Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/273/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520204168
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7520204168.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti o maloleté deti
H. - X. nar. XX.XX.XXXX, S. nar. XX.XX.XXXX a H. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov: Mgr. S. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na
J. ul. č. X/XXX vo I. zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie

na Krivej ul. č. 23 v Košiciach a otca Mgr. S. H. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom na H. ul. č. X v H. v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 7.8.2020
č.k. 19P/201/2020-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol v znení:
Otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletého X. sumou 50 eur mesačne, na výživu maloletej
S. sumou 50 eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom nariadenia tohto uznesenia.
V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia mal. detí, ktorým žiadala, aby
súd neodkladne zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, upravil dočasne výživné zo strany otca
na maloletého X. vo výške 150 eur mesačne, na maloletú S. vo výške 150 eur mesačne a na maloletú H.
vo výške 150 eur mesačne, upravil dočasne styk otca s maloletými deťmi, tak, že otec bude oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do

15:00 hod..

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 2 CSP, § 360 ods. 1, 2, §
366, § 367 ods. 1 CMP s odôvodnením, že z návrhu matky, ako aj z prešetrenia pomerov v rodine,
podľa názoru súdu nevyplývajú skutočnosti svedčiace o naliehavosti potreby upraviť dočasne pomery
v rodine nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o dočasnom zverení mal. detí

do starostlivosti matky. Faktickú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka, otec neprejavil záujem o
zverenie detí do svojej starostlivosti, vo svojom vyjadrení uviedol, že toho času ani nemá vytvorené v
domácnosti, kde s rodičmi býva podmienky, aby mohol tu vykonávať osobnú starostlivosť o mal. deti,
takže naliehavosť úpravy podľa názoru súdu v tomto prípade nie je. Šetrením pomerov v rodine a v
domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky matky v jej starostlivosti, deti v domácnosti matky
nie sú ohrozené ani na živote, ani na zdraví. Pokiaľ ide o určenie výživného zo strany otca v nevyhnutnej

miere, čo je predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo šetrením preukázané, že otec sa
podieľal, aj keď nepravidelne, na výžive detí. Z dôvodu právnej istoty účastníkov konania, s poukazomna záujem mal. detí, súd určil zo strany otca výživné na mal. deti v nevyhnutnej miere a z toho dôvodu
otcovi nariadil povinnosť prispievať na nevyhnutnú výživu mal. detí sumou dočasne vo výške po 50 eur
mesačne na každé z detí. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča sú dané

ustanoveniami § 62 a nasl. Zákona o rodine a sú iné, ako sú kritéria určenia výživného v nevyhnutnej
miere, kde súd bez rozsiahlejšieho dokazovania, na základe nevyhnutnosti a dočasnosti riešenia a
zabezpečenia právnej istoty určí výšku výživného pre mal. dieťa tak, aby to postačovalo na pokrytie
jeho nevyhnutných výdajov, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia mal. dieťaťa. Na základe doposiaľ
zisteného stavu a v súlade so zákonom, súd dospel k záveru, že návrh matky, pokiaľ ide o dočasnú

úpravu styku otca s maloletými deťmi nebol podaný dôvodne. Otec nemá možnosť, podľa vlastného
vyjadrenia participovať na výchove detí formou realizácie styku v domácom prostredí, kde toho času žije
a úprava styku oprávneného rodiča je v prvom rade právom nie povinnosťou rodiča, preto nemožno styk
otcovi nastaviť v teoretickej rovine a vôbec už nie neodkladným opatrením. Bolo preukázané, že otec
sa s deťmi stretáva pravidelne, spravidla v obci I., deti sprevádza na prechádzkach, pri voľnočasových
aktivitách, čiže vzhľadom na aktuálny zákaz vstupu otca do obydlia matky je táto forma stretávania sa

otca s deťmi ideálna, matka sama uviedla, že deti majú s otcom pekný vzťah, preto je aj v záujme
maloletých detí, aby styk otca s deťmi prebiehal po dohode rodičov, bez obmedzenia. Nie je v záujme
maloletých detí, aby bol styk upravený tak ako matka žiada, nebol by reálne využitý a došlo by tým
nepochybne k oslabeniu citového puta medzi otcom a maloletými deťmi, ktorý by sa reálne s deťmi
stretával v zúženejšom rozsahu ako doteraz. Matka v návrhu neuviedla také konfliktné situácie, ktoré

