Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118208376
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118208376.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkýň: 1/ D. K., narodená:

X.X.XXXX, bytom D. XX/X, T., 2/ S. K., narodená: X.X.XXXX, bytom D. XX/X, T., 3/ T. K., narodená:
X.X.XXXX, bytom D. XX/X, T., zastúpená zákonným zástupcom žalobkyňou 1/ a 4/ W. K., narodená:
XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, T., všetci žalobkyne zastúpené advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, proti žalovaným: 2/ Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700 a 3/ HORNEX,
a.s. so sídlom Agátová 4D, Bratislava 841 01, IČO: 35 802 570, zastúpený advokátom: JUDr. Branislav
Drgoňa, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy a to žalobkyni 1/ sumu

40 000 eur, žalobkyni 2/ sumu 40 000 eur, žalobkyni 3/ sumu 40 000 eur a žalobkyni 4/ sumu 40 000
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 20 000 eur, žalobkyni 2/ sumu 15 000 eur,
žalobkyni 3/ sumu 15 000 eur a žalobkyni 4/ sumu 10 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného
plniť.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobkyne 1/ až 4/ majú proti žalovaným 2/ a 3/ vo vyhovujúcej časti nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

IV. Konanie o žalobe žalobkyne 1/ o zaplatenie škody 3745,60 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od
11.11.2017 do zaplatenia sa proti žalovanému 2/ zastavuje.

V. Žalovaný 2/ nemá v časti zastaveného konania proti žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov konania.

VI. Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra
súdny poplatok 1866 eur s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného plniť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne žalobou požadujú, aby im žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradili nemajetkovú
ujmu a to žalobkyni 1/ sumu 40 000 eur, žalobkyni 2/ sumu 40 000 eur, žalobkyni 3/ sumu 40 000 eur

a žalobkyni 4/ sumu 40 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu odôvodnili tým, že
21.7.2017 v čase o 13.20 hod. došlo v obci V. pri T. k dopravnej nehode medzi osobným motorovým
vozidlom Fiat Ducato, ktoré viedol žalovaný 1/ a vozidlom, ktoré viedol R. K., vedľa ktorého sedelažalobkyňa 1/. V dôsledku dopravnej nehody prišlo k usmrteniu R. K., ktorý bol manželom žalobkyne 1/,
otcom žalobkýň 2/ a 3/ a synom žalobkyne 4/. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra z 27.4.2018
sp. zn. 5T/44/2018 bol žalovaný 1/ uznaný vinným z prečinu usmrtenia, pretože v dôsledku porušenia

ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič je povinný venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, § 4 ods. 2 písm. f) toho zákona - vodič
nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou
alebo únavou, § 9 ods. 1 veta prvá toho zákona - vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom
pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu prešiel s ním vedeným vozidlom

do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim vozidlom, ktoré viedol R. K., ktorý utrpel zranenia,
ktorým vo FN T. 21.7.2017 o 15.30 hod. podľahol a žalobkyňa 1/ utrpela zranenia s dobou liečenia
do 7 dní. Žalovaný 1/ tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal závažnejším
spôsobomkonania-porušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona,spáchalprečinusmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona. Súd mu za to uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podmienečne odložil

na skúšobnú domu 3 roky a trest zákazu viesť osobné motorové vozidlo na 4 roky. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 19.5.2018. Žalovaný 1/ bol zaviazaný nahradiť žalobkyni 1/ škodu 3745,60
eur, Union zdravotnej poisťovni a.s. škodu 542 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
súd žalobkyňu 1/ na civilné konanie. Žalobou sa domáhajú ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej
ujmy, pretože žalovaný 1/ im spôsobil neodstrániteľnú ujmu a nenapraviteľnú citovú ujmu spočívajúcu

v depresívnych stavoch, ich ochudobnením o možnosť ďalšieho vzťahu s manželom, otcom a synom.
S ohľadom na veľmi intenzívny zásah do súkromného a rodinného života a spôsobenú ujmu im vznikol
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Pretože do úvahy neprichádza upustenie od neoprávneného
zásahu, odstránenie jeho následkov je možné iba poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch. Výška
požadovanej náhrady je primeraná s ohľadom na tragický následok, nezmieriteľný žiaľ a smútok a

depresívne stavy a v súlade s princípom proporcionality (rozsudok Najvyššieho súdu v Slovenskej
republiky sp.zn. 6Cdo/60/2016, ktorým bola priznaná náhrada 40 000 eur, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 12Co/465/2014, ktorým bola priznaná náhrada 3 x 33 500 eur, Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 24Co/368/2015-311, ktorým bola priznaná náhrada 40 000 eur). Žalovaný 2/ je poisťovateľom
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný 1/ a

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uhrádza škody poisťovateľ poškodenému a poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi. Poukázali na uznesenie Ústavného súdu
SR z 16.12.2015, sp.zn. III. ÚS 646/2015, z 11.10.2016 sp.zn. III. ÚS 666/2016 a I. ÚS 474/2016,
ktorý poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp.zn. C 22/12 z 24.10.2013, rozsudok Krajského

súdu v Bratislave z 26.10.2017 sp.zn. 9Co/341/2015, Krajského súdu v Prešove z 27.2.2017 sp. zn.
8Co/33/2016). Pripojili trestný rozkaz.

2. Žalobkyňa 1/ v priebehu konania 14.8.2018 rozšírila žalobu tak, aby jej žalovaní 1/ a 2/, spoločne a
nerozdielne zaplatili aj škodu 3745,60 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11.11.2017 do zaplatenia,

pretože trestný rozkaz bol v uvedenej časti zrušený a ona bola odkázaná s týmto nárokom na civilné
konanie. Škoda pozostáva z nákladov na pohreb, odťah vozidla a škody na zdraví s tým, že úroky z
omeškania požaduje od doručenia výzvy. K návrhu pripojila doklady.

3. Žalobkyne na výzvu súdu opravili žalobu tak, že požadujú, aby im žalovaní 1/ a 2/ nahradili ich ujmu

spoločne a nerozdielne.

4. Žalovaný 1/ k žalobe, jej oprave a rozšíreniu namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože v
rámciprípravnéhokonaniabolopreukázané,ževčasedopravnejnehodybolzamestnancomspoločnosti
HORNEX, a.s., riadil motorové vozidlo, ktorého držiteľom je táto spoločnosť a vlastníkom leasingová

spoločnosť a to oprávnene a s jeho súhlasom s ním vykonával služobnú cestu a preto sú vo vzťahu k
nemu preukázané predpoklady pre aplikáciu § 420 ods. 2 a § 427 Občianskeho zákonníka. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.9.2013 sp. zn. 3Cdo/228/2012). Nenamietal základ nároku na
náhradu škody, ktorá by mala byť nahradená z povinného zmluvného poistenia. Namietal však proti
úroku z omeškania a výške požadovanej ujmy s tým, že nie je primeraná a nárok nie je preukázaný.

