Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Ek/897/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120310977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kocka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120310977.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska5,85102Bratislava-Petržalka,IČO:35724803,práv.zast.:RemediumLegal,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53255739, proti povinnému: T. N., W.. XX.XX.XXXX, M.
F. J. Q. XXXX/XX, XXX XX N., o vymoženie 86,45 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
Mgr. Igora Palšu, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2020 domáhal od

povinného vymoženia sumy vo výške 86,45 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 25Up/708/2018 zo dňa 23.10.2018.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 11.06.2020 vydané poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi, so sídlom exekútorského úradu
Masarykova 13, 080 01 Prešov.

3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia
je nezákonná, je v rozpore s Ústavou SR a únijným právom, pohľadávku neuznáva čo do dôvodu
a výšky, o vydaní exekučného titulu nebol oboznámený a spotrebiteľská zmluva, ktorú uzavrel
s oprávneným obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
Vzhľadomnauvedenépovinnýžiadal,abysúdexekúciuzastavilaabynanáhradutrovexekúciezaviazal

oprávneného.

4. K podaniu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol

návrhpovinnéhopodanývzákonnejlehote.Exekučnýporiadokvustanovení§61kumožňujepovinnému
podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo
dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti
procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného
titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa

návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný
deň lehoty. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 19.06.2020, čo mal súd
preukázané pripojenou doručenkou.

11. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh

na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, bol deň 06.07.2020. Z
predložených dôkazov však vyplýva, že povinný tento úkon urobil až 31.07.2020, t.j. stalo sa tak po
zákonom stanovenej lehote a teda mohol v ňom namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí
tejto lehoty, keďže sa pri návrhu na zastavenie exekúcie uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V zmysle
uvedenej zásady súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie,

nakoľko nastali pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Oprávnenému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje
námietky včas a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný.

12. K námietkam povinného súd len ďalej uvádza, exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom
vykonáva exekúcia proti dlžníkovi, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom

základného konania, t.z. skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd je
pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný
orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú
oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu
je teda obmedzený. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda

zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať
prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Všetky skutočnosti uvádzané povinným nastali pred vydaním
exekučného titulu a teda povinný ich mal uplatniť už v základnom konaní, čo však neurobil a tým stratil
možnosť ich ďalej namietať v exekučnom konaní. Rovnako súd považoval za nedôvodnú námietku
premlčania ako aj nedoručenia exekučného titulu, nakoľko premlčacia lehota pri práve priznanom

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu je 10 rokov, pričom rozhodnutie, na
podklade ktorého je vedená exekúcia nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2018 a
teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas. Samotný exekučný titul - platobný rozkazOkresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 25Up/708/2018 povinný osobne prevzal dňa 29.10.2018, čo
potvrdil svojím podpisom na doručenke.

13. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

14Podľa§199dods.1,2Exekučnéhoporiadku,oprávnenýmávočipovinnémunároknanáhraduúčelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči
oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd

na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno
oprávnenému pričítať.

15. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v

poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak
mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu,
ktorý možno oprávnenému pričítať.

16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa § 255 ods. 1,2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a to tak, že povinnému ich náhradu nepriznal
a to z dôvodu, že vo veci nemal ani len čiastočný úspech. O trovách oprávneného súd nerozhodoval,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.