Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208122
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8211208122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov Y., zastúpených HODOR
advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 77/85, Košice, proti žalovaným 1./ D., zastúpeným JUDr.
Stanislavom Súletym, advokátom, so sídlom v Bardejove, Nám. SNP 1, o určenie priebehu hranice
medzi pozemkami a o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.05.2019, č. k. 6C/215/2011 - 436
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti kat. úz. L. E., parcely CKN č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 54
m2, vytvorenej Geometrickým plánom z 27.03.2012, úradne overeným Správou katastra B. č.: XXX/
XXXX, v podiele 1/1. Určil, že súčasťou tohto rozsudku je uvádzaný geometrický plán. Žalobu žalobcov
zamietol a stranám nepriznal náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami
nebol sporný reálny užívací stav parciel CKN XXXX/X a CKN XXXX/X a že tento užívací stav a užívacia
hranica medzi týmito parcelami nie je v súlade so stavom vlastníckej hranice medzi pozemkami podľa
stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckej hranice podľa
stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, a to v súlade s geometrickým plánom č. XX/XXXX, pričom
žalovaní tvrdili, že splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k časti parcely žalobcov
označenej parcelným č. CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 54 m2, podľa

geometrického plánu z 27.03.2012, titulom vydržania. Podľa žalovaných v roku 1990 vstúpili do užívania
pozemkov nadobudnutých od Mesta B. tak, ako im boli odovzdané a v teréne vyznačené železnými
kolíkmi, a to vo výmere, ktorá zodpovedala výmere ich pozemkov podľa listu vlastníctva, celý čas ich celé
užívali dobromyseľne v domnení, že sú vlastníkmi celých týchto pozemkov, v užívaní ich spornej časti ich
nikto nerušil, tvrdili, že žalobcovia rešpektovali daný stav a žalovaní nevedeli o žiadnom posune hranice
východným smerom, keď toto zistili až v roku 2011. Vtedy zistili, že v skutočnosti sa chopili aj držby časti
pozemku žalobcov a podľa údajov v katastri nehnuteľností by priebeh hranice ich nehnuteľností mal byť

iný. Žalobcoviatvrdili,že žalovanívedelioposunehranícužpriodovzdávanítýchtoparcielodD..L.,ako
aj z pracovnej činnosti žalovaného v 1. rade. Súd dospel k záveru, že žalovaní preukázali dobromyseľnú
oprávnenú držbu spornej časti parcely. Tvrdenia žalovaných o tom, že všetky parcely v danej lokalite
boli v teréne vytýčené železnými kolíkmi zo strany odovzdávajúceho mesta B., v zmysle tohto vytýčeniasú dlhodobo užívané, žalobcovia 20 rokov nenamietali tento stav a žiadne spory v tejto súvislosti neboli,
potvrdili vypočutí svedkovia - vlastníci ďalších susediacich pozemkov. Žalobcovia tak rodinný dom, ako
aj ich oplotenie realizovali na základe vydaného stavebného povolenia a vo vzdialenostiach počítaných

od existujúcej užívacej hranice pozemkov. Parcela č. XXXX/XX je od roku 1990 užívaná výlučne
žalovanými bez toho, aby boli do roku 2011 v užívaní rušení. Zdôraznil, že každý z vlastníkov v danej
oblasti užíval to, čo mu bolo pridelené a vymedzené v priestore železnými kolíkmi Mestom B. a nikto
z nich to do roku 2011 nenamietal. V konaní nebolo preukázané, aby niekto žalovaných rušil v držbe
pozemku,čijehoužívaní. Možnotedapodľasúduprvejinštancieuzavrieť,žežalovaníparcelunerušene

užívajú ako svoju vlastnú od roku 1990. V konečnom dôsledku rozsah užívania pozemku žalovanými
ani nebol medzi stranami sporný. Namietal sa nesúlad užívacieho stavu so stavom právnym, resp.
zapísaným v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaní boli dobromyseľnými
držiteľmi parcely, neboli rušení v užívaní a vydržacia doba im uplynula najneskôr v roku 2000. Zdôraznil,
že subjektívne pocity držiteľov - žalovaných, že im vec patrí po dobu viac ako 20 rokov, vychádza
z objektívne zistiteľných skutočností plynúcich z vykonaných dôkazov listinných a výpovedí svedkov,