Žalobu navrhol vo vzťahu k nemu zamietnuť. Pripojil kópiu pracovnej zmluvy, dodatok k nej, navrhol
pripojiť trestný spis, vypočuť žalovaného 1/ a S. Y. ako svedka, ak by boli jeho tvrdenia sporné.5. Žalovaný 2/ k žalobe, jej oprave a rozšíreniu rovnako namietal, že nie je v spore pasívne
vecne legitimovaný, pretože zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného
motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti. Poukázal

na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/168/2009, č.k. 4Cdo/139/2011, č.k. 3Cdo/301/2012, č.k.
8Cdo/219/2016 z 15.5.2017, KS BB č.k. 13Co/39/2012, KS Žilina č.k. 5Co/141/2011, KS Prešov č.k.
12Co/89/2013, na to, že ani rozsudok Súdneho dvora z 24.10.2013 neprináša jednoznačné závery a
nie je jednotný ani Ústavný súd SR. Namietal, že žalobkyne nepreukázali výšky požadovanej náhrady
a to ani rozsudkami, na ktoré poukázali a to KS Žilina sp. zn. 7Co/578/2014, ktorým bolo manželovi za

stratu manželky a dvoch detí priznaných 45 000 eur a KS Bratislava sp. zn. 9Co/341/2015, ktorým bolo
priznaných manželovi 15 000 eur a dospelému synovi 7500 eur. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.
4Cdo/139/2011 priznal rodičom 15 000 eur, sp. zn. 1Cdo/77/2009 priznal 6639,78 eur za úmrtie syna
a brata. Požadované odškodné je neprimerané aj vzhľadom k úprave odškodňovania obetí násilných
trestných činov podľa zákona č. 215/2006 Z.z., podľa ktorého by celková výška náhrady mala byť 21
750 eur. Uviedol, že peňažná náhrada nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť

likvidačne. Namietal, že žaloba je v časti náhrady škody nedôvodná a navrhol ju zamietnuť, pretože
v novembri 2018 uspokojil nároky žalobkyne 1/ na náhradu škody v rámci zákonných limitov v celom
rozsahu a aj proti úrokom z omeškania, ktoré nepreukázala. Namietal, že v prípade náhrady škody a
nemajetkovej ujmy nejde u žalovaných o nerozlučné spoločenstvo. Navrhol pripojiť trestný spis, vypočuť
žalovaného 1/ a žalobkyne.

6. Žalobkyne v replike namietali, že žalovaný 1/ nepreukázal, že by nebol pasívne vecne legitimovaný,
trvali na tom, že žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný a že výška požadovanej náhrady zodpovedá
vážnosti zásahu. Navrhli, aby súd vyzval žalovaného 1/ na predloženie jednoznačných a nesporných
dôkazov o plnení si pracovných úloh pre zamestnávateľa v čase zásahu.

7. Žalobkyňa 1/ vzala žalobu v časti o zaplatenie škody 3745,60 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 11.11.2017 do zaplatenia späť s odôvodnením, že žalovaný 2/ jej v novembri 2018 zaplatil škodu v
maximálne prípustnej výške.

8. Súd nariadil predbežné prejednanie sporu. Právny zástupca žalovaného 1/ trval na nedostatku
svojej pasívnej vecnej legitimácie a v prípade späťvzatia žaloby proti nemu uviedol, že nebude
požadovať náhradu trov konania a so späťvzatím súhlasí. Predložil pracovnú zmluvu, dodatok č. 1
k nej, evidenciu dochádzky, zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, správu o povesti, časť
zápisnice o výsluchu S. Y. z 8.8.2017 a žalovaného 1/ z 15.1.2018, evidenčnú kartu vozidla, kalkuláciu

opravy, poistnú zmluvu a fotodokumentáciu. Zástupca žalovaného 2/ uviedol, že vzhľadom na zmenu
rozhodovacej praxe nebude ďalej rozporovať základ nároku, ale iba jeho výšku, so späťvzatím žaloby
proti žalovanému 1/ súhlasil a navrhol ho vypočuť ako svedka. Právny zástupca žalobkýň uviedol, že
zvážiť späťvzatie žaloby proti žalovanému 1/ po pristúpenie spoločnosti HORNEX a.s. do konania,
namietal proti výsluchu žalovaného 1/ ako svedka s tým, že predloží ospravedlňujúci list, čo aj urobil.

9. Po predbežnom prejednaní sporu navrhol právny zástupca žalobkýň písomne pristúpenie spoločnosti
HORNEX a.s. do konania na strane žalovaného. Súd uznesením z 21.3.2019 č.k. 10C/85/2018-224
pripustil vstup uvedenej spoločnosti do konania, pretože boli splnené podmienky účastníctva. Právny
zástupca žalobkýň vzal následne písomne žalobu proti žalovanému 1/ v celom rozsahu späť a navrhol,

aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 40 000
eur, žalobkyni 2/ sumu 40 000 eur, žalobkyni 3/ sumu 40 000 eur a žalobkyni 4/ sumu 40 000 eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaný 2/ po oboznámení sa s trestným spisom uviedol, že
na výsluchu žalovaného 1/ ako svedka netrvá.

10. Spoločnosť Hornex a.s. ako žalovaný 3/ namietal proti žalobe, jej oprave a rozšíreniu s tým, že
žalobkyne nárok nepreukázali, on zaň nezodpovedná a požadovaná výška je neprimeraná. Vyjadril
ľútosť a sústrasť žalobkyniam. Uviedol, že si je vedomý právnej úpravy a rozhodovacej praxe, ale
k udalosti prišlo bez jeho viny a nemohol jej nijako zabrániť ani pri vynaložení maximálnej odbornej

starostlivosti. Súd by mal prihliadnuť na to, že k nehode prišlo v dôsledku konania žalovaného 1/ a
jeho zavinením. Nepoprel, že k dopravnej nehode prišlo počas plnenia si jeho pracovných povinností,
ale žalovaný 1/ konal v rozpore s jeho pokynmi a internými pravidlami dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy upravujúce premávku na pozemných komunikáciách, od ktorých sa odklonil a konalv rozpore s nimi. On žiadnu svoju právnu povinnosť neporušil, naopak splnil si prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V prípade svojej zodpovednosti namietal neprimeranú výšku
požadovanej náhrady s poukazom na prípady uvádzané v článku JUDr. D.. Túto je potrebné porovnávať

s inými rozhodnutiami s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 14.9.2006 sp. zn. IV ÚS 49/06 a z
4.1.2017 sp. zn. III ÚS 300/06. Poukázal na to, že z hľadiska závažnosti konania žalovaného 1/ neboli v
trestnomkonanízistenéžiadnepriťažujúceokolnostiapretobolodsúdenýnatestvdolnejhranicitrestnej
sadzby. Namietal, že je nutné diferencovať aj medzi nárokmi jednotlivých pozostalých z hľadiska druhu
príbuzenstva, resp. spolužitia v spoločnej domácnosti. Žalobu proti nemu navrhol zamietnuť. Pripojil

pracovný poriadok, prehlásenie žalovaného 1/, záznam z opakovaného oboznámenia zamestnancov,
prezenčné listiny a výňatok z článku JUDr. D..

11. Žalobkyne v replike k vyjadreniu žalovaného 3/ namietali, že v rozhodovacej praxi súdov prišlo k
posunu, pretože začali priznávať vyššie sumy ako v minulosti. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 24Co/368/2015 - náhrada 40 000 eur, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn, 4Co/658/2014

- náhrada 50 000 eur, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/578/2014 - náhrada 45 000 eur, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/465/2014 - náhrada 3 x 33 500 eur a aj na nález Ústavného súdu
SR z 5.12.2017 sp. zn. III ÚS 288/2017, podľa ktorého majú súdy v porovnateľných veciach rozhodovať
rovnako.

12. Na pojednávaní 13.5.2019 aj právny zástupca žalovaného 3/ súhlasil so späťvzatím žaloby proti
žalovanému 1/. Uznesením z 13.5.2019 č.k. 10C/85/2018-320 súd preto právoplatne konanie proti
žalovanému 1/ zastavil a rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Právny zástupca žalobkýň
opravil návrh na zmenu žaloby v časti označenia žalovaných. Súd uznesením z 13.5.2019 zmenu žaloby
pripustil tak, že žalovaný 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 40 000 eur, žalobkyni 2/ sumu 40

000 eur, žalobkyni 3/ sumu 40 000 eur a žalobkyni 4/ sumu 40 000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.Právnyzástupcažalobkýňnapodanejžalobetrvalstým,žetvrdí,žeohľadnezodpovednosti
žalovaného 2/ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/1/2016, ktoré bolo publikované v zbierke
ako R61/2018 a rozhodnutie Ústavného súdu III. 666/2016 a ohľadne zodpovednosti žalovaný 3/ trvá na

tom že je zodpovedný podľa § 420 ods. 2 OZ. V záverečnej reči uviedol, že v konaní bola preukázaná
pasívna vecná legitimácia žalovaných, že žalobkyniam bola spôsobená absolútna ujma, ktorú pociťujú
rovnako úkorne a že kvalita vzťahov v ich rodine bola vyššia ako v iných rodinách a preto je výška
požadovanej náhrady dôvodná. Uviedol, že aj rozhodovacia prax prešla vývojom. a ospravedlnenie
pôvodcu zásahu bolo iba elementárnym vyjadrením slušnosti a pre žalobkyne bez významu. Náhrada

má satisfakčný, nie sankčný charakter a nedá sa porovnávať s náhradou, na ktorú poukázal žalovaný
2/ vyplácanej v dôsledku negatívnych rozhodnutí alebo ako odškodnenie obetí. Rozhodnutie nebude
pre žalovaných likvidačné, pretože v roku 2017 mal žalovaný 2/ zisk 71. mil. eur, žalovaný 3/ mal
majetok 23,29 mil. eur, obrat 38,59 mil. eur, vlastné imanie 3,77 mil. eur a zisk po zdanení 403 000
eur. Zástupkyňa žalovaného 2/ trvala na svojich námietkach s tým, že k zmene rozhodovacej praxe

NS SR prišlo bez rozhodnutia veľkého senátu výška je nepreukázaná a neprimeraná. Poukázala na
rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/578/2014, ktorý v roku 2015 za smrť až 3 blízkych osôb
priznal náhradu 45.000 eur a poukázal aj rozsudok vo veci Y. proti SR, kde súd matke za smrť dvoch
mal. detí spôsobenú úmyselným trestným činom priznal 25.000 eur. Na rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 25Co/202/2016 z 20.3.2017, ktorý priznal náhradu 7840 eur za smrť manželky a svokra,

Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/267/2016 z 11.5.2017, ktorý priznal 10.000 eur za smrť otca a 3000
za smrť starého otca, sp. zn. 9Co/8/2017 z 30.11.2017, ktorý priznal 15.000 eur za smrť otca mal.
dcére, obom rodičom 10.000 eur, bratovi 5.000 eur a družke 25.000 eur, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 9Co/130/2017 z 24.4.2018, ktorý priznal 8.000 eur za dve usmrtené osoby a to matku a dcéru matke,
4.000 eur za usmrtenie dcéry otcovi a 7.000 eur bratovi dvojčaťu, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

17Co/322/2017zo16.7.2018,ktorýpriznal15.000eurzasmrťsynaotcovia15.000eurbratovi.Osobitne
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/724/2015 z 31.10.2015 s ktorým sa
stotožňuje, ktorý priznal 10.000 eur každému z rodičov a 3.000 eur každému zo súrodencov. Poukázala
na to, že ani jeden zo žalovaných nie je pôvodcom zásahu a náhrada má slúžiť iba na zmiernenie
následkov. V záverečnej reči uviedla, že v konaní bolo preukázané, že intenzita vzájomných vzťahov

žalobkýň s nebohým nebola rovnaká, každá z nich bola k zosnulému v inom statuse a aj následky na
ich psychickom stave boli iné a nepreukázané. Namietala, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný, v prípade
úspechu bude iba plniť a preto by mal súd prihliadať na majetkové pomery pôvodcu zásahu, ktorý bol
odsúdený, trest prijal, čo má byť určitou formou morálnej satisfakcie pre žalobcov a nemal zlú povesť.Poukázala na kritériá vyjadrené v rozhodnutiach Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3456/2015 a I. ÚS
2844/2014. Navrhla žalobu zamietnuť alebo priznať výšku náhrady podľa týchto kritérií a žalobkyniam
priznať náhradu podľa pomeru ich úspechu a neúspechu. Právny zástupca žalovaného 3/ vyjadril

ľútosť a sústrasť žalobkyniam, namietal, že nie je pôvodom zásahu, že urobil všetky opatrenia na
jeho odvrátenie, aby jeho motorové vozidlá boli prevádzky schopné, že k zmene rozhodovacej praxe
neprišlo. Po výsluchu žalobkýň už nenamietal iba príbuzenský pomer k zosnulému. V záverečnej reči
uviedol,žehodnotaľudskéhoživotajenevyčísliteľná,pochopiteľnástrata,ktorúpociťujúpozostalí,avšak
náhrada musí byť primeraná a zodpovedajúca aktuálnej rozhodovacej praxi. Namietal, že rozhodujúce

sú majetkové pomery pôvodcu zásahu, že bolo preukázané, že intenzita vzájomných vzťahov žalobkýň
a zosnulého bola obdobná ako v iných fungujúcich rodinách. Žalobu navrhol zamietnuť.

13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
výsluchom žalobkýň a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili, boli doručené
protistrane a ich obsah nebol spochybnený a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré neboli

doručené alebo bol ich obsah spochybnený a to pracovnou zmluvou, dodatkom č. 1 k nej, evidenciou
dochádzky, zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, správou o povesti žalovaného 1/, časť
zápisnice o výsluchu poškodeného S. Y. z 8.8.2017 a žalovaného 1/ z 15.1.2018, evidenčnou kartou
vozidla, kalkuláciou opravy, oznámením o ukončení likvidácie, fotodokumentáciou, listom žalovaného 1/,
pracovným poriadkom žalovaného 3/ BC002, prehlásením žalovaného 1/, záznamom z opakovaného

oboznámenia zamestnancov, prezenčnými listinami, výňatkom z článku JUDr. D., rozhodnutia súdov,
výpisom z obchodného registra žalovaného 2/ a 3/, výpis z registra obyvateľov SR, z pripojeného
trestného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/44/2018 s uznesením o začatí trestného stíhania,
zápisnicou o výsluchu M. D. z 25.7.2017 a 16.1.2018, žalovaného 1/ z 25.7.2017 a 15.1.2018, S.
Y. z 8.8.2017 a 8.2.2017, žalobkyne 1/ z 10.8.2017 a 24.1.2018, znaleckým posudkom Ing. Y. W.-

H., uznesením o vznesení obvinenia, obžalobou, trestným rozkazom a za preukázané považoval
nasledovné skutočnosti:

14. V konaní nebolo sporné, z výsluchu žalobkýň a výsledkov lustrácií v registri obyvateľov SR na
žalobkyne 1/ až 3/ bolo aj preukázané, že R. K. bol synom žalobkyne 4/, manželom žalobkyne 1/ a

otcom žalobkyne 2/ a 3/. Žalobkyňa 4/ mala v čase smrti svojho syna 70 rokov, žalobkyňa 1/ mala 45
rokov, žalobkyňa 2/ mala 25 rokov a žalobkyňa 3/ mala 14 rokov. Z výsluchu všetkých žalobkýň bolo
preukázané, že zosnulý žil pred smrťou v spoločnej domácnosti s manželkou a svojimi dvoma dcérami.
S manželkou žil v dlhoročnom usporiadanom manželstve, mali spoločné záľuby a záujmy, chodili spolu
na dovolenky, počas pracovnej doby si zavolali, po práci chodili spolu domov, trávili spolu všetok voľný

čas, rozumeli si, boli na seba veľmi naviazaní a tak im to vyhovovalo, manželka nevedela bez manžela
ani zaspať a jej život je teraz prázdny. Aj obe dcéry boli na otca veľmi naviazané. Žalobkyňa 2/ bola
jeho prvou dcérou, od detstva s otcom trávila veľa času, otec sa o ňu staral v detstve a aj dospelosti jej
nosil obed do práce, po práci s mím chodila po práci na nákupy a na chalupu a spolu s rodičmi chodila
doposiaľ na spoločné dovolenky. Žalobkyňa 3/ bola na otca rovnako naviazaná, boli si blízki, všetko

spolu robili, matka jej správu o jeho smrti nemohla ani povedať a po nej sa jej zrútil celý svet. Zosnulý bol
v čase svojej smrti vitálny, bol zručný v domácnosti, aj na chalupe a staral sa a žil pre rodinu, pracoval,
mal príjem 700 eur, resp. 800 eur a privyrobil si 200 eur mesačne. Žalobkyňa 1/ pracovala a v súčasnosti
pracuje s príjmom 680 eur mesačne, poberá vdovský 180 eur mesačne. Žalobkyňa 2/ bola v čase smrti
otca zamestnaná na čiastočný úväzok s príjmom 250 eur mesačne, o ktorú prácu na krátky čas prišla

z dôvodu starostlivosti o žalobkyňu 1/, v súčasnosti pracuje s príjmom 750 eur v hrubom mesačne.
Žalobkyňa 3/ bola a aj je nezaopatrené dieťa, po skončení prázdnin sa vrátila do školy. Žalobkyňa 1/
na ňu poberá sirotský 120 eur mesačne. Matka zosnulého je vdova a mala jediného syn. V čase jeho
smrti nežili v spoločnej domácnosti a syn ju zvykol navštevoval niekoľko krát do týždňa po pracovnej
dobe. V súčasnosti sa s jeho manželkou a deťmi stretáva cez sviatky a žalobkyňa 3/ ju zvykne po škole

navštevovať. Nebola na zosnulého finančne odkázaná. Žalobkyňa 1/ a 4/ tvrdili, že od smrti manžela
a syna majú psychické problémy, pre ktoré museli vyhľadať odbornú pomoc, žalobkyňa 1/ užívala a
užíva lieky a zhoršili sa im fyzické zdravotné problémy, ktoré tvrdenia žalovaní namietali a žalobkyne ich
nepreukázali. Žalobkyňa 1/ uviedla, že psychickým problémom práceneschopná nebola Žalobkyne 2/ a
3/ nemuseli vyhľadať odbornú pomoc. Z výsluchu žalobkyne 1/ až 3/ bolo preukázané, že žalovaný 1/

sa im ospravedlnil iba písomne, so žalobkyňami 1/ a 2/ sa pri osobnom stretnutí po nehode nerozprával
a pri ďalšom osobnom stretnutí na súde ich nepozdravil a nepozrel sa na ne, rovnako so žalobkyňami
3/ a 4/, pre ktoré to bolo prvé osobné stretnutie. Žalobkyňa 4/ namietala proti tvrdeniam, žalovaného 3/,
že dodržal všetky opatrenia, pretože jeho zamestnanec za volantom zaspal.15. Zo správy o povesti žalovaného 1/ z Mestského úradu v Banskej Bystrici z 19.1.2018 bolo
preukázané, že je rozvedený, má dve dcéry, ktoré sú vydaté, býva sám, zaujíma sa o prírodu,

turistiku a šport. Z tejto správy, pracovnej zmluvy z 14.9.2015, jej dodatku z 30.8.2016 a z výpovede
konateľa žalovaného 3/ S. Y. v trestnom konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ bol od 31.8.2016 do
31.8.2017 zamestnaný u žalovaného 3/. Z jeho písomného prehlásenia žalovaného 1/ z 16.9.2015 bolo
preukázané, že sa oboznámil s internými predpismi žalovaného 3/ a to s pracovným poriadkom BC016,
ktorý žalovaný 3/ súdu nepredložil. Z pracovného poriadku BC002 vyplýva, ktorý bol prerokovaný so

zástupcom zamestnancov 29.1.2016, je účinný od 1.2.2016 a zamestnanci sú podľa neho povinní pri
výkone práce dodržiavať právne predpisy predchádzať škodám. Z časti prezenčnej listiny z 4.2.2016
a z 24.1.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ bol prítomný na opakovanom oboznámení zamestnancov na
vedenie motorového vozidla v zmysle zákona č. 124/2006 Z.z.. Zo záznamu žalovaného 3/ z 24.1.2017
bolo preukázané, že oboznámil svojich zamestnancov so zmenami právnych predpisov na zaistenie
BOZP najmä podľa charakteru vykonávanej práce pri vedení motorového vozidla a to zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke a vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa tento zákon vykonáva, pričom z
23 osôb, vyhovelo 23 osôb. Z evidencie dochádzky vyplýva, že žalovaný 1/ bol 21.7.2017 v práci od
7.00 hod. do 15.30 hod. Zo zápisníc o výsluchu žalovaného 1/, konateľa žalovaného 3/ S. Y., uznesení,
obžaloby a aj trestného rozkazu v trestnom konaní, bolo preukázané, že žalovaný 1/ bol 21.7.2017 o
13.00 hod. vyslaný na služobnú cestu z Y. do T. počas tejto cesty užíval vozidlo Fiat Ducato. Z evidenčnej

karty vozidla z 25.7.2017 a aj fotodokumentácie vyplýva, že držiteľom tohto vozidla bol žalovaný 3/
a bolo vo vlastníctve Tatra-leasing, s.r.o.. V konaní nebolo sporné a z výsluchu konateľa žalovaného
3/ aj preukázané, že žalovaný 1/ vozidlo užíval oprávnene a so súhlasom žalovaného 3/. Z výsluchu
žalovaného 1/ v trestnom konaní vyplýva, že niesol do T. vibračnú dosku, ktorú mal žalovaný 3/ podľa
zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí z 25.7.2017 v nájme. V konaní nebolo sporné, z

výsluchu žalovaného 1/, žalobkyne 1/, svedka M. D. v trestnom konaní, z uznesení, obžaloby a trestného
rozkazu z trestného spisu bolo preukázané, že 21.7.2017 v čase o 13.20 hod. v obci V. pri T. prešiel
žalovaný 1/ s týmto vozidlom náhle do protismeru, kde narazil do osobného motorového vozidla, ktoré
viedol R. K., ktorý pri nehode utrpel zranenia na následky, ktorých zomrel po prevoze do nemocnice
o 15.30 hod.. Žalobkyňa 1/, jeho spolujazdkyňa a žalovaný 1/ boli prevezení do nemocnice s ľahkými

zraneniami. Žalovaný 1/ v trestnom konaní 21.7.2017 a 15.1.2017 uviedol, že sa v deň nehody cítil
fyzicky aj psychicky dobre a v V. pri T. išiel rýchlosťou do 50 km a že mu je to ľúto. Pri prvom výsluchu
21.7.2017 uviedol aj to, že keď zbadal tabuľku s nápisom T. pomyslel si, že tam vyloží žabu a dá si kávu,
že žalobkyni 1/ po nehode na múriku a aj v sanitke hovoril, že ho to strašne mrzí, aj keď nevedel čo,
myslí si, že mal stratu vedomia alebo mikrospánok, nechcel obiehať a že sa s rodinou vysporiada. V

konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že zaslal žalobkyni 1/ dňa 27.7.2015 list, v ktorom sa jej
ospravedlnil za to, že šoféroval v osudný deň auto, ktoré im skrížilo cestu a spôsobilo tú najväčšiu stratu,
aká môže človeka postihnúť. V liste vyjadril ľútosť nad tým, či sa stalo, uviedol, že táto udalosť zasiahla
celú jeho rodinu, známych a zamestnávateľa, ktorí rovnako vyjadrili úprimnú sústrasť. Uviedol v ňom,
že nevie, čo spôsobilo to, že v tej chvíli neovládol auto a že prijme trestné stíhanie aj trest. Pri druhom

výsluchu 15.1.2018 uviedol, že zaslal ospravedlňujúci list, ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa
priznal aj keď si ho presne nepamätal, ale kvôli strate vedomia nevylučuje, že sa tak mohol stať. Svedok
nehody M. D. v trestnom konaní uviedol, že išiel v obci V. pri T. za vozidlom Fiat Ducato rýchlosťou 53
km/hod., keď toto vozidlo bez toho, aby dalo znamenie o zmene smeru jazdy a za situácie nevhodnej na
predbiehanie, bez toho, aby brzdilo alebo strhlo riadenie, prešlo do protismeru. Žalobkyňa 1/ v trestnom

konaní uviedla, že v obci V. pri T. im prešla nečakane asi 3 metre pred ich vozidlom do protismeru biela
dodávka, prešla plynulo, rútila sa na nich a nebrzdila. Vodič dodávky po nehode hovoril, že nevie, čo sa
stalo, asi zaspal, že je vyčerpaný a unavený, koľko má roboty. V sanitke rovnako s niekým telefonoval
a hovoril mu, že zaspal, pričom s ňou nekomunikoval. Zo znaleckého posudku Ing. Y. W.-H. v trestnom
konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ išiel vyššou rýchlosťou ako tvrdil a nesprávnou technikou t.j.

prejazdom do protismerného jazdného pruhu a do koridoru pohybu vodiča K. vytvoril z technického
hľadiska kolíznu situáciu. Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresný
dopravný inšpektorát v Nitre ČVS:ORP-96/DI-NR-2017 z 21.7.2017 vyplýva, že bolo začaté trestné
stíhanie pre prečin usmrtenia, pretože prišlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný 1/ sa plne nevenoval
vedeniu svojho vozidla, nejazdil pri pravom okraji cesty, keď s vozidlom náhle prešiel do protismeru,

kde prednou časťou vozidla narazil do oproti idúceho vozidla, ktorého vodič na následky zranení, ktoré
utrpel zomrel. Z uznesenia z 27.12.2017 bolo preukázané, že žalovanému 1/ bolo vznesené obvinenie
z prečinu usmrtenia. Z trestného rozkazu Okresného súdu Nitra z 27.4.2018, sp. zn. 5T/44/2018 bolo
preukázané, že žalovaný 1/ bol uznaný za vinného, že 21.7.2017 o 13.20 hod. viedol ako vodič osobnémotorové vozidlo Fiat Ducato v obci V. pri T., pričom v dôsledku porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, - vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke, § 4 ods. 2 písm. f) toho zákona - vodič nesmie viesť vozidlo,

ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou, §
9 ods. 1 veta prvá tohto zákona - vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo
pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, v dôsledku čoho prešiel s ním vedeným vozidlom
do protismeru, kde sa čelne zrazil s protiidúcim vozidlom, ktoré viedol R. K.. R. K. utrpel pri uvedenej
dopravnej nehode zranenia, ktorým v FN Nitra dňa 21.7.2017 o 15.30 hod, podľahol a žalobkyňa 1/

utrpela zranenia s dobou liečenia do 7 dní. Žalovaný 1/ svojim konaním inému z nedbanlivosti spôsobil
smrť a spáchal tento čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona. Tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Súd mu za to uložil trest odňatia slobody vo výmere 2
roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú domu 3 roky, trest zákazu viesť osobné motorové
vozidlo na 4 roky, povinnosť uhradiť žalobkyni 1/ škodu 3745,60 eur, Union zdravotná poisťovňa a.s.

škodu 542 eur a žalobkyňu 1/ odkázal zo zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilné konanie.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 19.5.2018. Žalovaný 1/ podal proti trestnému rozkazu v časti
náhrady škody žalobkyni 1/ odpor s tým, že plniť má žalovaný 2/. V konaní nebolo sporné, že vozidlo
malo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné postenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou u žalovaného 2/.

16. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

17. Podľa hlavy I čl. 8 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4.11.1950, ktorý
Československá federatívna republika ratifikovala 19.3.1992 a pre Slovenskú republiku sa stal záväzný
1.1.1993 právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie.

18. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

19. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom
a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

20. Podľa čl. 1 a 3 základných zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. (čl.
1) Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny

všestranne chráni. (čl. 2) Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža.
Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie
rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj
potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a
povinností. (čl. 3)

21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchtozásahovaabymubolodanéprimeranézadosťučinenie.(ods.1)Pokiaľbysanezdalopostačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. (ods. 2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (ods. 3)23. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

24. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä
úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť
vpravopripravomokrajivozovkyalebojazdnéhopruhu;toneplatípriobchádzaní,predchádzaní,otáčaní
alebo odbočovaní.

