Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010335
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7218010335.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10.9.2020 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
V. T., nar. XX.X.XXXX v G.,
trvale bytom G., N. 7;
toho času O. XXX, okres O.

j e v i n n á, ž e

dňa 25.5.2015 v Košiciach na ulici H. Z. XXX podvodným spôsobom uzatvorila s poškodenou L. O.
zmluvu o pôžičke na sumu 11.300,- EUR s termínom splatnosti 30.6.2015, pričom už v čase uzatvorenia
pôžičky vedela, že nebude schopná splniť svoj dlh, nakoľko už v tom čase mala iné nesplatené záväzky
vo výške 108.934,05 EUR a následne bol na jej majetok vyhlásený konkurz, požičanú sumu doposiaľ
nevrátila, čím takto L. O. spôsobila škodu vo výške 14.918,- EUR,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu;

t ý m s p á c h a l a

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanej podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovanú nahradiť poškodenej L. O. nar.
XX.X.XXXX, bytom H. č. 2, T., okres G.-okolie spôsobenú škodu vo výške 8.049,- EUR.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú L. O. so zvyškom uplatneného nároku
na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal v trestnej veci obžalovanej V. T. obžalobu pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorý mala obžalovaná spáchať tak, ako

je uvedené vo výroku. V prejednávanej veci súd vyniesol odsudzujúci rozsudok dňa 20.6.2019. Na
podklade odvolania obžalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.: 4To/114/2019 uznesením
zo dňa 5. 2. 2020 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Okresnému súdu vytýkal, že dôkazy svedčiace v neprospech obžalovanej, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané, neboli presvedčivo a logicky vyhodnotené. S prihliadnutím na

námietky uplatnené obžalovanou v odvolacom konaní zároveň uložil okresnému súdu, aby opakovane
preveril,
- či bola podaná žiadosť o úver,
- dôvod neakceptácie úverovej zmluvy,
- či bol potrebný ručiteľ, ak áno, kto mal byť tým ručiteľom,

- z akého dôvodu banka odstúpila od zmluvy,
- a ako boli o tom vyrozumené strany.
Vzhľadom ku skutočnosti, že rozsudok bol zrušený v celom rozsahu, okresný súd považuje za potrebné
zhrnúť výsledky predchádzajúceho dokazovania. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie
výsluchom obžalovanej, výsluchom poškodenej L. O., svedkov - L.. I. S., S. O., prečítaním listinných

dôkazov a správ, na podklade ktorých súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku v rozsudku.
Obžalovaná V. T. na hlavnom pojednávaní nepoprela spáchanie žalovaného skutku s tým, že svoje
konanie nepovažovala za trestný čin. O vzťahu k poškodenej potvrdila, že pred spáchaním skutku boli
dlhoročné kamarátky. Poškodená zamestnaná ako vedúca školskej jedálne a obžalovaná v tom čase
bola sprostredkovateľka finančných služieb. V tom čase však nespĺňala podmienky na získanie úveru.

Nemala žiadne úspory, mala niekoľko pôžičiek, ktoré riadne splácala. Namietala však, že ich výška
nebola 108.934,- EUR, ako je uvedené vo výroku obžaloby, ale len polovica z tejto sumy. Keďže bola
vo finančnej núdzi, požiadala poškodenú L. O., aby si vybavila úver a peniaze jej odovzdala. Pritom sa
obžalovaná zaviazala, že úver za poškodenú bude splácať a uistila ju, že celý úver zaplatí do konca júna
2015 z úveru, ktorý mala získať jej sestra (S. O.) z Prvej stavebnej sporiteľne. Poškodená L. O. jej za

týmto účelom odovzdala fotokópiu svojho občianskeho preukazu a podpísala jej žiadosť o poskytnutie
úveru v Poštovej banke vo výške 7.000,- EUR. Keď obžalovaná zistila, že L. O. by mohol byť schválený
úver až do výšky 11.300,- EUR, telefonicky to oznámila poškodenej L. O.. Tá sa najprv zdráhala, aby
obžalovaná vybavovala úver v maximálne možnej výške, napokon s tým súhlasila. Finančné prostriedky,
ktoré L. O. získala úverom 27.5.2015 ešte toho istého dňa poslala obžalovanej na účet jej príbuzného.

