Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203416
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414203416.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu: FEKA Trans s.r.o.

so sídlom Široká 4424/2, 058 01 Poprad, IČO: 44 376 855, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Hudzík & Parners s.r.o., so sídlom Poprad, ul. Mnoheľova 830/15, zastúpená JUDr. Jánom Hudzíkom,
advokátom - konateľom, proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817
15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ VŠÚZ - Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky, a.s., so sídlom
Popradská 518, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 446 301, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935 v konaní
o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a povinnosti žalovaného v 1. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu so

žalobcom takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nájomná zmluva zo dňa 5.5.2014 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade -
Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade - VŠÚZ - Výskumným
a šľachtiteľským ústavom zemiakárskym, a.s. Veľká Lomnica ako nájomcom , ktorou došlo k prenájmu
pozemkov v okrese T., v katastrálnom území Y., C. a E. j e n e p l a t n á .

II. Žalovaný v 1. rade - Slovenský pozemkový fond, j e p o v i n n ý u z a t v o r i ť nájomnú zmluvu

so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom poľnohospodárskych pozemkov v spádovom území „P.“,/
katastrálne územie Y., E. , T. / funkčne spätých s nehnuteľnosťami žalobcu zapísanými na LV č. XXX
pre k. ú. Y. určenými na poľnohospodársku výrobu v rozsahu obvyklých kritérií takého nájmu .

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žiadal, aby súd určil, že nájomná zmluva zo dňa 5.5.2014 uzatvorená medzi žalovaným
v 1. rade - Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade - VŠÚZ -
Výskumným a šľachtiteľským ústavom zemiakárskym, a.s. ako nájomcom , ktorou došlo k prenájmu
pozemkov v okrese T., v katastrálnom území Y., C. a E. je neplatná a že žalovaný v 1. rade - Slovenský
pozemkový fond, je povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom
poľnohospodárskych pozemkov v spádovom území „P.“, a to pozemky vo výmere 135 ha, nachádzajúce
sa v katastrálnom území Y., okres T., pozemky vo výmere 245 ha, nachádzajúce sa v katastrálnom území

E., okres T. a pozemky vo výmere 25 ha, nachádzajúce sa v katastrálnom území T., okres T., bližšie
špecifikované v prílohe zmluvy, a to najneskôr do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.2.V žalobe uviedol žalobca, že podniká od roku 2010 okrem iného aj v oblasti poľnohospodárstva a
lesníctva, vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom ich
spracovania alebo ďalšieho predaja a od roku 2011 tiež v oblasti poskytovania služieb súvisiacich so

starostlivosťou o zvieratá. V roku 2013 a tiež v roku 2014 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Y., okres T. a
jedná sa o pozemky C - KN a tiež viaceré stavby, určené na poľnohospodárske účely. Písomnou
žiadosťou zo dňa 7.3.2013, doručenou dňa 20.3.2013 požiadal Slovenský pozemkový fond ( ďalej
SPF ), Regionálny odbor Poprad, o nájom poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku na

vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, pričom sa jednalo o pozemky špecifikované v žalobe. Svoju
žiadosť odôvodnil nadobudnutím poľnohospodárskeho majetku v rámci konkurzného konania, a to za
účelom poľnohospodárskej výroby pri prevádzkovaní podniku - chovu oviec, koní a zabezpečenie k tomu
potrebnej rastlinnej výroby, pričom túto chcel zahájiť v roku 2013. Zo strany SPF mu bolo oznámené,
že jeho žiadosti nemôže byť vyhovené, nakoľko predmetné pozemku sú v užívaní poľnohospodárskych
subjektov, žalovaného v 2. rade a L., na základe nájomných zmlúv uzavretých do konca roku 2013,

resp. 2014 a oba tieto subjekty prejavili záujem v pokračovaní užívania týchto pozemkov aj po ukončení
platnosti týchto zmlúv. S takýmto vybavením svojej žiadosti žalobca nesúhlasil a SPF poslal dňa
20.8.2013 písomné vyjadrenie, v ktorom odôvodnil požiadavku uzavretia nájomnej zmluvy § 2 ods.
5 nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z., t.j. že sa v jeho prípade jedná o pozemku funkčne späté s
nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely, pričom toto vyjadrenie žalobcu bolo odstúpené

