Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206808
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119206808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX Y., adresa na doručovanie: Y. I. T. XXX, v konaní o zaplatenie 397,75
EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/87/2019-93 zo dňa
29.01.2020 takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na prerušenie konania.

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 54a, § 53 ods. 9, § 103, § 565 Občianskeho

zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca výzvou zo dňa 03.02.2016 vyzval žalovaného na
úhradu sumy 226,46 eura, ktorá predstavuje dlh k 02.02.2016 a zároveň ho upozornil na možnosť
vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal premlčanie
uplatneného práva a zistil, že v danom prípade žalobca zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky splatnej
najskôr dňa 25.01.2015, kedy v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia
lehota, ktorá uplynula dňa 25.01.2019. Keďže žaloba bola podaná až dňa 04.04.2019, nárok žalobcu
vyhodnotil ako premlčaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. §

255 ods. 1 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka, potom podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre
všetky splátky úveru splatné do budúcna od zročnosti splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala

po dobu 3 mesiacov. Mal za to, že takéto právne posúdenie je v priamom rozpore so zákonom.
Žalobca sa nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby.
V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru (25.05.2016) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právovyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna
splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
25.01.2016. Jeho oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo

v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka dňa 25.02.2016, t.j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Uviedol,
že ak vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 25.05.2016, toto svoje právo uplatnil v
súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.04.2016 a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s
platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s §

565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.04.2016. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné
po 25.04.2016 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky
splatnej dňa 25.04.2016) a uplynula by najskôr dňa 25.04.2019. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa
04.04.2019, mal za to, že svoj nárok si uplatnil na súde pre uplynutím premlčacej doby. Vyslovil názor, že

aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho
štátu. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka vykazuje obdobný zásah
do ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky
dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp.zn. PL.ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v

spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd konanie prerušil a podal návrh na
začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 70,10 Eur.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal

rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380
CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

7. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť

jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

9. Ustanovenie § 162 CSP vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe
rozhodnutia súdu. Podľa citovaného ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP je súd povinný prerušiť
konanie, ak pred rozhodnutím vo veci samej dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené

podmienky na konanie o súlade právnych predpisov.

10. Odvolací súd nedospel k záveru o rozpornosti vyššie citovaného ustanovenia § 54a Občianskeho
zákonníkasÚstavouSlovenskejrepublikyaleboniektoroumedzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenská
republika viazaná. Pochybnosti žalobcu vyjadrené v návrhu na prerušenie konania odvolací súd

nepovažoval za dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko podľa tohto
ustanovenia súd je povinný prerušiť konanie len v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci samej dospeje k
záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Vzhľadom na to, že odvolacísúd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov, odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12 Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu musia byť splnené aj podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že upozornenie veriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote)
na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva.

14. Občiansky zákonník v ust. § 565 zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že
ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý
dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Uvedené však platí len v prípade,
ak veriteľ toto svoje právo využil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V prípade, ak

sa tak nestalo a veriteľ stratil toto právo, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len
premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Je zrejmé, že žalobca si právo podľa ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka uplatnil 3 mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru výzvou
zo dňa 03.02.2016. Iné dôkazy v prvoinštančnom konaní neboli predložené.

15. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval už platné a
účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré tak súdom dáva možnosť ex offo skúmať, či
žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom navrhovanej právnej
úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len

v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia
zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla
byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej
zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne
povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V

tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom
sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za
vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie,
exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno vyvodiť oprávnenie
súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s poukazom na

prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, tak súdy môžu postupovať len v prípade konaní
začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na
to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 04.04.2019, t.j. už za účinnosti ust. §
54a Občianskeho zákonníka, bolo možné ust. § 54a Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade
aplikovať.

16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začína plynúť
od splatnosti prvej zmeškanej splátky, pre ktoré veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak ako
to výslovne vyplýva z § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie začiatku plynutia
premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ pristúpil

k zosplatneniu celého úveru. Žalobca neuviedol, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku vyhlásil
predčasnúsplatnosťúveru,notútoskutočnosťbolomožnévyvodiťzobsahuzmluvyoúvere,podľaktorej
boli splátky splatné vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci a z opakovanej výzvy zo dňa 03.02.2016 kde
žalobca upozorňuje žalovaného, že ku dňu 02.02.2015 voči nemu eviduje dlh, vyzýva ho na zaplateniedlhu a zároveň ho upozorňuje, že ak nedôjde k úhrade vyhlási celý záväzok za predčasne splatný.
Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil listom zo dňa 27.05.2016, a to k dátumu 25.05.2016. Teda ako
správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaný neuhradil minimálne splátku splatnú dňa 25.01.2015 a

pre jej nezaplatenie žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Argumentácia žalobcu v odvolaní,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.04.2016, je
nenáležitá. Tomuto skutkovému tvrdeniu žalobcu nezodpovedajú listinné dôkazy predložené žalobcom a
dané v prvoinštančnom konaní nebolo ani tvrdené. V takom prípade by vyhlásenie predčasnej splatnosti
pre nedodržanie zákonných podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ ani nebolo platné, v dôsledku čoho

by nebolo platné ani samotné postúpenie pohľadávky na žalobcu.

17. Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka)
a tá vzhľadom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka), začala
plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh (§ 103
veta druhá Občianskeho zákonníka), ktorou bola splátka zo dňa 25.01.2016. K vyhláseniu predčasnej

splatnosti úveru došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu ku dňu 25.05.2016, udialo sa tak zjavne
kvôli nesplnenej splátke splatnej dňa 25.01.2016. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na
zaplatenie úveru tak začala plynúť dňa 26.01.2016, ktorým dňom mal veriteľ prvú objektívnu možnosť
výkonu svojho práva (§ 101 Občianskeho zákonníka) a ktorej posledný deň pripadol na 25.01.2019 (§
122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobu doručil žalobca súdu prvej inštancie až dňa 04.04.2019,

teda zjavne po uplynutí premlčacej doby, a preto správne súd prvej inštancie žalobcovi premlčané právo
nepriznal.

18. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 CSP rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).