Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/330/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110231833
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7110231833.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: G. J., B.. XX. X. XXXX,

bytom v L., T.. B. XX, proti žalovanému: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Námestie
maratónu mieru 1, Košice, o náhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode vo výške 3 150,- Eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 150,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy 3 150,- Eur od 28. 1. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca T. K., bytom C. XX, W. sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29. 12. 2010
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3 150,- Eur s úrokom z omeškania vo výške zodpovedajúcej
ročnej percentuálnej výške rep. sadzby stanovenej k dátumu Národnou bankou Slovenska zvýšenú o
sedem percentuálnych bodov od podania návrhu do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že dňa 25. 12. 2008 vodič G. J. riadil motorové vozidlo BMW 730 d, EČ: W. XXX J. žalobcu, ktoré
užíval s jeho súhlasom po štátnej ceste III. triedy č. 050201 medzi obcami Rozhanovce - Beniakovce.

Vodičsvozidlompočasjazdyvošieldonevyznačenýchvýtlkovnaceste, pričomdošlokpoškodeniučasti
vozidla dôsledkom vady na komunikácii. Dopravná nehoda bola na mieste šetrená dopravnou políciou
za prítomnosti zástupcu žalovaného. Šetrením na mieste bola jednoznačne určená ako príčina nehody
závada na komunikácii. Servisné práce pozostávali z výmeny poškodených dielov, z obutia a vyváženia
pneumatík na hliníkové disky - kolesá, z nastavenia geometrie oboch náprav. Žalobca má vedomosť
o predbežnej výške škody, ktorú získal v januári 2009 po vystavení predbežnej kalkulácie nákladov na
opravu značkovým servisom. Skutočnú výšku škody žalobca vyčíslil vo februári 2009, keď nakúpil všetky

poškodené diely a ukončil opravu vozidla, ktorá predstavuje 3 150,- Eur.

2. Písomným podaním zo dňa 9. 12. 2012 žalobca upresnil žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3 150,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
28. 1. 2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 4. 2011 k žalobe žiadal, aby súd žalobu

zamietol v celom rozsahu. Údržbu komunikácie uskutočňuje Národná diaľničná spoločnosť Košice,
pričomžalovanýmávedomosťotom,ženapredmetnejkomunikáciidňa25.12.2008vodičG.J.prijazde
od Rozhanoviec do obce Beniakovce vošiel do výtlkov na ceste. Predmetná cestná komunikácia bola v
časenehodyznačnepoškodenáshojnýmivýtlkmi,kvôličomubolavtomčaseosadenádopravnáznačka„40“ obmedzujúca povolenú rýchlosť prechádzajúcich vozidiel. Vodič nedodržal predpísanú rýchlosť,
ktorá bola v danom čase povolená. Pri jazde 40 kilometrovou rýchlosťou by bolo vylúčené, aj keby
auto vošlo do výtlku, aby sa značne poškodilo. Pochybnosti vzbudzuje aj samotný dátum vyhotovenia

záznamu z dopravnej nehody vyhotovený dva mesiace po nehode. Žalovaný z opatrnosti namietal výšku
požadovanej škody, ktorá nezohľadňuje amortizáciu vymenených a opravovaných častí vozidla.

4. Uznesením zo dňa 25. 9. 2013 č.k. 15C/330/2010-166 na návrh žalobcu súd pripustil, aby z konania
vystúpil pôvodný žalobca T. K. a na jeho miesto vstúpil G. J..

5. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 22. 10. 2013 č.k. 15C/330/2010-194 zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 575,- Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31. 8. 2016 č.k. 3Co/133/2014-248 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu vysporiadať sa s námietkami žalobcu, ktoré

uviedol v stanovisku zo dňa 22. 10. 2013 k odpovediam znalca, k pripomienkam žalobcu k znaleckému
posudku a opakovane vo veci rozhodnúť.

7. Súd doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Pôvodný žalobca T. K. vo výpovedi uviedol, že motorové vozidlo požičal vodičovi - G. J., ktorý ho
užíval určitú dobu, keďže si ho chcel zakúpiť a neskôr dva mesiace po nehode motorové vozidlo aj kúpil.
Keď došlo k poškodeniu motorového vozidla, zaplatil škodu, ktorú mu opravca vyčíslil faktúrou vo výške
3 150,- Eur. Dňa 25. 12. 2008, keď došlo k nehode, sa na ceste nachádzali výtlky a cesta nebola v takom

stave, ako mala byť, o čom ho informoval G. J..

9. Žalobca G. J. vypovedal, že k nehode došlo dňa 25. 12. 2008, keď premával motorovým vozidlom po
predmetnej komunikácii. Išiel vo svojom jazdnom pruhu a pravým kolesom vošiel do výtlku, ktorý mal
15 až 20 cm. Vznikla silná rana, preto vozidlo okamžite zastavil, vyšiel z motorového vozidla a zistil, že

obe kolesá sú značne poškodené. Cesta bola zaplátaná, bolo tam veľa výtlkov a aj v súčasnosti je cesta
zaplátaná, ale výtlky na ceste už nie sú. Premával rýchlosťou okolo 70 až 80 km/h, ale aj vzhľadom na
to, že boli nerovnosti na ceste, nešiel príliš rýchlo. Predné koleso potom, ako vošiel do výtlku, sa úplne
prelomilo. Žalobca sa vracal z návštevy od svojich rodičov.