SPFBratislavanazaujatieprávnehostanoviskakprenájmu.Následnežalobcoviboladoručenáodpoveď
zo dňa 27.11.2013 s tým, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko SPF uzatvára prednostne
nájomné zmluvy s vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je funkčne spätá s pozemkom, prípadne doterajšími
nájomcami. Naviac podľa právneho názoru GR SPF žalobcovi možno prenajať výlučne len pozemky
nachádzajúcesapriamopodnehnuteľnosťamivjehovlastníctveanievichtesnejblízkosti.Dňa5.5.2014

uzatvorili žalovaní Nájomnú zmluvu č. 00715/2014- PNZ-P40192/14.00, predmetom ktorej bol nájom
pozemkov v okrese T., v katastrálnom území Y., C. a E., o celkovej výmere XXXXXXX ha, podľa bližšej
špecifikácie uvedenej v prílohe nájomnej zmluvy. Jedná sa o prenájom pozemkov, o ktoré má záujem aj
žalobca a má za to, že táto nájomná zmluva je neplatná, nakoľko nebolo rešpektované jeho prednostné
právo na nájom pozemkov v katastrálnom území Y.. Spĺňa všetky podmienky na uzatvorenie nájomnej

zmluvy. Jednak podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z., jeho predmetom
činnosti je poľnohospodárska výroba alebo činnosť súvisiaca s poľnohospodárskou činnosťou. Spĺňa
tiež podmienku podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z., nakoľko je vlastníkom viacerých
nehnuteľností, ktoré nadobudol za účelom realizácie poľnohospodárskej výroby - chovu oviec, koní a
zabezpečenia k tomu potrebnej rastlinnej výroby, ktorú v súčasnosti aj uskutočňuje na pozemkoch v

jeho vlastníctve, ktoré mu však nepostačujú z dôvodu ich nedostatočnej výmery , charakteru, ktorý
bráni rozsiahlej výsadbe poľnohospodárskych plodín a tiež d dôvodu množstva chovaných zvierat.
Žalobca vlastní viaceré stavby, ktoré svojou povahou aj reálnym využitím slúžia na poľnohospodárske
účely, nakoľko sa jedná o kravíny, zberňu zvierat, mostovú váhu a poľné hnojiská. Je teda zrejmé,
že žalobca spĺňal podmienku prednostného uzavretia nájomnej zmluvy, prípadne žalovaný v 1. rade

mal minimálne zvážiť možnosť prenajatia aspoň časti požadovaných pozemkov, nachádzajúcich sa v
blízkosti týchto objektov. Naviac sám žalovaný v 1. rade v písomnej odpovede z 27.11.2013 konštatoval,
že žalobca spĺňa podmienku prednostného uzavretia nájomnej zmluvy práve podľa § 2 ods. 5 nariadenia
vlády č. 238/2010 Z. z., ale napriek tomu žiadosti žalobcu nebolo vyhovené, čo možno považovať za
konanie v rozpore s týmto nariadením vlády a zákonom č. 504/2003 Z. z. Žalobca uviedol, že splnil

aj podmienku na uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 2 ods. 10 písm. e) nariadenia vlády 238/2010
Z. z. s tým, že k svojej žiadosti zo dňa 7.3.2013 predložil dňa 8.1.2014 všetky nájomné zmluvy,
ktoré má uzavreté s fyzickými osobami na pozemky, ktoré tvoria ucelený celok s pozemkami SPF,
ktoré majú byť predmetom nájmu. Napriek uvedenému bola nájomná zmluva uzavretá so žalovaným
v 2. rade, čo žalovaný v 1. rade odôvodnil § 2 ods. 14 nariadenia vlády 238/2010 Z.z. a § 13 ods.

2 a 3 zákona č. 504/2003 Z. z. S tým žalobca nesúhlasil, uviedol, že žalovaný v 2. rade riadne a
včas neplnil svoje záväzky z nájomnej zmluvy, prenajaté pozemky neužíval v súlade so zmluvou,
resp. na nich vôbec nevykonával poľnohospodársku činnosť spočívajúcu v šľachtení zemiakových
sadív. Porušil aj ustanovenia nariadenia vlády č. 488/2010 Z. z., definované v Prílohe 2, nakoľko v
termíne od 1.11. do 1.3. na ornej pôde s priemernou svahovitosťou nad 12° nezabezpečil najmenej

