívacej hranici tak, ako bola vytýčená v r. 1990.
Poukazuje na to, že žalobcovia svojim konaním určili priebeh tejto hranice a rešpektovali jej priebeh tak,
ako táto bola vytýčená v r. 1990. Ak bolo spomínané, že v r. 1994 mal nadobudnúť vedomosť žalovaný,
že je tam posun, je to iba tvrdenie žalobcov ničím nepreukázané a ničím nepodložené. V r. 1994 boli
realizované porealizačné zamerania stavby, ktoré sa týka iba zamerania pôdorysu domu. Porealizačné

zameranie stavby neriešia otázku hranice susediacich pozemkov. Porealizačné zameranie stavieb
bolo vykonané nielen na stavby žalobcov a žalovaných, ale aj na ostatných vlastníkov nehnuteľností,
ktorí sú tým posunom taktiež dotknutí. Ani pri realizačnom zameraní stavby nebolo dané do pozornosti
žalovaných, že by existoval posun hraníc dotknutých parciel. Je pre nás zvláštne, že žalobcoviaod r. 1990 vedeli o posune hranice od Ing. L. a nič s tým nerobili. V r. 1995 robia betónový plot v
dĺžke 5 metrov, následne ďalšie oplotenie v dĺžke 25 metrov a opäť nedávajú žalovaným na vedomie,
že je tu posun hranice. Poukazuje na to, že žalobcovia „ vnucujú „ vedomosť o posune hraníc na

osoby žalovaných a oni vedomí si toho, že je im ten posun známy od r. 1990 s tým posunom 21
rokov nič nerobia. Pokiaľ ide o tú otázku právneho názoru krajského súdu, má za to, že vyslovil
jednoznačný názor v otázke tej, či a do akej miery je potrebné sa v tomto konaní zaoberať posunom
hranice pozemku žalobcov na západnej strane. Tento posun sa žalovaných netýka. Má za to, že žalovaní
vzájomnou žalobou jednoznačne preukázali, že splnili zákonné predpoklady k tomu, aby súd určil, že

sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností k.ú. L. E. a to GP č. XXXXXXXX - XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX novovytvorenej parcely CKN č. XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o
výmere XX m2. Všetky skutočnosti, o ktoré opiera nárok sú podrobné uvedené v písomnom podaní
zo dňa 15.7.2014 označené ako odvolanie proti rozsudku. Pokiaľ ide o samotnú žalobu, im sa javí,
že žaloba o určenie priebehu hranice vzhľadom na povahu veci, je podľa nich nedôvodná. Žaloba
by bola dôvodná vtedy, ak by išlo o spornú hranicu v tom zmysle, že by hranica vedená v katastri

nehnuteľností bola ináč zakreslená, ako sú výsledky napr. THM, prípadne, ak by tam bol robený nejaký
GP. Im sa javí, že takáto žaloba vzhľadom na povahu veci nie je dôvodná. Teda navrhuje, aby súd
žalobu žalobcov zamietol a aby vyhovel vzájomnej dohode, tak ako to uviedli v písomnom podaní
doručenom súdu 7.10.2016. Pre prípad úspechu si uplatňuje právo na náhradu trov konania. Žalobcovia
tvrdia, že žalovaný nebol dobromyseľný v tom, že im časť ich pozemku patrí a to od r. 1994. Potom

prerušili výstavbu plota od r. 1995, že bol problém, k dohode nedošlo, pretože mali psa. Nikto nevedel
o žiadnych sporoch, ani svedkovia, vypočutí na návrh žalobcov a žalovaných. Každý vedel o spore,
až kedy bola podaná žaloba v tejto veci. Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol zrušený
rozsudok, je to jeho názor. Žalobcovia tvrdia, že žalovaní o všetkom vedeli a oni od r. 1990 o tom
vedeli a nič nerobili. Žalobcovia vyvracajú dobromyseľnosť žalovaných, že v tom oprávnene vstúpili

do držba spornej parcely a do dnešného dňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali toto svoje
tvrdenie. Má za to, že je to iba tvrdenie, ktoré nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Pokiaľ ide o prednes zástupcu žalobcov k otázke k tomu altánku, poukazuje, že táto stavba bola
postavená na parcele vo vlastníctve mesta a GP z XX.X.XXXX, na základe ktorého boli účastníkom
konania ako aj ďalších vlastníkom susedných pozemkov, na ktorých boli postavené domy, sa tento

GP netýka. Pokiaľ ide o namietanú dobromyseľnosť, poukazuje na to, že okolnosťou, z ktorej
je potrebné usudzovať existenciu dobromyseľnosti na strane žalovaných, je zmluva o zriadení práva
osobného užívania k pozemku č. XXXX/X, ktorý bol spolu ako s pozemkom žalobcov XXXX/X aj ďalšími
susediacimi nehnuteľnosťami pôvodne zameraný už spomínaným GP z XX.X.XXXX a tak, ako tieto
parcely boli vytýčené mestom ako odovzdávajúcim dotknuté parcely jednotlivým nadobúdateľom tak aj

tieto nerušene dobromyseľne s účinkami vlastníckymi užívali od r. 1990 až do r. 2011. Má za to, že v
doteraz vykonanom dokazovaní, najmä z výsluchu svedkov, či už zo strany žalobcov, alebo žalovaných,
títo všetci potvrdili, že žiadne spory ohľadne užívania jednotlivých parciel žalobcov a žalovaných neboli
a to až do času, kedy bola podaná predmetná žaloba na súd. Teda má za to, že žalovaní preukázali,
že splnili všetky hmotnoprávne podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele

CKN XXXX/XX o výmere XX m2 tak, ako bola táto vytvorená GP spol. ALBAGEO s.r.o. z XX.X.XXXX,
ktorý bol úradne overený XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX č. GP XXXXXXXX-XX/XXXX. Práve v tejto
súvislosti rozporuje prednesený názor zástupcu žalobcov, že vydržať možno iba celú vec a nie iba
jej časť. Oni sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k celej veci, a to práve cit. GP novovytvorenej
parcely ako novej veci. Súhlasí s tým, že vydržať vo všeobecnosti nemožno časť vo všeobecnosti, ak

by táto parcela nebola vytvorená vkladu schopným spôsobom, ktorým je už citovaný GP. Pokiaľ ide
o samotný žalobný návrh žalobcov, vzhľadom na okolnosti veci, aj na výsledky doteraz vykonaného
dokazovania, má za to, že hranica medzi parcelami XXXX/X a XXXX/X nie je v podstate sporná. Ide
tu iba o nesúlad stavu užívacieho so stavom právnym a preto sa im javí žaloba o určenie priebehu
hranice ako žaloba nedôvodná, na ktorej žalobcovia podľa neho nemôžu mať naliehavý právny záujem.

Opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania, o skutočnosti, ktoré uviedli v písomných podaniach
a rešpektujúc právny názor krajského súdu, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.9.2015 má
za to, že vzájomná žaloba je dôvodná, preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcov zamietol a vyhovel
vzájomnej žalobe žalovaných. Pokiaľ ide o osobu žalovaného v 1.rade, poukazuje na to, že tento
nikdy nepracoval na Správe katastra v Bardejove, je pravdou, že pracoval na Pozemkovom úrade v

Bardejove a teraz pracuje na Pozemkovom a lesnom odbore OÚ Bardejov, kde jeho náplňou práce je
ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tvrdiť, že vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, či už
na pozemkovom úrade, alebo na správe katastra v Bardejove, že toto malo byť tým, čo má vyvracať
dobromyseľnosť žalovaných, pokiaľ ide o užívanie dotknutej parcely XXXX/XX je podľa nich ničímnepodložená a nemá žiaden reálny základ. Poukazuje na to, že žalobcovia sa snažia preukázať, že
žalovaní od r. 1990 resp. 1993 mali mať vedomosť o posune hraníc, avšak oni sami svojim konaním
vlastne toto svoje tvrdenie vyvracajú, o čom svedčia výsledky vykonaného dokazovania. Z rozhodovacej

činnosti súdu a judikatúry je možné ku vytvorenej parcele GP domáhať sa určenia vlastníckeho práva.

24. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území L. E. zapísaných
v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, a to parciel registra C parc.č. XXXX/X-zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX- ostatné plochy vo výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/

XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2. Na parcele číslo XXXX/X je postavený rodinný
dom žalobcov, súpisné číslo XXXX. Uvedené nehnuteľnosti žalobcov susedia z východnej strany
s nehnuteľnosťami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, a to s nehnuteľnosťami
zapísanými v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, a to parciel registra C parc.č. XXXX/X-zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/XX- ostatné plochy vo výmere XX m2. Na parcele
číslo XXXX/X je postavený rodinný dom žalovaných, súpisné číslo XXXX. Pozemky parc.č. XXXX/X a

XXXX/X účastníci nadobudli v roku 1990. Pozemky parc.č. XXXX/XX a XXXX/XX nadobudli žalobcovia
kúpou od mesta B. v roku 2010. Pozemok parc.č. XXXX/XX nadobudli žalovaní kúpou v roku 2012.

25.Účastníci konania pozemky KN XXXX/X a KN XXXX/X kat. úz. L. E. nadobudli od bývalého MsNV
B. v priebehu roku 1990 na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania. V tejto súvislosti

účastníci konania disponujú rozhodnutím o pridelení pozemkov do osobného užívania (do spoločného
osobného užívania) za účelom výstavby rodinných domov, oznámením o začatí stavebného konania,
rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov na pozemkoch KN XXXX/X a KN XXXX/X kat.
úz. L. E., stavebným povolením, rozhodnutiami o určení súpisného a orientačného čísla domov a
kolaudačnými rozhodnutiami.