10. Svedok J. U., dispečer Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vo výpovedi uviedol, že cesta medzi
Rozhanovcami a Beniakovcami bola v zlom stave, na tejto ceste sa v tom čase robila údržba, ktorá
nebola dostatočná. Na ceste sa nachádzali výtlky, ktorých bolo viac. Výtlk sa nachádzal aj na pravom
okraji cesty, kde došlo k nehode, jednalo sa o prepadnutý okraj v rozhraní spevnenej a nespevnenej
časti vozovky. Jedná sa o pomerne nehodovostný úsek. Na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, je

v súčasnosti umiestnená dopravná značka, ktorá označuje obmedzenie rýchlosti na 40 km/h. Výtlky sa
nedajú odstrániť bežnou údržbou, je potrebná súvislá oprava vozovky.

11. Svedok N. V. vypovedal, že pracuje ako zamestnanec Okresného dopravného inšpektorátu Košice -
okolie na oddelení bezpečnosti cestnej premávky. Nespomína si na konkrétny prípad a nevedel, či bolo

v čase dopravnej nehody označené dopravné značenie. Nevedel uviesť, či v čase nehody boli výtlky na
komunikácii, ani akou rýchlosťou žalobca išiel.

12. Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 17. 12.
2012, Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Košiciach - okolie dopravnú nehodu, ku ktorej došlo na

ceste III/050201 dňa 25. 12. 2008 v úseku Rozhanovce - Beniakovce realizoval s tým, že v zázname z
dopravnej nehody sa neuvádza, či v čase dopravnej nehody bolo osadené prenosné dopravné značenie
označujúce zníženie najvyššej dovolenej rýchlosti, nerovnosť vozovky alebo nebezpečnú krajnicu.

13. Podľa záverov znaleckého posudku č. 17/2013 zo dňa 15. 2. 2013, ktorý vypracoval N.. Z. X., súdny

znalec z odboru doprava cestná, ktoré súd vo veci ustanovil, vodič okrem rýchlostného limitu musí
prispôsobiť rýchlosť jazdy vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré môže
predvídať. Vozidlo bolo v čase nehody vybavené nízkoprofilovými pneumatikami, u ktorých postačuje
oveľa menšia deformácia pneumatiky, aby došlo k nárazu disku na nerovnosť, v danom prípade na zvislústenu výtlku. V prípade, ak bol výtlk na ceste, ktorý spôsobil poškodenie vozidla, ojedinelý, vodič ho
nemohol predvídať. V prípade, ak bolo na vozovke viacero výtlkov, vodič bol povinný tejto skutočnosti
a obzvlášť na nízkoprofilové pneumatiky prispôsobiť rýchlosť vozidla aj v prípade, ak nebola rýchlosť

obmedzená dopravnou značkou. Skutočný stav vozovky v čase nehody nebol zadokumentovaný. Na
ceste sa nachádzali výtlky a bolo ich viac. Vodičom udaná rýchlosť 70 až 80 km/h vo výpovedi pred
súdom pri použití nízkoprofilových pneumatík nebola primeraná stavu vozovky. Technicky primeraná
rýchlosť vzhľadom na nízkoprofilové pneumatiky pri prechádzaní miestom s výtlkmi bola nižšia ako
40 km/h, maximálne okolo 30 km/h v závislosti od hĺbky výtlkov. Ak by vodič v mieste s výtlkmi jazdil

technicky primeranou rýchlosťou vzhľadom na vlastnosti vozidla a stav vozovky, deformačná práca v
porovnaní so spôsobenou škodou, by bola štvrtinová. Nanajvýš by došlo k poškodeniu pneumatiky a
disku pravého predného kolesa bez rozsiahleho poškodenia dielov. Keďže sa jedná o zlý stavebný stav
vozovky a jedná sa o zimné obdobie, nie je možné bežnou údržbou tento stav odstrániť vzhľadom na
množstvo výtlkov, čiže sieťový rozpad vozovky. Miesto nehody je na nespevnenej krajnici, kde je násyp,
preto je nutná rekonštrukcia celej vozovky včetne koruny v danom úseku cesty.

14. Podľa záznamu dopravnej nehody vyhotoveného Okresným dopravným inšpektorátom Košice -
okolie zo dňa 18. 2. 2009, k dopravnej nehode došlo tak, že vodič J. viedol vozidlo po štátnej ceste
III/050201 v smere jazdy od obce Rozhanovce na Beniakovce, kde pri prechádzaní pravotočivou
zákrutou a vyhýbaní sa s protiidúcim vozidlom pravými kolesami vozidla vošiel do neoznačeného výtlku

na pravom okraji cesty (prepadnutý okraj cesty), čím došlo k poškodeniu vozidla. Na mieste prítomný
dispečer Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. J. U. potvrdil závadu komunikácie.