40% vegetačného pokrytia výmery ornej pôdy oziminou, viacročnou krmovinou, medziplodinou alebo
strniskom. Boli porušené aj viaceré ustanovenia pôvodnej nájomnej zmluvy v súvislosti s možnosťou
resp. nemožnosťou podnájmu prenajatých pozemkov tretej osobe. Nesúlad uzatvorených zmlúv so
subjektom L. konštatoval aj žalovaný v 1. rade v písomnom oznámení zo dňa 10.4.2014, keď uvádza, žeuž od roku 2000 sporné parcely užívali jednak žalovaný v 2. rade, jednak L., avšak nebolo v kompetencii
žalovaného v 1.rade usporiadať ich vzájomné užívacie vzťahy.. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom
žalovaného v 1.rade, že s ním nie je možné uzavrieť nájomnú zmluvu, lebo o nájom prejavil záujem

žalovaný v 2.rade a iný dovtedajší nájomca a že prenajať možno iba ten pozemok, ktorý je funkčne spätý
s budovou, ktorej vlastníkom je žalobca a na okolité pozemky sa ustanovenie § 2ods.5 nariadenia vlády
238/2010 Z. z. nevzťahuje. Tu poukázal na rozlišovanie pojmov pozemok, funkčne spätý s budovou (§2
ods.5) a pozemok zastavaný stavbou (§2 ods.12). Svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe
odôvodnil zmenou právneho postavenia žalobcu, pretože v prípade že súd určí, že nájomná zmluva je

neplatná, mohol by sa opäť uchádzať o uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá by s ním ako s prednostným
záujemcom mala byť uzavretá a tiež naliehavý právny záujem odôvodnil aj vznikom škody, nakoľko z
dôvodu neuzavretia nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, nakoľko nie je schopný si sám dopestovať
poľnohospodárske plodiny potrebné na chov zvierat, tieto musí kupovať a tiež mu hrozí úhyn zvierat z
dôvodu nedostatku kapacít na ich chov.

3.Samotný žalovaný 1/ - Slovenský pozemkový fond a ani ním zastupovaním poverený pracovník sa
k žalobe písomne nevyjadril. Ich vyjadrenie k veci ale vyplývalo už z príloh žaloby, pretože žalobca k
predmetu žaloby s ním viedol korešpondenciu, z ktorej vyplývalo, že pozemky požadované žalobcom
ako predmet nájmu sú práve v užívaní žalovanéhp 2/ a iných na základe nájmu, ktorý končí v roku 2013,
resp.2014 / vyjadrenie SPF Poprad z 15.8.2013 /. Po skončení nájmu týchto subjektov SPF ale opätovne

iba s nimi ako doterajšími nájomcami uzatvorí nájom, pretože tak to vyplýva z § 13 ods.2 a 3 zák. č.
504/2003 Z .z. a § 2 ods.14 nariadenia vlády č. 238/2010 Z .z., a teda žalobca nemá žiaden nárok na
nájom predmetných parciel.

4.Rovnako žalobcovi SPF, pracovisko Poprad odpovedal aj písomne 27.11.2013 s tým, že podľa

právneho odboru GR SPF žalobca má právo prednostného nájmu iba na pozemok, funkčne spätý so
samotnou budovou, nie na okolité pozemky, ktoré predsa sú v užívaní iných poľnohospodárskych
subjektov. Prednostné právo na nájom takýchto pozemkov majú iba doterajší nájomcovia pôdy .

5.V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že pôvodným užívateľom

predmetnej štátnej pôdy bola spoločnosť Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky - výskumno
výrobná jednotka š. p (VŠUZ-VVJ š.p.), ktorá vznikla v roku 1086 zlúčením Výskumného a
šľachtiteľského ústavu zemiakarského (VŠUZ) a Semenárskeho štátneho majetku, š.p. Nosnou
spoločnosťou sa stal pôvodný VŠUZ. V roku 1990 sa VŠUZ-VVJ opäť rozdelila na výskumnú a
šľachtiteľskú časť. dnešný VŠUZ, a. s. a výrobnú časť spoločnosť Tatraosivo. a.s., ktorá niekoľko rokov

po privatizácii dňom 30.03.2000 vstúpila do konkurzu. Užívateľom všetkej poľnohospodárskej pôdy
vrátane štátnej bola od roku 1986 spoločnosť VŠUZ- VVJ. Š.p.. Po opätovnom rozdelení bola časť
poľnohospodárskej pôdy ponechaná štátnej akciovej spoločnosti VŠUZ. a.s. a väčšiu časť prevzalo
do užívania Tatraosivo. a. s.. Z uvedeného je zrejmé že VŠUZ .a.s. ako právny predchodca a
nástupca VŠUZ-VVJ, š.p. užíval predmetnú poľnohospodársku pôdu dlhodobo, minimálne od roku

