Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201773
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619201773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobkyne: Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XX, XXX XX V., Česká republika, zastúpená JUDr. Katarínou Geškovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Námestie osloboditeľov 65/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 178 105,
proti žalovanému: JUDr. F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. U. XXXX/XX, XXX XX U. - P., o
nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
22C/12/2019-66 zo dňa 7. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/12/2019-66 zo dňa 7. novembra 2019 v jeho

výroku I. mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/12/2019-66 zo dňa
7. novembra 2019 v jeho výroku II. odmieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom nahradil
prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v znení uvedenom v časti výroku I. rozsudku, súčasne

žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.), pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa
19.06.2019 domáhala proti žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam - parcele
KN-E č. 2666 - orná pôda o výmere 6567 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. a parcele KN-E č. 2655
- trvalý trávny porast o výmere 899 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D., a to za podmienok podľa

kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. L. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej
bol vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam povolený pod č. V 249/2019. Podaním zo dňa
27.09.2019 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby s tým, že v petite formulovala kompletný obsah
kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného. Žalobkyňa argumentovala
tým, že z katastra nehnuteľností vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam vyplýva, že M. L. predala svoj
spoluvlastnícky podiel žalovanému bez toho, aby jej ako spoluvlastníčke ponúkla svoj spoluvlastnícky
podiel na predaj. Predmetné nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy,

pričom vklad bol povolený pod spis. zn. V 249/2019 dňa 14.02.2019. Uvádzala, že ohľadom povinnosti
ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj sa primerane aplikuje ust. § 605 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a analogicky podľa ust. § 853 OZ, podľa ktorého musí ponuka v
rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel napredaj, čo znamená odoslanie nielen podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet kúpy a kúpna
cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prechodu (napr. splatnosť kúpnej
ceny). Ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí byť písomná. M. L. žiaden z týchto úkonov neurobila, a preto

predkupné právo žalobkyne bolo porušené. V prípade porušenia povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky
podiel na predaj má spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, okrem iného nárok domáhať
sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa ust. § 603 ods. 3 OZ za
rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa
rozhodla, že sa bude domáhať od nadobúdateľa, t. j. od žalovaného, aby jej ponúkol spoluvlastnícky

podiel na predaj. Vzhľadom na to, že doposiaľ nedošlo v tejto otázke ku konsenzu, obrátila sa na súd,
aby nahradil prejav vôle žalovaného v kúpnej zmluve, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvádzané
v žalobe.
3. Na pojednávaní dňa 08.10.2019 žalobkyňa zotrvala na tvrdeniach o porušení predkupného práva,
pričom nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by ona sama nemala záujem o sporné pozemky.
Žalovaný na pojednávaní poukazoval na to, že jeho právna predchodkyňa M. L. si splnila ponukovú

povinnosť v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď e-mailom zaslala žalobkyni ponuku
na predaj jej spoluvlastníckeho podielu, avšak táto bola zo strany žalobkyne odmietnutá. Z uvedeného
dôvodu mal za to, že sa stal riadnym vlastníkom, a preto sú tu splnené podmienky na zamietnutie žaloby
v celom rozsahu. Súdu predložil viacero dôkazov, ktoré mali potvrdzovať jeho tvrdenia jednak o realizácii
ponukovej povinnosti, ktorá bola odmietnutá, a jednak o tom, že kúpna cena nebola stanovená na sumu

33.595,- eur, ale na sumu 67.190,- eur, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 zo dňa 09.01.2019 ku kúpnej
zmluve. Žalovaný zároveň navrhoval, aby vo veci boli vypočutí svedkovia, a to M. L. a R. L. a tiež, aby
súd pripustil vstup ostatných spoluvlastníkov do konania ako intervenientov.
4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovne zisteného skutkového stavu veci.
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 09.01.2018 predávajúca M. L. previedla na žalovaného nehnuteľnosti

evidované na LV č. XXXX (pozemok parcela KN-E č. 2666 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1/2) a na LV č. XXXX (pozemok parcela KN-E č. 2655 v spoluvlastníckom podiele 618520/7267610).
V zmysle zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu v sume 33.595,- eur. Vo
vzťahu k označeným nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to v konaní vedenom pod spis. zn. V 249/2019 dňa 14. 02.