by poukazovali na konflikty pri realizácii aktuálneho styku otca a detí. Preto súd v časti dočasnej úpravy
styku otca s maloletými deťmi návrh matky ako nedôvodný zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a neodkladné opatrenie aj v častiach

napadnutých odvolaním nariadil v rozsahu podľa návrhu matky alternatívne, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v súlade s návrhom matky. Napáda
uznesenie vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Podľa jej názoru, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď síce použil
správnu právnu normu, ale túto neprávne aplikoval, keď mal za to, že nie sú splnené zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ds. 1 CSP v časti návrhu na zverenie
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného v ňou navrhovanej výške, na úpravu styku
otca s mal. deťmi a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom. Konštatovala, že
súd nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov čo sa týka zverenia mal. detí do jej
osobnej starostlivosti, výšky výživného a úpravy styku, ktorá je daná. Zamietnutie návrhu na zverenie

mal. detí do jej osobnej starostlivosti súd odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho názoru z návrhu
matky ako aj z prešetrenia pomerov v rodine nevyplývajú skutočnosti svedčiace o naliehavosti potreby
dočasne upraviť pomery v rodine nariadením neodkladného opatrenia, keďže faktickú starostlivosť o
deti zabezpečuje matka a otec ani neprejavil záujem o zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti.
Šetrením pomerov v rodine a domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky matky v jej starostlivosti a

deti nie sú v domácnosti matky ohrozené na živote, ani na zdraví. S uvedenými závermi súdu nesúhlasila
a konštatovala, že súd tvrdené skutočnosti a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. V návrhu uviedla
skutočnosti z ktorých je zrejmé, že je v záujme mal. detí, aby boli dočasne zverené do jej osobnej
starostlivosti. Z návrhu a ostatne aj zo šetrenia pomerov v domácnosti kolíznou opatrovníčkou je zrejmé,
že s otcom mal. detí dlhodobejšie nežije v spoločnej domácnosti a spolužitie ani pre násilné správanie

sa otca neplánuje obnoviť. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti fakticky zabezpečuje starostlivosť
o mal. deti sama. Otec však môže kedykoľvek deti z jej starostlivosti zobrať a brániť im v kontakte s
ňou, čomu chcela zabrániť ich dočasným zverením do jej osobnej starostlivosti. Mal. deti pochádzajú z
partnerského vzťahu a majú iné priezvisko ako ona, preto aj rozhodnutie o ich zverejní do jej dočasnej
osobnej starostlivosti jej značne uľahčí vybavovanie veci na úradoch v bežných veciach. Trvala na tom,

že dôvody na dočasné zverenie mal. detí do jej osobnej starostlivosti sú dané a v ich záujme a súd
mal jej návrhu v tejto časti vyhovieť. Čo sa týka zamietnutia návrhu v časti výšky výživného na mal.
deti zo strany otca nad sumu 50 eur na každé dieťa, súd rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že otec sa
podieľal, aj keď nepravidelne na výžive detí a tým, že neosvedčila výšku nevyhnutného výživného v
ňou požadovaných sumách. Uviedla, že je zamestnaná a má pravidelný príjem. S uvedenými závermi

súdu nesúhlasila a súd tvrdené skutočnosti nesprávne vyhodnotil. Je pravdou, že otec do júna 2020
hradil niektoré náklady spojené s bývaním a poplatkami za škôlku ako uviedla v návrhu, avšak inak sa
zásadným spôsobom na výžive mal. detí nepodieľal. Od rozhovoru s kolíznou opatrovníčkou, v ktorom
sám otec uviedol, že bude prispievať sumou po 50 eur na každé dieťa túto sumu aj uhradil. Uviedla, že jesíce zamestnaná, ale má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu z jej predchádzajúceho manželstva,
na ktorého sú okrem bežných výdavkov aj zvýšené výdavky na jeho záujmy, keďže je hráčom juniorskej
basketbalovej ligy. Je v záujme mal. detí, aby súd určil výživné zo strany otca v nevyhnutnej miere vo

vyššej sume po 150 eur na dieťa, aby prakticky celá zodpovednosť za výživu mal. detí nebola až do
rozhodnutia súdu vo veci samej výlučne na jej pleciach. Mal. X. a S. nastupujú od 2.9.2020 do prvého
ročníka základnej školy, čo bude predstavovať zvýšené náklady na cestovné do školy a na krúžky,
školské potreby a pomôcky a tiež platby škole. Mal. H. nastupuje od 2.9. do novej materskej školy a
bude predškoláčkou, čo tiež bude predstavovať zvýšené náklady na rôzne pomôcky ako napr. pracovné

zošity a pod. Všetky mal. deti navštevujú rôzne záujmové krúžky. Mal. X. nastupuje od septembra 2020
na ZUŠ vo I. na výtvarný odbor a mal. S. a H. na tanečný odbor, čo predstavuje zvýšené náklady.
Len z jej príjmu a výživného určeného neodkladným opatrením však nebude schopná tieto náklady
uhradiť a otec neprejavil záujem nad rámec stanoveného výživného na nich prispievať. Má vedomosť,
že otec mal. neplatil výživné ani sa svojho syna z predchádzajúceho manželstva a jeho bývalá manželka
bola nútená ho vymáhať exekučne. Preto má obavu, že tak urobí aj v tomto prípade a výživa detí

tak bude ohrozená. Čo sa týka úpravy styku, navrhovala úpravu styku otca s mal. deťmi v rozsahu
každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod do nedele do 15:00 hod. Súd tento návrh
zamietol s tým, že nebol v tejto časti podaný dôvodne. Súd si osvojil vyjadrenie otca, že nemá možnosť
realizovať styk s deťmi v jeho domácom prostredí, kde teraz žije a preto nemožno nastaviť otcovi styk
s deťmi v teoretickej rovine. Podľa súdu nie je v záujme mal. detí upraviť styk tak ako žiadala, pretože

by nebol reálne využitý a došlo by tým nepochybne k oslabeniu citového puta medzi otcom a deťmi.
S uvedenými závermi sa nestotožňuje a podľa jej názoru na základe vykonaných dôkazov dospel k
neprávnym skutkovým zisteniam. Súd nekriticky uveril tvrdeniam otca, ktoré si osvojil. Jeho rozhodnutie
je v rozpore so záujmami mal. detí a tiež predstavuje porušenie jej práva na spravodlivý proces zaručený
Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, konkrétne porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy súd

nesmie zvýhodňovať jedného účastníka pred druhým. Naopak ak sa tak stane musí tento postup pri
svojom rozhodovaní riadne odôvodniť, prečo sa priklonil k tvrdeniam jedného z účastníkov (v tomto
prípade otca), kým tvrdenia druhého účastníka pri rozhodovaní nezohľadňoval (v tomto konaní tvrdenia
matky odsunul do pozície nepreukázaných). Trvala na tom, že úprava styku je v záujme mal. detí práve
z dôvodu, aby si s otcom naďalej budovali vzťah a boli s ním v pravidelnom kontakte. Nemá záujem

brániť otcovi v kontakte s deťmi, naopak ho plne podporuje a tiež to vníma tak, že otec by aspoň v
obmedzenom rozsahu mal tráviť dlhší čas s deťmi a tak sa podieľať na ich výchove. Ak by mal otec
skutočný záujem o kontakt s deťmi, podmienky by si vedel vytvoriť, zobral by ich niekde na výlety a pod.
Otec však často využíva kontakt s deťmi ako zámienku, aby bol v kontakte s ňou a kontroloval, kde a s
kým sa stretáva. V súčasnosti sa otec stretáva s deťmi raz za týždeň alebo dva týždne, pričom nejde o

vopred naplánované stretnutia. Je v záujme mal. detí aj vzhľadom na ich vek a skutočnosť, že nastupujú
v septembri do školy, aby mali pravidelne nastavený režim. V súčasnosti si otec robí čo chce a chodí si
za deťmi len kedy to vyhovuje jemu, neberie na deti v tom žiaden ohľad. Vždy keď sa otec dozvie, že
majú s deťmi program, v tom termíne sa domáha styku s deťmi, napr. ide s deťmi za ich starým otcom na
Domašu a on jej vtedy píše, že chce byť s deťmi a vyhráža sa, že ak mu neumožní styk, tak ju „nahlási