1986. Keď právny predchodca navrhovateľa v roku 2003 kupoval časť bývalého hospodárskeho dvora
T. spoločnosti Tatraosivo. a.s. v konkurze, podľa jeho vyjadrenia nemal záujem o poľnohospodársku
pôdu. Pri kupé nehnuteľností od svojho právneho predchodcu navrhovateľ vedel, že k predmetným
nehnuteľnostiam nejestvujú nájomné zmluvy na prenájom poľnohospodárskej pôdy, a že všetka
poľnohospodárska pôda je prenajatá inému poľnohospodárskemu podniku. Ak chcel teda hospodáriť

na pôde, musel si byť vedomý, že môže hospodáriť iba na tých pozemkoch, ktoré sú dostupné.
Prenájom poľnohospodárskej pôdy je upravený predovšetkým ustanoveniami Zákona e. 504/2003 Z.
z.. §13 ods. 2 Zákona e. 504/2003 Z. z., upravuje zákonný spôsob prenájmu poľnohospodárskej pôdy
pre poľnohospodárske podniky, teda aj pre odporcov, v zmysle ktorého má odporca v 2. rade právo
na prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy aj na ďalšie obdobie. § 13 ods. 2 Zákonu č. 504/2003

Z. z. „ Ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie
novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu
uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká
v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba,
ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného

predpisu 2) určený na iné ako poľnohospodárske účely. Zákon č. 504/2003 Z. z. v ustanovení je
nadradeným predpisom nad Nariadením vlády SR č. 238/2010 Z. z., a toto by mohlo byť uplatniteľné
iba v prípade, že by neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 Zákona č. 504/2003 Z. z.. Zo strany
navrhovateľa išlo o podnikateľské riziko, keď kupoval nehnuteľnosti, ku ktorým nemal zabezpečenúadekvátnu poľnohospodársku pôdu. a nevidíme dôvod, aby bol odporca v 2. rade ukrátený znížením
výmer poľnohospodárskej pôdy, ktorá by bola prenajatá Slovenským pozemkovým fondom, keďže sa o
túto poľnohospodársku pôdu odporca v 2. rade riadne stará, do tejto investoval a plní si riadne povinnosti

nájomcu. Každá podnikateľská činnosť je limitovaná možnosťami a podmienkami. Ak nemá navrhovateľ
dostatok pôdy na chov väčšieho stáda poľnohospodárskych zvierat, nemôže ich teda ani chovať. Aj
odporca v 2. rade by chcel obhospodarovať viac pôdy, resp. chovať viac hospodárskych zvierat, tiež je
limitovaný inými zmluvami a právami iných vlastníkov a užívateľov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň si uplatňuje trovy konania.

6.Na pojednávaniach konaných vo veci žalobca zotrval na žalobe a vo svojich prednesoch ďalej uviedol,
že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v 1. rade deklarovaným v jeho vyjadreniach, uviedol,
že ak by bol jeho výklad Nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z. správny, zákonodarca by nerozlišoval
medzi dvoma pojmami, a to pozemkom, ktorý je funkčne spätý so stavbou a pozemkom zastavaným.
Poukázali na tú skutočnosť, že pán B. na svojej výmere 250 až 300 ha nesadí zemiaky, ale kukuricu a iné

komodity. Oni, teda žalobca kupovali budovu v roku 2012 a sú jediným poľnohospodárskym podnikom,
ktorý k tomu nemá štátnu pôdu, chovajú 500 oviec, 50 koní. Je pravdou, že zákon je nadriadený
nariadeniuvlády,avšakajtentozákon504/2003Z.z.hovoríotom,žefondpostupujenazákladeurčitých
podzákonných právnych noriem a takou je aj nimi spomínané nariadenie vlády. Ak bola vznesená
námietka premlčania, k tomu sa nevyjadrovali, nevedeli od kedy by mala začať plynúť premlčacia lehota,