15. Dňa 21. 1. 2009 Tempus Bavaria, s.r.o., Železiarenská 49, Košice vystavil faktúru, splatnú 4. 2. 2009
za opravu poškodeného vozidla - ramená PP kolesa výmena 88,46 Eur, náboj PP kolesa výmena 82,15

Eur, výmena PP tlmiča pruženia 101,10 Eur, kontrola, nastavenie geometrie 183,25 Eur, 2 disky kolies
výmena 82,15 Eur, rameno PP ťažné E65 167,75 Eur, rameno PP priečne E65 202,15 Eur, uloženie
náboja PP 216,78 Eur, ložisko náboja PP 164,55 Eur, tlmič pruženia PP 309,33 Eur, disk 8Jx18 styl.93
700,46 Eur, pneu 245/50R18 DU WS 841,38 Eur, ventil disku BMW 4,81 Eur, závažie zinkové 5,71 Eur,
spolu 3 150,- Eur.

16. Z príjmového pokladničného dokladu č. 2009010262 zo dňa 23. 1. 2009 bolo preukázané, že žalobca
vyplatil spoločnosti Tempus Bavaria, s.r.o., Železiarenská 49, Košice - Šaca sumu 3 150,- Eur za opravu
vozidla.

17. Žalobca na pojednávaní dňa 29. 11. 2016 vypovedal, že na danom úseku cestnej komunikácie sa
v čase nehody nachádzal veľký súvislý výtlk, žiadne iné výtlky tam neboli. Nedalo sa preto od vodiča
očakávať, aby prispôsobil jazdu výtlkom na ceste. V čase ohliadky nehody exekútorom, po troch rokoch,
bol tento výtlk dokonale žalovaným opravený tak, že sa takmer nedokázalo identifikovať miesto nehody.
Pneumatiky, ktoré boli obuté na vozidle v čase nehody boli výrobcom určené a schválené pre jazdu na

pozemných komunikáciách a s týmito pneumatikami bol tento typ pneumatík typizovaný pre slovenské
cesty.
18. Žalobca predložil súdu dôkazy, podľa ktorých pneumatiky pre konkrétne motorové vozidlo boli
schválené. Zo zoznamu schválených nízkoprofilových pneumatík, ktoré sa nachádzali na vozidle, boli
druhé s najvyšším štandardom, všetky ostatné sú nízkoprofilovejšie.

19. Žalovaná tvrdila, že v čase nehody sa jednalo o stavebný stav vozovky, prepadnutý okraj cesty
v rozhraní spevnenej a nespevnenej časti vozovky. Úsek cesty potreboval súvislú opravu, ktorá
sa pripravovala v rámci programového obdobia 2007 - 2013 Regionálneho operačného programu
a napokon k oprave došlo v priebehu obdobia marec - november 2016 po pridelení finančných

prostriedkov. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. na konkrétnom úseku cesty vykonala nevyhnutnú
opravu, konkrétne výspravky obaľovanou zmesou za tepla s frézovaním.
20. Žalovaná predložila Katalóg porúch asfaltových vozoviek platný v čase dopravnej nehody, z ktorého
vyplýva, že v prípade, ak ide o odlamovanie okraja vozovky, je to porucha podkladových vrstiev a
podložia. Ak ide o väčší počet výtlkov, je to porucha povrchu vozovky. V prípade väčšieho počtu výtlkov

je potrebná nielen výspravka výtlku, ale je potrebné súvisle obrusnú vrstvu vymeniť. Správca cesty
sa snažil zabezpečiť čo najlepšiu prejazdnosť ciest na zmiernenie stavu, kým sa neuskutoční súvislá
oprava. Po takejto opravenej ceste bolo možné prechádzať vozidlom bez poškodenia.21. Podľa záverov súkromno-znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 24. 3. 2017 vypracovaného N..
U. C., súdnym znalcom z odboru doprava cestná na návrh žalobcu, základnou právnou normou,
ktorá okrem iného definuje pozemné komunikácie a zriadenie prístupu na pozemné komunikácie je

zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Z
technického hľadiska, resp. z hľadiska užívania pozemných komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami
v zmysle platného zákona k rozhodnému dátumu, t.j. zákona upravujúceho pravidlá cestnej premávky
na pozemných komunikáciách - zákona NS SR č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov pod pojmom pozemná komunikácia sa rozumie cesta a

cestnou premávkou sa rozumie užívanie pozemnej komunikácie (cesty). Podľa úvodných ustanovení
(§ 1) cestného zákona sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a
technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. Každú
pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami
priekop,rigolov,násypovazárezovsvahov,zárubnýchaobkladovýchmúrov,pätouopornýchmúrovapri
miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Súčasťou

diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre
úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej,
rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie
sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály,
brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta.