Obžalovaná na svoju obhajobu uviedla, že peniaze chcela poškodenej vrátiť z úveru, ktorý mala mať
schválený jej sestra (S. O.) v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 40.200,- Eur a mal byť vyplatený
v polovici júna 2015. V polovici júna 2015 sa dozvedela, že úver jej sestre vyplatený nebude a že
jeho výplata bude stornovaná. Peniaze, ktoré od poškodenej dostala už minula, preto ich nemohla
poškodenej vrátiť.

Ohľadom okolností, ktoré predchádzali vyplateniu úveru poškodenej obžalovaná uviedla, že žiadosť
o úver a ďalšie písomnosti týkajúce sa vyplatenia úveru v Poštovej banke podpisovala poškodená
L. O. osobne a za prítomnosti riaditeľky pobočky Poštovej banky L.. I. S., ktorá za Poštovú banku
"Zmluvu o úvere " podpisovala. Obžalovaná však túto zmluvu L. O. neodovzdala, lebo úver mala splácať
obžalovaná spolu so sestrou. Z uvedeného úveru splatili asi 10 splátok. Keď jej poškodená oznámila, že

úver nie je splácaný, obžalovaná sa odmlčala. Očakávala, že sa jej bude finančne lepšie dariť. Nakoniec
sa zamestnala ako opatrovateľka s príjmom okolo 500,- EUR mesačne. Uviedla, že keď bude pracovať,
svoj dlh poškodenej uhradí.

Aj poškodená L. O. vo svojej výpovedi potvrdila, že ju obžalovaná v máji 2015 požiadala o pôžičku vo

výške 7.000,- EUR pod zámienkou, že ich potrebuje pre svojho synovca, ktorý si chcel kúpiť byt v Prahe.
(Jednalo sa o syna sestry obžalovanej - S. O., ktorého poznala aj poškodená.) Obžalovaná jej sľubovala,
že jej peniaze vráti do konca júna 2015 z peňazí, ktoré mala dostať vo forme stavebného úveru.
Poškodená žiadosť obžalovanej najprv odmietla. O niekoľko dní ju obžalovaná navštívila aj spolu so
sestrou S. O. a naliehala na ňu, aby jej požičala 7.000,- EUR. Pritom zdôraznila, že aj ona jej niekoľkokrát

pomohla. Opäť ju ubezpečovala, že jej peniaze v krátkej dobe vráti. Keďže sama toľko peňazí nemala,napokon sa dala presvedčiť, že obžalovanej požičia peniaze z úveru, ktorý jej mala obžalovaná vybaviť.
Za týmto účelom obžalovanej odovzdala fotokópiu občianskeho preukazu, potvrdenie o výške príjmov
a podpísala splnomocnenie, aby za ňu obžalovaná mohla konať v banke. Poškodená zdôraznila, že

všetky zmluvy a žiadosti jej menom podpísala obžalovaná a že osobne v Poštovej banke za účelom
podania žiadosti o úver ani za účelom podpisu zmluvy nikdy nebola. Potvrdila, že podpisy na žiadosti
o poskytnutie úveru, na rozhodcovskej zmluve, ani na zmluve o spotrebiteľskom úvere (na č.l. 80-90)
nie sú jej pravými podpismi. Zmluvu o úvere jej obžalovaná nikdy neodovzdala.
Po čase jej obžalovaná telefonovala, že vybavila pôžičku vo výške 11.300,- EUR. Keď jej táto suma