26.Podkladom predtým vydaného územného rozhodnutia bol geometrický plán vyhotovený vtedajšou
Geodéziou š.p. Prešov HS 341 Bardejov číslo XXXXX-XXX-XXX-XX s rozdelením jednotlivých parciel
a určením rozmerov a celkovej výmery každého pozemku. Tento geometrický plán zo dňa XX.XX.XXXX
bol v písomnej časti katastrálneho operátu zapísaný a v grafickej časti katastrálneho operátu zobrazený

na základe žiadosti MsNV Bardejov zo dňa XX.XX.XXXX o zápis parciel č. XXXX/X až XXXX/XX a
parcely č. XXXX/XX na LV č. X v súlade so spracovaným geometrickým plánom, prílohou ktorej bol
samotný geometrický plán, ako aj hospodárska zmluva č. Ú. - XXX/XXXX a PKV č. XXX. Vlastníci týchto
parciel nadobudli vlastnícke právo na základe verejných listín, ktorými boli dohody o zriadení práva
osobného užívania k daným nehnuteľnostiam a geometrický plán č. XXXX-XXX-XXX-XX (list Správy

katastra Bardejov zo 14.05.2013). Citované listinné dôkazy sa nachádzajú na čl. 31-35, čl. 42-54, čl.
260-275, čl. 390-402.

27. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tak ich pozemky, ako aj ostatných vlastníkov v danej
lokalite boli v teréne vytýčené železnými kolíkmi, odovzdávané zo strany mesta B., a to aj spolu s

geometrickýmplánom,naktorombolijednotlivéúdajevyznačené.Žalobcoviaakoprvízačalisvýstavbou
rodinného domu, ktorý je v teréne osadený vo vzdialenosti cca 2 m od existujúcej hranice medzi
pozemkami žalobcov a žalovaných. Táto hranica je vymedzená oplotením ( z časti betónový plot v dĺžke
5 m a pletivové oplotenie v dĺžke zhruba 23 m), keď toto oplotenie vybudovali žalobcovia v 1./ a 2./ rade
v období rokov 1995 -2000.

28. Nebolo medzi účastníkmi v konaní sporné, že títo svoje nehnuteľnosti užívajú nie v hraniciach
vyplývajúcich zo zápisov v katastri nehnuteľností, a teda že užívací stav nie je totožný so stavom
právnym, keď žalovaní fakticky užívajú aj časť parcely žalobcov parc.č. XXXX/X. Žalobcovia sa preto
domáhajú určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami v súlade s právnym stavom zapísaným

v katastri nehnuteľností. Žalovaní sa tomu bránia tvrdiac, že tento stav nezavinili, až do roku 2011
o žiadnom posune hranice nevedeli a užívali pozemky v dobrej viere tak, ako im boli v roku 1990
odovzdané a vyznačené železným kolíkmi, vo výmere zapísanej na liste vlastníctva. Tvrdia, že o
nesúlade stavu skutočného so stavu právnym sa dozvedeli až v roku 2011, pričom majú za to, že
boli splnené podmienky vydržania spornej časti pozemkov a poukazujú na to, že žalobcovia daný stav

dlhodobo akceptovali a aj svoj dom aj oplotenie stavali podľa skutočne užívanej hranice.

29. Strany sporu súdu predložili : GP č. XXXXXXXX-X/XX na oddelenie parciel XXXX/XX,XX,XX, XX,
XX z X.X.XXXX; vytyčovací náčrt hraníc pozemku č. XXXX/X a XXXX/X, k.ú. L. E. z XX.X.XXXX sprotokolom; výzvu žalobcov zo dňa X.X.XXXX adresovanú žalovaným na sprístupnenie a uvoľnenie
parcely CKN č. XXXX/X ( časť ohradenú ) a XXXX/XX ( odkúpenej od mesta B. a GP ) a XXXX/XX a
odpoveď žalovaných na uvedenú výzvu; oznámenie žalobcov v súvislosti s uvedenými výzvami Mestu

Bardejov zo dňa 9.5.2011; oznámenie Mesta B. zo dňa XX.X.XXXX adresované žalobcom - ohlásenie
drobnej stavby, že je nutné žiadať o stavebné povolenie; oznámenie Mesta B. zo dňa X.XX.XXXX
adresované žalobcom, že je nutné podať žalobu na súd, keďže sa javí, že sa jedná o porušenie
vlastníckych práv ( prejednanie veci bolo dňa 4.10.2011, pozvánka zo dňa 26.9.2011 adresovaná
stranám sporu ), fotografie zo zadnej časti pozemkov ( kompostovisko Ing.F.) čl. 327; porealizačné

zameranie domu na parcele XXXX/X ( čl. 325 ), letecký snímok ( zameranie stavu
reálneho so stavom katastrálnym - nesúlad ako tvrdia žalobcovia ).

30. Z vyjadrenia MÚ B. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanom žalobcovi 1/ vyplýva, že dňa 17.12.1992
ohlásil drobnú stavbu - oplotenie pozemku XXXX/X, k.ú. L. E. s tým, že sa určil druh oplotenia a že sa
bude realizovať na majetkoprávne vysporiadaných hraniciach.

31.Zároveň boli súdu predložené aj fotografie žalovanými, a to o obmedzení prístupu k zadnej časti
domu v prípade posunu hraníc, fotografie plota žalobcov a pod. a reklamácie na katastri nehnuteľností
( čl. 277-301 ).

