Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/211/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227763
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7110227763.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mrg. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunay a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu X. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX,
zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Fejova 4, proti žalovanej: U.
L., W.. XX.XX.XXXX, F.I. U. C., R..E.. V. XX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Poštová 14, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/302/2010-494 zo dňa 25. júna 2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
U r č u j e, že žalobca X. U., C.. U., W.. XX. XX. XXXX R. U. U. U. Z. W. A. W. N. Č.. XXX, V. Ú.A. V.
W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X, T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XX
Y.X, T. Č.. XXX - A. I. U. XXX Y.X, T. Č.. XXX/X - A. I. U. XXX Y.X, C. H. L.. Č.. XXX W. T. Č.. XXX, W.
N. Č.. XXX, V. Ú. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X, W. N. Č..
XXX, V. Ú. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K., E. T. Č.. XXX - A. T. E. W. I. U. XX Y.X, T. Č.. XXX - A. T. E.

W. I. U. XX Y.X, C. H. L.. Č.. XXX W. T. Č.. XXX, W. N. Č.. XXX, V. Ú. V. W. U., I. V. - V. W. U., I. V. K.,
E. T. Č.. XXX/X - A. I. U. XXX Y.X, G. U. U. T. X/X, M.eda v celosti.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
P r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v konaní, ktoré je povinná nahradiť žalovaná
v sume 24,- Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.11.2010, sa domáhal proti pôvodne žalovanej
v 1. rade U. R., C.. T., W.. XX.XX.XXXX a žalovanému v 2. rade K.. R. R., W.. XX.XX.XXXX, ktorí v
priebehu konania zomreli, určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na N. Č.. XXX,
XXX, XXX, XXX, V. Ú. V. W. U. A. H., Ž. Ž. F. E. E. R. U.Í. W. U. V. Ú. V. W. U., I. V. W. U., I. V. K.,
zapísaných na hore citovaných listoch vlastníctva v podiele 1/1 v celku, nakoľko dňa 08.011.2010 sa z
katastrálneho portálu nehnuteľností dozvedel, že už nie je na uvedených listoch vlastníctva vedený ako

vlastník predmetných nehnuteľností, keďže tieto mal kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.2010 v zastúpení
K.. R. R. T. W. Ž. U. R.V., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, Y. K.. R. R. a z dôvodu, že kúpnu zmluvu o
prevode nehnuteľností nikdy neuzavrel, K.. R. nebol oprávnený previesť tieto nehnuteľnosti za žalobcu,
keďže žalobca nikdy nemal ani úmysel na U. R., Y. K.. R.Á. R. predmetné nehnuteľnosti previesťa preto žiadal, aby súd vyriešil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.2010 uzavretej
medzi X. U. E. U. R., vklad ktorej bol povolený dňa 28.10.2010 pod položkou U. XXX/XX ako otázku
predbežnú, keďže nikdy nemal úmysel previesť predmetné nehnuteľnosti, nevedel o kúpnej zmluve a

ani žiadnu kúpnu cenu nikdy neobdržal a to aj z dôvodu, že uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
s iným budúcim kupujúcim, kde pre prípad, že takúto zmluvu neuzavrie, je povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 100.000,- eur, pričom plnomocenstvo zo dňa 28.04.2009 je len všeobecné, získané od
žalobcu podvodom, a to ešte v čase, keď nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto ide o
neplatné právne úkony s poukazom aj na úmyselné konanie K.. R. R., ktoré hovorí o naplnení skutkovej

podstaty zločinu podvodu s tým, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bolo platné a účinné
predbežné opatrenie v znení vydaného uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 36C/268/2009-29,
ktoré žalobcovi ukladalo povinnosť zdržať sa akéhokoľvek prevodu, scudzenia, zámeny, zaťaženia,
prípadne vkladu nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou. Apeloval na to, že zákaz prevodu,
žalobcovi zanikol až právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 36C/268/2009-90 zo dňa
29.09.2010 o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 23.10.2010 a

