Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205416
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2717205416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., so
sídlom: Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252 871, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXXX/XX v E., o zaplatenie 763,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica č. k. 3Csp/234/2017-103 zo dňa 13.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 507,10 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.09.2016 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku súd žalobu zamietol, podľa výroku III.
žalobcovi oproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 32,78 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 43 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 1, § 43 ods.
12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až

5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté
elektronické komunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal
dvomi zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami k nim preukázané, že tieto majú podstatné
náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvy s dodatkami posúdil ako

platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia strán je zrejmé, že žalobca
je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd sa zaoberal nárokom žalobcu
uplatnenýmvsume256,75eurspoluspríslušnýmúrokomzomeškania,ktorýskutkovovymedzilžalobca
v žalobe ako nárok na zmluvnú pokutu a tvrdil, že žalovaný riadne a včas neuhradil žalobcovi cenu
poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta bola dojednaná v bode 2.5
článku 2 Dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb pre prípad nedodržania doby viazanosti
alebo povinnosti plniť riadne a včas a tiež v bode 2.8 článku 2 dodatkov pre prípad porušenia niektorej

z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 tohto článku. Zmluvnú pokutu nemožno spájať s kúpnou
cenou tovaru - telefónu, nakoľko v zmluvách nie je o tom nič uvádzané. Zmluvná pokuta a údajná cena
telefónov sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce skutočnosti, medzi ktorými nie je žiaden súvis.
Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu vprípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Škoda žalobcovi vznikla v sume 507,10 eur za
neuhradené služby. Žiadna iná škoda žalobcovi nevznikla, ani ju len neuvádzal a nedokladoval. Predané
telefóny neboli zmluvami účastníkov zabezpečované (kúpna cena v prípade obidvoch telefónov bola

dohodnutá v sume 0,50 eur a účastník len zobral na vedomie bežnú maloobchodnú cenu týchto mobilov,
nezaväzoval sa ju uhradiť) a v prípade predčasného ukončenia zmluvy ohľadne telefónov nevyplýva
žalovanému žiadna povinnosť. Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal porušiť svoj
záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.8. dodatkov, že okamihom
porušenia povinností účastníka tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa
čl. 2, 2.8. dodatkov, stanovenej za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na
uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady za porušenie zmluvnej
povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu, a to v súvislosti s uskutočnením úkonu, ktorý by smeroval
k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo dodatkov. Súd má
v konaní z tvrdenia žalobcu preukázané, že k ukončeniu zmlúv ani dodatkov neprišlo. Nesplnenie

povinnosti žalovaného platiť riadne a včas bez ukončenia platnosti zmluvy alebo dodatkov nemožno
považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na zmluvnú
pokutu, a preto žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol. Ak nebolo priznané právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty, a

preto bola žaloba zamietnutá aj v časti úroku z omeškania, požadovaného zo zmluvnej pokuty.

4. V ďalšej časti si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné
služby vo výške 507,10 eur, v tejto sume nie sú zahrnuté poplatky za upomienku, obmedzenie alebo
prerušenie poskytovania služieb. Z predložených faktúr vyplýva, že žalovanému bola vyúčtovaná za

služby celkom suma 507,10 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca žalobou domáha ako neuhradenej ceny za
telekomunikačné služby bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že žalovaný
neplnil riadne a včas žalobcovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených
faktúr v sume 507,10 eur, pričom žalovaný v konaní nenamietal, že mu telekomunikačné služby boli
dodané, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradené telekomunikačné

služby pohľadávku celkom vo výške 507,10 eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej
dlžnej sumy podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami
občianskehopráva(§517OZanar.vládySRč.87/1995Z.z.)ovýškepožadovanéhoúrokuzomeškania,
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 507,10 eur a zaviazal žalovaného na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 04.09.2016 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca,

nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo žalobcovi priznané plnenie, boli už splatné. Súd rozhodol
o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., pričom súd
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,78%
(úspech žalobcu 66,39% v priznanej sume 507,10 eur, úspech žalovaného 33,61% v zamietnutej sume
zmluvnej pokuty 256,75 eur).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP); rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje na základe čl. II práva a
povinnosti Podniku a Účastníka bodu 2.5 písm. a) Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
v zmysle ktorého: „ak účastník počas doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a
riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný

platiť Podniku....“. V zmysle uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu nie titulom
porušenia doby viazanosti zo strany žalovaného a s tým súvisiacim úkonom smerujúcim k ukončeniu
zmluvného vzťahu, o čom sa súd mylne domnieva, ale na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil
riadne a včas vyfakturovanú sumu za poskytnuté telekomunikačné služby a splátky za zariadenie a
tým porušil svoje zmluvné povinnosti stanovené v zmysle Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných

služieb. Zároveň právo na zmluvnú pokutu vzniká Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením, či obmedzením
poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) článku II Dodatku kZmluve. V zmysle uvedeného vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie si zmluvnej pokuty
okamihom porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, t. j. nezaplatením poskytnutých Služieb riadne a
včas. Doba viazanosti zohráva úlohu pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, nakoľko pri tejto sa uplatňuje