komu a kedy. Trval na tom, že nájomná zmluva uzavretá v roku 2014 je neplatná. Všetko čo sa udialo
predtým nie je predmetom konania. Reagoval tiež na vyjadrenie zástupkyne žalovaného v 1. rade, keď
sa vyjadrila, že budovy neslúžia poľnohospodárskemu účelu a poukázal na stanovisko obce, ktoré ona
sama predložila na pojednávaní a z ktorého vyplýva, že stavba zemiakárne od roku 2003 je využívaná
na voľné ustajnenie koní. V priebehu celého konania tvrdil, že neboli splnené podmienky pre uzatvorenie

nájomnej zmluvy so žalovaným v 2. rade. Uviedol, že z vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade sa dá
usudzovať, že podmienka svahovitosti posudzovaná ešte nebola, nebola skúmaná a splnená. Žalobca
si včas a riadne uplatnil nároky na uzavretie nájomnej zmluvy, je vlastníkom poľnohospodárskych budov
a preto by mu malo byť vyhovené podľa príslušných ustanovení zákona na prenájom funkčne spätých
pozemkov s predmetnými nehnuteľnosťami. Funkčná spätosť nikdy nezanikla. Budovy sú využívané na

poľnohospodárske účely, preto má rovnako nárok požiadať o prenájom funkčne spätých pozemkov s
nehnuteľnosťami.
.
7.Žalovaný v prvom rade uviedol, že pozemky, ktoré má žalovaný v druhom rade v nájme sú len o
výmere 187 ha v k. u. Y.. Nie sú to všetky pozemky, ktoré fond prenajal v tomto katastrálnom území,

ďalšie pozemky má prenajaté napr. spoločnosť L. a pod. Bližšie sú špecifikované prenajaté pozemky
žalovanému v druhom rade v prílohe číslo 1 nájomnej zmluvy. Poukázal na Nariadenie vlády č. 238/2010
Z. z. konkrétne na ustanovenie § 2 ods. 9 tohto nariadenia, v zmysle, ktorého sa vyžaduje, že aby
tie budovy postavené na predmetných pozemkoch slúžili na poľnohospodárske účely. Mal zato, že
bolo preukázané v konaní, že absentuje jedna funkčná spätosť budov s pozemkami a jednak tieto

budovy po väčšine neslúžia na takýto účel. To, že v roku 2012 si tam žalobca ustajnil ovce a kone
neznamená, že aj pred týmto obdobím tieto pozemky slúžili poľnohospodárskemu účelu. To je len
podporné stanovisko, to že tá funkčná spätosť, čo je teda alfa a omega celého sporu tu nie je preukázali.
Keď sa spomínal nejaký podnájomný vzťah, vylúčil, žeby bol uzavretý takýto vzťah. Oni mali vedomosť
o tom, že niektoré parcely užívajú aj nejaké iné subjekty. Pokiaľ by sa namietalo porušovanie povinnosti

zo strany žalovaného v druhom rade, nemal vedomosť alebo nedospeli pri uzatváraní nájomnej zmluvy k
tomu, žeby došlo k nejakým takým závažným porušeniam, ktoré by vylučovali uzavretie nájomnej zmluvy
a v konečnom dôsledku je vecou prenajímateľa a teda účastníkov zmluvného stavu ako tieto udalosti
posúdia a nie nejakej tretej osoby. V prvom rade, ale mal zato, že na podaní predmetnej žaloby nie je
daný naliehavý právny záujem. Kľúčovou je práve teda otázka funkčnej spätosti stavby s pozemkami

a za súčasného stavu nie je daná táto funkčná spätosť stavby so žiadnou poľnohospodárskou pôdou.
Žalobca nekupoval stavby v rámci konkurzu, mal zato, že je ich tretím vlastníkom po konkurze, a to
na základe darovacej zmluvy. Dôležitá je aj skutočnosť, že nenadobudol celý hospodársky dvor, ale zo
stavieb. ktoré nadobudol možno za skutočné stavby považovať kravín a zemiakareň, a ostatné je zberňa
zvierat, mostová váha a hnojisko. Kupujúci v rámci konkurzu nežiadali o prenájom poľnohospodárskej