na sociálku“, že mu odpiera styk s deťmi. Často napíše, napr. že o hodinu príde po deti a musia sa
prispôsobovať, deti nie sú na styk s otcom pripravené, často nie sú vhodne oblečené na aktivity, ktoré s
nimi plánuje robiť. Deti majú často program, on im ho zmení. Deti tieto náhle zmeny neznášajú dobre. S
otcom nie je možné sa dohodnúť na konkrétnych termínoch, ktoré by dodržiaval a styk s deťmi vopred
naplánovať. Ak sa aj dohodnú termín zruší, a príde inokedy a dá jej vedieť na poslednú chvíľu. Ak sa

dozvie kde sú, príde za nimi a trvá na tom, že chce byť s deťmi, stále mu všetko vadí, kritizuje čo majú
deti oblečené, čo jedia. Je na ňu verbálne agresívny a to aj pred mal. deťmi. Uvedené situácie zbytočne
prinášajú konflikty. Konštatovala, že ak by bol rozsah styku otca s mal. deťmi fixne určený, tak by k tomu
nedochádzalo, umožnilo by to mal. deťom mať určitý režim a na stretnutia s otcom sa riadne pripraviť.
Uviedla, že nemá problém, aby bol kontakt otca s deťmi určený aj častejšie ako každý druhý víkend

ako navrhovala, avšak tento styk bude musieť zohľadňovať aj režim detí počas školského roka, kedy
sa budú v priebehu týždňa pripravovať do školy, robiť si domáce úlohy a v priebehu týždňa budú mať
záujmové krúžky. Ak otec nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o deti u neho v domácnosti, tak
by si ich mal ako rodič vytvoriť v záujme budovania vzťahu so svojimi deťmi, žije predsa so svojim otcom
v 3 izbovom byte. Trvala preto na tom, aby súd neodkladným opatrením nariadil aj úpravu styku otca

s mal. deťmi, keďže to je v ich záujme.

5. Otec ani kolízny opatrovník sa o odvolaniu matky nevyjadrili.6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 65 CMP bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako
súdprvejinštancie,ževtejtoprávnejvecibolisplnenézákonnépodmienkyprenariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým konajúci súd nariadil platiť výživné v nevyhnutnej miere. S prihliadnutím na účel
neodkladného opatrenia odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo
veciach výživného má konajúci súd možnosť nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. V tejto

súvislosti poukazuje na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, aj bez nariadenia pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania
dokazovania. Konštatuje, že samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci
súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu v 7 alebo 30 dňovej lehote mu neumožňuje vykonať náležité
dokazovanie ohľadom skutočných schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Na

základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne
rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, rešpektujúc zákonné požiadavky
príslušných ustanovení o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach výživného podľa Civilného
mimosporového poriadku, nota bene určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých
detí v nevyhnutnej miere. K odvolacej argumentácii matky dodáva, že ňou navrhované výživné nespĺňa

túto zákonnú požiadavku podľa § 366 CMP, pretože požadované výživné zodpovedá uspokojovaniu
odôvodnených potrieb maloletých detí v plnom rozsahu. O ňou navrhovanej výške výživného nie je
možné rozhodnúť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, pretože pre takéto rozhodnutie je
povinnosťou súdu vykonať riadne dokazovanie vo veci samej, aby určené výživné zodpovedalo nielen
odôvodneným potrebám maloletých, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.

Matka navrhovala, aby súd neodkladným opatrením uložil otcovi platiť výživné 150 eur na každé mal.
dieťa (nie ako súd prvej inštancie uviedol vo výške 220 eur na mal. X., takéto výživné žiadala určiť v
konaní vo veci samej): Takto navrhovaná výška nezodpovedá kritériám výživného v nevyhnutnej miere.
Otec na výživu mal. detí, aj keď nepravidelne, prispieval i bez rozhodnutia súdu. Preto výživné určené
nariadeným neodkladným opatrením považuje odvolací súd za primerané nevyhnutným potrebám mal.

detí.

11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka pre
nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky dočasne zveriť mal. deti do jej osobnej
starostlivosti a upraviť styk otca s mal. deťmi, pretože nebola osvedčená naliehavosť bezodkladnej