32. Podaním zo dňa 23.9.2016 žalobcovia uviedli, že odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že žalovaní
neboli dobromyseľnými držiteľmi časti parc. č. XXXX/XX a to novovytvorenej parc. č. XXXX/XX o
výmere XX m2. Naviac túto skutočnosť pripustili aj samotní žalovaní. Vychádzajúc z toho, že účastníci
vrátane žalovaného vedeli ako boli označené pozemky účastníkov v čase, keď ich prebrali do užívania,
museli žalovaní najneskôr od roku 1993 mať vedomosť, že užívajú aj časť pozemku žalobcov. Osobitne

žalovaný v 1/rade, ktorý bol dlhoročným pracovníkom pozemkového úradu.

33. Podaním zo dňa 30.9.2016 a 18.1.2017 žalovaní navrhli po opätovnom vyhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov žalobu žalobcov zamietnuť a určiť, že žalovaní sú výlučnými bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. L. E. a to geometrickým plánom č. XXX XXXXX - XX/XXXX zo

dňa XX.X.XXXX novovytvorenej parcely CKN č. XXXX/XX o výmere XX m2. Z hľadiska zisťovania,
či vo vzťahu k žalovaným môžu byť splnené všetky podmienky, na základe ktorých mali nadobudnúť
vlastníctvo k novovytvorenej parcele vydržaním, poukazujú na skutočnosti uvedené v písomnom podaní
zo dňa 3.4.2012 ako aj v odvolaní. Dôkazy o týchto skutočnostiach sú doložené v spise. Uviedli ďalej,
že v skonaní skutočne nepopierali, že od Ing. arch. L. vedeli o posune hraníc, avšak tento posun sa mal

týkať hranice na protiľahlej strane pozemkov žalobcov, kde parcela žalobcov CKN č. XXXX/X susedí s
parcelou brata žalobcu v 1.rade a ďalšími susedmi. Priebeh tejto hranice nie je predmetom konania, ako
to konštatuje aj krajský súd. K tvrdeniam žalobcov, že žalovaní najneskôr od roku 1993 museli vedieť o
tom, že užívajú aj časť pozemku žalobcov, pričom toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázali,
sa už vyjadrili v skorších podaniach i v odvolaní.

34. Podaním zo dňa 17.1.2019 Mesto B. uviedlo, že hranice pozemkov v danej lokalite boli vyznačené
železnými rúrkami, čo dokazuje fotokópia geometrického plánu IBV zo dňa 15.6.1990. Doložili aj
fotokópie územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia ( ako je vyššie
popísané ).

35. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

36. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.38. Z cit. zák. ust. vyplýva, že zákon poskytuje vlastníkovi ochranu vlastníckeho práva proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom ak má byť toto právo naplnené, tak je zrejmé,
že nemožno z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva vylúčiť ani návrh na určenie

hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch
vlastníckych práv a slová určenie hranice treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci,
ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z vlastníkov susediacich
pozemkov patrí. V predmetnej veci k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov malo dôjsť
tým, že žalovaní fakticky užívajú časť pozemku žalobcov, čo pred súdom sami potvrdili, pričom vzhľadom

na sporné skutočnosti popísané v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku a okolnosti veci nie je
zrejmé, kde vlastne má byť vlastnícka hranica medzi pozemkami účastníkov.

39. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

40. Podľa § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

41. Podľa 134 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

42. Možno vo všeobecnosti konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku a zmenám
príslušných právnych predpisov / najmä Občianskeho zákonníka / zákonným podmienkami vydržania
vždy boli : oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým nerušenej a nepretržite,

10 rokov, resp. podľa uhorského práva 32 rokov / a spôsobilý predmet vydržania. V rámci vydržania
podľa uhorského práva sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Následne sa vyžadoval
dobromyseľnosť aj počas celého trvania držby.

43. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania.

44. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s

prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.

45.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj

okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami
objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný (bona
fíde) alebo nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívnehohľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. V tomto smere predmetom
dokazovania môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa

o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so
skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je
subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

46. K otázke vydržania a držby oprávnenej sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho

uzneseniazodňa16.9.2015,naktorésúdpoukazuje(viďbod7odôvodnenia ). Rovnakosúdpoukazuje
na právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z cit. uznesenia, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle
§ 391 ods. 2 CSP viazaný ( vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, ktorý sa ani po zrušení rozsudku
zo dňa 15.4.2014 nezmenil ).

47. V zmysle cit. uznesenia odvolacieho súdu sa súd zameral na zistenie, či vo vzťahu k žalovaným

môžu byť splnené podmienky, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti titulom
vydržania ( okrem parc. CKN č. XXXX/XX označenej v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX, v časti ktorej bol návrh zamietnutý ).

48. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,

že návrh žalobcov je nedôvodný a vzájomná žaloba žalovaných ( v časti týkajúcej sa parcely CKN
č. XXXX/XX označenej v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX - ďalej aj
sporná časť nehnuteľnosti ) dôvodná. Súd sa stotožnil s obranou žalovaných a má za to, že v
danom prípade boli splnené zákonné podmienky vydržania spornej časti nehnuteľností tak, ako to tvrdili
žalovaní. Žalovaní v tomto smere uniesli dôkazné bremeno.

49. Ako aj vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, žalobcovia v priebehu konania
poukazovali na to, že oproti užívaciemu stavu, ktorý je vymedzený existujúcim oplotením, stav právny
je odlišný, a vlastnícka hranica medzi pozemkami účastníkov má prebiehať v súlade s tým, ako je
zaznamenaná na geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom Ing. Jaroslavom Šuťákom. Žalovaní

tak zasahujú do vlastníckych oprávnení žalobcov v rozsahu vymedzenom novovytvorenými parcelami
KN č. XXXX/XX vo výmere XX m2 na úkor parcely žalobcov KN XXXX/X a KN XXXX/XX vo výmere
XX m2 na úkor parcely žalobcov KN XXXX/XX kat. úz. L. E.. Je tiež zrejmé, že žalobcovia pozemok KN
XXXX/XX nadobudli kúpnou zmluvou od mesta B. v roku 2010 a žalovaní v 1./ a 2./ rade parcelu KN
XXXX/XX nadobudli taktiež kúpnou zmluvou od mesta B. v roku 2012. Podľa žalovaných z ich strany

nebol tento stav zavinený, užívali nehnuteľností v daných hraniciach tak, ako boli v teréne vytýčené pri
odovzdávaní parciel ešte v roku 1990. Až do roku 2011 nemali vedomosť o žiadnom posune hranice
sporných pozemkov, tieto užívali v dobrej viere tak, ako im boli nehnuteľností odovzdané vo výmere
zapísanej na liste vlastníctva, keď aj žalobcovia v 1./ a 2./ rade daný stav dlhodobo akceptovali a svoj
dom a oplotenie realizovali v závislosti od skutočne užívanej hranice medzi pozemkami účastníkov.

Ďalej z neho vyplýva konštatovanie, že strany sporu pozemky CKN XXXX/X a CKN XXXX/X kat.
úz. L. E. nadobudli od bývalého MsNV B. v priebehu roku 1990 na základe dohôd o zriadení práva
osobného užívania. Uvedené vyplýva z predložených listinných dôkazov : rozhodnutí o pridelení
pozemkov do osobného užívania (do spoločného osobného užívania) za účelom výstavby rodinných
domov, oznámení o začatí stavebného konania, rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov

napozemkochKNXXXX/XaKNXXXX/Xkat.úz.L.E.,rozhodnutiamiourčenísúpisnéhoaorientačného
čísla domov a kolaudačnými rozhodnutiami. Podkladom predtým vydaného územného rozhodnutia bol
geometrický plán vyhotovený vtedajšou Geodéziou š.p. Prešov HS 341 Bardejov číslo XXXXX-XXX-
XXX-XX s rozdelením jednotlivých parciel a určením rozmerov a celkovej výmery každého pozemku.
Tento geometrický plán zo dňa XX.X.XXXX bol v písomnej časti katastrálneho operátu zapísaný a v

grafickej časti katastrálneho operátu zobrazený na základe žiadosti MsNV B. zo dňa XX.XX.XXXX o
zápis parciel č. XXXX/X až XXXX/XX a parcely č. XXXX/XX na LV č. X v súlade so spracovaným
geometrickým plánom, prílohou ktorej bol samotný geometrický plán, ako aj hospodárska zmluva č. Ú.
- XXX/XXXX a PKV č. XXX. Vlastníci týchto parciel nadobudli vlastnícke právo na základe verejných
listín, ktorými boli dohody o zriadení práva osobného užívania k daným nehnuteľnostiam a geometrický

plán č. XXXX-XXX-XXX-XX (list Správy katastra B. zo XX.XX.XXXX). Medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že tak ich pozemky, ako aj ostatných vlastníkov v danej lokalite boli v teréne vytýčené
železnými kolíkmi, odovzdávané zo strany mesta B., a to aj spolu s geometrickým plánom, na ktorom
boli jednotlivé údaje vyznačené. Žalobcovia ako prví začali s výstavbou rodinného domu, ktorý je vteréne osadený vo vzdialenosti cca 2 m od existujúcej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných.
Táto hranica je vymedzená oplotením ( z časti betónový plot v dĺžke 5 m a pletivové oplotenie v dĺžke
zhruba 23 m), keď toto oplotenie vybudovali žalobcovia v 1./ a 2./ rade v období rokov 1995 -2000.

Žalovaní v konaní nepopierali, že o posune hraníc od Ing. arch. L. vedomosť mali, avšak tento stav
sa mal týkať hranice na protiľahlej strane pozemku žalobcov, kde pozemok KN č. XXXX/X susedí s
nehnuteľnosťami brata žalobcu v 1./ rade a ďalšími susedmi. Nešlo teda o priebeh hranice, ktorá je v
súčasnosti predmetom konania a len v tejto súvislosti je potrebné skúmať a vyhodnocovať oprávnenosť
držby spornej časti nehnuteľnosti žalovanými. Prípadný sporný priebeh protiľahlej hranice pozemku KN

XXXX/X sa žalovaných nijakým spôsobom netýka.