pričom tieto dôkazy mohli u žalovaných dôvodne vyvolať presvedčenie, že užívajú svoju vlastnú vec
a užívajú ju dobromyseľne. Dobromyseľnosť u žalovaných mohla objektívne zaniknúť až momentom
upozornenia žalobcami v roku 2011, avšak žalovaní do tohto momentu splnili aj podmienku trvania
oprávnenej držby. Pokiaľ ide o upozornenie o posune hraníc od D.. L., toto sa netýkalo predmetu
daného konania. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaní od počiatku, teda od pridelenia pozemku v

roku 1990, mali vedomosť o posune hranice na východnej strane ich pozemku, a naviac podľa § 130
ods. 1 OZ, pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Súdu prvej inštancie sa javilo
zvláštnym, že žalobcovia o tvrdenom posune hraníc vedeli od začiatku, uvedené neriešili, až v roku
2011 výzvou adresovanou žalovaným a tento stav akceptovali čo do výstavby rodinného domu, odstupu
od susediacich pozemkov, výstavby oplotenia a pod. Nebolo preukázané, aby namietali podľa nich

sporné hranice, podľa nimi tvrdeného porealizačného zamerania stavby a toto začali tvrdiť až v priebehu
konania. Čo sa týka žaloby o určenie priebehu hranice, súd prvej inštancie zdôraznil, že vlastnícka
hranica medzi parcelami, tak ako to žiadali v konaní určiť žalobcovia podľa geometrického plánu z dňa
22.04.2013, je totožná so stavom už zapísanom v katastri nehnuteľností, a teda nie je ani dôvod na
jej opätovné určenie. Časť parcely označenej ako CKN XXXX/XX bola dobrovoľne uvoľnená žalobcom

žalovanými. Možno tak prisvedčiť argumentácii žalovaných, že u žalobcov chýba naliehavý právny
záujem na takomto určení práva aj pri žalobe týkajúcej sa určenia priebehu hranice medzi parcelami
CKN č. XXXX/X a XXXX/X, keďže táto hranica je takto zakreslená v katastri nehnuteľností. Súdu prvej
inštancie sa javí, že v takom prípade by bola procesne skôr prípustná žaloba na plnenie, napr. na
vypratanie časti nehnuteľností, nebyť záveru o vydržaní vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXXX/XX

žalovanými. Súd prvej inštancie sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcov o nemožnosti vydržania
vlastníckeho práva k časti veci, myslí sa tým zrejme časti susediacej parcely vytvorenej geometrickým
plánom. Zdôraznil, že v tomto prípade je vec identifikovaná, parcela vytvorená geometrickým plánom,
ktorý je podkladom pre zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Zamietol
preto žalobu žalobcov, vyhovel protižalobe žalovaných a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa

§ 255 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli zmeniť rozsudok tak, aby bolo
určené, že vlastnícka hranica medzi pozemkom CKN č. XXXX/X a pozemkom CKN č. XXXX/X, kat. úz.
L. E., tvorí spojnica bodov XX - XXX a XX - XXX, vyznačených v geometrickom pláne č. XX/XXXX a

navrhli, aby im bola priznaná plná náhrada trov celého konania. Žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Poukazujú na v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo podľa
ich názoru dostatočne odôvodené. Žalobcovia zdôrazňujú, že zásadnou otázkou v predmetnej veci
bolo posúdenie dobromyseľnosti žalovaných pri užívaní predmetnej časti parcely. To, že žalovaní neboli
dobromyseľní, žalobcovia v konaní preukázali tým, že žalovaný v 1. rade opakovane tvrdil, že o posune

hranicevedelodD..arch.L.-stavebnýdozor,ktorýupozorňovalnaposunhranícpozemkovužpristavbe
rodinného domu a oplotenia. Poukazujú na porealizačné zameranie domu žalovaných z novembra 1992,
kde je hranica vytýčená šikmo od samého začiatku a nie rovnobežne s domom. Žalovaný v 1. rade
potvrdil, že mal vedomosť o posune hranice, ale na opačnej, západnej strane, teda do susedných
pozemkov susedov žalobcov. Tieto ploty sú však kamenné a sú nemenné, stoja tam 50 - 100 rokov.

Neprichádza do úvahy preto posun do západnej strany a títo vlastníci susedných pozemkov to potvrdili
aj svojou výpoveďou v rámci ohliadky na mieste samom. Žalobcovia dažďovú kanalizáciu viedli od
svojho rodinného domu terénnou úpravou cez pozemok do dažďového rigola, nachádzajúceho sa za
ich pozemkom na mestskom pozemku, ktorý neskôr odkúpili od Mesta B., a to tak, pokiaľ by bolopravdivé tvrdenie žalovaných, že železné kolíky boli umiestnené tak, ako je v súčasnosti umiestnené
oplotenie, potom by museli predmetnú dažďovú kanalizáciu viesť terénnou úpravou už aj cez pozemok
žalovaných, čo nebolo skutočnosťou a dažďovú kanalizáciu viedli terénnou úpravou výlučne po svojom

pozemku, ktorý bol vytýčený v teréne železnými kolíkmi a dažďová odkvapová rúra je osadená pozdĺž
skutočnej právnej hranice od roku 1990. Z vypracovaného geometrického plánu bolo stranám zrejmé,
že oplotenie pozemku žalobcov treba viesť šikmo do V-éčka smerom k pozemku žalovaných. Avšak
z hľadiska zachovania dobrých susedských vzťahov vyšli žalobcovia žalovaným v ústrety a oplotenie
viedli rovnobežne s ich rodinným domom, aj keď z geometrického plánu bolo zrejmé, že malo viesť od

ich rodinného domu šikmo k pozemku žalovaných. Žalobcovia tiež platili úhradu dane z nehnuteľnosti
podľa celej výmery pozemkov, ktorá bola žalobcom pridelená. ROEP bola realizovaná pre katastrálnu
časť L. E. v roku XXXX - XXXX, obvodný pozemkový úrad sa podieľal na jej realizácii a žalovaný v 1.
rade ako zamestnanec tohto úradu o tom musel mať vedomosť. Ostatní susedia rodinných domov v
tejto lokalite si výmery svojich pozemkov upravili v súlade s platným právnym stavom. Každý sused tak
má v súčasnosti svoju platnú výmeru, čo aj užíva, okrem žalobcov. Žalovaní nemohli byť tak pri užívaní

spornej parcely dobromyseľní, a preto nemohli splniť podmienky pre jej vydržanie. Súd prvej inštancie
tak podľa ich názoru vec nesprávne právne posúdil, pretože z preukázaných skutočností mal dospieť
k záveru, že žalovaní nemohli byť pri vydržaní tejto nehnuteľnosti, so zreteľom na všetky okolnosti,
dobromyseľní a ich protižalobe nemalo byť vyhovené.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Stotožňujú sa so skutkovým
a právnym názorom súdu prvej inštancie a na základe rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie
podľa ich názoru dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. K odvolacím námietkam žalobcov
uvádzajú, že je pravdou, že v konaní nepopierali, že o posune hraníc od D.. arch. L. mali vedomosť,
avšak tento posun sa mal týkať hranice na západnej strane pozemku žalobcov, kde ich pozemok CKN č

XXXX/X susedí s nehnuteľnosťami - brata žalobcu v 1. rade a ďalšími susedmi. Výsledky dokazovania
však svedčia o tom, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že žalovaní od začiatku vedeli o posune
hraníc na východnej strane ich pozemku, ktorý bol predmetom tohto konania. Toto tvrdenie vyvracajú
svojim správaním samotní žalobcovia, ktorí o tvrdenom posune podľa ich vyjadrenia vedeli od začiatku
a až do roku 2011 to nijakým spôsobom neriešili. Práve naopak, existujúci užívací stav od roku 1990

akceptovali, a to či už výstavbou rodinného domu, aj výstavbou oplotenia medzi týmito pozemkami.
To, že išlo o nerušenú a nepretržitú držbu novovytvorenej parcely žalovanými, bolo v konaní podľa
ich názoru hodnoverne preukázané. Pokiaľ ide o dažďovú kanalizáciu uvádzajú, že túto si žalobcovia,
rešpektujúc užívací stav od roku 1990 zriadili po svojom pozemku, teda po tej časti parcely CKN
XXXX/X, ktorá sa netýka predmetnej parcely CKN č. XXXX/XX. K namietanému pracovnému zaradeniu