časový aspekt. S končiacou sa dobou viazanosti sa znižuje aj výška uplatňovanej zmluvnej pokuty, t.
j. zohľadňuje koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu. Uvedené vyplýva z čl.
II bodu 2.5 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol,
že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie

spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi
mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný
telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá
v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za
poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky
nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku

bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v
rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec
nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu
bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala
výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a že zohľadňovala časový úsek po ktorý si

žalovaný svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia
dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá
poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom žalobca poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba
posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k

zmluve medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v
dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna
výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú
žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Žalobca si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný
si svoje zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné
povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Zároveň žalobca poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.01.2019, sp. zn. 8Co/21/2018 v obdobnej právnej
veci,ktorýmodvolacísúdžalobcovinároknazaplateniezmluvnejpokutypriznal.Vodôvodnenírozsudku
okrem iného uviedol, že dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu

ako sankciu za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa. Výška dojednanej zmluvnej pokuty je vyvážená
vo vzťahu k výške benefitu spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, a preto
nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa, a to z dôvodu, že výška
zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej
viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že v zamietajúcej časti vo výroku II. a v
závislom výroku III. o náhrade trov konania je odvolanie žalobcu nedôvodné a rozsudok je v tejto časti

potrebné ako vecne správny potvrdiť.8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Odvolateľ argumentoval predovšetkým tým, že v zmluvnom vzťahu medzi stranami bola platne
dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka. Je
nesporné, že zmluva o pripojení uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd
oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky

v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute
súd prvej inštancie správne posúdil z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto
je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.

10. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré
ustanoveniauvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúzaneprijateľnépodmienky.Medzinenovelou

OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za
neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímtohtozáväzku.Podľa
ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

11. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

12. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa

bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

13. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.15. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

16.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

17. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej
zmluve (ne)bola individuálne dojednaná. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých
medzi stranami sporu (A8615170 a A8615180, obe zo dňa 05.06.2015) a ich dodatkov vyplýva, že
text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy,
pričom do zmluvy a jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybratý

mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej
pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto
s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne

dojednané.Žalovanýakospotrebiteľnemalžiadnureálnumožnosťovplyvniťobsahvopreddodávateľom
navrhnutýchavpredloženejzmluvefixneformulovanýchdojednaníozmluvnejpokute.Moholibazmluvu
ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o
zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na

žalobcovi,akododávateľovi.Žalobcaalevkonaníindividuálnedojednaniezmluvnejpokutynepreukázal,
a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.

18. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o

pripojení a ich dodatkov, resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom
rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť
výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a celý proces
vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe
daného účastníka, neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor

žalobcuotom,žedohodaozmluvnejpokutebolaindividuálnedojednaná,nebolsprávny.Spoukazomna
vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že zmluvná podmienka v podobe dojednania o zmluvnej pokute
nebola individuálne dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

19. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu

za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná.

20. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej

pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom, a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.
Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Sankcia (zmluvná
pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto

porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu
peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.21. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatkov k zmluvám o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.06.2015 riadne podpísanými zmluvnými stranami, v čl. 2 bode
2.5 písm. a) a b) dodatku, podľa ktorého sa účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že účastník si

je vedomý, že tablet, resp. mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle
tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal
užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (...) by spôsobilo, že podniku

vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny). V nadväznosti na ustanovenie
predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok
voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku

(a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho
uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej
v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval

k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy),
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 164,50 eur, resp. 184,50 eur pričom
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od
toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej

povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý
bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý
uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik
práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto
uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý

bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti... Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo

strany podniku...

22. Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 256,75 eur z
dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá
dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť

zaplatiť zmluvnú pokutu tak vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez
ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvy a dodatky k nej ako celky (teda či dôjde k ukončeniu
právneho vzťahu zo zmlúv alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je
určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia
predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je

určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za
cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii
s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým
minimálnym mesačným paušálom. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne
využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby

využíva.Takáúpravajesamozrejmeopodstatnenápráveposkytnutouzľavouzcenytelekomunikačného
zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na
kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Z uvedeného dôvodu je zmluvná pokuta vo výške
rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia
zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom

ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto akciového zariadenia.
Takéto dôvody však podľa odvolacieho súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného
ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo o sebe tentohospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu
kompenzovať celú zľavu z ceny elektronického komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou.

23. Je vecou žalobcu, aké rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe uvedie, pričom povinnosťou súdu je
vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ teda žalobca odôvodnil uplatnenie zmluvnej pokuty
len tým, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby riadne a včas, mohol súd posudzovať dôvodnosť
uplatnenej zmluvnej pokuty len na tomto skutkovom základe. Žalobca netvrdil a nepreukazoval, že
žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po celú dobu viazanosti (čo by bolo

dôvodom na zaplatenie zmluvnej pokuty). Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v dojednanej
sume podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku
spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku,
bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a
bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne
nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto

určenou výškou zmluvnej pokuty.

24. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje (v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5
písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný), tak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým,

že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a OZ,
keďže § 53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a
OZ. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala

aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného
smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho
dvora EÚ z 22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13,
Caxabank).

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II., vrátane vecne správneho závislého výroku III. o náhrade
trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo
preukázané, že by mu nejaké trovy odvolacieho konania vznikli.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).