50. Medzi stranami sporu tiež nebol sporný reálny užívací stav parciel CKN XXXX/X a CKN XXXX/
X a že tento užívací stav a užívacia hranica medzi parcelami nie je v súlade so stavom vlastníckej
hranice medzi pozemkami podľa stavu zapísanom v katastri nehnuteľnosti ( uvedené vyplýva aj zo
stranami predložených geometrických plánov ). Avšak žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckej

hranice podľa stavu zapísanom v katastri nehnuteľnosti a to podľa geometrického plánu č. XX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX, pričom žalovaní tvrdili, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k časti parcely žalobcov parc.č. XXXX/X a to k parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria vo výmere
XX m2 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX titulom vydržania.
Žalovaní tvrdili, že v roku 1990 vstúpili do užívania pozemkov nadobudnutých od Mesta B. tak, ako im

boli odovzdané a v teréne vyznačené železnými kolíkmi a vo výmere ktorá zodpovedala výmere ich
pozemkov podľa listu vlastníctva, celý čas ich celé užívali dobromyseľne v domnení že sú vlastníkmi
celých týchto pozemkov, v užívaní ich spornej časti ich nikto nerušil, tvrdili, že aj sami žalobcovia
rešpektovali daný stav a žalovaní nevedeli o žiadnom posune hranice východným smerom a až v roku
2011 zistili, že v skutočnosti sa chopili aj držby časti pozemkov žalobcov a podľa údajov v katastri

nehnuteľností by priebeh hranice ich nehnuteľností mal byť iný. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní mali
vedomosť o posune hraníc už pri odovzdávaní parciel ( od Ing. L. ), ako aj z pracovnej činnosti
žalovaného 1/ a teda nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k časti ich parcely vydržaním, ako tvrdili
žalovaní.

51. Súd dospel k záveru, že žalovaní preukázali dobromyseľnú, oprávnenú držbu časti parcely
žalobcov č. XXXX/X a to novovytvorenej parcely č. XXXX/XX. Tvrdenia žalovaných o tom, že všetky
parcely v danej lokalite boli v teréne vytýčené železnými kolíkmi zo strany odovzdávajúceho mesta
B., v zmysle tohto vytýčenia sú dlhodobo užívané, žalobcovia 20 rokov nenamietali tento stav a žiadne
spory v tejto súvislosti medzi účastníkmi konania neboli, potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia

- vlastníci ďalších susediacich pozemkov. Tieto tvrdenia žalovaných ďalej podporne vyplývajú aj
z predložených listinných dôkazov a to geometrického plánu z roku 1990, rozhodnutí o pridelení
pozemkov do osobného užívania (do spoločného osobného užívania) za účelom výstavby rodinných
domov, oznámení o začatí stavebného konania, rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov
napozemkochKNXXXX/XaKNXXXX/Xkat.úz.L.E.,rozhodnutiamiourčenísúpisnéhoaorientačného

čísla domov a kolaudačnými rozhodnutiami. Svedkovia tiež zhodne potvrdili, že spory medzi stranami
sporu o priebeh hranice začali cca v roku 2011. Žalobcovia tak rodinný dom, ako aj oplotenie realizovali
na základe vydaného stavebného povolenia a vo vzdialenostiach počítaných od existujúcej užívacej
hranice pozemkov. Parcela č. XXXX/XX je od roku 1990 užívaná výlučne žalovanými bez toho, aby
boli až do roku 2011 niekým v užívaní rušení. Každý z vlastníkov v danej oblasti užíval to, čo mu bolo

pridelené a vymedzené v priestore železnými kolíkmi Mestom B. a nikto z nich to až do roku 2011
nenamietal.Skutočnosť,ženehnuteľnosť(parc.č.XXXX/XX)sataktoužívala,beztoho,abyžalovaných
v období od roku 1990 až do roku 2011 v tomto niekto rušil, mohlo u nich dôvodne vyvolať pocit, že
im nehnuteľnosť patrí ( tzv. titulus putativus). V konaní nebolo relevantným dôkazom preukázané, aby
niekto žalovaných rušil v držbe pozemku, či jeho užívaní. Možno teda uzavrieť, že žalovaní parcelu

nerušene užívajú ako svoju vlastnú od roku 1990. V konečnom dôsledku rozsah užívania pozemku
žalovanými ani nebol medzi stranami sporný, namietal sa nesúlad užívacieho stavu so stavom právnym,
resp.zapísanýmvkatastrinehnuteľnostíatvrdenádobromyseľnosťžalovaných. Natomtozáklade,ajna
priek uvedeným námietkam žalobcov, sa žalovaní mohli objektívne cítiť vlastníkmi parcely č. XXXX/XX,
ktorú dlhodobo, nikým nerušene užívali a to počas zákonom stanovenej doby. Preto súd konštatuje, že