žalovaného v 1. rade, a tým spochybňovaniu dobromyseľnosti žalovaných, sa vyjadrovali žalovaní v
priebehu konania, zdôrazňujú, že žalovaný v 1. rade od roku 1990 nebol pracovníkom pozemkového
úradu,alepracovníkomObvodnéhoúraduB.aneskôrOkresnéhoúraduB.,keďjehopracovnounáplňou
vždy bola a je ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Titulom svojho pracovného zaradenia sa
nezúčastňoval na vypracovaní žiadneho projektu ROEP v rámci kat. úz. L. E. alebo B.. Odhliadnuc

od uvedeného k samotnej podstate ROEP dávajú žalovaní do pozornosti to, že ROEP rieši obnovu
evidencie pozemkov hlavne v extraviláne toho-ktorého katastrálneho územia. V rámci intravilánu sa
ROEP-om riešia iba tie pozemky, ktoré ku momentu jeho spracovania nie sú evidované v registri C
listov vlastníctva, to však nie je prípad konaním dotknutých parciel, lebo tieto už na listoch vlastníctva
registri C zapísané boli od roku 1990. Zavádzajúce je tiež tvrdenie žalobcov o tom, že ostatní susedia

strán konania si výmery svojich pozemkov upravili v súlade s platným právnym stavom. Pravdou je,
ako to vyplýva aj z vykonaného dokazovania, pokiaľ ide o vykonané ohliadky, výsluch účastníkov a
vlastníkov susedných pozemkov, že všetci susedia v dotknutej lokalite užívajú pozemky v hraniciach
tak, ako im boli železnými rúrkami vytýčené v roku 1990. Poukazujú na písomné podanie Mesta B. zo
17.01.2019, v ktorom mesto uviedlo, že pozemky v danej lokalite boli vyznačené železnými rúrkami, čo

v konečnom dôsledku v konaní potvrdili nielen žalovaní a vlastníci susedných pozemkov a domov, ale
aj samotní žalobcovia. Stotožňujú sa so záverom súdu prvej inštancie aj v tom zmysle, že pokiaľ ide o
teraz evidovanú hranicu medzi spornými parcelami, žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem
na takomto určení s ohľadom na aktuálny stav evidencie nehnuteľností v katastri vo vzťahu k týmto
pozemkom.

5. Žalobcovia zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní, opätovne zdôraznili, že posun hraníc
pozemkov na západnej strane neprichádza do úvahy, keďže ploty tzv. západných susedov sú kamenné,
resp. murované a stoja tam po veľmi dlhú dobu. Posun sa jednoznačne týka východnej strany ichpozemku, ktorý bol aj predmetom daného sporu. S otázkou tohto posunu sa nesprávne vyporiadal aj
odvolací súd v rozhodnutí vydanom v priebehu tohto konania. Existujúci užívací stav zaviedol žalovaný
v 1. rade tým, že na konci ich pozemku CKN č. XXXX/X na severnej strane na mestskom pozemku

postavil drevenú besiedku a ovplyvnil tým stavbu dočasného provizórneho oplotenia žalobcov. Podľa
žalobcov aj ostatní susedia si dali do poriadku svoje výmery a uznali nimi namietaný posun do východnej
strany pozemku.

6. Rovnako žalovaní zotrvali na svojej argumentácii vyjadrenej v priebehu konania, aj vo vyjadrení k

odvolaní žalobcov. Zdôrazňujú, že žalobcovia ako prví koncom leta roku 1990 začali stavať svoj rodinný
dom, žalobcovia nemali žiadne námietky ohľadom veľkosti svojho pozemku a námietky k vyznačenej
hranici medzi dotknutými pozemkami. Zavolali si architekta D.. F. L., ktorý im vytýčil stavbu v teréne
podľa podmienok uvedených v stavebných dokladoch, a to 2 m od hranice pozemku žalovaných,
podotýkajú, že 2 m od železných kolíkov, ktoré označovali hranicu medzi dotknutými pozemkami, teda
od kolíkov označujúcich hranice tak, ako sú užívané dodnes. Tento architekt bol tvorcom projektu