22. Okrem vyššie uvedenej definície pozemnej komunikácie a jej súčastí pri znaleckom posudzovaní
skutočnosti, čo je resp. nie je súčasťou cesty resp. pozemnej komunikácie, je možné čiastočne využiť
vyhlášku FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
t.j. zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, v ktorej sa okrem
iného uvádza, že súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po

ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov,
ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné
svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia,
odrazníky,prievozy,zvádzadlá,pružidlá,smerovéstĺpiky,staničníkyamedzníky,zásnežky,cestnázeleň,
odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a

zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných
orgánov),zásobníkyaskládkyúdržbovýchlátok,ochrannézelenépásy,dopravnéostrovčekyahlásnice.
23. Podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. cestný pozemok tvorí teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
a cestné pomocné pozemky. Teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené zvýšenou
obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop

a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov
alebovonkajšímihranamikorunyobkladovýchazárubnýchmúrov,prípadnevonkajšímihranamizárezov
nad týmito múrmi.
24. Vyššie citované ustanovenie vyhlášky jednoznačne nestanovuje a technicky nedefinuje rozsah
cestnéhopozemku.Prepresnejšiestanovenierozsahucestnéhopozemkujenutnévychádzaťzplatných

technických noriem týkajúcich sa projektovania ciest, diaľnic a miestnych komunikácií. Ide o STN 73
6100, STN 73 6101, STN 73 6102 a STN 73 6110.
25. Z technického hľadiska veľkosť resp. rozsah cestného pozemku je daný a vyplýva zo základnej
kategóriemiestnejkomunikácieavoľnejšírkykorunypozemnejkomunikácie.Technickyjemožnécestný
zákon definovať ako pozemok, na ktorom je umiestnené teleso pozemnej komunikácie a jej ostatné

časti. Teleso pozemnej komunikácie je konštrukcia pozemnej komunikácie, ktorú tvoria: zemné teleso,
vozovka, krajnice, odvodňovacie zariadenia.
26. Zemné teleso je časť telesa pozemnej komunikácie vybudovaná z hornín a zemín predpísanou
technológiou do vopred určeného tvaru, závislého od terénu, nivelety,
typu a vlastností materiálov.

27. Vozovka je spevnená časť pozemnej komunikácie určená na jazdu vozidiel, ktorá sa ďalej skladá
z krytu, podkladu a ochrannej vrstvy.
28. Krajnica je šírkový prvok koruny pozemnej komunikácie medzi dopravným pásom a hranou koruny
pozemnej komunikácie, skladá sa zvyčajne so spevnenej a nespevnenej časti. Spevnená časť krajnice
vozovky je šírkový prvok koruny pozemnej komunikácie určený spravidla na krátkodobé odstavenie

vozidiel a pre cyklistov a chodcov. Nespevnená krajnica je šírkový prvok koruny pozemnej komunikácie
medzi vozovkou alebo pevnenou časťou krajnice a hranou koruny pozemnej komunikácie, slúži
predovšetkým na osadenie bezpečnostného zariadenia a dosiahnutie stability okraja priľahlej spevnenej
časti v korune cestného telesa.29. Odvodňovacie zariadenia sú povrchové alebo podpovrchové zariadenia, ktoré
zachytávajú a odvádzajú povrchovú prípadne podzemnú vodu z telesa pozemnej komunikácie alebo
okolitého terénu napr. priekopa, rigol, sklz, trativody.

30. Medzi najčastejšie ostatné časti resp. súčasti pozemnej komunikácie patrí
predovšetkým cestná zeleň, ktorá je tvorená vegetačnými úpravami telesa, cestného pomocného
pozemku, deliacich pásov dopravných ostrovčekov. Medzi ostatné časti pozemnej
komunikácie je možné zaradiť cestné objekty a vybavenie pozemných komunikácií. Cestný
objekt je súčasť pozemnej komunikácie, ktorá zabezpečuje určité funkcie pri jej využívaní ide

napr. o mosty, nadcestia, podcestia, priepusty, tunely, podchody, oporné, zárubné a obkladové
múry, tarasy, priecestia, prievozy, brody, galérie.
31. Z hľadiska posudzovania technického stavu pozemnej komunikácie vo vzťahu na právne záväznú
zákonnú normu je nutné poukázať na skutočnosti vyplývajúce z ustanovení § 9 a § 9a cestného zákona,
podľa ktorých okrem iného závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov
povinní odstraňovať ich správcovia, pričom užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú

nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľnic,
ciest alebo
miestnych komunikácií. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú
za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady

odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
32. Podľa vykonávacej vyhlášky k cestnému zákonu - vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb. je definovaná
zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií ako stav, ktorý umožňuje
bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému
stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším

okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi,
ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie,
poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným
zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä:

a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku
vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene,
poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom
neupozorňuje,
b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi

komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody
na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia
na odvodnenie komunikácie.

