Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 7, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202350
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:1516202350.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., IČO: 44 138 369, so sídlom

Žehrianska 3, Bratislava, zast.: LawService, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Stráž 3/223, Zvolen,
proti žalovanej: G. W., nar. X.X.XXXX, bytom V.. E. XX, I. - X., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2016 domáhal, aby súd určil že žalobca je výlučným
vlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.úz.Y.,obecY.,okresI.,zapísanýchOkresnýmúradom
Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 936 m2.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.6.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim
a žalovanou ako predávajúcou, žalovaná od zmluvy odstúpila, čo nijako nezdôvodnila. S poukazom na
obsah zmluvy nemohla od zmluvy odstúpiť. Žalobca doručil súdu dňa 20.6.2017 návrh na zmenu žaloby,
ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat.úz. Y., obec Y., okres I., zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.
XXXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 936 m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na
základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky, č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č.
24929/2016/B624-SV/64203/To, čo odôvodnil tým, že došlo k vyvlastneniu sporných nehnuteľností a
náhrada za vyvlastnené pozemky má byť vyplatená žalobcovi.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 16.8.2017 rozsudkom č.k. 12C/122/2016-111 tak, že žalobu
zamietol, návrh na prerušenie konania zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Ešte pred
rozhodnutím vo veci samej návrh na zmenu žaloby zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/406/2017-138 zo dňa 29.3.2019 uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 29.6.2017 č.k. 12C/122/2016- 101 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania

tiež zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Súd návrhu na zmenu žaloby vyhovel postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení a s
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci a uznesením č.k. 12C/122/2016-149zo dňa 10.6.2019 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že žalobca bol výlučným
vlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.úz.Y.,obecY.,okresI.,zapísanýchOkresnýmúradom
Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 936

m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 Okresného úradu
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej
správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v znení zmeny
žaloby. Takéto rozhodnutie súdu by bolo podkladom pre vyplatenie náhrady. Navrhol konanie prerušiť
do skončenia konaní vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/170/2016 a 15S/4/2016.
Ďalej uviedol, že Krajský súd rozsudok zrušil s tým, že súd sa má zaoberať tým, či je daný vo veci
naliehavý právny záujem a pasívna vecná legitimácia. Poukazoval na rozhodnutie o vyvlastnení, v
čase vyvlastnenia nebolo jasné kto je vlastníkom, nedošlo k vyplateniu náhrady za vyvlastnenie. V

konaní 11S/259/2016 sa rieši podstatná otázka, je to konanie o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení
a v prípade jeho zrušenia by bolo možné určiť vlastníctvo v aktuálnom čase. Čo sa týka vkladového
konania,tobolozastavené,rozhodnutieozastavenívkladovéhokonaniabolozrušenéavecbolavrátená
na ďalšie konanie. Bola vo veci podaná kasačná sťažnosť, v obdobných prejednávaných veciach sú
kasačné sťažnosti zamietané a vec sa tak vracia do štádia rozhodovania o vklade. Ďalej bolo napadnuté

rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, žaloba bola zamietnutá, bola podaná kasačná sťažnosť,
Najvyšší súd zatiaľ nerozhodol. Bol podaný návrh na zápis poznámky, rozhodnutie súdu bude záväzné
pre každého ďalšieho nadobúdateľa. To uvádza v súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou. Konanie o
úschove je vedené 12U/4/2016. Čo sa týka merita veci, zmluva je platná, neexistuje žiadny dôvod jej
neplatnosti, spĺňa všetky náležitosti, bola uzatvorená vážne a zrozumiteľne, o účele využitia pozemku

žalobca nevedel. Informácie mu neboli známe. Došlo k vyvlastneniu pozemku. Žiadal, aby súd žalobe
vyhovel. Čo sa týka vkladového konania, rozhodnutie Katastra nie je rozhodnutím o vlastníckom práve,
je to len administratívne konanie a otázku vlastníctve môže rozhodovať len súd.