žalovaní boli dobromyseľnými držiteľmi parcely, nikým nerušení v užívaní a vydržacia doba im uplynula
najneskôr rokom 2000. Subjektívne pocity držiteľov - žalovaných, že im vec patrí po dobu viac ako 20
rokov, vychádza z objektívne zistiteľných skutočností vyplývajúcich z citovaných listinných dôkazov a
výpovedí svedkov, pričom uvedené listinné dôkazy mohli u žalovaných dôvodne vyvolať presvedčenie,že užívajú svoju vlastnú vec, a teda že ju užívajú dobromyseľne. Dobromyseľnosť u žalovaných
mohla objektívne zaniknúť až momentom upozornenia žalobcami v roku 2011 ( preukázané písomným
podaním ), avšak žalovaný do tohto momentu splnili aj podmienku trvania oprávnenej držby ( viac ako

10 rokov, § 134 ods. 1 OZ ). Aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že upozornenie
o posune hraníc Ing. L.F.Č. sa netýkalo žalovaných a predmetu konania.

52. Neobstoja v tomto tvrdenia žalobcov, že :
1/ oplotenie stavali betónové, ale po zistení rozporu medzi skutočným a právnym stavom, s jeho stavbou

prestali, nedošlo k dohode medzi účastníkmi a keďže mali psa, ktorý mal vadiť žalovaným, boli nútení
oplotiť pozemok aspoň provizórne, z dôvodu ich nepreukázania relevantným dôkazom. Strany sporu
majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania tvrdení relevantným dôkazom.
2/ hranica vo vypratanej časti na parcelách CKN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX tvorí zárez cca 3m oproti
hranici v spodnej časti parciel, kde je hranica rovná a že takto nemohla byť pri tvorbe parciel pozemkov
pre rodinné domy takto parcela vymeraná, čo malo za následok, že hneď od začiatku, kedy vstúpil do

užívania svojej parcely musel vedieť, že ich hranica prebieha inak, než ako ju začal užívať, z dôvodu, že
zrejme uniklo právnemu zástupcovi žalobcov, že v tom čase ( myslí sa tým rok 1990 ) rozdelenie týchto
parciel ( teda na parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX ) neexistovalo, keďže tieto parcely boli súčasťou
jednej parcely označenej ako č. XXXX/X patriacej Mestu B. a ako vyplýva z GP z roku 1990, táto parcela
sa tiahla vrchnou časťou nad parcelami pridelenými stranám sporu, ako aj ich susedom ( vypočutých

svedkov ). Ak následne došlo vlastníkom Mestom B. k rozdeleniu parciel určitým spôsobom, resp.
určeniu hraníc medzi vytvorenými parcelami a ich následnému odpredaju stranám sporu ( rok 2010 -
žalobcovia, rok 2012 - žalovaní ), vlastník veci len využil jedno zo svojich oprávnení vyplývajúcich z
obsahu vlastníckeho práva ( v tomto prípade až po uplynutí vydržacej doby u žalovaných ). Na základe
tohto tvrdenia žalobcov preto nemožno prijať záver o vedomosti o žalovaných o tom, že hranica prebieha

inak a teda, že boli držiteľmi neoprávnenými. Rovnako preto podľa názoru súdu nemožno ani spájať
plynutie vydržacej doby a dobromyseľnosť držby u parcely označenej ako č. XXXX/XX ( kde splnenie
týchto podmienok nebolo preukázané z dôvodu vedomosti, že pôvodne táto parcela patrila Mestu B. ) s
plynutím vydržacej doby týkajúcej sa parcely označenej ako XXXX/XX.
3/ že žalovaní mali vedomosť o skutočnej vlastníckej hranici medzi parcelami, keďže žalovaný 1/

bol zamestnancom katastra a pozemkového úradu, z dôvodu, že z vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaných vyplýva, že tento nikdy nepracoval na Správe katastra v Bardejove, je pravdou, že pracoval
na Pozemkovom úrade v Bardejove a teraz pracuje na Pozemkovom a lesnom odbore OÚ Bardejov,
kde jeho náplňou práce je ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Uvedené potvrdil aj žalovaný,
rovnako, že na ROEP v k.ú. L. E. nepracoval. Skutočnosť, že žalovaný 1/ vedel reagovať na ohliadke

a mal k dispozícii aj mapové podklady ( zrejme z ROEP v tomto k.ú. ) samo o sebe nezakladá prijať
záver, že vedomosť o ROEP, resp. z toho vyplývajúcu vedomosť o skutočnej hranici medzi pozemkami,
pred uplynutím vydržacej doby.

53. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nutné prijať záver, že žalobcovia v konaní hodnoverným

dôkazom nepreukázali svoje tvrdenie, že žalovaní od počiatku ( tj. od pridelenia pozemku v roku 1990,
resp. 1993, resp. roku 1994, 1995, udávané rôzne roky ) mali vedomosť o posune hranice na východnej
strane ich pozemku, a teda medzi parcelami KN XXXX/X a KN XXXX/X kat. úz. L. E., na čo ich mal
upozorniť Ing. arch. L. ešte v roku 1990. Naviac v tomto súd poukazuje na ust. § 130 ods. 1 OZ a teda,
že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (tzv. vyvrátiteľná právna domnienka).