pôdy a tým sa skončil súbor veci čiže spätosť stavieb s pozemkami. Keď sa kupovali stavby v rámci
konkurzu vtedy bolo potrebné požadovať aj o prenájom, fond nemohol čakať 10 rokov. Žiadala žalobu
zamietnuť rovnako ako aj žalovaný v druhom rade.8.Žalovaný v druhom rade uviedol na pojednávaniach, že funkčná spätosť ako to vykladá žalobca, tak
ju nie je možno vykladať. Oni majú napr. poľnohospodársku pôdu v B. a je nemysliteľné, aby teraz len
z tohto dôvodu tlačili na SPF, aby tam s nimi uzatvárala nejaké nájomné zmluvy. Trval na písomnom

vyjadrení v žalobe. Pôda je ním užívaná od roku 1986. Treba postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z.
z. nakoľko táto zákonná úprava má prednosť pred nejakým nariadením vlády, konkrétne poukázal na
ustanovenie § 13 ods. 2 citovaného zákona. Treba zohľadniť aj skutočnosť, že nájomcovia tam majú
rozrobený výrobný program šľachtenia zemiakov a teda na ich strane je zákon, ktorý ich chráni a majú
prednostné právo na nájom. Právny zástupca žalovaného v druhom rade tiež uviedol, že v konečnom

dôsledku žalobca nie je legitimovaný na podanie takejto žaloby, a to predovšetkým s poukazom na
skutočnosť funkčnej spätosti. Môže si uplatniť právo iba na voľné pozemky tým, že stavby prestali byť
využívané na poľnohospodárske účely a nemôže to byť tak, že kedykoľvek si niekto zmyslí vrátiť sa k
poľnohospodárskej výrobe, všetci mu musia uvoľniť pozemky.

9.Strany v konaní svoje tvrdenia čiastočne aj podporili dôkazmi, ktoré súd v rámci dokazovania vykonal

na pojednávaniach, a to všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré účastníci navrhli , pričom nepodstatne
prihliadol i na vlastné poznatky a skúsenosti s danou problematikou získané pri rozhodovaní v iných
podobných sporoch na súde a to aj u žalovaných účastníkov.
10.Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.( § 137 písm. c/ C.s.p. ) považuje súdna prax
aj (žalobcom v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd preto

po prednostnom preskúmaní podmienok konania v zmysle ustanovení O. s. p. a po preskúmaní toho,
či je vôbec žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby v takej veci ďalej ako ďalší predpoklad
konania o žalobe tak skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v úzkej súvislosti
s prednostným právom nájmu predmetných pozemkov (s jeho porušením), ktoré v čase uzavretia
napadnutej zmluvy upravovali a doteraz upravujú viaceré právne predpisy, najmä ako zákon č. 504/2003

Z. z., nar. vlády č. 238/2010 Z. z., zák . č.229/1991 Zb., Zák. č. 330/1991 Zb. ,zák. č. 180/1995 Z. z., tiež
Občiansky zákonník, všetky v znení neskorších zmien a doplnkov.
11.Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. ( § 137 písm. c / C.s.p. )návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

12.V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca,
pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj
v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
13.Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie

povinnosti (§ 80 písm. b/ O. s. p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé
(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti

uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia.
14.Súd pri zvažovaní všetkých okolností veci a po preštudovaní súvisiacich právnych predpisov , ich
dôvodových správ, ich histórie prijatia, dospel k záveru, že prípadným vyhovením žalobe by sa odstránil
stav aj v konaní tvrdenej právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/., ktorú by bolo možné

určovacou žalobou odstrániť. Možný vyhovujúci rozsudok by priaznivo ovplyvnil právne postavenie
žalobcu aj v tom smere, že by mu založil voči žalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného (zo
zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. V tejto súvislosti
treba dodať, že absolútna neplatnosť napadnutého právneho úkonu má automaticky za následok nutný
zákonom predpokladaný vznik práv a povinností z právneho vzťahu založeného zákonom či iným

právnym predpisom, keďže žalovaný 1/ má povinnosť s pôdou hospodáriť - prenajať ju za stanovených
predpokladov nájomcom, pričom musí rešpektovať aj prednostné právo žalobcu a dáva mu právo s
úspechom sa domáhať voči povinnej osobe - žalovanému 1/ aj žalobou splnenie či vynútenie povinnosti.15.Zo zisteného skutkového stavu , už aj v čase podania žaloby v predmetnej veci bolo zrejmé
dôvodiť, že ak žalobca zrejme spĺňa podmienky stanovené v predpise 238/2010 z. z., v zmysle
ktorého tak žalobca má tiež prednostné právo na nájom tých pozemkov ako žalovaný 2/, tak rovnako

je pravdepodobné, že uzavretím napadnutej nájomnej zmluvy jeho právo nebolo rešpektované (bolo
porušené) žalovaným 1/., ktorý napriek opakovaným žiadostiam žalobcu o prednostný nájom minimálne
domnelé právo žalobcu ignoroval a všetky parcely v okolí jeho hospodárskej prevádzky určenej na
poľnohospodársku výrobu prenajal inému subjektu, ktorý mal rovnako prednostné právo nájmu, ale to
jeho právo malo byť uplatnené a realizované zmluvou tak, aby nekolidovalo s rovnakým právom žalobcu.

16.Súd zastáva názor, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy je tak daný, pretože ak
by sa o žalobe rozhodlo, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a
mohlo by sa tým predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi, či inými podobnými subjektmi a predišlo
by sa ďalšiemu prípadnému reťazeniu sporov. Vyhovením meritórne žalobe , či jej zamietnutím by bola
naisto vyriešená otázka, či k porušeniu prednostného práva nájmu žalobcu došlo (žalovaní 1/ a 2/ takéto
porušeniepopierajú).Pokiaľbytotižkporušeniuprávanájmudošloanásledkomtohtoporušeniabybola

absolútna neplatnosť právneho úkonu (zmluvy), mohlo by žalobcovi vzniknúť napr. i subjektívne právo
na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 42 Obč. zákonníka. Obdobne
právna istota by vznikla v opačnom zmysle, ak by žaloba bola zamietnutá.
17.Na základe vyššie uvedeného súd posudzovanie naliehavého právneho záujmu uzavrel so záverom,
že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem tak, ako predpokladá ustanovenie §

80 písm. c/ O. s. p.

18.Po tomto súd v konaní dokazovaním ďalej zistil, že žalobca je právnickou osobou podnikajúcou
v poľnohospodárskej výrobe, ktorá nadobudla bývalý hospodársky dvor spoločnosti Tatraosivo, a.s.
od predchádzajúcich vlastníkov, ktorí ho zase nadobudli v rámci konkurzu tejto spoločnosti, ktorá

skrachovala. V čase nadobudnutia nehnuteľností tohto hospodárskeho dvora už pre svoju ekonomickú
nemohúcnosť ukončenú vyhlásením konkurzu, pozemky spojené s výrobou s ním a nachádzajúce sa
v okolí tohto dvora tento úpadca už neobhospodaroval, boli k nim uzavreté, aby boli využité, nájomné
zmluvy s dobou nájmu do 10/2013 a 12/2014 s inými osobami, aj so žalovaným 2/. Teda išlo o
pozemky okolo hospodárskeho dvora žalobcu nadobudnuté pôvodne v rámci konkurzného konania a

ide o pozemky funkčne späté s nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely. Pritom ešte aj
pôvodný nadobúdateľ mal žiadať o nájom predmetnej pôdy.

19.Po kúpe hospodárskeho dvora, resp. jeho časti sa žalobca, resp. jeho predchodca mal teda žiadať o
nájom pôdy , no bolo mu sprvoti viackrát oznámené zo SPF, že o nájom na pôdu okolo hospodárskeho

strediska , ktoré do konkurzu tento hospodársky dvor či jeho časť využíval, sa môže uchádzať až potom,
resp. tesne pred tým, čo skončí platnosť predchádzajúcich nájomných zmlúv iných nájomcov.

20.Žalobca v danom poľnohospodárskom podniku, ktorý sa nadobudol kúpou v konkurznom konaní, v
bývalom hospodárskom dvore, chcel zahájiť chov oviec a koní vo väčšom rozsahu a zabezpečovať k

tomu potrebnú rastlinnú výrobu, čo vzhľadom na túto skutočnosť zahájil vo väčšom rozsahu teda , aj
vzhľadom na vyjadrenie žalovaného 1/ až v roku koncu nájomných zmlúv a to v roku 2013, kedy končila
nájomná zmluva na pozemky, ktoré obkolesujú hospodársky dvor a to Výskumnému a šľachtickému
ústavu zemiakarskému a.s. s tým, že nájom pozemkov bude poskytnutý po ukončení týchto zmlúv práve
žalobcovi / hospodárskemu dvoru P. / pre účely poľnohospodárskej prvovýroby a živočíšnej výroby/.