5.Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

6.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomprávnehozástupcužalobcu,oboznámenímsasobsahom
spisu a to žalobou, doplnením žaloby, výpisom z LV č. XXXX, XXXX, kúpnou zmluvou, potvrdením o
dispozícii so zákonným predkupným právom štátu, zmenou žaloby, kúpnou zmluvou, rozhodnutím o
vyvlastnení, rozhodnutím Ministerstva dopravy, rozsudkom, odvolaním žalobcu s prílohami, uznesením

Krajského súdu v Nitre, uznesením a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou bola dňa 17.6.2015 uzatvorená kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. Y., obec Y., okres I.,
zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 936 m2 za kúpnu

cenu 496,08 eura.

Žalobca v žalobe uviedol, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol Okresnému úradu
Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 1.7.2015. Žalovaná listom od kúpnej zmluvy odstúpila.

Žalovaná ako predávajúca predmetnú spornú nehnuteľnosť previedla kúpnou zmluvou na spoločnosť
MH Invest s.r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 100. Následne spoločnosť MH Invest s.r.o.
previedla nehnuteľnosť na spoločnosť MH Invest II s.r.o., ktorá bola zapísaná na LV č. 3933 ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1.

Predmetná nehnuteľnosti bola vyvlastnená rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 Okresného
úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení s
rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej
stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To.

Na základe rozhodnutia o vyvlastnení, prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti na spoločnosť MH Invest
s.r.o..Žalobcatrvalnapodanejžalobevzneníjezmeny,tvrdil,žemánanejnaliehavýprávnyzáujemz dôvodu,
že ak by súd žalobe vyhovel, mal by nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Pre konania vedené
na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/170/2016 a 15S/4/2016 ohľadne preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Okresného úradu Nitra a o vyhovení protestu prokurátora žalobca navrhoval prerušiť toto
konanie, rovnako aj pre konanie vedené na Krajskom súdu v Nitre pod sp.zn. 11S/259/2016, čo je
konanie o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.

Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

7.Podľa § 162 ods. 1, 3 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali

právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri

nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 1,2 OZ, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak
sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra

nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákone neustanovuje inak.

Podľa §6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu za vyvlastnenie, ktorú
nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o

dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je
vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa
nachádza pozemok alebo stavba.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov, na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať

významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľnostínanávrhpríslušnéhoministerstva.Predkupnéprávoštátuniejeinýmprávomkpozemkom
a stavbám.

8.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol,
nakoľko dospel k názoru, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý právny záujem. Vzhľadom na
tieto skutočnosti sa meritom veci súd ďalej ani nezaoberal a k argumentom týkajúcim sa predmetu
sporu sa súd z týchto dôvodov ani nevyjadruje. Čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu,
žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože aj keby
bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej

nehnuteľnosti, či sporných strán. Civilný sporový poriadok výslovne stanovuje, čoho sa môže žalobca
domáhať, teda aké sú prípustné druhy žalôb z hľadiska obsahu petitu. Žalobou možno uplatniť
pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno,
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania
súdu, má naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať

priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žaloba podaná
žalobcom je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a žalobca sa
jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje
aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa

názoru súdu splnená nie je. Žalovaná previedla nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest s.r.o. Bola jej
vyplatená kúpna cena. Spoločnosť MH Invest s.r.o. previedla nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest II
s.r.o., následne bola nehnuteľnosť vyvlastnená právoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu.
Ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri evidovaná spoločnosť MH Invest, s.r.o. Daný stav nie je
možné zmeniť podanou žalobou na určenie vlastníctva, bez toho, aby nebol stranou sporu takéhoto

konania subjekt, ktorý ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nadobudnutie
vlastníctva vyvlastnením je osobitný druh nadobudnutia vlastníctva, ktoré nie je odvodené od práv
právneho predchodcu. Aktuálny evidovaný vlastník nehnuteľnosti nie je právnym nástupcom žalovanej.
Tu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co /25/2016 zo dňa 11.03.2015, podľa
ktorého rozsudok v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. ( teraz § 228 ods. 1 CSP) o určenie vlastníctva je záväzný

len pre účastníkov konania, môže byť predpokladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania)
zapísané v katastri ako vlastníci. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani z
dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože žalovaná mala vyplatenú kúpnu cenu a
úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest

II s.r.o. Žalobcovi by ani v prípade vyhovenia žalobe nevznikol zákonný nárok na vyplatenie náhrady
za vyvlastnenie. Súd pripustil zmenu žaloby, žalobca nemá naliehavý právny záujem aj vzhľadom na
to, že podľa § 137 písm. c) CSP súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je a nie o tom či tu právo
bolo alebo nebolo. Nejde o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku. Žalobca nemôže mať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu po uzatvorení

zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom predkupné
právo štátu bolo následne uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti, t.j. nenadobudol ani nemôže nadobudnú vlastnícke právo. Obdobne vec
posúdil aj Krajský súd v Nitre v konaní 8Co/297/2018, ktorý konštatoval, že takto podaná žaloba podľa
názoru odvolacieho súdu nie je účinný procesný nástroj ochrany práva žalobkyne a bez tohto určenia jej

právo nebude ohrozené a nestane sa neistým; ňou tvrdené vlastnícke právo v správnom konaní nebolo
akceptované, pretože o náhrade za vyvlastnenie bolo rozhodnuté tak, že patrí vlastníkovi pozemku MH
Invest II., s.r.o, Bratislava, ktorý ju mal previesť na účet spoločnosti MH Invest s.r.o, Bratislava. Odvolací
súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie NS SR sp. zn.6Sžrl/3/2018 zo dňa 08. 05.
2018. ktorý vyslovil, že zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné

právo štátu (§ 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a
teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne
ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckehopráva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva
štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č.
175/1999 Z.z. a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá

je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozhodnutie
8Co/297/2018 - 330, bod 13). Účelom požadovaného určenia nie je zmena osoby zapísanej ako vlastník
v katastri nehnuteľností, ale vyplatenie náhrady za vyvlastnený pozemok. Žaloba o plnenie má prednosť
pred žalobou o určenie, žalobca touto žalobou nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri
so skutočným právnym stavom - zápis jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ale ide mu len

o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou
naplnenie,vktoromkonaníbysaotázkavlastníckehoprávaposudzovalaakootázkapredbežná;žalobný
nárok na plnenie by konzumoval aj určovací žalobný nárok, prípadne sa domáhať určenia, komu tvrdená
náhrada za vyvlastnenie patrí. Z vyššie uvedených dôvodov, súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania, pretože vzhľadom na účinky vyvlastnenie v zmysle zákona č. 282/2015 Z.z. nemajú na
predmetné konanie vplyv správne konania vedené na Krajskom súde v Nitre. Ani úspech žalobcu v

správnych konaniach by nepriniesol zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, keďže
vzhľadom na vyvlastnenie by už nebolo možné žalobcu zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti a nezmenilo
by to názor súdu, že žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem a neodstránil by sa tým
ani nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na starne žalovanej. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť

strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v

konaní ide. žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ako
žalovanú označil Teréziu Martiškovú. Čo sa týka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, žalobca sa
domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči subjektu, ktorý nie je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaná nie je pasívne
legitimovaná a žaloba žalobcu voči nej je teda nedôvodná. Vo vzťahu k poznámke podľa § 228 ods.

2 CSP, súd uvádza, že táto síce pôsobí aj voči neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti a prioritne má
upozorňovať na to, že v prebiehajúcom konaní môže byť určené vlastnícke právo osoby, ktorá si dala
poznámku zapísať a prípadné pozitívne rozhodnutie sa bude vzťahovať aj neskorších vlastníkov, avšak
v tomto konaní žalobca nežiada dosiahnutie zápisu jeho osoby ako vlastníka do katastra nehnuteľností,
ale ide mu o vyplatenie náhrady za pozemok. Poznámka má význam len vtedy, ak dôjde na základe

rozhodnutia k zápisu nového vlastníka do katastra nehnuteľností. V danej veci aj v prípade pozitívneho
výroku žalovaná nikdy nemôže byť ako vlastník zapísaná do katastra nehnuteľností, preto nie je toto
ustanovenie na danú vec aplikovateľné a teda žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia (ako
vlastník nehnuteľnosti je aktuálne vedená iná osoba).

9.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu
trov konania nepriznal, aj keď vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada
úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaná, keďže žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, avšak

žiadne trovy si neuplatnila, ani jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania