Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118210378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118210378.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
dieťa rodičov: matky, B. O. P., bytom Q. XXX, S., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca, F. E., bytom F. XX, W.,
právnezastúpenéhoMgr.PetromHargašom,advokátomsosídlomKošická56,Bratislava,onávrhuotca

na zmenu rozsahu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie
otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. júna 2020, č. k. 31P/260/2018-103, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. začal bez návrhu konanie o uloženie
výchovného opatrenia. Výrokom II. rodičom maloletého dieťaťa F. E. a B. O. P. uložil spolu s maloletým

dieťaťom F. E. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované v trvaní 6
mesiacov od právoplatnosti vydaného uznesenia v I., A. XX, Trenčín. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že otec sa podaným návrhom domáha, aby súd rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti,
matka bude zaviazaná povinnosťou prispievať na jeho výživu a aby styk matky s maloletým nebol
upravený. Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila. V priebehu konania kolízny opatrovník navrhol,

aby z dôvodu zlepšenia komunikácie a spolupráce rodičov pri plnení rodičovských práv a povinností,
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd uložil rodičom dieťaťa povinnosť zúčastniť sa sociálneho,
psychologického a odborného poradenstva vykonávaného v I. N., v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia. Matka s nariadením výchovného opatrenia súhlasila; otec súhlasil s výchovným opatrením
s tým, aby toto prebiehalo na mieste, ktoré bude rovnako vzdialené od bydliska oboch rodičov alebo
aby mu matka prispievala na pohonné hmoty. Súd citoval ust. § 23 ods. 1, 2 CMP, § 37 ods. 2

písm. d) Zákona o rodine, v súvislosti s čím uviedol, že v danej vecí sú vzťahy medzi rodičmi vážne
narušené. Hoci otec sa pravidelne so synom stretáva, pri odovzdávaní maloletého často vznikajú
konflikty medzi rodičmi, prípadne inými osobami zo strany každého rodiča, ktoré sú pri odovzdávaní
maloletého prítomné. Rodičia nedokážu spolu komunikovať vo veciach týkajúcich sa ich maloletého
dieťaťa. Súd uviedol, že chápe napätú situáciu medzi rodičmi, ale v záujme ich vlastného dieťaťa
je nevyhnutné, aby toto rodičia dokázali vo vzťahu k dieťaťu zvládnuť. Rodičia by sa v prvom rade

mali snažiť o to, aby ochránili svoje dieťa pred vzájomnými konfliktami, preto sa stotožnil s podnetom
kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že je potrebné, aby sa rodičia s maloletým dieťaťom
podrobili odbornému poradenstvu. Rodičia tak budú mať vytvorený priestor, aby prehodnotili svoje
doterajšiekonanieapostoje,pričomrealizáciaodbornéhoporadenstvajepodľanázorusúdunevyhnutná
za účelom zlepšenia komunikačných schopností rodičov a rodičovskej zodpovednosti, aby rodičia
svojimi vzájomnými konfliktami neškodili vlastnému dieťaťu. Preto aj bez návrhu súd začal konanie o

uloženie výchovného opatrenia. Rodičom uložil povinnosť, aby spolu s maloletým dieťaťom sa podrobili
odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať v I. N., S., čo je v mieste bydliska maloletéhodieťaťa, aby dieťa nemuselo na konzultácie cestovať. Námietku otca, aby konzultácie prebiehali na
mieste, ktoré bude rovnako vzdialené k bydlisku oboch rodičov alebo aby mu matka náklady na toto
poradenstvo uhradila, súd preto nebral do úvahy. Zároveň konštatoval, že bez uskutočnenia tohto

odborného poradenstva za súčasnej situácie nie je možné zo strany súdu rozhodnúť o návrhu otca
dieťaťa.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom
právnehozástupcu.Vodvolanínamietalnesprávnezistenýskutkovýstavsúdomprvejinštancie,zároveň

namietal, že zariadenie na absolvovanie odborného poradenstva bolo vybraté bez rešpektovania jeho
pracovných povinností, pričom matka mu v minulosti tiež povedala, že má kontakty v tomto zariadení.
Vyslovil názor, že súd pri uložení výchovného opatrenia vychádzal z tvrdení kolízneho opatrovníka, ktorý
vo veci nemal prehľad a zjavne nemal naštudovaný administratívny spis, pretože inak by vedel, že už
predtým s matkou absolvoval stretnutia, ktoré sa dajú vyhodnotiť ako odborné poradenstvo za účelom
zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. V minulosti teda došlo k jeho snahe o zlepšenie komunikácie a už

sa podrobil spoločnému odbornému poradenstvu za účasti matky; výsledkom týchto stretnutí je však aj
naďalej pretrvávanie zlej komunikácie a neadekvátne správanie sa matky. Vzhľadom na uvedené mal za
to,žeopätovnéneustáleopakovanieodbornéhoporadenstvauloženéhosúdomneprinesievôbecžiadny
výsledok, nemá v tomto štádiu konania žiaden relevantný zmysel a dochádza len k jeho nezmyselnému
šikanovaniu, pričom súd nemôže svoju procesnú nečinnosť v konaní, začatom na okresnom súde

ešte v roku 2018, predlžovať ďalším opatrením, ktorému sa už predtým podrobil a absolvoval ho z
vlastnej iniciatívy. Súd naviac žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo skúmanie zverenia dieťaťa do
jeho osobnej starostlivosti je podmienené absolvovaním odborného poradenstva, pretože vo vzťahu k
šetreniu pomerov pre zmenu zverenia dieťaťa je otázka komunikácie rodičov absolútne irelevantná a
bez akéhokoľvek kauzálneho súvisu. Súd naviac ani nedefinoval ciele odborného poradenstva, teda

nie je zrejmé ani to, čo sa má sledovať odborným poradenstvom; súd iba veľmi vágne definoval v
bode 6. uznesenia, že rodičom vznikne priestor na prehodnotenie postojov, čo však už bolo predmetom
predchádzajúcich odborných stretnutí, ktorých výsledok sa nedostavil. Poukázal ďalej na skutočnosť,
že všetky finančné náklady na výchovné opatrenia, zdravotnú starostlivosť, štátne inštitúcie a úrady,
vždy znášal sám bez finančného prispievania matky, pričom treba zohľadniť vzdialenosť, ktorú musí

absolvovať na stretnutia a aj čas znova opakovane venovaný nariadeniu, ktoré už predtým niekoľkokrát
absolvoval bez úspešnej nápravy správania sa matky. V polovici mesiaca júl bol kontaktovaný
pracovníčkou T. a bolo mu vysvetlené, že dané stretnutie sa koná raz týždenne počas 6 mesiacov,
pričom frekvencia stretnutí ho neprimerane núti neustále cestovať na dané výchovné opatrenia, a tým
neprimerane zasahuje do jeho súkromného a rodinného života. Súd nezobral do úvahy, že má pracovné

povinnosti každý pracovný deň, pričom matka pracuje prevažne počas víkendov, aj to nie všetkých.
Naviac, nezobral do úvahy, že na výdavkoch na dieťa by sa mali rodičia podieľať rovnomerne, nielen v
otázke financií, ale aj času, pričom je v rozpore s právom otca na zachovanie možností pracovať, aby bol
nútený cestovať jedenkrát/dvakrát do týždňa 130 km tam a 130 km späť na odborné poradenstvo, plus
každý druhý víkend pre syna. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že súd mal zohľadniť, že matka

má časový rámec na cestovanie a mal určiť zariadenie na realizovanie odborného poradenstva v meste
W. alebo niekde medzi W. a S., pričom bol toho názoru, že je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby
náklady nielen finančné, ale aj časové, znášal opakovane výlučne sám.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v záujme maloletého
dieťaťa je potrebné, aby rodičia dieťaťa za účelom zlepšenia komunikácie a spolupráce rodičov pri

plnení rodičovských práv a povinností kooperovali s odborným tímom I. formou uloženého výchovného
opatrenia súdom prvej inštancie. Pracovníčka oddelenia SPODaSK, ktorá vedie spisovú dokumentáciu
mal. F., mala vedomosť, že rodičia v rokoch 2017 a 2018 boli zaradení do spolupráce s akreditovaným
subjektom Familiam, o. z. Prešov, taktiež, že ako dobrovoľní klienti spolupracovali so psychologičkou
referátu poradensko-psychologických služieb Trenčín. Medzi rodičmi maloletého však nedošlo k takému

zlepšeniu komunikácie a spolupráce, ktorá by bola v najlepšom záujme dieťaťa, preto bolo zo strany
kolízneho opatrovníka súdu navrhnuté, aby rozhodol o uložení predmetného výchovného opatrenia.
Kolízny opatrovník háji najlepší záujem dieťaťa a ten môže byť v určitých prípadoch odlišný s predstavou
a očakávaniami rodičov, ktorí sa snažia presadiť svoj postoj, ktorý často nezohľadňuje záujem dieťaťa.
Len za odbornej pomoci, ku ktorej budú obidvaja rodičia maloletého dieťaťa pristupovať spolupracujúco,