2019. Pozemok parcela KN-E č. 2666 - orná pôda o výmere 6567 m2, k. ú. D. je aktuálne evidovaný na
LV č. XXXX s tým, že spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú žalovaný v podiele o veľkosti 1/2 a žalobkyňa
v podiele o veľkosti 1/2. Podľa LV č. XXXX, k. ú. D. žalovaný disponuje spoluvlastníckym podielom k
pozemku parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, a to o veľkosti 618520/7267610.
Žalobkyňa má spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku o veľkosti 618520/7267610. Okrem žalobkyne

a žalovaného majú spoluvlastnícke práva k tomuto pozemku aj ďalší spoluvlastníci.
5. Súd prvej inštancie v ďalšom s poukazom na skutočnosť, že žalovanému (ako osobe s právnickým
vzdelaním) boli žaloba, vrátane jej zmeny, ako aj predvolanie na pojednávanie, riadne doručené so
všeobecným poučením, pričom až do otvorenia pojednávania ostal žalovaný úplne pasívny (k žalobe
sa nevyjadril, neprezentoval žiadne skutkové tvrdenia, ani návrhy na dokazovanie, nepožiadal ani o

predĺženie, resp. odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe a ani nevysvetlil, aké
objektívne dôvody ho viedli k prezentovaniu skutkových tvrdení a dôkazov až na pojednávaní), a preto
dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre aplikáciu princípu sudcovskej
koncentrácie konania podľa ust. § 153 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). V tomto kontexte súd prvej inštancie uviedol, že nie každé oneskorené predloženie skutkových

tvrdení, resp. dôkazov, môže podliehať koncentrácii, avšak iba také, ktoré by bezdôvodne predĺžilo
konanie a viedlo by k nutnosti odročenia pojednávania. Žalovaný na pojednávaní prezentoval množstvo
tvrdení a dôkazov, vo vzťahu ku ktorým sa protistrana nemohla náležite pripraviť na pojednávanie.
Rovnako to platí aj pre konajúci súd, ktorý týmto spôsobom nemohol náležite reagovať na úplne nové
skutočnosti a dôkazy. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že nedošlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ak sa týmito tvrdeniami a dôkazmi nezaoberal. Preto tiež zamietol návrhy
na dokazovanie výsluchom svedkov a návrh na vstup intervenientov. V prípade druhého procesného
návrhu navyše nevidel dôvod akokoľvek zisťovať stanovisko ostatných spoluvlastníkov, keďže konanie
o nahradenie prejavu vôle sa týka porušenia práva konkrétneho spoluvlastníka (v danom prípade
žalobkyne). Pokiaľ sa ostatní spoluvlastníci necítia dotknutí na svojich právach, nie je dôvodné skúmať

ich vzťah k sporným otázkam. Aj napriek tomu, že sa z uvedeného dôvodu nezaoberal jednotlivými
listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní, len v rámci svojich nezáväzných úvah
považoval súd prvej inštancie za opodstatnené poukázať na spôsob formulácie dodatku č. 1 ku kúpnej
zmluve zo dňa 09.01.2019 (v kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom vkladového konania sa uvádzadátum 09.01.2018, pravdepodobne išlo o chybu v písaní). Tento bol vpísaný do pôvodnej kúpnej
zmluvy ručne na jej stranu 3 s tým, že pokračoval na ďalšej strane, ktorá už nebola číslovaná.
Dodatok bol datovaný dňom 09.01.2019, teda totožným dátumom uvádzaným v kúpnej zmluve, ktorú

predložil žalovaný na pojednávaní. Bolo preto pre súd prvej inštancie nepochopiteľné, prečo pri uzavretí
uvádzaného dodatku nebol dodržaný formálny postup jeho spísania prostriedkami výpočtovej techniky
a následného doručenia katastrálnemu orgánu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní tvrdil, že kúpna cena za
sporné pozemky bola podstatne vyššia a poukazoval práve na tento dodatok, išlo o dôkaz, ktorý vyvolal
opodstatnené pochybnosti o jeho vierohodnosti, a to najmä z dôvodu následného postupu žalovaného

a jeho právnej predchodkyne, ktorí katastrálnemu orgánu predložili len zmluvu znejúcu na nižšiu kúpnu
cenu, ktorú vzal za základ svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie.
6. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - rozsudok spis. zn. 4Cdo/48/2009 zo
dňa 30.06.2010, v zmysle ktorého sa môže oprávnený spoluvlastník z predkupného práva pri porušení
povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu
predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby

a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri
kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni
ako spoluvlastníčke patrilo podľa ust. § 140 OZ predkupné právo v prípade, ak sa právna predchodkyňa
žalovaného rozhodla predať svoje spoluvlastnícke podiely. Vychádzajúc z tvrdení formulovaných v
žalobe, konštatoval, že právna predchodkyňa žalovaného si nesplnila svoju ponukovú povinnosť, a