28. Podľa § 193 veta tretia zákona Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

29. V konaní bolo vykonaným dokazovaním a to výpoveďou žalovaného 1/, žalobkyne 1/ a svedka

nehody v trestnom konaní a zo znaleckého posudku v trestnom konaní preukázané, že žalovaný 1/
viedol 21.7.2017 o 13.20 hod. v obci V. pri T. svoje osobné motorové vozidlo tak, že sa nevenoval
plne jeho vedeniu a sledovaniu situácie v cestnej premávke, jeho schopnosť viesť vozidlo bola znížená
únavou a nejazdil vo svojom pruhu pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu, čím porušil
viaceré ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Žalovaný 1/ v dôsledku tohto prešiel

so svojom vozidlom do protismeru, kde sa jeho vozidlo zrazilo s osobným motorovým vozidlom, ktoré
viedol vodič R. K.. R. K. pri nehode utrpel zranenia, ktorých následkom po prevoze do nemocnice
21.7.2017 o 15.30 hod. podľahol. Žalovaný 1/ bol pre prečin jeho usmrtenia právoplatne odsúdený
trestným rozkazom súdu. Súd je týmto rozhodnutím v rozsahu podľa § 193 CSP viazaný, pričom to
ani nebolo v konaní sporné. V konaní bolo preukázané, že R. K. bol v čase svojej smrti ženatý so

žalobkyňou 1/, bol otcom žalobkyne 2/ a 3/ a synom žalobkyne 4/, ktoré si v konaní uplatňujú nárok
na ochrany ich osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a to práva na ich súkromie
a rodinný život, do ktorého bolo týmto protiprávnym konaním pôvodne žalovaného 1/ neoprávnene
zasiahnuté. Je nesporné, že žalovaný 1/ svojim protiprávnym konaním narušil celistvosť a integritu
rodiny žalobkýň, pretože zasiahol do ich práva na rodinný život a súkromie a spôsobil im ujmu, ktorej

následky sú trvalé a neodstrániteľné, pretože ochudobnenie žalobkýň v citovej oblasti je nenapraviteľné
a permanentné. V konaní boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti a to zavinené protiprávne
konanie žalovaného 1/, ktorým neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkýň a
spôsobil im nemajetkovú ujmu a aj príčinná súvislosť medzi týmto konaním a následkom. Vzhľadom
na závažnosť zásahu, ktorý bol trestným činom a jeho dôsledky a to stratu blízkeho príbuzného, nie je

morálne zadosťučinenie (nepeňažná satisfakcia) podľa § 13 ods. 1 Občianskeho poriadku dostatočné a
žalobkyniam vzniklo právo na relutárnu náhradu a preto je priznanie zadosťučinenia v peniazoch podľa
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka opodstatnené a spravodlivé, pretože takáto náhrada môže aspoň
čiastočne prispieť k zmierneniu ich ujmy, čo aj je zmyslom tejto právnej úpravy.

30. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

31. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.32. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

33. Žalovaný 1/ v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s odôvodnením, že za
ujmu spôsobenú týmto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti zodpovedá jeho
zamestnávateľ podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pretože bol prevádzkovateľom vozidla
zodpovedá aj podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Súd na návrh žalobkýň po predbežnom právnom

posúdení pribral zamestnávateľa žalovaného 1/ do konania ako žalovaného 3/ a následne na základe
späťvzatia žaloby proti žalovanému 1/, konanie proti nemu v celom rozsahu zastavil. V konaní nebolo
sporné a aj bolo preukázané, že žalovaný 1/ bol v čase neoprávneného zásahu zamestnaný u
žalovaného 3/ a vykonával pre žalovaného 3/ prácu na základe jeho poverenia a s jeho súhlasom
a k zásahu prišlo v súvislosti s plnením si jeho pracovných povinností. Pretože žalovaný 3/ použil
žalovaného 1/ na výkon svojej činnosti zodpovedná za nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobkyniam podľa

§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie sa na tento právny vzťah použije s poukazom
na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.9.2013 sp. zn.
3Cdo/228/2012. Žalovaný 3/ v priebehu konania preukazoval to, že vynaložil všetko úsilie, ktoré od neho
možno požadovať, aby zabránil porušeniu povinností žalovaným 1/ a vzniku ujmy a to školeniami svojich
zamestnancov a poskytovaním prevádzky schopných vozidiel. Tieto tvrdenia neboli v konaní sporné,

ale sporné bolo to, či vynaložil aj všetko úsilie na to, aby jeho prevádzky schopné vozidlo viedol vodič,
ktorého schopnosti nie sú znížené vplyvom plnenia si pracovných povinností, čo žalobkyňa 4/ namietala,
pričom jej tvrdenia aj boli prvým výsluchom žalovaného 1/ a rozhodnutím trestného súdu preukázané.
Pretože v konaní bolo preukázané, že ujmu žalobkyniam spôsobil jeden zo zamestnancov žalovaného
3/ zavineným porušením svojej právnej povinnosti v rámci plnenia svojich pracovných povinností,

nemôže sa žalovaný 3/ zamestnávateľ ako celok úspešne zbaviť svojej zodpovednosti s poukazom na
ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Obrana žalovaného 3/ ohľadne nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie je preto nedôvodná. Žalobkyne netvrdili, že by žalovaný 3/ zodpovedal za spôsobenú
ujmu aj podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ako prevádzkovateľ vozidla, tak ako sa bránil žalovaný 1/.
Pretože tieto skutkové okolnosti neboli predmetom žaloby, súd sa nimi nezaoberal.

34. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

35. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

36. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania

poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody

priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

38. V konaní bola sporná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/, ktorý namietal, že povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla sa
nevzťahuje na nároky žalobkýň ako pozostalých titulom ochrany ich osobnosti, pričom poukázal na

viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Je nesporné je, že táto otázka
bola v posledných rokoch predmetom viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu, Ústavného súdu SR
a aj Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ v rozsudku 24.10.2013 R. C-22/12 vo veci prejudiciálnej
otázky rozhodol, že povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenejblízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR
sa skutočne v tejto otázke najskôr prikláňala k názoru, že tieto nároky pozostalých nie sú zahrnuté do
zákonného poistného krytia (rozhodnutie NS SR z 20.4.2011 sp.zn. 4 Cdo 168/2009 a 31.3.2016 sp.zn.