33. Podľa vykonávacej vyhlášky závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest
a miestnych komunikácií, na ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred
určené dopravne dôležité miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky
a pod.).
34. Čo sa týka definovania stavebného stavu a dopravno-technického stavu pozemnej komunikácie

vykonávacia vyhláška ho definuje nasledovne: stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny,
hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a
vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné
a ochranné zariadenia a pod.); dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie

sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky,
pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do
terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).
35. Pri dokumentovaní dopravných nehôd dopravnou políciou je službukonajúci policajt povinný do
oficiálneho dokumentu - záznamu dopravnej nehody, v ktorom sa zaznamenávajú okolnosti vzniku

dopravnej nehody povinný uviesť aj skutočnosti o obmedzení rýchlosti jazdy v mieste dopravnej nehody
pokiaľ obmedzenie rýchlosti v tom čase bolo jednoznačne dané viditeľne osadenou dopravnou značkou.
Na základe mojej vlastnej takmer 20-ročnej znaleckej praxe som nezaznamenal skutočnosť, aby
dopravný policajt takúto dôležitú skutočnosť opomenul pri dokumentovaní dopravnej nehody.36. Na základe posúdenia všetkých oficiálnych stanovísk resp. vyjadrení príslušného cestného
správneho orgánu a dopravného inšpektorátu je z technického hľadiska dostatočne odôvodnené
tvrdenie, že v čase vzniku predmetnej dopravnej nehody, t.j. dňa 25.12.2008 na ceste III/050201 v úseku

v smere jazdy medzi obcami Rozhanovce - Beniakovce/Vajkovce nebola zvislým dopravným značením
obmedzená rýchlosť jazdy a rovnako ani žiadnou dopravnou značkou neboli vodiči jazdiaci v uvedenom
smere upozornení na možnosť nespevnenej nebezpečnej krajnice alebo nerovnosti povrchu vozovky.
37. Za miesto nehodového deja bolo možné označiť priestor pozemnej komunikácie cesty III. triedy. V
danom prípade išlo o dvojpruhovú obojsmernú cestnú komunikáciu, kde jednotlivé jazdné pruhy neboli

vyznačené pomocou dopravného značenia, t.j. na predmetnej ceste neboli vodorovným dopravným
značením vyznačené jednotlivé jazdné pruhy stredovou prerušovanou resp. plnou čiarou a rovnako
ani pravý okraj jazdného pruhu nebol vyznačený zvislým vodorovným dopravným - pozdĺžnou súvislou
čiarou.
38. Na troch fotografiách zachytávajúcich technický stav cestnej komunikácie v mieste nehodového deja
je viditeľný zjavný veľký výtlk na rozhraní pravého jazdného pruhu a spevnenej krajnice v smere jazdy

vozidla žalobcu, t.j. v smere jazdy Rozhanovce -
Beniakovce/Vajkovce. Okrem tohto pomerne rozsiahleho výtlku v jeho tesnej blízkosti
v pravom jazdnom pruhu nie sú viditeľné žiadne iné zjavné výtlky. Z technického hľadiska
pred miestom nehodového deja neboli zadokumentované žiadne hojné výtlky, ale išlo len o
ojedinelý výtlk na cestnej komunikácii, ktorý v danom prípade predstavoval z technického

hľadiska závadu v zjazdnosti cesty, ktorú vodič nemohol predvídať, nakoľko nebol na túto okolnosť
upovedomený žiadnou dopravnou značkou alebo iným zákonom predpísaným
spôsobom vo vzťahu k pravidlám cestnej premávky.
39. Na základe preskúmania fotodokumentácie predloženej zadávateľom posudku z miesta predmetnej
dopravnej nehody vyhotovenej policajným orgánom bezprostredne po dopravnej nehode pri jej

dokumentovaní a s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti tejto kapitoly je z technického
hľadiska dostatočne odôvodnené tvrdenie, že v mieste nehodového deja sa v čase dopravnej nehody
s najväčšou pravdepodobnosťou nevyskytovali žiadne súvislé hojné výtlky na predmetnej časti cestnej
komunikácie pred miestom nehodového deja, t.j. v mieste, kde došlo k poškodeniu vozidla žalobcu
vplyvom dopravnej nehody bola príčina vzniku tejto dopravnej nehody závada v zjazdnosti spôsobená

ojedinelým výtlkom na asfaltovom kryte vozovky nachádzajúcom sa na rozhraní pravého okraja pravého
jazdného pruhu a spevnenej časti krajnice v smere jazdy vozidla BMW 730d EČ: 123 DZ, t.j. v smere
Rozhanovce - Beniakovce/Vajkovce.
40. K veci je nutné uviesť, že zadávateľ posudku poskytol aj fotodokumentáciu
z obhliadky miesta nehody vykonanej individuálne a súdom v roku 2011. Na základe

posúdenia záberov zachytávajúcich technický stav cestnej komunikácie v roku 2011 pred
miestom nehodového deja ako v mieste, kde sa stala dňa 25.12.2008 predmetná dopravná
nehoda bolo možné konštatovať, že v čase dodatočnej obhliadky (v roku 2011) sa na úseku
cesty, ktorý predchádzal miestu nehodového deja nachádzali viaceré veľké výtlky v pravej
časti vozovky resp. v pravom jazdnom pruhu aj v jej strede. Tieto výtlky zistené v roku 2011

nie je možné z technického hľadiska označiť za hojné výtlky v zmysle cestného zákona. Ide
o typický jav po zimnom období ako dôsledok nedostatočne vykonanej údržby asfaltového
krytu vozovky. Uvedené tvrdenie z technického hľadiska potvrdzuje skutočnosť, že na
fotografiách poskytnutých zadávateľom je zachytené miesto, kde sa stala predmetná dopravná
nehoda, pričom pôvodný výtlk - vada komunikácie z roku 2008, už bol opravený a podobne aj na