preto považoval základ nároku za opodstatnený. Tento však mohla žalobkyňa uplatniť len do výšky jej
spoluvlastníckeho podielu. Ak teda v spore požadovala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného vo
vzťahu k podielu o veľkosti 618520/7267610 na pozemku parcela KN-E č. 2655, evidovanom na LV
č. XXXX, tento jej žalobný návrh nebol opodstatnený v celom rozsahu. Žalobkyňa si mohla uplatniť
právo len do výšky svojho podielu, a to 618520/7267610 z podielu, ktorý prislúcha žalovanému. Jej

podiel o veľkosti 618520/7267610 z podielu žalovaného o veľkosti 618520/7267610 po matematickom
výpočte predstavoval podiel o veľkosti 16/2209. Pokiaľ ide o podiel žalovaného na pozemku parcele
KN-E č. 2666, evidovanom na LV č. XXXX, žalovaný nárok žalobkyne bol plne opodstatnený. Ak si teda
žalobkyňa uplatnila svoje práva nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k pozemku parcele
KN-E č. 2655, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D., súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného,

len pokiaľ ide o časť podielu žalovaného, a to v rozsahu podielu o veľkosti 16/2209. S uvedeným súvisela
aj modifikácia kúpnej ceny vo výroku rozsudku (oproti petitu žaloby), ktorú súd prvej inštancie zistil z
kúpnej zmluvy, obsiahnutej v spise Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, spis. zn. V
249/2019 a túto ustálil, aj napriek tvrdeniam žalovaného o výške 20,- eur / m2, na výšku 10,- eur / m2
(33.595,- eur delené celkovou výmerou predaných pozemkov 3283,5 m2 a 76 m2). Kúpnu cenu tak súd

prvej inštancie vyčíslil za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na pozemku parcela KN-E č. 2666 na
sumu 32.835,- eur a za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 16/2209 na pozemku parcela KN-E č. 2655 na
sumu 65,12 eur, spolu tak na sumu 32.900,12 eur.
7. Zároveň sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s formuláciou petitu žalobného návrhu, kde žalobkyňa
žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Túto formuláciu

považoval súd prvej inštancie zrejme za vychádzajúcu zo staršej judikatúry, pričom podľa jeho názoru
aktuálne ustálená rozhodovacia činnosť súdov stabilne, v prípade konania v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ,
výslovne používa pojem „nahradenie prejavu vôle žalovaného“ a tomuto tak aj prispôsobil formuláciu
výroku rozsudku. Túto modifikáciu nepovažoval za neoprávnený zásah, resp. za neoprávnenú opravu
žalobného petitu, keďže samotná žalobkyňa žalobu označila ako žalobu o nahradenie prejavu vôle.

Rovnako upravil aj nesprávne označenie „správa katastra“ v petite žaloby, keďže aktuálne rozhodujú o
vklade do katastra nehnuteľností okresné úrady, pričom použil všeobecný pojem „katastrálny orgán“.
8. Napokon súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol s odkazom na ust. §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to aj napriek tomu, že nevyhovel žalobe v celom rozsahu.

Podiel, vo vzťahu ku ktorému si žalobkyňa nemohla uplatňovať svoje práva, predstavoval v celkovom
vyčíslení len nepatrnú časť, a preto na ňu súd prvej inštancie neprihliadal. Nesúhlasil s argumentáciou
žalovaného, že vzniknutý stav nezavinil, pretože ponukovú povinnosť podľa jeho názoru nesplnila
jeho právna predchodkyňa M. L.. V prípade žalovaného ide o osobu s právnickým vzdelaním, ktorá
pri vykonávaní právnych úkonov musí vedieť, že pri nedodržaní kogentných právnych ustanovení, sa

vystavujerizikuuplatneniažalobnéhonárokunasúde.Navyšežalovanémubolariadnedoručenážaloba,
ako aj predvolanie na pojednávanie, čo znamená, že ešte pred otvorením pojednávania mohol vykonať
všetky úkony smerujúce k náprave vzniknutého protiprávneho stavu, čo sa však nestalo.9.Protirozsudkuvcelomjehorozsahupodalnasúdeprvejinštanciedňa20.11.2019žalovanýodvolanie,
a to s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pričom žiadal odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný

konkrétne namietal, že súd prvej inštancie mu mal v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP doručiť žalobu, a to aj
jej zmeny a umožniť sa mu vyjadriť v určenej lehote. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, čím došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie mu doručil žalobu zo dňa 27.09.2019,
ale neposkytol mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ďalej žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne vo
vzťahu k označeným nehnuteľnostiam, že M. L. mu predala svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby

ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni ako spoluvlastníčke. Toto tvrdenie žalobkyne neobstojí
vzhľadom na ním predložený listinný dôkaz ešte pred zákonnou koncentráciou konania (§ 154 CSP),
ktorý preukazuje písomnú ponuku podľa ust. § 605 OZ jeho právnej predchodkyne zo dňa 05.09.2018,
adresovanú žalobkyni a následne písomné odmietnutie ponuky žalobkyňou dňa 06.09.2018 (§140 OZ).
Súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neobstojí to, že
sa k žalobe písomne nevyjadril, a to vzhľadom na skutočnosť, že súdu prvej inštancie náležite objasnil

dôvody tejto skutočnosti, teda, že nevlastní internetové pripojenie, že predmetné prílohy doručenia
nebolo možné zobraziť a z uvedeného dôvodu sa nevyjadril na výzvu súdu prvej inštancie v stanovenej
sudcovskej lehote. Ďalej žalovaný namietal, že zmenou žaloby zo dňa 27.09.2019, jemu doručenej dňa
02.10.2019, mu súd neposkytol lehotu na vyjadrenie v zmysle ust. § 167 ods. 2 CSP. Na podklade
uvedených skutočností sa dôvodne domnieval, že sa má vyjadriť na pojednávaní dňa 08.10.2019 pred

súdom prvej inštancie, ako aj predložiť listiny preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný namietal tiež záver
súdu prvej inštancie o výške kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2019, a to vzhľadom
k tomu, že na pojednávaní dňa 08.10.2019 súdu predložil originál kúpnej zmluvy a dodatok č.1 k
nej zo dňa 09.01.2019, ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktorým sa menila a dopĺňala predmetná
zmluva. Na podporu svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov M. L., k veci písomnej ponuky zo dňa

05.09.2018, spísaniu dodatku č. 1 predmetnej kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny a R. L. k veci
poskytnutia pôžičky na úhradu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie nepripustil dôkaz výsluchom týchto
svedkov a súvisiacich listín, čím mu podľa ust. § 365 CSP ods. 1 písm. b) CSP nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. K vykonanej sudcovskej koncentrácii konania žalovaný namietal, že

vôľou zákonodarcu premietnutou do ust. § 153 CSP asi nebolo uprieť procesným stranám právo na
spravodlivý proces, a to hlavne v prípadoch keď sa jedná vzhľadom na listinné dôkazy (písomná ponuka
na uplatnenie predkupného práva zo dňa 05.09.2018 a jej odmietnutie žalobkyňou zo dňa 06.09.2018
pre nedostatok finančných prostriedkov) o zjavne nedôvodnú žalobu. Napokon žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán modifikoval žalobu do takej miery, že zmenil podstatné

náležitosti obsahu nahradenia prejavu, ktorý sa týka kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1 zo dňa 09.01.2019,
a to konkrétne: a) predmet zmluvy na LV č. XXXX pozemok parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast
o výmere 899 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 618520/7267610, k. ú. D., pričom bez návrhu
strán súd prvej inštancie upravil podiel k predmetu prevodu na zlomok 16/2209 k celku, b) kúpnu cenu
v sume 67.190,- eur v zmysle spornej kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 na sumu 32.900,12 eur. Na záver

žalovaný ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania namietal, že
hoc súd prvej inštancie konštatoval, že nevyhovel žalobe v celom rozsahu (§ 255 ods. 2 CSP) priznal
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. On však konanie nespôsobil a nevyvolal (§ 256 ods.
2 CSP). Žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepokúsila o urovnanie sporu pred podaním žaloby, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k argumentácii, že súd prvej inštancie
neposkytol žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie k žalobe v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP,
uviedla, že žalovaný mal zrejme na mysli zmenu žaloby zo dňa 27.09.2019. V tejto súvislosti mala
žalovaná za to, že CSP nestanovuje súdu žiadnu povinnosť poskytnúť žalovanému primeranú lehotu
mimo pojednávania na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žaloby. Na zmenu žaloby sa už vôbec

nevzťahuje ust. § 167 ods. 3 CSP, ktoré sa týka doručovania vyjadrenia žalovaného a výzvy na repliku
žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že v tomto spore sa žalovaný vôbec nevyjadril, hoci mu bola žaloba
doručená, súd prvej inštancie ani nemohol § 167 ods. 3 CSP aplikovať. Ďalej žalobkyňa s poukazom
na znenie ust. § 142 ods. 1 a 2 CSP uviedla, že rozhodovanie o zmene žaloby je plne v diškrécii súdu,
ktorý zásadne zohľadňuje dve kritériá uvedené v ust. § 143 CSP, a to výsledky doterajšieho priebehu