3 Cdo 301/2012). Ústavný súd SR sa týmito otázkami zaoberal touto problematikou v rozhodnutiach
z 29.4.2015 sp. zn. I. ÚS 206/2015, z 16.12.2015 sp. zn. III. ÚS 646/2015, z 16.12.2015 sp. zn.
III. ÚS 645/2015, z 17.8.2016 sp. zn. I. ÚS 474/2016. A aj keď niektorí sudcovia vyjadrili odlišné
stanovisko Ústavný súd SR v rozhodnutí z 11.10.2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktorým sťažnosť pre
porušenie zákona ako zjavne neopodstatnenú odmietol uviedol, že extenzívny výklad pojmu "škoda"

použitý v Zákone o povinnom zmluvnom poistení nie je aplikáciu práva contra legem, ale ide o
zaužívané výkladové postupy a rešpektovanie súvislostí dotknutých právnych inštitútov a kategórií, ktoré
umožňuje zmysluplne zahrnúť pod zákonnú terminológiu aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu aprobovanú
inabstractovustanoveniachObčianskehozákonníkaoochraneosobnostiatakýtozáverniejeprejavom
svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti, pričom takýto široký výkladom pojmu § 4 PZP je ústavne
aj konformný, ako aj eurokonformný. Najyvšší súd SR následne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo

1361/2015 dospel k opačnému názoru ako dovolacie senáty v skorších veciach. Uznesením z 26.6.2017
preto postúpil vec podľa § 46 ods. 1 CSP na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát
po vyžiadaní vyjadrení strán sporu a stanovísk Ministra spravodlivosti SR a generálneho prokurátora
SR súladných s jeho názorom oznámil stranám sporu, že rozsudok vyhlási 21.9.2017, čomu však
neprišlo, pretože žalovaná poisťovňa vzala dovolanie späť a veľký senát konanie zastavil. Následne sa

Najyvšší súd SR v konaní sp. zn. 1Cdo/156/2017 vyjadril, že sa nestotožňuje s názormi vyjadrenými v
rozhodnutiach senátov 3C a 4C. K rovnakému právnemu názoru sa prikláňa aj aktuálna rozhodovacia
prax NS SR a to v rozsudku z 31.7.2017 sp.zn. 6MCdo/1/2016, ktoré bolo publikované v zbierke súdnych
rozhodnutí pod R 61/2018 a a odvolacích súdov napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 15.3.2017
sp.zn. 5Co 133/2016, Krajského súdu v Nitre z 30.11.2017 sp.zn. 9Co/8/2017 a Krajského súdu v

Košiciachz15.3.2018sp.zn.3Co/10/2017.Pretoženárokžalobkýňnanáhradunemajetkovejujmy,ktorá
im bola spôsobená smrťou ich blízkej osoby je nesporne zahrnutý do zákonného poistného krytia podľa
zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu je námietka nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 2/ nedôvodná.

39. V konaní bola sporná výška požadovanej peňažnej satisfakcie, ktorú žalovaní namietali s tým, že
je neprimeraná, pričom poukazovali na rozhodnutia iných súdov, ktoré pozostalým priznali náhradu
nemajetkovej ujmy v nižšej výške, namietali, že žalobkyne nepreukázali všetky dôsledky tohto zásahu,
podľa žalovaného 3/ ani žiadne osobitné okolnosti na zvýšenie náhrady a poukazovali na rôznu intenzitu
vzájomnýchvzťahovzozosnulým.Žalobkynetrvalinatom,žepožadovanávýškajeprimeranávzhľadom

na posun v rozhodovacej praxi súdov, ktoré označili, ktoré tvrdenia namietali žalovaní a rovnako označili
iné rozhodnutia súdov. Nesporné je, že výška peňažného zadosťučinenia je predmetom voľnej úvahy
súdu, avšak ani takéto rozhodnutie nemôže byť arbitrárne a svojvôľne a preto súd musí pri rozhodovaní
zohľadňovaťokolnosti,priktorýchprišlokneoprávnenémuzásahu,závažnosťvzniknutejujmyavsúlade
so zásadou rovnosti musí rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a to aj s poukazom na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 288/2017. Súd v konaní skúmal kritéria zhrnuté v náleze Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14, na ktorý poukázal aj žalovaný 2/. Na strane žalobkýň ako poškodených
súdskúmalintenzituichvzájomnéhovzťahususmrtenýmmanželom,otcomasynom,ichvekajehovek,
otázku vzájomnej hmotnej závislosti a prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Na na strane žalovaného 2/
ako škodcu súd skúmal jeho postoj k protiprávnemu konaniu a jeho majetkové pomery, pretože škoda

bola podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka ním spôsobená a preto boli tieto námietky nedôvodné.

40. V konaní bolo preukázané, že usmrtený mal v čase smrti 47 rokov a jeho manželka mala 45 rokov,
žili dlhodobo v harmonickom manželskom vzťahu, trávili spolu všetok voľný čas a spoločne vychovávali
dve deti. Napriek tomu, že žalobkyňa 1/ nepreukázala lekárskymi správami svoje zdravotné problémy,

bolo výsluchom všetkých žalobkýň preukázané, že stratu svojho manžela prežívala a aj prežíva veľmi
úkorne v dôsledku takého intenzívneho partnerského vzťahu s usmrteným manželom, ktorý podľa
názoru súdu nie je bežný. V konaní bolo preukázané, že dcéry usmrteného mali v čase jeho smrti 25 a
14 rokov, obe boli od detstva doposiaľ na otca naviazané, žili s ním a teda oboma rodičmi v spoločnej
domácnosti a chodili spolu na dovolenky, otec sa o ne staral, trávili spolu voľný čas a boli si blízki. Matka

usmrteného mala v čase jeho smrti 70 rokov, bola vdova a bol to jej jediný syn a napriek tomu, že rovnako
nepreukázala lekárskymi správami svoje zdravotné problémy, bolo preukázané, že ich vzájomný vzťah
so synom bol intenzívny a pravidelne stretávali, hoci spolu nežili v jednej domácnosti. V konaní bolo
preukázané, že vo vzťahu hmotnej závislosti bola k usmrtenému iba jeho maloletá dcéra žalobkyňa3/, plnoletá dcéra žalobkyňa 2/ a manželka žalobkyňa 4/ boli a aj sú zamestnané a majú príjem. Aj
keď nesporne prišlo k zníženiu životnej úrovne rodiny, stratou jej pracujúceho člena, je táto strata vo
vzťahu k žalobkyni 1/ a 3/ čiastočne vykompenzovaná vdovským a sirotským dôchodkom. Žalobkyňa