rodinnýchdomovúčastníkovkonania,bolstavebnýmdozoromžalobcov,pozemkyboliriadnevyznačené
v teréne železnými kolíkmi, čo je uvedené aj v zázname podrobného merania zmien, ktorý je súčasťou
geometrického plánu z 21.06.1990, podľa ktorého boli stavebné pozemky odkupované. Tento architekt
stavby rodinných domov vytyčoval aj ostatným vlastníkom susedných pozemkov už v jesennom období
roku 1990 a žalovaným v mesiaci máj 1991. Vytýčil ich presne od hraníc pozemkov, ako boli označené

v teréne železnými kolíkmi v roku 1990, v čase predaja pozemkov. Podľa žalovaných nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní tvrdenie žalobcov, že ďalší posunom dotknutý susedia, si dali do poriadku svoje
výmery s tým, že uznali posun do východnej strany, susedia žalovaných ku dnešnému dňu užívajú
pozemky v hraniciach tak, ako im boli pri kúpe vytýčené v roku 1990 a ani medzi jedným z nich nedošlo
k akémukoľvek vypratávania časti pozemkov.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov opodstatnené nie je.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS/78/05).

9. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného

súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. L. E., a to pozemkov CKN
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 639 m2 , CKN XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere
276 m2, CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 21 m2 a rodinného domu súp. č.
XXXX, postaveného na parcele KN XXXX/X.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. L.
E., pozemky CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 524 m2 a CKN XXXX/XX - ostatné
plochy vo výmere 63 m2, ako aj rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parcele CKN XXXX/X.

12. Strany konania od bývalého MsNV B. v priebehu roku 1990 nadobudli pozemky CKN XXXX/X

a CKN XXXX/X kat. úz. L. E., na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania za účelom
individuálnej bytovej výstavby. Podkladom predtým vydaného územného rozhodnutia bol geometrický
plán vyhotovený vtedajšou Geodéziou, š. p. X. HS XXX B. č. XXXXX-XXX-XXX-XX s rozdelením
jednotlivých parciel a určením rozmerov a celkovej výmery každého pozemku. Tento geometrický plánzo dňa 21.06.1990 bol v písomnej časti katastrálneho operátu zapísaný a v grafickej časti katastrálneho
operátu zobrazený na základe žiadosti bývalého MsNV B. zo dňa 25.06.1990 o zápis parciel č. XXXX/X
až XXXX/XX a parcely č. XXXX/XX na LV č. X, v súlade so spracovaným geometrickým plánom, prílohou

ktorej bol samotný geometrický plán a hospodárska zmluva č. R.-XXX/XXXX a PKV č. XXX.

13. Žalobcovia v konaní argumentovali tým, že oproti užívaciemu stavu, ktorý je vymedzený existujúcim
oplotením, stav právny je odlišný a vlastnícka hranica medzi pozemkami CKN XXXX/X a XXXX/X, kat.
úz. L. E., má prebiehať v súlade s tým, ako je zaznamenaná na geometrickom pláne č. XX/XXXX,

vyhotovenom D.. P. V.. Žalovaní v tejto súvislosti namietali, že z ich strany daný stav zavinený nebol,
užívali nehnuteľnosti v existujúcich hraniciach tak, ako boli v teréne vytýčené pri odovzdávaní parciel
ešte v roku 1990 a až do roku 2011 nemali vedomosť o žiadnom posune hranice sporných pozemkov.
Nehnuteľnosti užívali v dobrej viere tak, ako im boli po uzatvorení dohody o zriadení práva osobného
užívania odovzdané bývalým MsNV B., keď aj žalobcovia tento stav dlhodobo akceptovali a svoj rodinný
dom, ako aj oplotenie vybudovali v závislosti od skutočne užívanej hranice medzi pozemkami CKN

XXXX/X a CKN XXXX/X, kat. úz. L. E.. Vzájomným žalobným návrhom preto žiadali určiť, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely CKN XXXX/XX vo výmere 54 m2, kat. úz. L. E.,
podľageometrickéhoplánuz27.03.2012sozdôvodnením,žetútonehnuteľnosťnadobudlidovlastníctva
s ohľadom na ich dobromyseľnú a nerušenú držbu novovytvorenej nehnuteľnosti od roku 1990 do roku
2011.