Skôr sa súdu javí zvláštnym, že žalobcovia o tvrdenom posune hraníc vedeli od začiatku, uvedené
neriešili,ažvroku2011výzvouadresovanoužalovaným,dokoncatentostavakceptovali(čodovýstavby
rodinného domu, odstupu od susediacich pozemkov, výstavba oplotenia a pod. ). Nebolo preukázané,
aby namietali ani podľa nich sporné hranice podľa nimi tvrdeného porealizačného zamerania stavby v
čase jeho realizácie ( uvedené začali tvrdiť v priebehu konania ).

54. Čo sa týka žaloby v časti určenia hranice medzi parcelami CKN č. XXXX/XX a XXXX/XX tak v
tomto súd poukazuje na skutočnosť, že vlastnícka hranica medzi parcelami, tak ako ju žiadali určiť
žalobcovia podľa geometrického plánu zo dňa XX.X.XXXX, je totožná so stavom už zapísanom v katastri
nehnuteľnosti a teda nie je daný žiaden dôvod na jej opätovne určenie. Naviac, ako bolo tvrdené v

konaní, časť parcely označenej ako CKN XXXX/XX ( GP zo dňa 27.3.2012 ) bola dobrovoľne uvoľnená
žalobcom žalovanými. V tomto je možné prisvedčiť aj tvrdeniu žalovaných, že u žalobcov absentuje
naliehavý právny záujem na určení práva v zmysle cit. ust. § 137 písm. c ) CSP. Na uvedené je
možné obdobne poukázať aj pri žalobe žalobcov týkajúcej sa určenia hranice medzi parc. CKN č. XXXX/X a XXXX/X, keďže aj táto hranica je určená v katastri nehnuteľnosti a geometrický plán predložený
žalobcami len kopíruje tento stav katastrálny. Súdu sa javí, že v tomto prípade by bola procesne skôr
prípustná žaloba na plnenie, napr. na vypratanie nehnuteľnosti, zrejme aj úspešnej v časti, nebyť záveru

súdu o vydržaní vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX žalovanými. Avšak vzhľadom k právnemu
názoru odvolacieho súdu, tento argument súd použil skôr na podporu svojho rozhodnutia o zamietnutí
žaloby žalobcov v celom rozsahu.

55. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcov o nemožnosti vydržania vlastníckeho práva

k časti veci ( myslí sa tým zrejme časti susediacej parcely, Geometrickým plánom vytvorenej ). V
tomto prípade je vec identifikovaná, parcela vytvorená geometrickým plánom, ktorý je podkladom pre
zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Naviac v tomto prípade nastala
špecifická situácia v užívaní susedných nehnuteľností a teda žalovaní v dobrej viere užívali len spornú
časť parcely vlastnícky patriacej žalobcom.

56. V tomto prípade je rozhodnutie súdu rozhodnutím deklaratórnym, ktoré potvrdzuje právo, ktoré
vzniklo v minulosti ( teda deklaruje už existujúci stav ), nie konštitutívnym, teda nevytvára sa nový právny
stav do budúcnosti.

57. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k

nehnuteľnosti ( parc. č. XXXX/XX ) vydržaním a to po splnení všetkých zákonných podmienok - spôsobilý
predmet vydržania ( parcela vytvorená geometrickým plánom ), oprávnenosť držby ( dobromyseľnosť
držiteľov ), dĺžku a nepretržitosť vydržacej doby podľa vyššie cit. ust. 134 OZ ( počítanej od roku
1990 ). Preto súd neprihliadal na ďalšie námietky, či argumentáciu strán sporu a rozhodol tak, že
určil, že žalovaní sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. L. E., a to parcely

CKN č. XXXX/XX- zast. plocha o výmere XX m2 vytvorenej Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Správou katastra Bardejov dňa XX.X.XXXX pod č.: XXX/
XXXX, v podiele 1/1, pričom súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Správou katastra Bardejov dňa XX.X.XXXX pod č.: XXX/XXXX.
Zároveň súdu neostávalo nič iné len žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Výsluch Ing. arch. L.

vzhľadom na nemožnosť jeho uskutočnenia pre jeho vek a zdravotný stav účastníci nenavrhli, vzhľadom
na uvedené okolnosti ho preto ani súd nevykonal.

58. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcov súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

59. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 CSP tak, že nepriznal nárok
na ich náhradu stranám sporu z dôvodu, že žalobcovia boli v konaní neúspešní v časti podanej žaloby,

avšak čiastočne úspešní vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobe ( vo vzťahu k parcele CKN č. XXXX/
XX ) a zároveň žalovaní boli v celom rozsahu úspešní vo vzťahu k podanej žalobe a zároveň čiastočne
úspešní v časti svojej protižaloby. Preto je namieste, by si trovy konania znášali strany sporu samé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.