4/ netvrdila a nepreukazovala, že by bola od syna hmotne závislá. Súd pri určovaní výšky náhrady
zohľadnil, že hoci vzájomný vzťah žalobkýň a usmrteného bol intenzívny, nebol rovnako intenzívny a
ani dopad protiprávneho konania do ich práv nebol rovnaký a preto súd pri určovaní výšky náhrady
medzi nimi diferencoval. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že najintenzívnejší vzájomný
vzťah bol medzi usmrteným a jeho manželkou žalobkyňou 1/ a aj dopad do jej osobnostných práv bol

najvyššej intenzity, pretože stratila pri nehode, pri ktorej bola prítomná, celoživotného partnera, s ktorým
žila dlhodobo v harmonickom zväzku, pričom však súd zároveň zohľadnil aj to, že nebola od manžela
hmotne závislá. Preukázané bolo, že intenzívny bol aj vzťah žalobkýň 2/ a 3/ k otcovi, aj keď dopad do ich
osobnostných práva nebol taký ako u matky. Vzhľadom na to, že žalobkyňa 2/ bola prvorodenou dcérou,
hoci nebola na otcovi hmotne závislá a žalobkyňa 3/ bola maloletá a preto bola na otcovi hmotne závislá,
súd ich vzťah vzájomný vzťah vyhodnotil ako rovnako intenzívny. Súd nespochybňuje to, že matka

jediného syna mala so synom intenzívny vzťah, čoho dôkazom sú aj jeho pravidelné návštevy u matky
a pretože je vdova spoliehala sa vo všetko na syna. Súd však zohľadnil to, že spolu nežili dennodenne
v spoločnej domácnosti a nebola od syna hmotne závislá. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 3/ sa
žalobkyniam ospravedlnil a vyjadril ľútosť nad neoprávneným zásahom a hoci to žalobkyne namietali,
súd tento postoj zohľadnil. V konaní však preukázané aj to, že žalovaný 3/ neurobil všetky prevenčné

opatrenia na odvrátenie ujmy podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Z priebehu trestného konania a
listu žalovaného 1/ bolo preukázané, že aj osoba, ktorú na svoju činnosť použil a to žalovaný 1/ ako
pôvodca zásahu sa žalobkyniam ospravedlnil. Urobil tak však len písomne a aj keď sa ku skutku
priznal, prijal trestné stíhanie a uložený trest a v jeho konaní neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti,
svojim ďalším postojom v konaní voči žalobkyniam nespĺňal ani elementárne základy slušnosti a preto

súd túto jeho satisfakciu zohľadnil iba čiastočne. V konaní nebolo sporné, že žiadna iná satisfakcia
nebola žalobkyniam poskytnutá a ani to, že majetkové pomery žalovaného 2/ nie sú nepriaznivé. Súd
zohľadnil aj rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach a to tie, ktoré označili strany, ale aj tie, o
ktorých má vedomosť z vlastnej rozhodovacej činnosti. Hoci prišlo k posune v rozhodovaní, čo do výšky
priznávaných súm, nebolo to v takom časovom horizonte, ako tvrdili žalobkyne. Rozhodnutia, ktoré

označili sú z roku 2015 a všetkými s výnimkou jedného priznali súdy náhradu nemajetkovej ujmy iba
jednému oprávnenému pozostalému manželovi za smrť manželky a to rozsudkom Krajského súdu v
Trnave z 1.7.2015 sp. zn. 24Co/368/2015 vo výške 40 000 eur, rozsudkom Krajského súdu v Trenčín z
20.5.2015 sp. zn. 4Co/658/2014 vo výške 50 000 eur a rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 9.9.2018
sp. zn. 7Co/578/2014 vo výške 45 000 eur za smrť manželky a dvoch detí. Iba rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 30.7.2015 sp. zn. 12Co/465/2014 bola priznaná náhrada pozostalej manželka
za smrť manžela a každému z pozostalých maloletých detí za smrť otca vo výške 33 500 eur. Súd
prihliadol na aktuálne obdobné rozhodnutia z roku 2017 a to Krajského súdu v Nitre z 11.5.2017 sp.
zn. 9Co/267/2016, ktorý priznal plnoletej dcére za smrť otca, na ktorého bola naviazaná, pretože ju od
smrti matky vo veku jej 5 rokov sám vychovával 10.000 eur, Krajského súdu v Nitre z 30.11.2017 sp.

zn. 9Co/8/2017, ktorý priznal náhradu mal. dcére za smrť otca 15 000 eur, každému z rodičov, ktorí so
synom nežili v spoločnej domácnosti 10.000 eur a jeho družke 25.000 eur. Súd poukazuje aj na ostatné
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 24.4.2019 sp. zn. 25Co/273/2018, ktorý priznal nižšie sumy a to
manželke za smrť manželka náhradu vo výške 20 000 eur a každej z jeho dcér náhradu vo výške 15
000 eur.

41. Je nesporné, že ujma, ktorá bola žalobkyniam spôsobená je nenapraviteľná, ale prisúdená výška
musí pôsobiť na zodpovedný subjekt tak, aby sa snažil obdobným zásahom predchádzať a nemá byť
predmetom obohacovania sa pozostalých. Súd preto pri zohľadnení všetkých kritérií a porovnaním
s rozhodnutiami iných súdov rozhodol, že žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur, žalobkyni 2/ vo výške 15 000 eur, žalobkyni 3/ vo výške 15
000 eur a žalobkyni 4/ vo výške 10 000 eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pretože
žalobkyne požadovali zaplatiť plnenie v lehote 3 dni od právoplatnosti, proti čomu žalovaní nenamietali,
rozhodol súd, že priznané plnenie sú povinní podľa § 232 ods. 3 CSP zaplatiť žalobkyniam v lehote 3
dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Pretože žalovaní nie sú solidárni dlžníci, rozhodol súd, že plnením

jedeného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého plniť.

42. O náhrade trov konania vo vyhovujúcej časti rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a žalobkyniam
priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %, pretože boli celkom úspešné čodo základu nároku, aj keď nie čo do priznanej výšky nároku, pričom žalovaní neuviedli žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP a ani ich súd nevzhliadol. Aj v tomto konaní je potrebné
aplikovať zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, ale tým, že žalobkyniam bola priznaná aspoň časť

nároku, boli čo do právneho základu nároku celkom úspešné a preto majú nárok na náhradu trov v
rozsahu 100 % proti neúspešným žalovaním 2/ a 3/. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 71/2019-12 z 07.02.2019, ktorý sťažnosť pre porušenie zákona rozhodnutím
súdu, ktorý takto postupoval odmietol. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom bude vychádzať z priznanej sumy.

43. Pretože žalobkyňa vzala žalobu späť pred začatím pojednávania, súd konanie o žalobe žalobkyne
1/ o zaplatenie škody 3745,60 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 11.11.2017 do zaplatenia
zastavil podľa § 145 ods. 2 veta druhá CSP. Súd rozhodol o zastavení konania v tejto časti len proti
žalovanému 2/, pretože proti žalovanému 1/ bolo zastavené celé konanie a žalovaný 3/ nebol v tom
čase stranou sporu. O náhrade trov konania v tejto časti rozhodol súd rovnako podľa § 262 ods. 1 CSP

a hoci zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP zavinila žalobkyňa 1/, žalovanému 2/ žiadne trovy
nevznikli a tak mu ich náhradu nepriznal.

44. Pretože žalobkyniam bola nemajetková ujma spôsobená trestným činom, boli podľa § 4 ods. 2 písm.
j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodené od

platenia súdneho poplatku. Pretože súd ich žalobe čiastočne vyhovel, rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta
prvá tohto zákona, že žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa položky 7b
sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkov 1866 eur a to podľa písm. a) vo výške 66 eur a
písm. b) vo výške 1800 eur, pretože 3 % z 60 000 je 1800 eur s tým, že plnením jedeného s nich zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého plniť.

Poučenie:

Proti výroku I. až V. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Proti výroku VI. tohto rozsudku nie je odvolanie prípustné (§ 355 odsek 2 CSP v spojení s § 357 CSP)