konania a príslušnosť pre zmenenú žalobu. Zmena žaloby sleduje hospodárnosť konania a je teda
nezávislá od vyjadrenia žalovaného. Žalovaný mal však každopádne na pojednávaní príležitosť vyjadriť
sa k zmene žaloby zo dňa 27.09.2019, avšak vôbec sa proti jej pripusteniu nevyjadril, z čoho možno
usudzovať, že nemal námietky. Koniec koncov, zmena žaloby sa týkala zmeny ohľadom tvrdenia ovýške spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k parcele KN-E č. 2655, kde v pôvodnej žalobe bol uvádzaný
podiel 1, pričom správne mal byť 618520/7267610. Žalovaný k tomuto tvrdeniu v zásade ani nemôže
nič uviesť, keďže to vyplýva aj z LV č. XXXX pre k. ú. D.. Preto by trvanie žalovaného na poskytnutí

priestoru na vyjadrenie bolo samoúčelné a len formalistické. Ďalšia zmena sa týkala žalobného petitu,
ktorá reflektovala uvedenú zmenu, ako aj úpravu petitu v dôsledku zistenia všetkých náležitostí kúpnej
zmluvy, ktorá bola žalobkyni zaslaná súdom na základe vyžiadania z príslušného okresného úradu. K
tomuto tiež žalovaný nemal čo uviesť, keďže ide o dispozíciu žalobkyne so žalobou a nemá to vplyv
na predmet sporu. Žalobkyňa sa tiež vyjadrila k tvrdeniu žalovaného, že jej M. L. písomne ponúkla

svoj spoluvlastnícky podiel na predaj a že žalobca to preukázal v rámci zákonnej koncentrácie. Toto
tvrdenie žalovaného označila za nepravdivé, ale hlavne nejasné a neurčité. Keď žalovaný tvrdí, že došlo
k písomnej ponuke, nech ju konkrétne uvedie, nech odkáže na konkrétny text, ktorý jej bol zaslaný,
nech preukáže, že ponuka sa týkala výslovne a nepochybne pozemkov, ktoré sú predmetom sporu,
nech preukáže aké podmienky jej ponúkala M. L., ďalej že táto ponuka jej bola riadne doručená a
že jej bola poskytnutá primeraná lehota na odpoveď, ako aj to, že bola dodržaná ponúkaná výška

kúpnejcenypriprevodenažalovaného.Kpreukázaniupísomnejponukyvrámcikoncentráciežalobkyňa
uviedla, že pre sporové strany platí predovšetkým sudcovská koncentrácia, o ktorej bol žalovaný
riadne poučený. V zmysle sudcovskej koncentrácie sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je nepochybné, že v tomto prípade množstvo rôznych dôkazov,
ktoré žalovaný predložil až na pojednávaní neboli predložené včas. Žalovaný je navyše právne vzdelaný
a aj z tohto dôvodu si musel byť vedomý svojich procesných povinností. Žalovaný dôkazy predložil

až na pojednávaní len z dôvodu predlžovania súdneho konania. Sudcovská koncentrácia slúži práve
na eliminovanie takýchto situácií. Súd prvej inštancie mohol v tomto prípade dokonca rozhodnúť aj
kontumačným rozsudkom podľa ust. § 273 CSP, dal však žalovanému príležitosť, aby bola jeho vec
v jeho prítomnosti prejednaná. K obrane žalovaného, že sa k žalobe nemohol vyjadriť, pretože nemal
internetové pripojenie a že sa mu nedali otvoriť prílohy, žalobkyňa uviedla, že táto neobstojí, pretože

ak nemohol urobiť svoje podanie včas, mohol požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Žalovaný
tiež nepreukázal, že mal naozaj problémy s internetom. Napokon problémy s internetom ako dôvod aj
tak nemôže obstáť, keďže každá osoba musí zabezpečiť reálnu ochranu svojich práv. K predloženej
kúpnej zmluve s dodatkom č. 1 žalobkyňa uviedla, že z kópie tejto listiny vyplýva, že dodatok bol vpísaný
rukou do strany 3 kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2019, pričom pokračoval na ďalšej, nečíslovanej strane.

Dodatok č. 1 menil kúpnu cenu na 67.190,- eur (t. j. 20 eur/m2), pričom dodatok č. 1 nebol podpísaný
pred notárom, nespĺňal teda náležitosť formy. Zároveň malo ísť o dodatok podpísaný v ten istý deň, tak
to uvádzal aj žalovaný na pojednávaní (zrejme pre chybu v písaní je dátum uvedený ako 09.01.2018,
resp. je to čiastočne nečitateľné). To, že bol dodatok č. 1 uzatvorený v tento deň je viac než pochybné,
keďže na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, bola zaslaná kúpna zmluva bez dodatku č.

