Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201345
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5313201345.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom vo Francúzskej republike, 750 09 Paríž, boulevard Haussmann 1, konajúcej na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, proti žalovanému I. Q., bývajúcemu v Č., J. XXXX,
zastúpenému JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom v Čadci, Mierová 1725, o zaplatenie 1.416,37 eur

s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5 C 38/2013, o dovolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2019 sp. zn. 8 Co 94/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2019 sp. zn. 8 Co 94/2019 a rozsudok Okresného súdu
Čadca z 20. marca 2014 č. k. 5 C 38/2013-149 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdČadca(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomz20.marca2014č.k.5C38/2013-149
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v
Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783 (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) istinu vo výške 1.205,19 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. júna 2012 až do zaplatenia, trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 84,50 eur a trovy právneho zastúpenia 189,60 eur,

ktorú sumu povolil žalovanému splácať v pravidelných splátkach po 30,- eur mesačne splatných vždy
do 25. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej z nich, alebo nedodržaním jej výšky, na účet pôvodnej žalobkyne uvedený
v rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pôvodná
žalobkyňa poskytla 22. decembra 2004 žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver

riadne a včas nesplnil, podanou žalobou sa pôvodná žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy špecifikovanej v žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa
následne vo svojom písomnom vyjadrení súhlasila s tým, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej len
istinu spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej
žalobkyniistinuspoluspríslušenstvomtak,akojeuvedenévovýrokurozsudku.Spoukazomnafinančnú
situáciu žalovaného a so súhlasom pôvodnej žalobkyne mu súd podľa § 160 ods. l O.s.p. povolil splácať

dlžnú sumu v stanovených mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 31. júla 2019
sp. zn. 8 Co 94/2019 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobkyňou ako právnou nástupkyňou
pôvodnej žalobkyne. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti splatnosti povinnosti uloženej
žalovanému,vktorejsúdpovolilžalovanémusplácaťistinuvovýške1.205,19eurspoluspríslušenstvom

v pravidelných splátkach po 30,- eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich alebonedodržaním jej výšky. V časti trov konania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 70,18 % a vo zvyšnej
časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Na odôvodenie svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu
Žilina z 20. decembra 2014 č. k. l K 23/2014-225 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, a
preto došlo v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) k prerušeniu konania. Podľa oznámenia
správcu konkurznej podstaty žalovaného z 28. augusta 2015 si žalobkyňa v zákonnej lehote uplatnila

pohľadávku priznanú napadnutým rozsudkom. Uznesením Okresného súdu Žilina z 19. marca 2019 č. k.
1 K 23/2014-416 bol konkurz na majetok žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušený. Z
údajov Obchodného vestníka č. 237/2018 s dňom vydania 10. decembra 2018 pod č. K093785 zistil, že
žalobkyňa ako jeden z nezabezpečených veriteľov bola uspokojená vo výške 276,89 eur. Keďže nezistil,
že by bol podaný návrh na oddlženie podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z.z. a zrušením konkurzu nezanikajú
pohľadávky veriteľov, ktorí neboli počas konkurzného konania uspokojení, po zrušení konkurzu na

majetok žalovaného v konaní pokračoval. Odvolanie žalovaného čo do splatnosti uloženej povinnosti
vyhodnotil ako nedôvodné, pretože nepriaznivá finančná situácia nemôže byť dôvodom zbavenia sa
povinnosti dlžníka plniť svoje záväzky. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému
umožnil uhradiť dlh v splátkach vo výške 30,- eur mesačne, je správne, nakoľko súd pri určení výšky
splátok akceptoval návrh žalovaného na pojednávaní 10. októbra 2013. Rovnako na pojednávaní 20.

marca 2014 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil s výškou splátok 30,- eur mesačne. V
súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom žalovaného uviedol, že tento podľa predloženej lekárskej
správy trval už v čase druhého pojednávania, kedy žalovaný so splátkami v uvedenej výške súhlasil.
Poznamenal, že splátky určené súdom sú nižšie ako splátky dohodnuté v zmluve o úvere (48,- eur).
Za opodstatnené však považoval odvolanie žalovaného čo do výroku o trovách konania z dôvodov

uvedených v rozsudku. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. l, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol, aby dovolací súd
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil, konanie

zastavil a priznal mu trovy celého konania v rozsahu 100 %. Dovolanie podal z dôvodu existencie
procesných vád zmätočnosti rozhodnutia a jeho prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. b/, c/ a f/
CSP. Uviedol, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený po splnení konečného
rozvrhu výťažku, pričom žalobkyňa ako jeden z nezabezpečených veriteľov bola uspokojená vo výške
276,89 eur. V Obchodnom vestníku bolo následne 15. mája 2019 zverejnené, že Okresný súd Žilina

žalovaného ako dlžníka oddlžuje. S poukazom na uvedené mal odvolací súd bez zbytočného odkladu
konanie zastaviť podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože v čase jeho rozhodovania 31.
júla 2019 už mohol zistiť, že žalovaný bol oddlžený. Tvrdil, že postupom odvolacieho súdu, ktorý ho
nevyzvalnaoznámeniekonečnéhostavukonkurznéhokonaniaaprípadnéhorozsahuoddlženia,došlok
znemožneniu strany sporu realizovať jej procesné oprávnenia a možnosti aktívne sa podieľať na konaní.

Ak odvolací súd nezistil, že žalovaný je oddlžený, uvedené zakladá vadu zmätočnosti jeho rozhodnutia
v zmysle § 420 písm. f/ CSP, pričom postup odvolacieho súdu označil za blížiaci sa k justičnému omylu
(R 2/2016). V dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“), a to sp. zn.1 Cdo 71/2018, 2 Cdo 49/2018, 2 Cdo 8/2017, 3 Cdo 214/2017 a 7 Cdo
79/2018. Mal za to, že odvolací súd nesprávne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok nesprávne

právne posúdenie veci. Zdôraznil, že rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka bol naplnený zámer konania
ooddlžení.Dlžníkjezbavenýnesplatenéhozvyškusvojichdlhovaveriteliastrácajúprávovymáhaťsvoje
neuspokojené pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd v konaní pokračoval a nezastavil
ho, došlo taktiež k založeniu zmätočnostných vád konania v zmysle § 420 písm. b/ a c/ CSP. Po oddlžení
žalovaného s ním odvolací súd nemal v spore o zaplatenie peňažného plnenia konať ako s procesnou

stranou. V tejto súvislosti poukázal na § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec
a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.6. Podstatou dovolacej argumentácie žalovaného bolo, že konanie malo byť zastavené z dôvodu
čiastočného uspokojenia pohľadávky žalobkyne v konkurznom konaní a následného oddlženia dlžníka
- žalovaného.

7. V posudzovanej veci najvyšší súd z údajov uverejnených v Obchodnom vestníku pod č. 205/2014
zistil, že Okresný súd Žilina uznesením z 20. októbra 2014 sp. zn. 1K/23/2014 o. i. vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka - žalovaného. Z uznesenia Okresného súdu Žilina z 3. decembra 2018 sp. zn.
1K/23/2014 uverejneného v Obchodnom vestníku pod č. 237/2018 vyplýva, že súd schválil konečný

rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov. Žalobkyňa ako jeden z nezabezpečených veriteľov sa
uspokojila zo sumy výťažku po odpočítaní pohľadávok proti podstate vo výške 276,89 eur. Podľa údajov
uverejnenýchvObchodnomvestníkupodč.60/2019OkresnýsúdŽilinauznesenímz19.marca2019sp.
zn. 1K/23/2014 zrušil konkurz na majetok žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažku. Najvyšší
súd následne zistil, že Okresný súd Žilina uznesením zo 7. mája 2019 sp. zn. 5NcKR/1/2015 (Obchodný
vestník č. 92/2019) rozhodol, že dlžníka - žalovaného oddlžuje.

8. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu
zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a)
alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

9. Podľa § 166a ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len
v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá
vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred
veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby,
ktorejvzniknepohľadávkavočidlžníkovi,akbudezanehoplniťzáväzok,ktorývznikolpredrozhodujúcim

dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§
167d),akideozmluvuuzatvorenúpredvyhlásenímkonkurzu.Pohľadávkypodľaodseku1savkonkurze
uplatňujú prihláškou.

10. Podľa § 166b ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia

sa považuje a/ príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny
rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako
kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b/ príslušenstvo pohľadávky, na
ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na
bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c/ pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred

rozhodujúcim dňom, d/ zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,
kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená
pred rozhodujúcim dňom, e/ peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom
a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f/ trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v
konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1

sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

11. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. je, že
súd je povinný konania uvedené v ustanovení § 167e ods. 1 ZKR bez zbytočného odkladu zastaviť.
Právna predchodkyňa žalobkyne si žalobou uplatnila voči žalovanému pohľadávku, ktorá vznikla pred

rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z.) a ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze na majetok žalovaného. Zároveň oddlžením súd dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli dané zákonné predpoklady
na zastavenie predmetného konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu s
poukazom na ustanovenie § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.

12. Na základe uvedeného dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej
inštancie zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a konanie podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavil
(§ 450 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.