fotografiách zachýtajúcich predmetný úsek cesty z roku 2012 pomocou aplikácie Google Earth sú už
výtlky zachytené na fotografiách z roku 2011 taktiež opravené. Tieto jednotlivé čiastočné opravy výtlkov
asfaltového krytu vozovky jednoznačne dokazuje rozdielne sfarbenie asfaltového krytu vozovky, t.j.
jednotlivé miesta opráv vykazujú rozdielne známky starnutia (sfarbenia) asfaltovej zmesi.
41. Technický stav asfaltového krytu vozovky predmetného úseku cesty III/3325 pôvodne III/050201

zobrazeného na fotografiách pomocou aplikácie Google Earth z roku 2012 je možné z technického
hľadiska označiť ako sieťový rozpad vozovky hlavne jej pravej časti.
42. Pre každé vozidlo jeho výrobca predpisuje základné rozmery a druh pneumatík na náprave a
podobne aj rozmery ráfikov. Základné rozmery sú vždy uvádzané v technickom preukaze daného vozidla
v časti „Ďalšie úradné záznamy“ sa bežne uvádzajú aj alternatívne

rozmery a druhy pneumatík a ráfikov, ktoré je možné použiť - osadiť na vozidlo.
43. Okrem rozmerov diskov a pneumatík zapísaných v technickom preukaze vozidla ako alternatívnych
modelov je v praxi možné osadiť - namontovať aj iné druhy pneumatík alebo ráfikov diskov než tie, aké
sú zapísané v technickom preukaze ako základné alebo alternatívne. Ide o bežnú prax, pričom majiteľalebo držiteľ vozidla ak si chce namontovať na vozidlo iné alternatívne pneumatiky alebo ráfiky musí
dodržať zákonný postup uvedený v príslušných ustanoveniach § 15 zákona NR SR č. 725/2004 Z.z.
o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Základnou podmienkou

je, aby takýto jednotlivý komponent bol typovo schválený resp. ak nie je, potom je potrebné ho typovo
schváliť.
44. K predmetnej dopravnej nehode došlo v priestore pozemnej komunikácie cesty III. triedy. V
danom prípade išlo o dvojpruhovú obojsmernú cestnú komunikáciu, kde jednotlivé jazdné pruhy neboli
vyznačené pomocou dopravného značenia, t.j. na predmetnej ceste neboli vodorovným dopravným

značením vyznačené jednotlivé jazdné pruhy stredovou prerušovanou alebo plnou čiarou a rovnako ani
pravý okraj jazdného pruhu nebol vyznačený vodorovným dopravným - pozdĺžnou súvislou čiarou. Na
troch fotografiách zo záznamu o dopravnej nehode z roku 2008 zachytávajúcich technický stav cestnej
komunikácie v mieste nehodového deja je viditeľný zjavný veľký výtlk na rozhraní pravého jazdného
pruhu a spevnenej krajnice v smere jazdy vozidla žalobcu, t.j. v smere jazdy Rozhanovce - Beniakovce/
Vajkovce. Okrem tohto pomerne rozsiahleho výtlku v jeho tesnej blízkosti v pravej časti vozovky -

pravom jazdnom pruhu nie sú viditeľné žiadne iné zjavné výtlky. Z technického hľadiska v predmetnom
úseku cesty pred miestom nehodového deja neboli zadokumentované žiadne hojné výtlky, ale išlo len
o ojedinelý výtlk na cestnej komunikácii, ktorý v danom prípade predstavoval z technického hľadiska
závadu v zjazdnosti cesty v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona a vykonávacej vyhlášky,
ktorú vodič nemohol predvídať, nakoľko nebol na túto okolnosť upovedomený žiadnou dopravnou

značkou alebo iným zákonom predpísaným spôsobom vo vzťahu k pravidlám cestnej premávky.
45. Okrem rozmerov diskov a pneumatík zapísaných v technickom preukaze vozidla ako alternatívnych
modelov je v praxi možné osadiť - namontovať na motorové vozidlo aj iné druhy pneumatík alebo ráfikov
diskov než tie, aké sú zapísané v technickom preukaze ako základné alebo alternatívne. Ide o bežnú
prax, pričom majiteľ alebo držiteľ vozidla ak si chce namontovať na vozidlo iné alternatívne pneumatiky

alebo ráfiky diskov musí dodržať zákonný postup v zmysle v príslušných ustanovení § 15 zákona NR
SR č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.
Základnou podmienkou je, aby takýto jednotlivý komponent bol typovo schválený resp. ak nie je, potom
je potrebné ho typovo schváliť.
46. Podľa predložených podkladov od zadávateľa týkajúcich sa technických informácií o diskoch

pneumatikách (kópie ktorých sa nachádzajú v prílohách znaleckého úkonu) v čase dopravnej nehody
boli na vozidle poškodeného namontované typovo schválené disky a pneumatiky, a preto z technického
hľadiska táto skutočnosť nemohla mať vplyv na vznik a rozsah poškodenia vozidla BMW 730d EČ:
W. XXX J. počas dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 25.12.2008 na regionálnej ceste III. triedy č.
III/0502001 medzi obcami Rozhanovce a Beniakovce/Vajkovce.

47. Žalovaný namietal závery znaleckého posudku N.. C.. Pokiaľ je na ceste stavebný stav, ktorý
vyplýva z fotodokumentácie z roku 2008, je vylúčené, aby jednotlivá vada bola považovaná za vadu
v zjazdnosti. Závery znaleckého posudku sú podľa žalovaného nesprávne, lebo znalec sa nezaoberal
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Aj na fotodokumentácii z roku 2008 sú zreteľné záplaty, teda

sieťový rozpad vozovky, ktorý sa považuje za stavebný stav vozovky.

48. Žalobca na pojednávaní dňa 13. 4. 2017 vypovedal, že príslušníci OO PZ pri šetrení nehody v roku
2008 vyhotovili fotodokumentáciu pre každý smer jazdy. Sieťovým rozpadom vozovky je možné označiť
stav vozovky z roku 2011, ale nie stav vozovky z roku 2008. V tom zmysle sa vyjadril aj súdny znalec N..

C.. Rýchlosť v čase nehody bola nižšia. V čase, keď opustil predchádzajúcu obec, mohol prechádzať
rýchlosťou okolo 70 km/h. Výtlk sa nachádza v jazdnej dráhe, čo je zreteľne vidieť z fotodokumentácie
z roku 2008, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Väčšia časť výtlku sa nachádza v jazdnej dráhe,
len časť mimo jazdnej dráhy. Ak okolo výtlku nebolo vyznačené, že sa jedná o jazdnú dráhu, jednalo sa
o regulérnu vozovku, ktorá mala byť udržiavaná bez výtlkov a v dobrom stave.

49. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“)
užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla
zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií.
50. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však

zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.51. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý
umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému

stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič
predvídať.

52. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič

predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v
zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

53. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné
zariadenia a pod.).

54. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo
miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka
vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a
začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

55. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,

na ktorú má rozhľad.

56. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
- ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch.

57. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

59. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle žalobcu pri

dopravnej nehode dňa 25. 12. 2008. V čase nehody a na mieste nehody vodič G. J. riadil motorové
vozidlo BMW 730 d, EČ: W. XXX J. po štátnej ceste III. triedy č. 050201 medzi obcami Rozhanovce
- Beniakovce. Vodič s vozidlom počas jazdy z Prešova do Rozhanoviec, medzi obcami Rozhanovce -
Beniakovce, vošiel do výtlku na ceste, pričom došlo k poškodeniu časti motorového vozidla.
60. V konaní bola spornou skutočnosťou, či v čase dopravnej nehody, ktorá sa stala na ceste III. triedy

č. 050201, sa nachádzalo viac výtlkov, resp. jednalo sa o sieťový rozpad vozovky alebo sa jednalo
o ojedinelý výtlk v bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, teda či došlo v dôsledku závady v
zjazdnosti tejto komunikácie v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s § 12
ods.2písm.a/vyhláškyč.35/1984Z.z.alebosajednáoprípadpodľa§9aods.1zákonač.135/1961Zb.,kedy užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií.
61. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z právnych záverov vyslovených súdmi v obdobnej

veci ako rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C/276/2008 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/470/2011, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/149/2009, ako
aj súkromno-znaleckého posudku N.. C. č. 5/2017 zo dňa 7. 4. 2017, z ktorých možno vyvodiť záver,
kedy sa jedná o závadu v zjazdnosti tak, ako to má na mysli § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky MS SR č.
35/1984 Zb.

62. Na fotografiách zachytávajúcich stav cestnej komunikácie v mieste nehodového deja z roku 2008
je viditeľný zjavný veľký výtlk na rozhraní pravého jazdného pruhu a spevnenej krajnice v smere
jazdy vozidla žalobcu, t.j. v smere jazdy Rozhanovce - Beniakovce/Vajkovce. Okrem tohto rozsiahleho
výtlku v jeho tesnej blízkosti v pravom jazdnom pruhu nie sú viditeľné žiadne iné zjavné výtlky. Z
technického hľadiska predstavoval tento výtlk závadu v zjazdnosti cesty, ktorú vodič nemohol predvídať,
nakoľkonebolnatútookolnosťupozornenýžiadnoudopravnouznačkouaniinýmzákonompredpísaným

spôsobom vo vzťahu k pravidlám cestnej premávky (§ 12 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 35/1984 Zb.).
Službukonajúci policajt bol do záznamu o dopravnej nehode, v ktorom sa zaznamenávajú okolnosti
vzniku dopravnej nehody, povinný uviesť skutočnosti o obmedzení rýchlosti jazdy v mieste dopravnej
nehody, pokiaľ by obmedzenie rýchlosti v tom čase bolo dané viditeľne osadenou dopravnou značkou.
Podľa vyjadrenia príslušného cestného správneho orgánu a dopravného inšpektorátu je dostatočne

odôvodnené tvrdenie, že v čase vzniku predmetnej dopravnej nehody v úseku v smere jazdy žalobcu
nebola zvislým dopravným značením obmedzená rýchlosť jazdy a rovnako ani žiadnou dopravnou
značkou neboli vodiči jazdiaci v uvedenom smere upozornený na možnosť nespevnenej nebezpečnej
krajnice alebo nerovnosti povrchu vozovky.
63. Z dôvodu ustálenia zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú užívateľovi diaľnic z dôvodu

závady v zjazdnosti predmetnej komunikácie súd skúmal, či v súlade s § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961
Zb. vie žalovaný preukázať liberačné dôvody uvedené v tomto ustanovení zákonným spôsobom, na
základe ktorých by za takto vzniknutú škodu žalobcovi nezodpovedal. Žalovaný tvrdil, že nebolo v
medziach možností žalovaného závadu odstrániť, keďže úsek cesty, kde k dopravnej nehode došlo, nie
je možné odstrániť bežnou údržbou vzhľadom na množstvo výtlkov, sieťový rozpad vozovky, pretože

sa jedná o stavebný stav vozovky a zimné obdobie, kedy ku škode došlo. Žalovaný poukázal na zlý
stavebný stav cesty vzhľadom na hojné výtlky a nespevnenú krajnicu (prepadnutý okraj v rozhraní
spevnenejanespevnenejčastivozovky).Tentonevyhovujúcistavebnýstavkomunikáciejemožnépodľa
žalovaného odstrániť len súvislou opravou, ktorou sa odstraňujú poruchy vozovky alebo poškodenie
rôznych častí komunikácie. Vzhľadom na zlý stavebný stav tejto komunikácie, ktorý bol v konaní podľa

žalovaného preukázaný výpoveďou svedka U. a znaleckým dokazovaním N.. X., neprichádza do úvahy
tvrdenie žalobcu, že v danom prípade išlo o závadu v zjazdnosti podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva cestný zákon
64. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že liberačné dôvody uvádzané žalovaným v
danom prípade nie sú dané. Preukázanie nemožnosti žalovaného v medziach jeho možností výskyt

veľkého množstva výtlkov odstrániť a na ne predpísaným spôsobom upozorniť, musia byť splnené
súčasne v čase dopravnej nehody. Ak sa teda v čase nehody nachádzal väčší výskyt výtlkov, jednalo
sa až o sieťový rozpad vozovky, mal žalovaný predpísaným spôsobom na túto skutočnosť upozorniť.
Žalovaný nepreukázal, že by v jeho možnostiach nebolo možné tieto nedostatky cestnej komunikácie
odstrániť, keďže žalovanému museli byť skutočnosti týkajúce sa závad v zjazdnosti cesty a stav tejto

komunikácie známe. Z technického hľadiska pred miestom nehodového deja neboli zadokumentované
žiadne hojné výtlky, išlo o ojedinelý výtlk na cestnej komunikácii, ktorý predstavoval z technického
hľadiska závadu v zjazdnosti cesty, ktorú vodič nemohol predvídať. Vykonávanie pravidelných kontrol
bezpečnosti pozemných komunikácií, ako aj odstraňovanie závad v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia (§ 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.).

65. V čase obhliadky v roku 2011 súdnym znalcom N.. X. sa na úseku cesty, ktorý predchádzal miestu
nehodového deja, nachádzali viaceré veľké výtlky v pravej časti vozovky, resp. v pravom jazdnom pruhu
a v jej strede. Tieto výtlky však nie je možné z technického hľadiska označiť za hojné výtlky v zmysle
cestného zákona. Ide o typický jav po zimnom období ako dôsledok nedostatočne vykonanej údržby
asfaltového krytu vozovky.

66. Podľa predložených podkladov žalobcu týkajúcich sa technických informácií o diskoch a
pneumatikách(ktorýchkópiesúsúčasťouznaleckéhoposudku),včasedopravnejnehodybolinavozidle
poškodeného namontované typovo schválené disky a pneumatiky a preto z technického hľadiska táto
skutočnosť nemohla mať vplyv na vznik a rozsah poškodenia motorového vozidla.67. Na závery znaleckého posudku vypracovaného N.. X. súd neprihliadal, lebo závery kontrolného
súkromno-znaleckého posudku N.. C. boli odlišné.
68. Znalecký posudok N.. C. bol vyhotovený objektívne, závery znaleckého posudku sú presvedčivé a

súdny znalec v znaleckom posudku obhájil všetky svoje závery a výstupy. Žalovaný namietal nesprávne
závery znaleckého posudku N.. C., ale žiadny iný odborný dôkaz súdu nepredložil.
69. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázanú
dôvodnosť nároku žalobcu, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

70. Žalovaný sa nezaplatením vzniknutej škody žalobcovi riadne a včas dostal do omeškania s
povinnosťou zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 3 150,- Eur (základná
úroková sadzba NBS ku dňu omeškania bola vo výške 1 %), od 28. 1. 2011 do zaplatenia, t.j. po doručení
výzvy na plnenie žalovanému, ktorú prevzal dňa 27. 1. 2011.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov

konania v rozsahu 100 %, lebo žalobca mal v konaní plný úspech.

72. O trovách štátu súd rozhodol podľa článku 4 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.