teda v čase uzavretia napádanej kúpnej zmluvy, t.j. dňa 30.09.2010, sa zakazovalo žalobcovi nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami, čím je kúpna zmluva neplatná absolútne. Žalobca má vo veci naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), keďže jeho
vlastnícke právo bude zapísané v katastri nehnuteľností.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom nástupníctve žalovaných
titulom univerzálnej subcesie, súd prvej inštancie vec právne posúdil najpr v zmysle § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a mal za to, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, keďže určovacia žaloba je prípustná pri

spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností a napadnutý rozsudok privodí
žalobcovi zosúladenie evidovaného a právneho stavu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/56/2003). Ďalej odkazoval na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku § 191 ods. 1 a
§ 193 CSP, ako aj § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 35 od. 1 až 3 OZ, § 37 OZ, § 39 OZ a
predbežne posudzoval platnosť kúpnej zmluvy a s ňou súvisiaceho plnomocenstva udeleného žalobcom

K.. R. R. a mal za nesporné, že K.. R. R. L. L. T. F. X.N., C.. W., W.. X. X. XXXX nadobudli posudzované
nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, katastrálne územie Košická Nová
Ves spoločne, každý z nich v jednej polovici. Dňa 9. 3. 2004 F. X. uzatvorila s K.. R. R. darovaciu zmluvu,
podľa ktorej mu svoje podiely na nehnuteľnostiach darovala a K.. R. R. sa stal ich výlučným vlastníkom.
Z dokazovania v trestnom konaní pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 5T/26/2014 vyplynulo, že

medzi žalobcom a budúcou kupujúcou F. X. bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde sa
strany zmluvy dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti 5 000,- Eur, pričom kúpna cena mala byť budúcou
kupujúcou vyplatená predávajúcemu pri podpise zmluvy. Pravosť podpisov predávajúceho a kupujúcej
bola osvedčená R.. U. I., notárkou, dňa 7. 9. 2010. Z obsahu zmluvy je zistiteľné, že zmluvné strany
sa dohodli, že ak by z dôvodov vyššej moci, napr. smrť účastníka a pod. nemohol byť predaj alebo

kúpa nehnuteľností uskutočnená, má táto zmluva právne účinky aj na právnych nástupcov - dedičov
obidvoch zmluvných strán, čo je nárokom aj v dedičskom konaní. Ak výlučne predávajúci zaviní, že
nedôjde ku vkladu vlastníckeho práva, je predávajúci povinný zaplatiť kupujúcej zmluvnú pokutu v sume
100.000,- Eur do piatich dní od písomnej výzvy. Podľa právnych záverov trestného súdu, nie je možné
z uvedených dôvodov uveriť obhajobe K.. R. R., aby poškodený X. U. (Ž.E.) vedome dňa 28. 4. 2009

podpísal plnú moc za účelom prevodu nehnuteľností v zastúpení K.. R. R., W. L. Y. U. R.. K.. R. R.
bol právoplatným rozhodnutím trestného súdu uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2
Trestného zákona za to, že v V. W. E. G. XX W. W.Á. Ú. R.. E. I. dňa 30. 9. 2010 na základe plnej moci zo
dňa 28. 4. 2009 vylákal podpis od X. U. pod zámienkou obstarania súhlasu s prevodom nehnuteľností a
v mene X. U. uzatvoril bez jeho vedomia a súhlasu kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností s kupujúcou

matkou W.. U. R., ktorú predložil na Kataster nehnuteľností Košice a na základe čoho boli predmetné
nehnuteľnosti prevedené na U. R., pričom o prevode nehnuteľnosti poškodeného X. U. neinformoval, ani
mu neodovzdal finančnú hotovosť získanú z predaja nehnuteľností. Nakoľko v danom prípade nebola
splnená podmienka prejavu vôle žalobcu na prevod nehnuteľností, keďže z dokazovania vyplynulo,
že K.. R. nebol žalobcom splnomocnený na prevod uvedených nehnuteľností, právny úkon udelenia

