Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207126
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817207126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/
XXA, XXX XX N. H. R., o zaplatenie 2.133,89 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Csp/62/2017-87 zo dňa 29.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému nároku na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol,

cit.:
,, I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 774,69 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaný dňa 06.12.2012 uzavreli

Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe uvedenej zmluvy sa
žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Zároveň bolo vo formulárovom tlačive
zaškrtnuté políčko „Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“ s denným limitom 1000 eur.
Konštatoval, že samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky
za akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva len odkazuje na Sadzobník poplatkov a obchodné
podmienky (čl. IV. body 2. a 3. zmluvy ). Nároky žalobcu uplatnené v konaní teda vyplývajú z obsahu
VOP a Sadzobníka, na ktoré zmluva poukazuje.

Považoval za potrebné uviesť, že uviesť, že tak formulárová zmluva ako aj VOP a Sadzobník sú vopred
predtlačené, vopred vypracované žalobcom ako dodávateľom. Nepostačuje v žalobcom pripravenej
predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom sa klient
oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy).
Bol toho názoru, že do nepodpísaných obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné
dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch). Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej

osoby, inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky.
Pokiaľ ide o samotný charakter povoleného prečerpania uviedol, že z bodu 8 Všeobecných obchodných
podmienok je zrejmé, že banka môže kedykoľvek prehodnotiť výšku limitu a bez uvedenia dôvodu limit
znížiť. Zníženie limitu oznámi banka klientovi písomne najneskôr 7 dní pred nadobudnutím platnostinovej výšky limitu. Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Klient môže vypovedať
poskytnutie povoleného prečerpania najneskôr do prvého čerpania peňažných prostriedkov. Výpoveď
musí byť písomná a musí byť doručená banke.

Uvedenú skutočnosť nepovažoval za spornú, nakoľko aj žalobca v písomnom vyjadrení potvrdil, že za
žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpania
na hodnotu 0 eur.
Zároveň uviedol, že z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, žalobca znížil žalovanému limit
povoleného prečerpania na sumu 0 eur dňa 03.11.2014.

Uviedol, že z ust. § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie vyplýva, že musí obsahovať aj náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), zákona o spotrebiteľských úveroch.
Mal za preukázané, že z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovaným dňa
06.12.2012 je zrejmé, že neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona
o spotrebiteľských úveroch).

Konštatoval, že s absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s §
11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň uviedol, že takýto následok je spojený aj s absenciou výšky poplatkov spojených so
spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto

poplatky môžu meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú náležitosť
formulárový dokument zo dňa 06.12.2012 takisto neobsahuje.
Ďalej uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti neobsahuje ani Zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo
dňa 05.06.2013, ktorou banka zriadila klientovi (žalovanej) povolené prečerpanie do výšky limitu 340 eur.
Na základe uvedeného súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobcovi tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov.
Záveromuviedol,žežalobcasižalobouuplatnilajnároknazaplatenie28%ročnéhoúrokuod21.06.2015
do zaplatenia. Konštatoval, že pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte vrátane všeobecných
obchodných podmienok napriek odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od
spotrebiteľa úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu

úpravu oproti úprave v zmysle ust. § 48 v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka a z uvedeného
dôvodu ide preto pre rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka o neplatné právne dojednania s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd z rozdielu debetných a kreditných transakcií, ktoré si uplatnil žalobca,
malo ísť o debet 2.133,89 eura odpočítal ešte sumu poplatku za upozornenie, úroky na daň, nakoľko súd

považuje úver za bezúročný a bezpoplatkov. Zároveň nepriznal 30 eurový poplatok za výzvu, poplatok
za vedenie exekúcie a tzv. ďalšie úroky podľa špecifikácie v sume 30,99 eura. Po odpočítaní týchto súm
z uplatneného nároku zostala suma 774,69 eura (2133,89 eura - 30 eur - 1193,21 eura - 30 eur -75 eur
- 30,99 eura ), ktorú súd žalobcovi priznal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti zamietavej
časti rozsudku, v ktorom okrem iného uviedol, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného
prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou

nad rámec zostatku na účte klienta. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z ustanovenia VOP, iba reflektujú ustanovenia relevantných
právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti
zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu
počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1.

Mal za to, že na základe uvedeného sa teda v danom prípade nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku
alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o právnu úpravu citovanú vyššie. Vychádzajúc
zo zásady prezumpcie znalosti zákona, je len logické že žalobca sa rozhodol upraviť v Obchodných
podmienkach ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku pri nepovolenom debete čo najbližšie zákonnej
úprave. Neobstojí teda ani argumentácia ohľadom netransparentnosti zmluvnej dokumentácie žalobcu,

keďže je zrejmé, že v prípade prekročenia ide o zákonný inštitút a závery prvostupňového súdu by
znamenali okrem iného porušenie zásady prezumpcie znalosti práva.
Poukázal na to, že predmetná Zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky zákonné náležitosti,
ktorýchabsenciusúdprvejinštancietvrdí,vrátaneúpravyvýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru.Vo vzťahu k ďalšiemu konštatovaniu súdu prvej inštancie, o ktoré alternatívne opiera svoj záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že vo vzťahu k poskytnutiu služby povoleného
prečerpania na účte neboli žalovanému účtované žiadne poplatky, preto ani toto konštatovanie súdu

prvej inštancie celkom zrejeme neobstojí, keďže úrok bol upravený priamo v texte úverovej zmluvy
- Zmluvy o povolenom prečerpaný a nie v nadväzujúcich dokumentoch a v súvislosti s povoleným
prečerpaním na účte neboli žalovanému účtované žiadne poplatky, na absenciu úpravy ktorých sa
prvostupňový súd dovoláva pri svojom závere.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel

žalobe žalobcu v zamietnutej časti žaloby a zaviazal žalovaného uhradiť celú dlžnú sumu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska v odvolaní uvedenej odvolacej námietky uplatnenej
žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry

možno za nesprávne právne posúdenie veci považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na
zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový

stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn.
2MCdo/ 4/2009 a sp. zn. 7Cdo/7/2010).

5. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 2.133,89
eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 2.133,89 eura od 21.06.2017 do zaplatenia a náhrady

trov konania titulom nároku žalobcu na vrátenie nepovoleného prečerpania účtu žalovaným

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v zamietavom výroku (výrok II.) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok
III.) s tým, že výrok I. rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, zostal odvolaním nenapadnutý,

a preto ani nebol predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca uzavrel so
žalovaným dňa 06.12.2012 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na
základe ktorej bol žalovanému zriadený účet. Zároveň obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a

používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.

8. Z obsahu súdneho spisu taktiež vyplýva, že dňa 05.06.2013 uzavrel žalobca so žalovaným v súvislosti
so Zmluvou o zriadení účtu, Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Na základe tejto zmluvy žalobca
zriadil žalovanému povolené prečerpanie do výšky limitu 340 eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90

% p.a..

9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných
podmienok (ďalej aj „OP“), v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými

sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak
nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných OP, na ktoré zmluva môže odkazovať.

10. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách však nie je neobmedzené,
ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity.

11.Prespotrebiteľskézmluvyplatí,ženemôžuobsahovaťdojednania,ktorésúvrozporespožiadavkami
dobrej viery alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej
také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takétoobchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné
vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na
preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo

formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.

12. Obchodné podmienky, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr. dojednanie o
zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa v právnom vzťahu v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu.

13.Vdanomprípadesavčl.IV.bod3Zmluvyospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb
zodňa06.12.2012uvádza:,,Vzájomnéprávaapovinnostizmluvnýchstránbližšie nešpecifikovanétouto
zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkam k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko,
a.s., Obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva - Príma banka Slovensko,
a,s,, ďalšími obchodnými podmienkami Prima banky pre príslušný produkt/službu a Všeobecnými

obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s., v platnom znení (ďalej všetky spolu len
„obchodné podmienky).“

14. V uvedenej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že k predmetnej Zmluve o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 06.12.2012 pripojil žalobca ako dôkaz „Všeobecné

obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a. s.“ účinné od 17.11.2012, ktoré neboli žalovaným
podpísané a zároveň pripojil ak dôkaz aj „Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.
s.“ účinné od 15.01.2017, s ktorými sa žalovaný logicky z dôvodu časového odstupu od uzavretia zmluvy
pri podpise Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 06.12.2012,
nemohol oboznámiť, pričom ani tieto Všeobecné obchodné podmienky nie sú žalovaným podpísané,

a teda nie je vôbec preukázané, že by sa žalovaný s oboma dokumentmi oboznámil a že by s nimi
prejavil súhlas.

15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že zmluva musí byť vyhotovená v písomnej
forme, musia byť všetky podstatné náležitosti priamo uvedené v zmluve.

16. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak dospel k záveru, že uvedená zmluva zo dňa
06.12.2012 neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (účinného ku dňu 06.12.2012) a s absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o

spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na tejto skutočnosti sa nič nemení ani odkazom na VOP,
ktoré preukázateľne neboli žalovaným podpísané a tento nedostatok písomnej formy spôsobuje to, že
nie sú pre žalovaného záväzné, a preto z tohto dôvodu takémuto dojednaniu súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že z právneho hľadiska je povolené prečerpanie definované v § 2
písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu 05.06.2013). Bližšia právna úprava
povoleného prečerpania sa nachádza v § 10. V zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch je obligatórnou náležitosťou aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) - doba trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

18. Zmluva o povolenom prečerpaní uzatvorená medzi stranami sporu dňa 05.06.2013 (č.l. 81 spisu)
však takúto náležitosť vôbec neobsahuje, teda z nej nie je zrejmé, či bola uzatvorená na dobu určitú
alebonadobuneurčitú.Údajodobetrvaniazmluvyjevýznamnýprespotrebiteľa,najmäpokiaľideojeho

možnosť zhodnotiť, na aký čas bude mať finančné prostriedky k dispozícii. Význam tejto informácie je
potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ vedel, kedy má včas začať uhrádzať splátky, aby sa nedostal do
omeškania, čo odôvodňuje právny záver, že význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. Právnymdôsledkom absencie tejto obligatórnej náležitosti je to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Jedinou relevantnou odvolacou námietkou bola existencia platného zmluvného dojednania
povinnosti platiť úroky vo výške 28 % ročne z istiny prekročenia. Odvolateľ poukázal na to, že zákon o
spotrebiteľských úveroch počíta s možnosťou úročenia zostatku na účte vzniknutého titulom prekročenia
s odkazom na § 18 ods. 1 tejto právnej úpravy.

20. Odvolací súd pripomína, že prekročením sa v zmysle § 2 písm. f) uvedeného zákona rozumie
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec
dohodnutého povoleného prečerpania.
Ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu
a existencie možnosti, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, ukladá veriteľovi povinnosť informovať

spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi
okrem iného aj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jej uplatňovanie.

21. Pojem ,,trvanlivé médium“ zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje. Európsky súdny dvor,
pokiaľ ide o pojem trvanlivý nosič uvedený v článku 3 písm. m) Smernice č. 2008/48 (transponovaný

do slovenského právneho poriadku ako trvanlivé médium) už rozhodol, že rovnako ako v prípade
papierového média musí tento nosič zabezpečiť spotrebiteľovi držbu príslušných informácií, aby mohol
prípadne uplatniť svoje práva.

22. Pre spotrebiteľa je v tejto súvislosti významná možnosť uchovávať informácie, ktoré mu boli osobne

určené, záruka, že nedôjde k zmene ich obsahu, ako aj ich dostupnosť počas primeraného času a
možnosť reprodukovať ich ako také (bod 35 rozsudku C - 42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a P.C.s
odkazom na rozsudok C - 49/11 Content Services).

23. Dodávatelia sú potom povinní v tomto smere postupovať tak, aby v prípade súdneho sporu so

spotrebiteľom vedeli preukázať, že obchodné podmienky sú spotrebiteľovi známe, resp. že boli k zmluve
priložené ako jej neoddeliteľná súčasť tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne
oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

24. Predmetná zmluva o povolenom prečerpaní mohla byť zmenená len dvojstranným písomným

súhlasom zmluvných strán, ako je to upravené v § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.01.2019 (č.l. 78) konštatoval, že znížil limit povoleného prečerpania
na 0 eur dňa 03.11.2014 s odkazom na výpis z účtu za dané obdobie.

26. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by so žalovaným uzavrel písomnú
dohodu o zmene zmluvy o povolenom prečerpaní, v ktorej by bola deklarovaná obojstranná vôľa znížiť
povolené prečerpanie debetného zostatku na sumu 0,- eur. Hoci bod 8.9. Všeobecných obchodných
podmienok (č.l. 35 spisu) upravuje jednostranné zníženie limitu povoleného prečerpania, je takéto
ustanovenie v rozpore s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatné.

27. Uvedené ustanovenie VOP je potrebné označiť za neplatné aj z dôvodu, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
v spotrebiteľskom vzťahu v prospech dodávateľa a v neprospech spotrebiteľa, keď dodávateľ môže
ľubovoľne jednostranne meniť výšku limitu bez toho, aby mal spotrebiteľ na takéto jednostranné

rozhodnutie akýkoľvek dosah, a to bez odstúpenia od zmluvy o povolenom prečerpaní.

28. Žalobca odstúpil od zmluvy až listom zo dňa 06.06.2017 (č.l. 82), z čoho vyplýva, že banka nemala
dôvod označiť povolené prečerpanie za nepovolené prečerpanie, a teda nebolo namieste aplikovať na
povolené prečerpanie, ktoré je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročné a bez poplatkov,

ani úrokovú sadzbu 28% p.a. pre nepovolené prečerpanie.

29. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.30. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1CSP) a rovnako ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania, keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol podľa
§ 255 ods. 1, 2 CSP.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a
bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu,
priznať náhradu trov konania.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.