prišla, obžalovanej zaslala 11.100,- EUR prevodným príkazom na účet, ktorého číslo jej obžalovaná
poslala mailom s tým, že 200,- EUR si mohla nechať pre seba.
Koncom júna 2015 obžalovaná oznámila poškodenej, že stavebný úver sa nepodarilo vybaviť a
požiadala ju, aby zaplatila prvú splátku úveru s tým, že ostatné splátky vo výške 172,- EUR mesačne
jej bude splácať. Obžalovaná jej doposiaľ poslala iba 2.123,- EUR, hoci do jej výsluchu pred súdom
uhradila Poštovej banke sumu 8.049,- EUR. Napokon obžalovaná peniaze na splátky úveru prestala

posielať, neodpovedala jej na telefonáty ani na SMS správy. Po dohode s advokátom bola preto podať
na obžalovanú trestné oznámenie. Poškodená nemá vedomosť o tom, na aký účel obžalovaná peniaze
použila a nevie ani z akého dôvodu jej peniaze nevrátila.
Svedkyňa Mgr. S. O. vypovedala v tom význame, že v inkriminovanej dobe spolu so sestrou
(obžalovanou) potrebovali peniaze na rekonštrukciu rodičovského domu a finančnú pomoc pre jej

syna. Peniaze, ktoré získali od L. O. chceli vrátiť z úveru, ktorý mala schválený. To, že úver jej
vyplatený nebude, sa dozvedela niekedy medzi 10. - 15. júnom 2015. V tom čase už peniaze od L. O.
nemali, lebo zaplatili nejaké faktúry. Svedkyňa S. O. potvrdila, že ich finančná situácia nebola dobrá.
Zabezpečenie úveru založením záložného práva k rekonštruovanej nehnuteľnosti neprichádzala do
úvahy, lebo nehnuteľnosť bola založená v prospech iného úverového vzťahu, ktorého účastníkom bol

jej syn. Svedkyňa Mgr. S. O. na otázku poškodenej uviedla, že obžalovaná sa jej vyhýbala preto, lebo
vzniknutú situáciu nevedela riešiť.
Svedkyňa L.. I. S. v inkriminovanom čase pracovala ako riaditeľka pobočky Poštovej banky v Košiciach.
Potvrdila, že poskytovanie úverov zabezpečovali prostredníctvom maklérskej spoločnosti, v ktorej
pôsobila aj obžalovaná V. T.. Svedkyňa popísala mechanizmus poskytovania úverov s tým, že za

správne vyplnenie požadovaných písomností a za to, že žiadosť o úver bude osobne podpísaná
žiadateľom, zodpovedal maklér. Po spracovaní bola žiadosť o úver odoslaná do ústredia. O schválení
úveru a zaslaní peňazí žiadateľovi bol maklér informovaný. Až po prešetrovaní prejednávaného prípadu
došlo k tomu, že úverové zmluvy boli podpisované pod kamerami len na pobočke banky.
Narozdiel od výpovede obžalovanej svedkyňa L.. I. S. nepotvrdila, že by bola osobne prítomná pri

schvaľovaní a vybavovaní úveru v prospech poškodenej L. O., ako tvrdila obžalovaná. Postup pri
vybavovaní úveru popisovaný obžalovanou svedkyňa L.. I. S. označila za nepravdivý. Poškodená mohla
získať úver iba v požadovanej alebo nižšej výške. Nestávalo sa, aby žiadateľ dostal vyššiu sumu
akú požadoval. Možnosť výšky poskytnutého úveru už v tom čase bolo možné zistiť na podklade
namodelovania situácie prostredníctvom úverovej kalkulačky, ktorá v tom čase už bola dostupná.

