Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411206924
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411206924.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Žiar nad Hornom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 308 07 484, proti povinnej L.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XXX, XXX XX L. J. E., o vymoženie 283,80 Eur príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01
Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 928/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v

Žiari nad Hronom č. k. 6Er/898/2011 - 13 zo dňa 28. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením č. k.
6Er/898/2011-13zodňa28.11.2014 exekúciuvedenúpodsp.zn. EX928/2011podľa§57ods.
1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) zastavil (prvý výrok). Ďalej podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,02 Eur vrátane DPH
do troch dní od právoplatnosti uznesenia (druhý výrok). Exekučný súd mal preukázané, že majetok
povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, povinná nemá žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok,
ktorý by podliehal exekúcii, nemá žiadne finančné prostriedky v peňažných ústavoch a nepoberá mzdu

ani dôchodok. Nemajetnosť povinnej podľa názoru exekučného súdu znemožňuje reálne uspokojenie
pohľadávky oprávneného a pokračovaním v exekúcii by sa neúčelne zvyšovali exekučné trovy.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 31. 05. 2011 a od uvedeného dátumu do dňa podania odvolania
mu bolo doručené len upovedomenie o začatí exekúcie. Od podania návrhu do

vydania uznesenia o zastavení exekúcie nemá vedomosť o úkonoch vykonaných zo strany súdneho
exekútora. Súdny exekútor podľa jeho názoru počas celej doby trvania exekúcie nevykonal všetky
úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Okrem uvedenej exekúcie spravuje exekútor voči uvedenej
povinnej ešte štyri exekúcie a do dňa podania odvolania pohľadávku ani čiastočne nevymohol. Ďalej
eštepoukázalnavekpovinnej,sohľadomnaktorýjemožnépodľajehonázorupredpokladať,žepovinná
môže nadobudnúť iný majetok alebo sa zamestnať a tým uspokojiť vymáhanú pohľadávku. V prípade

zastavenia exekúcie sa veriteľ dostáva do nevýhodného postavenia tým, že nastáva plynutie premlčacej
lehoty a v prípade nadobudnutia akéhokoľvek majetku po zastavení už môže byť predmetná
pohľadávka premlčaná a súd exekúciu opätovne začatú zastaví. Zároveň sa vystavuje riziku úhrady
trov novozačatého exekučného konania. Vzhľadom na uvedené argumenty potom oprávnený navrhol,
aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zrušil a v exekúcii sa pokračovalo za účelom vymoženia
pohľadávky.Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe riadne vykonaného zistenia týkajúceho
sa majetkových pomerov povinného podal návrh na zastavenie exekúcie, pretože nebol zistený žiaden
majetok povinnej. Pri vymožení pohľadávky vynaložil maximálne úsilie a využil všetky zákonné možnosti

na zistenie majetku. Ďalej vo vyjadrení podrobne popísal svoj postup v exekučnom konaní a uviedol,
že ďalšie pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti exekučného
konania, čím by dochádzalo k neúmernému a zbytočnému zvyšovaniu trov exekúcie. Poukázal aj na
súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. V súvislosti s námietkou oprávneného vo vzťahu
k premlčaniu vymáhanej pohľadávky uviedol, že rozhodnutia vo veciach sociálneho poistenia musia

byť vykonané v desaťročnej lehote, ktorá plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom
táto lehota je prekluzívna a jej uplynutím zaniká právo na výkon rozhodnutia cestou správnou ako aj
cestou súdneho exekútora. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie tejto prekluzívnej lehoty
neprerušuje a táto plynie ďalej. Po jej uplynutí bude potom nutný postup podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku a zastavenie exekúcie ex offo. Rozhodnutie exekučného súd preto súdny
exekútor považuje za správne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O. s.
p.“), vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 2 O. s.
p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 13. 06. 2011 bola okresnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská
Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XXXX/XXX, L. J. E., na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne
Bratislava, pobočka Žiar nad Hronom č. B. zo dňa 13. 04. 2011, právoplatného a vykonateľného dňa

16. 05. 2011. Exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 21. 06. 2011 poverenie
na vykonanie exekúcie č. 5613 037972 *. Dňa 24. 06. 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie
súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská Bystrica (ako
nástupcu pôvodného súdneho exekútora), v ktorom popísal majetkové pomery povinnej so záverom, že
povinnánedisponuje žiadnymexekvovateľnýmmajetkom,zktoréhobybolomožné uspokojiťvymáhaný

nárok, a preto navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň
si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie. Na základe uvedeného podania súdneho exekútora potom
exekučný súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučných titulov vykonaná zásahom do absolútnych

majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených
procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá je preukázaná vykonateľným
exekučným titulom. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo aj ochranu
povinného a práva tretích osôb. Preto ustanovenia § 57 ods. 1 a ods. 2 a 3 Exekučného poriadku
vymedzujú dôvody, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie sa rozumie

procesný úkon exekučného súdu smerujúci k upusteniu od vykonávania exekúcie, vykonaný po zistení
niektorého z vymedzených dôvodov, ktoré nastali v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych
aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale

predovšetkým aj uspokojenie pohľadávky oprávneného.