14. Základnými podmienkami vydržania (pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva
pripúšťa) vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonnom určenej vydržacej doby a spôsobilý
predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky,
ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje (§ 134 a nasl. Občianskeho

zákonníka).

15.Jednýmzozákladnýchpredpokladovoprávnenýchdržiteľovjedobromyseľnosťvtom,žeimuvedené
právo náleží, pričom toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a preukázané
dôkazmi. Oprávnený držiteľ teda musí preukázať, že je v dobrej viere, že právo, ktoré vykonáva mu patrí,

resp. riadne vzniklo alebo naň prešlo. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, ktorý však nemožno
priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno zo zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol
alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva,

patria.

16. Dokazovanie vykonané v predmetnom spore potvrdilo, že všetky pozemky v danej lokalite boli v
teréne vytýčené železnými kolíkmi zo strany odovzdávajúceho subjektu - Mesta B., resp. vtedajšieho
MsNV B. a v zmysle tohto vytýčenia sú dlhodobo užívané. Žalobcovia 20 rokov nenamietali tento stav,

spory v tejto súvislosti medzi stranami konania neboli, čo potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia, ktorí sú
vlastníkmiďalšíchsusediacichpozemkov.Jetiežzrejmé,žežalobcoviatakrodinnýdom,akoajoplotenie
medzi pozemkami CKN XXXX/X a CKN XXXX/X, kat. úz. L. E., vybudovali na základe vydaného
stavebného povolenia a vo vzdialenostiach počítaných od existujúcej užívacej hranice pozemkov.
Nebolo preukázané, že by žalovaní od počiatku mali vedomosť o posune hranice na východnej strane

ich pozemku (medzi spomínanými parcelami CKN XXXX/X a CKN XXXX/X), nepopierali svoju vedomosť
o posune hraníc od D.. arch. L., avšak tento stav sa týkal hranice na protiľahlej strane pozemku žalobcov,
kde ich nehnuteľnosť CKN XXXX/X susedí s pozemkami iných fyzických osôb. Odvolací súd už v
predchádzajúcom štádiu konania zdôrazňoval, že nešlo o priebeh hranice, ktorá je aktuálne predmetom
konania, a preto len v tejto súvislosti je potrebné skúmať a vyhodnocovať oprávnenosť držby spornej

časti pozemku zo strany žalovaných, keďže prípadný sporný priebeh protiľahlej hranice pozemku CKN
XXXX/X, kat. úz. L. E., sa ich nijakým spôsobom netýka.

17. Súd prvej inštancie sa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami
vyjadrenými žalobcami v priebehu konania a správne akcentoval skutočnosť, že neboli preukázané ich

tvrdenia o tom, že žalovaní už od roku 1990 či 1991, mali vedomosť o posune hranice na východnej
strane ich pozemku. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená, ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku a ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa,
má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.18.Súdprvejinštanciedostatočnevysvetlil,zakýchdôvodovžalobužalobcovzamietolanaopakvyhovel
protižalobe žalovaných a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia upraveným

v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo
k odňatiu možnosti žalobcov konať pred súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces.
Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno
považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Súd
prvej inštancie správne zdôraznil, že žalobcovia pokiaľ tvrdili, že vedeli o nesprávnom posune hraníc,

tento stav neriešili, dokonca ho akceptovali v súvislosti s už spomínanou výstavbou rodinného domu
v určenom odstupe od susediacich pozemkov, či výstavbou oplotenia medzi parcelami CKN XXXX/
X a CKN XXXX/X, kat. úz. L. E.. Nebolo zistené, že by pracovné zaradenie žalovaného v 1. rade
malo vplyv na jeho vedomosť o skutočnej vlastníckej hranici medzi týmito parcelami a ani prípadné
akceptovanie ďalších susedov žalovaných, pokiaľ ide o tvrdenú upravenú výmeru ich pozemkov v
susediacich hraniciach (ktoré však v konaní preukázané nebolo), nemá právny význam na iné posúdenie

prejednávanej veci.

19. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.
CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti prevzal rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý
s ohľadom na charakter veci zohľadňoval čiastočný úspech strán konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).