V prejednávanej veci boli vykonané aj listinné dôkazy. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi
obžalovanou a poškodenou vyplýva, že obžalovaná si od poškodenej požičala 11.300,- EUR, ktoré
sa zaviazala vrátiť do 30.6.2015. Z oboznámeného bankového výpisu a e-mailovej správy vyplýva, že
poškodená zaslala 11.100,- EUR obžalovanej na účet, ktorého číslo jej obžalovaná oznámila. Zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere "Dobrá pôžička" bolo preukázané, že túto uzatvorila poškodená v Poštovej

banke prostredníctvom obžalovanej (ako splnomocneným predajcom) dňa 26.5.2015. Tomu zodpovedá
aj písomné vyjadrenie Poštovej banky (z 15.2.2017), podľa ktorého úver v prospech poškodenej L.
O. sprostredkovala obžalovaná V. T. ako maklérka spoločnosti B.. Je potrebné zdôrazniť, že pri
vykonávaní uvedených dôkazov poškodená poprela, aby podpis pri jej mene na uvedenej zmluve
a ďalších súvisiacich písomnostiach bol jej vlastný. Z bankových výpisov predložených poškodenou

vyplýva, že obžalovaná jej poslala 9 splátok z účtov O. O. a U. T. v období od 23.7.2015 do 18.5.2016. Z
emailovej komunikácie je možné vyvodiť nekritický postoj obžalovanej ku skutku, ktorého sa dopustila. Z
písomností týkajúcich sa konania na vyhlásenie konkurzu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I, pod sp. zn.: 31K/56/2015 je zrejmé, že obžalovaná sama v podanom návrhu deklarovala záväzky
vo výške 108.934,- EUR.

V súlade s pokynom uvedeným v uznesení Krajského súdu Košice sp. zn.: 4To/114/2019 zo dňa
5.2.2020 okresný súd vykonal a doplnil dokazovanie v takom rozsahu, ako mu bolo nariadené.
Zo správy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., Bratislava, zo dňa 27. 7. 2020 bolo zistené, že kópia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere číslo 1297282 8 07 zo dňa 10.6.2015 zodpovedá exempláru zmluvy, ktorý nasvoju obhajobu predložila obžalovaná. Uvedená správa dosvedčila tvrdenie obžalovanej, že žiadosť o
úver bola jej sestre S. O. na cieľovú sumu 45.000,- EUR schválená. Z uvedenej správy však vyplýva
aj to, že táto zmluva po schválení úverovej žiadosti bola zaslaná S. O. na to, aby ju podpísala, podpis

úradne overila a doručila Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bratislava. V predmetnom prípade exemplár
zmluvy s overeným podpisom S. O. však Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. doručený nebol. Naopak, PSS,
a.s. potvrdila, že obdŕžali žiadosť S. O. zo dňa 2. 7. 2015 o stornovanie žiadostí o úvere s odôvodnením,
že "sa zmenila rodinná situácia a ručiteľ odmietol úverovú zmluvu podpísať". V žiadosti vystupovala
ako dlžníčka S. O. narodená 29. 8. 1957. Ako ručiteľ vystupoval O. S. nar. X. X. XXXX. PSS, a.s. tak

neodstúpila od úverovej zmluvy bezdôvodne, ako tvrdí obžalovaná, ale preto, že jej sestra S. O. sama
stornovala úverovú žiadosť, o čom bola oboznámená listom zo dňa 31. 7. 2020. Uvedené skutočnosti
vyplývajú aj z príloh, ktoré zodpovedajú z obsahu dožiadania.
Napodkladevykonanéhodokazovaniamalsúdzariadnepreukázané,žeskutoksastalažehospáchala
obžalovaná, ktorá svojím konaním naplnila pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej. Objektívna stránka je

daná tým, že obžalovaná na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedla niekoho do omylu a
spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu (presahujúcu sumu 2.600,- EUR.) Subjektívna stránka
je preukázaná vo forme priameho úmyslu.
Zo spáchania trestného činu je obžalovaná usvedčená najmä výpoveďou poškodenej, ktorá podvodné
konanie obžalovanej podrobne popísala. Zdôraznila, že obžalovaná zneužila jej dôveru, keď peniaze

od nej vylákala pod zámienkou, že ich súrne potrebuje a zároveň ju presvedčila, že jej peniaze v krátkej
dobe vráti.
Obhajoba obžalovanej spočívajúca v tvrdení, že vrátenie dlhu jej bolo znemožnené postupom Prvej
stavebnej sporiteľne, a.s., ktorá S. O. bezdôvodne odmietla vyplatiť úver, bola jednoznačne vyvrátená.
V čase získania peňazí od poškodenej ešte nemohla preukázať, že jej sestra má schválený úver v Prvej

stavebnej sporiteľni. Zo správ vyžiadaných od Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. je nepochybné, že S. O.
mala schválený úver až 10.6.2015. Žiadosť o poskytnutie úveru však sama stornovala dňa 2.7.2015.
Tomu nasvedčujú písomnosti, ktoré uvedené tvrdenia náležite potvrdzujú. Preto tvrdenie obžalovanej
ohľadom možnosti splatenia pôžičky poškodenej boli nepravdivé. O podvodnom úmysle obžalovanej
svedčí aj spôsob spáchania trestného činu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Obžalovaná sama

priznáva, že jej finančná situácia nebola dobrá. Pritom nemala konkrétnu predstavu, akým spôsobom
svoju situáciu vyrieši. Od počiatku vedela, že pôžičku poškodenej nevráti. Bolo preukázané, že v
inkriminovanom čase mala voči iným veriteľom záväzky vo výške 108.934,- EUR, ktoré splácať
nedokázala. Námietka obžalovanej, že iným veriteľom dlhovala iba polovicu uvedenej sumy, je v
súvislosti s prejednávaným prípadom nepodstatná, pričom existenciu pohľadávok v uvedenej výške

sama potvrdila vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I, pod sp. zn.: 31K/56/2015.
Výpoveď svedkyne S. O. - sestry obžalovanej, ktorou podporovala obhajobu obžalovanej, súd
považoval za účelovú, keďže práve svedkyňa S. O. svojim postupom učinila, že jej úver vyplatený nebol.
Obhajoba obžalovanej bola vyvrátená aj tým, že žiadosť o úver jej sestry S. O. bola schválená neskôr,

ako bol reálne poskytnuté úver poškodenej.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, na
osobu obžalovanej, spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností ako aj na možnosti nápravy obžalovanej.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň prihliadne aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovaná je v mieste bydliska hodnotená všeobecne. Doposiaľ súdom trestaná nebola, čo súd
považoval za poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti

zistené neboli. Keďže spáchanie trestného činu poprela, pri rozhodovaní o treste súd prihliadol aj na
nekritický postoj obžalovanej k trestnému činu, ktorého sa dopustila.
Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
jeden až päť rokov. Po znížení hornej sadzby o jednu tretinu súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov.

Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon uloženého
trestusúdobžalovanejpodmienečneodložil.Zároveňjejstanovilskúšobnúdobuvovýmere24mesiacov
v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 Trestného zákona.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaná uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.
Poškodená si v adhéznom konaní riadne uplatnila nárok na náhradu škody. Bolo preukázané, že

časť dlhu už obžalovaná splatila. Keďže súd mal výšku škody za preukázanú, zaviazal obžalovanú,
aby poškodenej uhradila spôsobenú škodu vo výške 8.049,- EUR v súlade s citovaným zákonným
ustanovením.
Po zrušení veci krajským súdom si poškodená na hlavnom pojednávaní uplatňovala škodu v inej výške
ako v predchádzajúcom konaní. Za účelom rozhodnutia o tomto nároku by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré je nad rámec trestného stíhania. Okresný súd bol povinný vykonať iba dokazovanie

nariadené krajským súdom. Preto podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom uplatneného
nároku súd odkázal poškodenú na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.