1. Išlo teda len o následné a podvodné konanie žalovaného, ktoré môže mať aj trestnoprávne dôsledky,
s úmyslom presvedčiť súd, že kúpna cena bola 20 eur / m2. K námietke žalovaného, že súd bez
návrhu sporových strán modifikoval žalobu (zmena veľkosti podielu k pozemku parcela KN-E č. 2655 z
618520/7267610 na 16/2209), žalobkyňa uviedla len toľko, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o kúpnu cenu určenú súdom prvej inštancie vo výške 32.900,12 eur, ide

o kúpnu cenu, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti žalovaným nadobudnuté, pričom táto kúpna cena
bola súdu riadne preukázaná. Na záver sa žalobkyňa stotožnila s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie ohľadom nároku na náhradu trov konania.
11. Žalovaný v odvolacej replike namietal, že v danom prípade nešlo o formalistickú zmenu žaloby,
naopak, pri pôvodnom žalobnom návrhu by išlo o dôvod na zamietnutie žaloby ako takej. Súčasne

žalovaný zopakoval svoje tvrdenia o riadnej písomnej ponuke jeho právnej predchodkyne M. L.
žalobkyni. Písomný dôkaz o tom predložil na pojednávaní a súčasne navrhol výsluch M. L. ako svedka,
ale aj napriek tomu, súd prvej inštancie aj napriek tomuto podstatnému dôkazu rozhodol, že na dôkaz
nebude prihliadať, a to pred vyhlásením zákonnej koncentrácie konania. Tento postup považuje za
porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalovaný uviedol, že o predĺženie sudcovskej

lehotyjemožnépožiadať,lenzapredpokladu,žeadresátovijedoručenýsamotnýobsahlistiny.Žalovaný
taktiežpoukazovalnaskutočnosť,žejefyzickouosobou,nieadvokátom.Tedamunevyplývalapovinnosť
komunikovať zo súdom elektronicky, preto je dôvodné predpokladať, že ak ani opakovane nie je
možné obsah žaloby doručiť elektronicky, doručí sa písomne. Žalovaný mal v ďalšom za to, že dôvodyvyhotovenia dodatku č.1 zo dňa 09.01.2019 riadne objasnil vo svojej výpovedi zo dňa 08.10.2019. Na
podporu svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov M. L. a R. L. a predložil listinné dôkazy - zmluvu
o pôžičke zo dňa 05.03.2019, zmluvu o pôžičke zo dňa 21.03.2019, výpis z bežného účtu v Z. V. R. a

úradneoverenéčestnéprehlásenieM.L.zodňa08.07.2019.Nažiadenznavrhnutýchdôkazovsúdprvej
inštancieneprihliadol,odmietolichvykonanie,atopredvyhlásenímzákonnejkoncentráciedokazovania,
napriek skutočnosti, že mal pochybnosť o predloženej kúpnej zmluve zo dňa 09.01.2019 v úplnom znení.
Súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neskúmal ani dôvody naliehavého právneho záujmu

žalobkyne.
12. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že ak aj žalovaný namietal, že sa mal možnosť vyjadriť
k zmene žaloby, toto jeho vyjadrenie sa môže dotýkať len samotnej zmeny žaloby, a nie ostatných
skutkových a právnych dôvodov uvedených v pôvodnej žalobe. Žalovaný súčasne mal možnosť sa
vyjadriť k zmene žaloby aj písomne pred pojednávaním, nakoľko mu toto podanie bolo doručené
dňa 02.10.2019 a pojednávanie sa konalo dňa 08.10.2019. Žalovaný k zmene žaloby na pojednávaní

nič nenamietal a ani neuviedol. Podstatu jeho vyjadrenia na pojednávaní tvorili nové skutočnosti a
dôkazy, ktoré sa týkali pôvodnej žaloby a ktoré mal možnosť produkovať pred pojednávaním. Ak by
ich chcel súd prvej inštancie vykonať, musel by pojednávanie odročiť. Ohľadom písomnej ponuky
právnejpredchodkynežalovaného,žalobkyňazotrvalanasvojichnámietkachuvedenýchužvovyjadrení
k odvolaniu žalovaného. V tomto kontexte žalobkyňa považovala výsluch svedka M. L. za právne

irelevantný, keďže spôsobilosť preukázať skutkové tvrdenia žalovaného má len listinný dôkaz, keďže v
danom prípade muselo ísť o písomnú ponuku. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaný je subjektom,
ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu. Súd je teda povinný doručovať
mu písomnosti len do tejto elektronickej schránky. Táto povinnosť súdu vyplýva z ust. § 105 CSP.
Doručovanie prostredníctvom doručujúceho orgánu, najčastejšie Slovenskej pošty, a.s. (zrejme to má