V posudzovanom prípade súdny exekútor zisťoval aktívne účty povinnej v roku 2012, 2013 a 2014 v 15-
tich bankách (naposledy 14. 02. 2014) s tým, že povinná nemá vedený účet v žiadnej z dopytovaných
bánk. V roku 2011, 2012, 2013 a 2014 (naposledy 14. 02. 2014) súdny exekútor zisťoval, či povinná

je vlastníkom motorového vozidla, taktiež s negatívnym výsledkom. Ďalej súdny exekútor zistil, že
povinná nie je vlastníkom nehnuteľného majetku (naposledy zisťované dňa 16. 06. 2014) a samotný
oprávnený - Sociálny poisťovňa naposledy dňa 20. 02. 2014 oznámila, že povinná bola vedená v
evidencii ako dobrovoľne poistená osoba na DP (zrejme dôchodkové poistenie) do januára 2012,
nie je poberateľkou žiadnych dôchodkových dávok, úrazových dávok, nemocenských dávok a ani

dávok poskytovaných v nezamestnanosti. Uvedené zistenia vykonané súdnym exekútorom považuje
odvolací súd za dostatočné preto, aby bolo možné zodpovedajúcim spôsobom posúdiť majetkové
pomerypovinnejataktiežichpovažujezaaktuálnevovzťahuknávrhusúdnehoexekútora nazastavenie
exekúcie a v tej súvislosti aj k rozhodovaniu exekučného súdu o tomto návrhu. Oprávnený v odvolanízistenia súdneho exekútora žiadnym spôsobom nerozporoval a v podstate len namietal, že súdny
exekútor nevykonal všetky úkony smerujúce ku vymoženiu pohľadávky bez toho, aby nejaké ďalšie
konkrétne úkony popísal a ďalej namietal, že vzhľadom na vek povinnej je možné očakávať, že táto

nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Odvolací súd uznáva, že
v niektorých prípadoch je možné prihliadnuť na to, že vek povinného v spojení s ďalšími skutočnosťami
môže byť argumentom odôvodňujúcim záver o potrebe pokračovania v exekúcii. V predmetnom prípade
je však exekučné konanie vedené od roku 2011 a v priebehu štyroch rokov jeho vedenia nebol zistený
žiadny majetok povinnej. Súdny exekútor dostatočným spôsobom zisťoval majetkové pomery povinnej

a výsledky jeho zisťovania sú vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu aktuálne. Pokiaľ v budúcnosti
dôjde k zmene majetkových pomerov povinnej, oprávnený môže podať nový návrh na výkon exekúcie.

Preskúmaním veci odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že nemajetnosť
povinnej znemožňuje reálne uspokojenie pohľadávky oprávneného a pokračovaním v exekúcii by
zbytočne dochádzalo k zvyšovaniu trov exekúcie. Preto odvolací súd uznesenie

prvostupňového súdu o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, z odvolania oprávneného nevyplýva, že by podal odvolanie aj do
tohto výroku rozhodnutia exekučného súdu. Odvolací súd tento výrok rozhodnutia nepreskúmaval ani
ako závislý výrok podľa § 212 ods. 2 O. s. p., nakoľko dňa 01. 11. 2013 nadobudol účinnosť zák. č.

299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý sa dotkol aj ustanovenia
§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku upravujúceho do 31. 10. 2013 prípustnosť odvolania proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku. Od 01. 11. 2013 Exekučný

poriadok prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa
§ 57 Exekučného poriadku výslovne neupravuje, preto podľa § 202 ods. 2 O. s. p. potom platí,
že ak o trovách exekúcie pri jej zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku rozhodol sudca, odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. S účinnosťou od 01. 11. 2013 stratil krajský súd
funkčnú príslušnosť na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie. Krajský

súd rozhoduje len o odvolaniach proti výroku o trovách exekúcie v uznesení vydanom
sudcom, ak odvolanie bolo podané do 31. 10. 2013. Pre posúdenie funkčnej príslušnosti krajského súdu
na rozhodnutie je rozhodujúci dátum podaného odvolania, pretože prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 01. 11. 2013 predloženiu spisu odvolaciemu súdu nepripisujú žiadny právny význam. S
ohľadom na uvedené preto potom výrok o trovách exekúcie zostal odvolaním nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.