úpravy pomerov účastníkov konania rešpektujúc najlepší záujem maloletých detí. Odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je nutné použiť
takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna
miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie musí byť použité

s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi s dieťaťom
pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať
i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je
všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a
dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Rodičovské práva a

povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výchove, pričom
je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s
oboma rodičmi. Ani jednému rodičovi nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča.
Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovnéprostredie, vytvárali priaznivé podmienky na uskutočnenie kontaktu druhého rodiča s dieťaťom, čo
zahŕňa i pozitívne usmerňovanie dieťaťa pri vytváraní jeho citových väzieb s druhým rodičom (§ 24
ods. 4 Zák. o rodine). Neodkladným opatrením je potrebné upravovať len tie pomery, resp. práva a

povinnosti, kde reálne existuje ich ohrozenie. Z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov v zmysle návrhu matky, pretože z
listinných dôkazov predložených matkou nevyplýva priame ohrozenie maloletých detí. Odvolací súd
zdôrazňuje, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava
pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym

rozhodnutím vo veci, pritom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd
zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich
vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených
navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná
bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach

starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z
hľadiskazáujmovmaloletéhodieťaťa,ktorévšakniejemožnéstotožňovaťsosubjektívnymipredstavami
rodičov o realizácii rodičovských práv a povinností. Matka v odvolaní namieta, že otec nedodržiava
pravidelný kontakt s mal. deťmi, za deťmi chodí kedy on chce, často krát, keď majú mal. deti už svoj
program na druhej strane uvádza, že úprava styku je v záujme mal. detí práve z dôvodu, aby si s

otcom naďalej budovali vzťah a boli s ním v pravidelnom kontakte. Odvolací súd konštatuje, tak ako to
zistil súd prvej inštancie, že bolo preukázané, že otec nemá možnosť participovať na výchove mal. detí
formou realizácie styku v domácom prostredí, kde toho času žije. Otec sa s deťmi stretáva pravidelne,
spravidla v obci I., deti sprevádza na prechádzkach, pri voľnočasových aktivitách, čiže vzhľadom na
aktuálny zákaz vstupu otca do obydlia matky je táto forma stretávania sa otca s deťmi ideálna. Matka

uviedla, že deti majú s otcom pekný vzťah, preto je aj v záujme maloletých detí, aby styk otca s deťmi
prebiehal po dohode rodičov. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa záujmových aktivít mal. detí
prípadne kolidujúcich so stykom otca s mal. deťmi odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne
rozlíšiť,kedyjenamiesteokamžitýzásahsúduodôvodňujúcinariadenieneodkladnéhoopatrenia,akedy
je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení

neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej
forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. V čase rozhodovania súdu (prvoinštančného i
odvolacieho) zo spisu ani z vyjadrenia matky nevyplýva denný režim mal. detí a prípadné záujmové
školské či mimoškolské aktivity, na základe čoho by mohol byť upravený styk otca s mal. deťmi tak, aby
nebol ohrozený najlepší záujem mal. detí. V prebiehajúcom konaní vo veci samej bude vykonané riadne

dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne
prezentovať svoje návrhy a postoje tak, aby úprava styku otca s mal. deťmi bola v záujme mal. detí a
tiež súladná s ich záujmovými aktivitami a denným režimom.

12. Odvolací súd záverom apeluje, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj keď spolu nežijú, rodičovské

práva a povinnosti majú obaja a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Je v záujme
mal. detí, aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k sebe i k deťom komunikovali ohľadne výkonu
rodičovských práv a povinností, aby budovali vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru. Hlavne vo vzťahu k
deťom túto skutočnosť netreba podceňovať, pretože vybudovanie zdravých rodinných vzťahov sa stáva
pre deti silným motivačným faktorom pri budovaní ich vlastných vzťahov k iným ľuďom v dospelosti.

Dôvera je pocit istoty a bezpečia, pri nej sa komunikuje ľahšie a efektívnejšie, vytráca sa napätie. Aby
rodičia prejavili pochopenie, pretože niekedy to, čo dieťa cíti ako potrebné, sa môže rodičom zdať ako
úplne bezvýznamné. Je potrebné sa však na záujem dieťaťa pozrieť s nadhľadom a pochopiť túžby
dieťaťa, ktoré v sebe ukrýva jemné city a srdečné emócie o ktoré sa treba starať. Keď dieťa pocíti, že
jeho problémy rodičia nepodceňujú a vážia si ho ako jedinečnú bytosť, vzájomná väzba sa medzi nimi

viac upevní. Ak rodičia doprajú dieťaťu prežívať s nimi efektívny a kvalitný vzťah, dávajú mu zároveň do
budúcnosti cenný základ pre vytvorenie cieľavedomej a vnútorne vyrovnanej osobnosti.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,

v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp.
doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).