na mysli žalovaný, keď hovorí o doručení písomne) môže súd využiť len za predpokladu, že nejde o
doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (§ 106 ods. 1 CSP), t. j. ak adresát túto
schránku nemá aktivovanú. To, že súd jednoducho nemôže doručovať prostredníctvom doručujúceho
orgánu je logické, keďže od osoby s aktivovanou elektronickou schránkou podľa osobitného predpisu
nemožno očakávať, že si bude pravidelne fyzicky kontrolovať poštovú schránku, keďže písomnosti od

orgánov sa jej tam nedoručujú. Vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve s dodatkom č. 1 žalobkyňa
zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Bola naďalej presvedčená, že išlo o vpísanie dodatku až
následne, po začatí súdneho sporu. K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyňa uviedla, že v predmetnom konaní nešlo o určovaciu žalobu, a teda nepreukazovala súdu
naliehavý právny záujem na určení. V tomto prípade išlo o konanie, kde súd nahrádza vôľu žalovaného,

a preto je námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu nepatričná.
13. Ďalšie podania strany sporu neprodukovali.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), konštatujúc, že odvolanie proti rozsudku, čo
do jeho výrokov I. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) a včas (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,

viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Odvolanie žalovaného v ostatnej časti, t. j. proti rozsudku v jeho výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti
žaloba zamietnutá (výrok II.), z dôvodu podľa ust. § 386 písm. b) CSP, t. j. z dôvodu odvolania podaného

neoprávnenou osobou, odmietol.
15. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe je
dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti je totiž založené na nesprávnom právnom
posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Aj keď súd prvej inštancie zvolil správnu právnu normu,

nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci.
16. Z obsahu spisu v prejednávanej sporovej veci odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 19.06.2019 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala uloženia povinnosti žalovanému
ako predávajúcemu uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol
prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam: parcele KN-E č. 2666 - orná pôda

o výmere 6567 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. a parcele KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast
o výmere 899 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“), a to za
podmienokpodľakúpnejzmluvyuzavretejmedziM.L.akopredávajúcouažalovanýmakokupujúcim,na
základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam povolený pod č. V 249/2019. Tútokúpnu zmluvu označila žalobkyňa ako listinný dôkaz a súčasne žiadala, aby ju súd v konaní zabezpečil
vyžiadaním od Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Následne žalobkyňa podaním
zo dňa 27.09.2019 označeným ako zmena žaloby, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.09.2019,

navrhla súdu prvej inštancie pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu: i) v zmene skutkových okolností, a to
v skutkovom tvrdení, že došlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 618520/7267610 k pozemku parcele KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, k.
ú. D. (a to s poukazom na to, že pôvodne v žalobe došlo k chybe, pričom vo vzťahu k tomuto pozemku
uviedla, že predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel M. L. o veľkosti 1/2, pričom však išlo o prevod

spoluvlastníckeho podielu len o veľkosti 618520/7267610), ii) v zmene žalobného petitu, a to v znení, že
žalovanýjepovinnýakopredávajúciuzatvoriťsožalobkyňouakokupujúcoukúpnuzmluvusďalejpresne
uvedeným znením jej obsahu (medzi iným s uvedením predmetu zmluvy v ust. čl. I. bod 1.1. a čl. II.
bod 2.1. zmluvy: „Článok I Úvodné ustanovenie, bod 1.1. Predávajúci je spoluvlastníkom nasledovných
nehnuteľností: - spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k pozemku parc. č. 2666 (3283,5 m2), parc. reg
„E“, výmera 6567 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D., vedený Okresným

úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, - spoluvlastníckeho podielu vo výške 618520/7267610 k
pozemku parc. č. 2655 (76 m2), parc. reg. „E“, výmera 899 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast,
zapísaný na LV XXXX pre k. ú. D., vedený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
(ďalej aj „pozemky“). Článok II. Predmet zmluvy, bod 2.1. Na základe tejto zmluvy predávajúci prevádza
kupujúcej spoluvlastnícke právo k pozemkom špecifikovaným v čl. I. bod 1 tejto zmluvy a kupujúca tieto

pozemky kupuje do svojho vlastníctva. Zároveň sa kupujúca zaväzuje predávajúcemu zaplatiť kúpnu
cenu dohodnutú v čl. III tejto zmluvy.“ a uvedením výšky kúpnej ceny v ust. čl. III bod 3.1. zmluvy:
„Článok Kúpna cena, spôsob jej úhrady, bod 3.1. Zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej cene
prevádzaných pozemkov vo výške 33.595,- eur.“).
17. Súd prvej inštancie rozsudkom (vo výroku I.) nahradil prejav vôle žalovaného z dôvodu, že žalobkyni

ako podielovej spoluvlastníčke sporných nehnuteľností porušením jej predkupného práva podľa ust. §
140 OZ vzniklo v zmysle ust. § 603 ods. 3 v spojení s ust. § 853 ods. 1 OZ právo, aby jej žalovaný ako
nadobúdateľ sporných nehnuteľností ponúkol tieto na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich
nadobudol, pričom žalovaný si tomuto právu žalobkyne korešpondujúcu povinnosť nesplnil.
18. Pokiaľ ide o rozsah uplatneného práva žalobkyne týkajúceho sa pozemku parcela KN-E č. 2655 -

trvalýtrávnyporastovýmere899m2,k.ú.D.,t.j.pokiaľideoveľkosťspoluvlastníckehopodieluktomuto
pozemku, ktorý bola (v prípade porušenia jej predkupného práva) žalobkyňa oprávnená požadovať od
žalovaného na predaj, odvolací súd sa stotožnil s týmto čiastkovým záverom súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa by bola oprávnená požadovať nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od M. L.,
ale len jeho pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (§ 140 veta druhá OZ).

Žalobkyňou súčasne nebolo ani len tvrdené, že by sa v danom prípade niektorý z ďalších podielových
spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva, resp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného
práva.
19. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, je
súd viazaný žalobným návrhom žalobcu (s výnimkami uvedenými v ust. § 216 ods. 2). Z tohto tak

vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval žalobou, avšak nemôže mu priznať ani
niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť),
alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol
žalobcom vymedzený. V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon (§ 229
CSP) je súd pri svojom rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe, čo do podstatných náležitostí

daného právneho úkonu, môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, inak povedané nemôže takejto žalobe
vyhovieť len čiastočne. (k tomu, s poukazom na zásadnú totožnosť právnej úpravy v SR a ČR, odvolací
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo/2358/2010 zo dňa 29.02.2012)
20. Predmet kúpnej zmluvy, ako aj dojednanie o cene, sú nepochybne podstatnými náležitosťami kúpnej
zmluvy (§ 588 OZ), kedy by súd zásahom do týchto náležitostí kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého

účinky by žalobca nezamýšľal vyvolať. Z tohto dôvodu tak súd prvej inštancie nesprávne vec právne
posúdil [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], keď žalobe žalobkyne vyhovel čiastočne, pričom v danom právnom
úkone, na ktorého uzavretie žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť žalovanému, modifikoval predmet
kúpnej zmluvy a kúpnu cenu. Súd prvej inštancie tak v danom prípade nahradil prejav vôle žalovaného
uzavrieť zmluvu s inými podstatnými náležitosťami, ako požadovala žalobkyňa, teda nahradil prejav vôle

žalovaného smerujúci k uzavretiu právneho úkonom s iným obsahom, k uzavretiu akého smerovala vôľa
žalobkyne. V tomto prípade by právoplatnosťou napadnutého rozsudku nedošlo k uzavretiu právneho
úkonu medzi stranami sporu, ako to vyplýva z ust. § 229 CSP, keďže by nahradením prejavu vôle
žalovanéhonedošlozostranyžalovanéhokakceptácii(prijatiu)návrhužalobkynenauzavretiezmluvy(§44 OZ; v danom prípade za tento návrh bolo potrebné považovať žalobu). S ohľadom na túto skutočnosť,
ako aj na už konštatovanú správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že v prípade porušenia svojho
predkupného práva sa žalobkyňa vo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast

o výmere 899 m2, k. ú. D., nemohla voči žalovanému domáhať, aby jej ponúkol celý, na podklade
kúpnej zmluvy uzavretej s M. L., nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na predaj, tak nebolo možné žalobe
žalobkyne ako celku vyhovieť, a preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho výroku I. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
21. Vzhľadom k doteraz uvedeným dôvodom tohto rozhodnutia sa už pre nadbytočnosť odvolací súd

nezaoberal ďalšími žalovaným uvedenými odvolacími dôvodmi.
22. Pokiaľ žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj čo do jeho výroku
II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (vo zvyšnom rozsahu uplatneného spoluvlastníckeho podielu k
pozemku parcela KN-E č. 2655) zamietnutá, odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo
všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na
osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje

proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné
(objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ust. § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky, v prípade
splneniaktorýchjeodvolanieprípustné).Narozdielodtohosasubjektívnastránkaprípustnostiodvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie -
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne

napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania

(k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). Odvolací
súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať odvolanie
prináleží len tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade žalovanému
zamietnutím žaloby v jej zvyšnej časti žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola,
a preto žalovaný nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. Podstatným je totiž

porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným v žalobe.
23. O nároku na náhradu trov konania (teda tak konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho
konania) odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust.
§ 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane (žaloba žalobkyne bola voči
nemu zamietnutá v celom rozsahu) priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá

vo veci úspech nemala.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).