môže dôjsť k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov a schopnosti riešiť veci konštruktívne a v
najlepšom záujme dieťaťa. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto žiadali ako vecne správne
potvrdiť.4. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že formu a štýl, aký dlhodobo volí otec vo svojich
vyjadreniach a podaniach, ako aj v podanom odvolaní, kedy volí stratégiu úplne vymyslených obvinení

a urážok matky a kolízneho opatrovníka, považuje za neprípustný. Otec hľadá všetky možné dôvody
len aby sa nerealizovalo súdom nariadené výchovné opatrenie, neštíti sa vymyslieť ani fakt, že mu
počas spoločného života v W. povedala, že má kontakty v I., čo rezolútne odmieta. Partnerský vzťah s
otcom maloletého ukončila v roku 2015 a v tomto roku sa odsťahovala spolu s dieťaťom z W.. Až do
návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia ani len netušila, že existuje subjekt

I. okrem toho tento subjekt vznikol dňa 01.01.2019, z čoho je zrejmé, že tvrdenia otca sú vymyslené.
Dala do pozornosti vyjadrenie právneho zástupcu otca na pojednávaní dňa 11.06.2020, kde v závere
uviedol, že „...by boli za to, aby znalecké dokazovanie v prípade, že bude nevyhnutné, bolo nariadené
až po realizácií výchovného opatrenia s tým, že možno sa vzťahy usporiadajú...“, pričom v odvolaní
otec už napáda logickosť výchovného opatrenia, zbytočnosť, procesnú nečinnosť súdu a absolútnu
nepreskúmateľnosť výchovného opatrenia. Ďalej poukázala na to, že otec, ktorý vo veci samej navrhuje

zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, argumentuje tým, že si nedokáže nájsť čas
jedenkrát do týždňa (frekvencia výchovného opatrenia podľa tvrdenia otca) na realizáciu výchovného
opatrenia, navrhuje, aby maloletý, ktorý má byť tiež účastníkom výchovného opatrenia, cestoval do
W. (lebo je na to údajne zvyknutý), pričom v tomto smere tvrdenia otca o tom, že matka pracuje len
cez víkend, sú nepravdivé a nepreukázané. Vyjadrila názor, že je v najlepšom záujme maloletého, aby

rodičia začali spolu lepšie komunikovať, pretože zo strany otca dochádza k patologickej komunikácii,
kedy matku zahlcuje siahodlhými vyjadreniami, rovnako ako súd, pričom podstata otcovi uniká. Už len v
rámci elementárnej slušnosti by otec mohol začať tým, že ju ako matku pred maloletým pozdraví, pričom
otec nie je schopný ani tejto základnej spoločenskej slušnosti. Namiesto písania rozsiahlych odvolaní na
súd, kde otec poukazuje na obdobie spred piatich, štyroch alebo troch rokov, by si mal uvedomiť, že ich

vzájomná nekonfliktná komunikácia a rešpekt v budúcnosti môže zaistiť zlepšenie ich vzťahov natoľko,
že už nebude potreba autoritatívnych zásahov súdu v otázke rodičovských práv a povinností, pretože
žiadny súd nedokáže konflikt rodičov vyriešiť k obojstrannej spokojnosti oboch rodičov. Vyslovila názor,
že nariadenie výchovného opatrenia má preto zmysel a snahou súdu je zlepšiť ich vzájomné vzťahy a
vytvoriť tým aj priestor do budúcnosti na usporiadanie ich rodičovských práv a povinností ohľadom mal.

F., preto aj na pojednávaní dňa 11.06.2020 navrhla, aby sa účastníci vzdali práva na podanie opravného
prostriedku proti vydanému uzneseniu a započali hneď s jeho realizáciou, namiesto uvedeného však
otec podal rozsiahle odvolanie a teda nie vinou súdu, ani vinou kolízneho opatrovníka, došlo k prieťahom
v konaní.

5. V následnej replike k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka otec argumentačne zotrval na
dovtedajších vyjadreniach.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd začal bez návrhu konanie o uloženie
výchovnéhoopatrenia,odvolanímnapadnuténebolo(protitomutovýroku odvolanieaniniejeprípustné),
preto je uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho

súdu nedotknuté.

8. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd rozhoduje o uložení výchovného opatrenia
podľa uvedeného ustanovenia zákona v prípade, ak je nariadenie výchovného opatrenia potrebné v
záujme maloletého dieťaťa.

10. V danej veci preskúmaním obsahu spisu a pripojených spisov odvolací súd nemal pochybnosti o tom,
že dôvody pre nariadenie uloženého výchovného opatrenia boli dané. Z obsahu spisov zistil, že vzťahy
medzi rodičmi mal. F. sú značne vyostrené, konfliktné, rodičia nedokážu komunikovať a zhodnúť sa ani
v základných otázkach výchovy mal. F.. Z opakujúcich sa návrhov otca na nariadenie neodkladnýchopatrení je zrejmé, že otcove predstavy o výchove a riešení rôznych situácií týkajúcich sa maloletého sa
odlišujú od názorov a postojov matky, taktiež pri odovzdávaní maloletého dochádza ku konfliktom medzi
rodičmi, a to aj pred dieťaťom, čo všetko nepochybne môže mať výrazne negatívny dopad na budúci

vývoj dieťaťa. V predmetnej veci podnet na uloženie výchovného opatrenia podal kolízny opatrovník,
ktorý zastupuje záujmy dieťaťa, pričom odvolací súd sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka,
ako aj s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné, aby sa rodičia spolu s maloletým dieťaťom
podrobili ďaľšiemu odbornému poradenstvu, nakoľko je zrejmé, že napriek aj doposiaľ uskutočnenému
poradenstvu sa vzťahy medzi rodičmi nezlepšili, rodičia sa takmer v žiadnej otázke spojenej s výchovou

maloletého nedokážu ani naďalej dohodnúť, preto realizácia odborného poradenstva je potrebná v
záujme dieťaťa, za účelom zlepšenia komunikačných schopností medzi rodičmi a za účelom dosiahnutia
toho, aby rodičia uprednostnili záujem maloletého dieťaťa pred vlastnými pocitmi nespokojnosti,
spojenými zrejme s ich neúspešným predchádzajúcim vzťahom. Napokon, ako vyplýva zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 11.06.2020, matka, ale aj otec, s nariadením výchovného opatrenia pred súdom
prvej inštancie súhlasili, otec iba žiadal, aby poradenstvo prebiehalo na mieste, ktoré bude rovnako

vzdialené od bydliska rodičov, resp. žiadal, aby mu matka prispievala na náklady s tým spojené.

11. Pokiaľ ide o miesto výkonu nariadeného výchovného opatrenia, odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že je v záujme maloletého, aby toto odborné poradenstvo, keďže má prebiehať za
prítomnosti dieťaťa, sa realizovalo čo najbližšie k miestu bydliska maloletého. V opačnom prípade by

maloletý, okrem pravidelného styku s otcom, ktorý prebieha v W., musel dochádzať ešte aj na odborné
poradenstvo do miesta, ktoré je vzdialené od miesta jeho bydliska, čo nepochybne bude lepšie znášať
otec ako maloleté dieťa. Je pritom na rodičoch, aby si frekvenciu a čas odborného poradenstva dohodli
s pracoviskom, ktoré ho bude vykonávať tak, aby to vyhovovalo obom rodičom a tak, aby to čo najmenej
zasahovalo do ich pracovných povinností, napr. v deň, kedy otec prichádza pre maloletého pri realizácii

úpravy styku. Pokiaľ ide o námietku otca, ktorý vo svojom odvolaní vyslovil pochybnosť o tom, prečo
súd vybral na realizáciu výchovného opatrenia práve I. a naznačoval, že matka má kontakty v tomto
zariadení, odvolací súd uvádza, že k tomuto tvrdeniu otca neprihliadal a považoval ho iba za subjektívny
názor otca, nakoľko otec v odvolaní toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval,
neuviedol, aké konkrétne kontakty by matka mala mať v tomto zariadení a matka akékoľvek kontakty

v uvedenom zariadení poprela.

12.ZuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastivýrokuII.podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd zároveň dodáva, že skutočnosť, že vo veci je potrebné nariadiť
uvedené výchovné opatrenie, zamerané na zlepšenie komunikačných schopnosti rodičov, neznamená,

že súd prvej inštancie nemôže vo veci samej ďalej konať a rozhodnúť, nakoľko realizácia nariadeného
výchovného opatrenia nie je podmienkou alebo predpokladom pre rozhodnutie súdu o zmene zverenia,
takže odborné poradenstvo môže prebiehať súbežne s konaním súdu o podanom návrhu otca, resp.
aj po jeho skončení.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.