Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215269
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8713215269.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: neb. D. S., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom, G. M. A. XX/XX, XXX XX U., proti povinnému: A. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. XXX, XXX XX D. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom,
Exekútorský úrad so sídlom Nám sv. Egídia č. 95, Poprad, IČO: 37790412, pod sp. zn. EX 767/2013,

o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 3.400 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/603/2013-43 zo dňa 28.05.2019, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vydal rozhodnutie cit.:

,,I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu č. k. 13Er/603/2013-31 zo dňa 16.04.2018 z a m i e t a.

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9a ods. 1, 2, 3, 4, § 37 ods. 3, 4, § 57 ods.1 písm. b), §
58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 243a, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku; § 239 ods. 1, 2, § 248, §
250 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Konštatoval, že napadnutým uznesením rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania na strane
oprávneného. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplývalo, že oprávnená zomrela dňa

XX.XX.XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D/8/2016 zo dňa 11.5.2016 všetok majetok
poručiteľky nadobudol U. S. vrátane pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Tento skutkový stav
odôvodňuje rozhodnutie podľa § 37 ods. 3 ods. 4 Ex. poriadku. Povinná v sťažnosti nespochybňovala
tieto skutočnosti, ale z obsahu vyplývalo, že namietala samotný exekučný titul, resp. pohľadávku, ktorá
bola exekučným titulom priznaná. V konaní sa preukázalo, že po začatí exekučného konania došlo k
prechodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu na dediča oprávnenej, a preto bolo dôvodné rozhodnúť

o zmene účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvej inštancie tak sťažnosť povinnej ako
nedôvodnú zamietol.

4. Predpokladom postupu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku bola existencia
rozhodnutia, ktorým sa pôvodné rozhodnutie zrušovalo. V predmetnom exekučnom konaní mal súd
prvej inštancie z jeho úradnej činnosti za preukázané, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.

18Co/6/2016zodňa21.11.2016rozsudok,ktorýbolvtomtoexekučnomkonaníexekučnýmtitulom,zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie na základe toho konanie zastavil.5. Ďalej konštatoval, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný.
Oprávneného možno zaviazať na úhradu trov exekúcie iba za splnenia podmienok vyplývajúcich z §

203 Ex. poriadku. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodov uvedených v § 203
ods. 2 ods. 3 Ex. poriadku, preto oprávneného súd prvej inštancie mohol zaviazať na úhradu trov
exekúcie iba v prípade, ak by bolo možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením
oprávneného. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Ex. poriadku,
a to z dôvodu, že po začatí exekúcie bol exekučný titul zrušený. V súvislosti so zrušením exekučného

titulu sa poukázalo na tú okolnosť, že exekučný titul bol vydaný dňa 10.7.2013, právoplatnosť nadobudol
dňom 19.8.2013 a zo strany povinného až po začatí exekučného konania, a to v roku 2016, bolo
podané odvolanie, pričom odvolací súd konštatoval neúčinnosť doručenia pôvodného exekučného titulu.
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ povinnému v pôvodnom konaní bol ustanovený opatrovník,
ktorému následne boli doručované písomnosti, doručenie nebolo účinné a táto okolnosť bola dôvodom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

6. Za situácie, keď oprávnený v čase začatia exekúcie disponoval právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom a v žiadnom prípade nemohol predvídať, že dôjde k zrušeniu exekučného titulu, a
že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Podľa tohto názoru nebolo možné oprávneného zaviazať
k úhrade trov exekúcie.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je dôvod, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, by s poukazom na
ust. § 197 Ex. poriadku trovy exekúcie mal znášať povinný. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že
anivovzťahukpovinnémubynebolospravodlivé,akbyhosúdzaviazalnanáhradutrovexekúcie,keďže
v pôvodnom konaní dosiahol zrušenie exekučného titulu, teda vzhľadom na neexistenciu exekučného

titulu nie je možné voči nemu viesť exekúciu.

8. Uviedol, že náhrada trov exekúcie podľa Ex. poriadku je upravená tak, že v zásade trovy exekúcie
znáša povinný, okrem prípadov, keď je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. V
týchto prípadoch má aplikácia ustanovení Exekučného poriadku prednosť pred ustanoveniami Civilného

sporového poriadku. Pokiaľ nejaká otázka nie je upravená v Ex. poriadku, s poukazom na ust. §
9a Ex. poriadku je potrebné primerane aplikovať ustanovenia CSP. Keďže v danom prípade nastali
okolnosti, ktoré možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, súd dospel k záveru, že je
namieste aplikovať ust. § 257 CSP, pretože Ex. poriadok neupravuje postup súdu v takomto prípade.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je skutočne výnimočná situácia, ktorú možno hodnotiť ako

dôvod hodný osobitného zreteľa a v jeho dôsledku by sa aplikácia noriem upravujúcich náhradu trov
konania javila neprimerane prísna.

9.Vzáveresúdprvejinštanciepoznamenal,ževkonečnomdôsledkusícemôženastaťstav,keďnebudú
uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené jeho v podstate

monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto

súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008,
sp. zn. II. ÚS 423/2008.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie súdny exekútor.
V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v omyle pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Poznamenal, že súd prvej inštancie použil predmetné ustanovenie ako
výnimku, kedy nemusí priznať účastníkom náhradu trov konania, ako aj to, že súdny exekútor má pri
rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku

a bez akéhokoľvek príspevku nemôže na vykonávanie svojej činnosti a nemôže znášať riziká spojené
s neuhradením trov exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II ÚS 31/04, ktorým bola
riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi.
Ich nepriznanie je zásahom do práva garantovaného v čl. 20 Ústavy SR. Konštatoval, že ak došlo kzastaveniuexekúciezniektoréhodôvodupodľa§57Exekučnéhoporiadku,súdprvejinštancierozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Rovnako
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudky 2 M Cdo 10/2011 z 31.01.2012, 2M Cdo 1/2006 z

30.11.2006, uznesenie 7M do 5/2011 z 13.05.2011. V daných prípadoch bolo riešené úmrtie povinných,
ktoré oprávnený taktiež nemohol predvídať avšak Najvyšší súd SR sa stotožnil s povinnosťou priznať
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

11. V odvolaní súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a schválil trovy

exekúcie tak, ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 20.11.2018.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je
potrebné odmietnuť.

13. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom
podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).

14. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).

15. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).

16. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

17. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)

výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa §
386 písm. c/ CSP odmietol.

18. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie dodáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie §

357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným
poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.

19. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa citovaného ust. § 386 písm. c) CSP
odmietol.

20.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).