plnej moci zo dňa 28.04.2009 je neplatným právnym úkonom podľa § 39 ods. 1 OZ s apelom aj na
to, že žalobca ako splnomocniteľ K.. R. R. ešte nebol v čase podpisu plnomocenstva dňa 28.04.2009
ani vlastníkom nehnuteľností (vkladom ich nadobudol až dňa 06.05.2009 pod U. XXX/XX), čo vyplýva
z pripojeného spisu správy katastra a teda nebol oprávnený v tom čase s nehnuteľnosťami vôbecdisponovať, nakladať a previesť ich, a s poukazom na uvedené skutočnosti je kúpna zmluva uzavretá
dňa 30.09.2010 medzi žalobcom a U. R.Š., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, absolútne
neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čím je daná dôvodnosť žaloby o

určenie vlastníckeho práva, ktorej súd v celom rozsahu vyhovel s tým, že o nároku na náhradu trov
konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Súd sa dopustil procesného pochybenia tým, že v konaní pred súdom
prvej inštancie bol vytýčený termín pojednávania na deň 25.06.2019 o 13.00 hodine, na ktorom bol
aj vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie. Elektronickým podaním s kvalifikovaným elektronickým
podpisom zo dňa 21.06.2019 o 10:24:20 žalovaná cestou právnej zástupkyne súdu oznámila, že sa
ospravedlňuje (ako aj jej právna zástupkyňa) z neúčasti na predmetnom pojednávaní z dôvodu kolízie

s termínom pojednávania vo veci sp.zn. 12C/277/2005 vedenej pred Okresným súdom Michalovce dňa
25.06.2019 o 10.30 hodine, na ktorom sa mala prejednať skutkovo a právne náročná problematika
náhrady škody po povodni a kde majú byť vypočutí aj viacerí svedkovia. Aj vzhľadom na krátky časový
rozostúp medzi pojednávaní a s prihliadnutím na vzdialenosť medzi súdmi Košice - Michalovce) nebolo
možné sa včas dostaviť na tunajšie pojednávanie z Michaloviec a súčasne žalovaná nesúhlasila

so zastúpením advokátskym koncipientom a pre krátkosť času sa nepodarilo zabezpečiť substitúciu
iným advokátom. Rovnako apelovala aj na nedodržanie procesného postupu v zmysle § 183 ods.
4 CSP, keďže súd bezodkladne neupovedomil žiadateľov o odročení pojednávania t.j., že nemieni
žiadosti vyhovieť a to žiadnymi elektronickými prostriedkami a dňa 25.06.2019 konal a rozhodol bez
prítomnosti žalovanej, resp. jej právnej zástupkyne. Týmto konaním ale porušil práva na spravodlivý

súdny proces a odňal žalovanej možnosť konať pred súdom, čím porušil základné práva žalovaného na
súdnu ochranu s odkazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň mal za to, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je nepresvedčivé, zmätočné a nepreskúmateľné a nijako sa k možnosti konania pojednávania dňa
25.06.2019 ani nevyjadruje. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že podané odvolanie je účelové, špekulatívne,
so snahou oddiaľovať rozhodnutie vo veci, keďže nestačí len ospravedlnenie a žiadosť o odročenie
pojednávania. Uviedol, že dôvody, ktoré žalovaná tvrdila je potrebné aj preukázať s tým, že má
ísť o dôležitý dôvod, vzhľadom k povahe spôsobilosti neúčasti na pojednávaní s odkazom na

uznesenie NS SR zo dňa 07.04.2016 sp.zn. 3Cdo/1/2016, pričom dôvodom odročenia pojednávania
je len dôležitý dôvod, ktorý musí byť zdokladovaný v znení aj citovaných uznesení NS SR zo dňa
12.10.2010 sp.zn. 5Cdo/168/2010, NS SR sp.zn. 1Obdo/19/2014. Ak jediným dôvodom mala byť
kolízia s termínom pojednávania na Okresnom súde Michalovce, tento dôvod nebol opodstatnený ani
preukázaný, že by bol takým vážnym dôvodom, ktorý by objektívne znemožnil účasť právnej zástupkyne

alebo jej substituenta, či advokátskeho koncipienta sa zúčastniť pojednávania. Konkrétne apeloval
na vyhotovenie predloženého predvolania OS Michalovce dňa 20.06.2019 na pojednávanie dňa na
pojednávanie dňa 25.6.2019 o 10.30 hod, nevedno kedy doručeného právnej zástupkyni žalovanej,
čo ale nespĺňa základnú zákonnú požiadavku podľa § 178 ods.2 CSP na prípravu pojednávania v
lehote 5 dní. Právna zástupkyňa žalovanej práve na OS Michalovce mala zákonnú možnosť požiadať o

odročenie pojednávania pre nesplnenie zákonnej lehoty na prípravu, pre kolíziu s pojednávaním v tejto
veci, ak pojednávanie v tomto konaní bolo nariadené pri zrušení pojednávania vytýčeného na 16.5.2019,
pre lekárske ošetrenie JUDr. Holováčovej, ktoré súd akceptoval a oznámil už 14.5.2019 nový termín
pojednávania na 25.6.2019, teda 2 mesiace pred termínom pojednávania, elektronicky aj 4.6.2019.
Uviedol, že žalovaná, jej právna zástupkyňa len tvrdila, že by nestihla pojednávanie o 13,00 hod. v

Košiciach, ak na OS Michalovce malo byť pojednávanie o 10,30 hod., na cestu je potrebná maximálne
1 hodina, čo ale ničím nepreukázala (predpoklad dĺžky pojednávania na OS Michalovce viac ako 1,5
hod.), ani dodatočne v odvolaní opisom zápisnice. Taktiež ničím nepreukázala, že nebola možná jej
substitúcia na pojednávaní na OS Michalovce, ktoré bolo nariadené len 4 dni vopred. Žalovaná a jej
právna zástupkyňa nepreukázala ku dňu požiadania o odročenie pojednávania tvrdenie, že jej klientka

nesúhlasí so substitúciou v tomto konaní na pojednávaní dňa 25.6.2019, zároveň nepreukázala ku dňu
podania žiadosti v tomto konaní, že substitúcia iným advokát, alebo jej advokátskym koncipientom,
nebola možná. Nedôvodná a právne bezvýznamná je námietka v odvolaní, že súd nereagoval ihneď
na jej žiadosť, nakoľko aj keď elektronicky podaná žiadosť bola 21.6.2019 o 12.24 hodine, išlo opiatok, nevedno kedy mohla byť doručená súdu, najskôr vo večerných hodinách , so spracovaním
najskôr až v pondelok 24.6.2019 a až následne sa mohla dostať na vedomie kancelárii a sudkyni,
ktorá nemala dostatok času riešiť žiadosť a oznamovať svoje rozhodnutie, ak pojednávanie bolo určené

na 25.6.2019. Preto žiadnemu pochybeniu zo strany súdu nemohlo dôjsť. Navyše mal za to, že táto
odvolacia námietka, vzhľadom na iné skutočnosti je právne úplne irelevantná. Rovnako uviedol, že
je právne irelevantná námietka neodôvodnenia tejto skutočnosti v rozsudku t.j. dôvodov neodročenia
posledného pojednávania, ak žiadosť nesplňala zákonné podmienky a nebol preukázaný žiadny právny
dôvod na akceptovanie takej žiadosti. Ďalej poukazoval na to, že v tomto konaní sa právna zástupkyňa

žalovanej už snažila o odročenie pojednávania (napr. 23.10.2014) , porušujúc zásadu koncentrácie a
ústavné právo žalobcu nielen na zákonné rozhodnutie ale aj na rozhodnutie veci v primeranom čase,
keďže spor trvá od roku 2010 a nehnuteľnosť žalobcu stále chátra. Uviedol, že žalovaná v odvolaní
sa ani nezmieňuje, ktoré z jej procesných práv po vecnoprávnej stránke nemohla vykonať, keďže od
roku 2010 je vedené toto konanie, od roku 2010 zastupovala U. R.U.Ú. E. I. C. XXXX E. Ž.E. U. L..
V konaní podávala svoje vyjadrenie, odvolanie proti predbežnému opatreniu, navrhovala dokazovanie

(podľa názoru žalobcu aj nesúvisiace s predmetom, ktoré súd na jej návrh vykonal), čím mala dostatok
času navrhovať aj ďalšie dôkazy, podávať stanoviska a vyjadrenia. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by súd
nevykonal, už ale nenavrhovala a neuvádza ich ani v odvolaní, teda že jej procesne bol zabránený
nejaký návrh, písomné podanie s tým , že už dňa 21.11.2017 súd rozhodol o pokračovaní v prerušenom
konaní. Na pojednávaní dňa 25.6.2019 nebolo vykonávané dokazovanie, o výsledku trestného konania

proti Ing. Jánovi Jánošíkovi právna zástupkyňa žalovanej mala vedomosť, vykonávala jeho obhajobu a
bola upozornená aj súdom. Navrhoval, aby odvolací súd a to aj s odkazom na ust. § 183 ods. 2 CSP
rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6.Protivyjadreniužalobcupodalavyjadreniežalovanáazotrvalanadôvodochsvojhoodvolaniastým,že

rozhodnutie nepovažovala za vecne správne a zákonné. Apelovala na to, že žalovaná, resp. jej právna
zástupkyňa sa pojednávania dňa 25.06.2019 o 10.30 hodine z preukázateľných dôvodov nemohla
zúčastniť, pričom žalovaná nesúhlasila s účasťou advokátskeho koncipienta, resp. iného advokáta s
tým, že ďalej zotrvala na podanom odvolaní v znení formulovaného odvolacieho návrhu.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej apeloval na citované rozhodnutia v skôr podanom
vyjadrení a mal za to, že nestačí len tvrdenie právnej zástupkyne v žiadosti o odročení pojednávania
o dôvodoch prekážok, keďže musí ísť o dôležitý dôvod odročenia, ako aj preukázaný s tým, že
samotná kolízia (predvolanie na OS Michalovce až dňa 20.06.2019, následne doručovaného na termín
25.06.2019), nemohla byť kolíziou a dôvodom na odročenie pojednávania a to aj pre nesplnenie

zákonnej 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania práve na pojednávanie na Okresnom súde
Michalovce a nie v tomto konaní. Rovnako nebola preukázaná ani nemožnosť substitúcie s tým, že
rozhodnutie je vecne správne.

8. Žalovanej bolo toto vyjadrenie žalobcu doručené už len na vedomie.

9.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2019,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP v znení predovšetkým uplatnenej odvolacej námietky podľa

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP a nakoľko žalovaná poukazovala na nepreskúmateľnosť, zmätočnosť
rozhodnutia,pričomkonkrétneskutočnostineuvádzala,odvolacísúdmoholvychádzaťlenzkonkrétneho
odôvodnenia uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorého danosť vo veci
nebola preukázaná.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2020 o 10.35 hodine,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 05.10.2020 na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

11. Žalovaná ako odvolateľka v kontexte konkrétne uvádzaných skutočností uplatnila odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

12. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na

prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho
preskúmanie.

13. Odvolateľka z hľadiska hore citovaného odvolacieho dôvodu predovšetkým poukazovala na odňatie
možnosti konať pred súdom z dôvodu, že dňa 21.06.2019 o 12:24:20 cestou právnej zástupkyne
požiadala o odročenie pojednávania, ktorému súd nevyhovel s tým, že nebol dodržaný procesný postup
podľa§183ods.4CSP,bezodkladnejuupovedomiťonevyhoveníjejžiadosti.Svojužiadosťoodročenie
pojednávania odôvodnila dôvodom kolízie tohto pojednávania s termínom pojednávania vo veci sp.zn.

12C/277/2005, vedenej pred Okresným súdom Michalovce dňa 25.06.2019 o 10.30 hodine, pričom išlo
o vec skutkovo a právne náročnú, na ktorej mali byť vypočutí aj viacerí svedkovia a ona nesúhlasila
so zastúpením advokátskym koncipientom a pre krátkosť času sa nepodarilo zabezpečiť substitúciu
iným advokátom. Bez uvádzania konkrétnych skutočností rovnako poukazovala aj na zmätočnosť
rozhodnutia, ku ktorému sa nevyjadrovala, okrem toho, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

postráda, prečo súd vo veci konal s odkazom na § 183 ods. 4 CSP.

14. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci aj keď odvolateľka poukazovala na
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo je inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci(viďvtomtosmereajStanoviskoobčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho

súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016), keďže konkrétne
skutočnosti zdôvodnenia rozhodnutia vo veci samej neuvádzala, odvolací súd nepristúpil k vecnej
preskúmateľnosti napadnutého rozsudku z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, a len konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je od 01.07.2016 upravená v ust.
§ 220 CSP.

15. Podľa § 220 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán
a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o
lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,

poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od
ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP uviedol skutočnosti, z ktorých
vyplýva čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil a ako sa vyjadrila žalovaná s tým, že jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, v znení ktorých aké skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénieato,ktorédôkazyvykonalazktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotilarovnakoakovec

právne posúdil s tým, že podľa odvolacieho súdu je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé
a pokiaľ žalovaná bez tvrdenia konkrétnych skutočností uvádzala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné, je táto jej odvolacia námietka neopodstatnená.

17. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP uvádzaného z dôvodu, že súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akého dôvodu vo veci konal, keď žalovaná
svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala o odročenie pojednávania, odvolací súd
pri posudzovaní tohto procesného pochybenia však poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR vo vzťahu k posudzovaniu, či sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať predsúdom, v zmysle ktorej, aj keď Občiansky súdny poriadok (teraz CSP), upravuje postup súdu a
účastníkov konania (strán sporu) v súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, právnou úpravou občianskeho súdneho konania (od 01.07.2016

Civilného sporového konania), dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé,
nemôže sa ale zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom rozsahu (v každom momente konania)
zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba správne. Ústava neupravuje, aké
dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani
nestanovujepredpokladyichmožnejnápravyvopravnomkonaní.Bližšiuúpravuústavnegarantovaného

práva na súdnu ochranu obsahuje procesný predpis (predtým O.s.p. a teraz Civilný sporový poriadok),
ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom
konaní (od 1.7.2016 v Civilnom sporovom konaní), a v nadväznosti na podstatu, význam a procesné
dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní
napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. So zreteľom na právne závery
ústavnéhosúduzaujatévniektorýchjehonálezoch(viďnapr.II.ÚS261/06)trebadodať,žejevždyvecou

individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky,
ku ktorým prípadne došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov
zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad
namietaného postupu súdu na procesnú situáciu sporových strán. Konštantná judikatúra najvyššieho
súdu už dávnejšie dospela k názoru, že nesprávnym procesným postupom súdu nedošlo k znemožneniu

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by to bolo možné vyhodnotiť ako
porušenie práva na spravodlivý proces v prípade, že sa strane sporu odňala možnosť konať pred súdom
pre časť konania do takej miery, že strana následne mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr.
tým, že mohla podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (uznesenie NS SR sp.zn.
3Cdo/268/2012).

18. Nakoľko neodôvodnenie nekonania súdu podľa § 183 ods. 4 CSP nemalo vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, súd na toto procesné pochybenie súdu nebral zreteľ, keďže rozsudok je po
vecnej stránke správny, čím nemožno hovoriť o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP, so zreteľom na nesplnenie aj ďalších procesných podmienok vyžadovaných ust. § 183

ods. 4 CSP, keďže aj v tomto prípade súd prvej inštancie procesne pochybil, nakoľko bezodkladne
neupovedomil žiadanú stranu o neakceptovaní jej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
tohto pojednávania s iným termínom pojednávania a to z dôvodu, že ani toto procesné pochybenie súdu
nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19. Podľa § 183 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechali zastúpiť (1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (2). Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (3).Ak súd zistí, že stranou

uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania (4).

20. Odvolací súd uvádza, že dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol
predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Skutočnosť, že odročenie pojednávania
predstavuje výnimku zo všeobecného pravidlá, odročiť pojednávanie je možné len z dôležitých dôvodov
a musí ísť o prekážku t.j. napr. choroba s tým, že posudzovanie dôležitosti dôvodu na odročenie
pojednávania, súd vždy posudzuje podľa okolnosti konkrétneho prípadu(viď uznesenie NS SR sp.zn.

3Cdo/167/2010).

21. Kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v tom prípade, keďže
žalovaná v žiadosti okrem zdokladovania predvolania na pojednávanie vo veci sp.zn. 12C/277/2005vedenej pred Okresným súdom Michalovce dňa 25.06.2010 o 10.30 hodine, ňou ďalšie tvrdené
skutočnosti nepreukázala t.j., že by išlo o skutkovo a právne náročnú problematiku, na ktorej mali byť
vypočutí aj viacerí svedkovia, ako aj o nemožnosti zastúpenia sa advokátskym koncipientom, prípadne

iným advokátom, za spornosti dodržania päťdňovej lehoty na prípravu toho pojednávania s tým, že
podaná žiadosť elektronicky podľa tvrdenia bola daná dňa 21.06.2019 o 12,24 hodine, čo bol piatok, s jej
spracovaním najskôr až v pondelok, keďže pojednávanie bolo určené na 25.06.2019, tak Okresný súd
Košice I nemal ani dostatok času žiadosť žalovanej riešiť, s poukazom aj na predchádzajúcu jej žiadosť
o odročenie pojednávania, práve z dôvodov na strane žalovanej, za dodržania procesného postupu

v zmysle § 183 ods. 4 CSP s tým, že do doby rozhodnutia vo veci mala žalovaná dostatok času
podávať prostriedky procesnej obrany, čo ale neučinila, pričom v odvolaní sa ani konkrétne nezmieňuje,
ktoré z ďalších procesných práv po vecnej stránke nemohla vykonať, keďže od roku 2010 je vedené
toto konanie a od roku 2010 právna zástupkyňa žalovanej zastupuje žalovanú a v konaní podávala
vyjadrenia, navrhovala dokazovanie a do doby vyhlásenia rozsudku s poukazom aj na jej žiadosti o
odročenie pojednávania, vykonanie ďalších dôkazov nenavrhovala s tým, že na pojednávaní, na ktorom

bol vyhlásený rozsudok ani vo veci nebolo vykonané ďalšie dokazovanie.

22.Preto odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania nemožno považovať za dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania, ktorý ešte nastal len krátko pred pojednávaním, pričom o kolízii pojednávaní
sa právna zástupkyňa dozvedela už dňa 20.06.2019 (viď č.l. 487 spisu) s tým, že dňa 21.06.2019

ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, tak súd vo veci konal v neprítomnosti žalovanej za
dôvodného naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 180 CSP, aj keď procesne pochybil v tom
znení, že vydané uznesenie o konaní v neprítomnosti žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
neodôvodnil ,ako aj nedodržanie postupu v zmysle § 183 ods. 4 CSP, čo ale v danom prípade,
vychádzajúc z absolútnej neplatnosti právneho úkonu t.j. kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti,

ktorá vychádzala z právoplatného odsúdenia v trestnom konaní, pričom súd je v zmysle § 193 CSP
viazaný právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 06.07.2017 č.k. 7To/81/2016-722), ako aj tej skutočnosti, že žalobca ako splnomocniteľ K.. R. R.
nebol v čase podpisu plnomocenstva zo dňa 28.04.2009 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže
vlastníkom nehnuteľnosti sa stal až vkladom nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti dňa 06.05.2009

pod U. XXX/XX tak, K.. R. R. nebol ani oprávnenou osobou na prevod nehnuteľnosti na svoju matku
U. R. a preto súd vecne správne konštatoval, že právny úkon udelenia plnej moci zo dňa 28.04.2009 je
neplatnýmprávnymúkonompodľa§37ods.1OZaztohtodôvodujeajkúpnazmluvazodňa30.09.2010
uzavretá medzi žalobcom a U. R. C.. T. A. H. XX.XX.XXXX, absolútne neplatným právnym úkonom podľa
§ 39 OZ, čím sa potvrdzujú právne účinky ex tunc nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom tak, ako

o tom správne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

23.Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ods. 2 CSP.

24.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSP,podľaktorýchnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniamáúspešnástrana
sporu, v danom prípade žalobca a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % proti žalovanej.

25.Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).