21.Teda súd ma za to, že už po nadobudnutí nehnuteľností hospodárskeho dvora P. v rámci
konkurzu bola zahájená právnym predchodcom žalobcu v nadobudnutom hospodárskom dvore
poľnohospodárska výroba / chov oviec a koní, ale v menšom rozsahu, pretože nemal žiadnu pôdu
prináležiacu k dvoru na vykonávanie takej činnosti, pôdu, ktorá predtým patrila k hospodárskemu dvoru

vzhľadom na jeho vtedajšiu činnosť vo výmere 650 ha / ako uviedli vo svojich vyhláseniach bývalý
agronóm a pomocný agronóm úpadcu - C. / užíval ju iný , teda aj žalovaný 2/.

22.Je pritom aj zrejmé, že ak niekto kúpi schátralý a zdevastovaný hospodársky dvor, musí ho
rekonštruovať a pripraviť na prevádzku, pričom musí získať výrobné prostriedky či financie na rozbeh

poľnohospodárskej výroby, čo trvá istý čas. Preto súd má za to, že samotná kúpa neodôvodňovala
nevyhnutnosťtoutoskutočnosťoupožiadaťpráveibaalenvtedyonájom.Právnepredpisytoneukladajú,
zákon nerieši, kedy má o nájom takýto záujemca požiadať. Lehota na takýto úkon stanovená , minimálne
od roku 2010 nie je, iba právo tak urobiť, ak má žiadateľ právo k takej nehnuteľnosti. Môže tak vykonaťkedykoľvek, ak spĺňa predpoklady, pričom je zrejmé, že ak nedôjde k inej dohode, môže tak prvý krát
urobiť až vtedy, keď skončí platnosť nájomných zmlúv k pôde, ktorá by mu mala prináležať. Aj preto
súd neakceptoval vznesenú námietku premlčania, to právo je podľa právneho predpisu trvalé, je sa

ho vlastne možné domáhať stále / pri splnení predpokladov.../ Pritom podľa zásad vlády z roku 2005,
uverejnených v čiastke 21 Vestníka MP SR z 25.9.2005 pod č. 80/2005, bol v takomto prípade SPF
povinný dokonca priamo ku dňu prevodu stavby, budovy či inventára prenajať takú pôdu nadobúdateľovi
stavby..../ SPF sa nevyjadril, prečo ale túto povinnosť nesplnil.../

23.Súd v tejto súvislosti nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného 1/, že sa žalobca a ani jeho predchodca
- T. - od kúpy hospodárskeho dvora nedomáhal tohto svojho prednostného práva nájmu, či sa ho vzdal,
pretože žalovaný 1/ neposkytol o tomto tvrdení žiaden dôkaz. A ak SPF mal teda výslovne povinnosť
mu pozemky prenajať, musí mať doklad o tom, prečo tak neurobil a túto povinnosť si nesplnil...Úpadca
mal predsa pozemky zrejme od SPF v nájme, aj keď priamo ten hospodársky dvor, čo kúpil žalobca či
jeho predchodca, prevádzkovať nemusel.

24.V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca mal za to a aj trval na tom, že na predmetné
poľnohospodárske pozemky, ktoré obklopujú jeho poľnohospodársky dvor s poľnohospodárskou
výrobou, má právo prednostného nájmu. Tento prednostný nájom kontinuálne historicky vyplýva
vzhľadom na čas a spôsob predaja dvora aj z predtým platných zásad vlády č.51/2001 v neskoršom

znení, z Výnosu Ministerstva poľnohospodárstva SR zo dňa 15.07.2001 uverejneného vo Vestníku pod
č.51 , v ktorom bolo stanovené o. i. : čl. III. ods.1 - Pozemky, ktoré boli v nájme štátneho podniku
privatizovaného podľa osobitného predpisu, fond prenajíma nadobúdateľom privatizovaného majetku v
rozsahu, v akom ich mal v nájme štátny podnik ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie, ak nie je ďalej
ustanovené inak. čl. III., ods.4 - Pri likvidácii štátneho podniku alebo ak bol na majetok štátneho podniku

vyhlásený konkurz, fond prenajme pozemky, ktoré mal takýto štátny podnik v nájme:
a)osobám na ktoré sa previedli alebo ktoré získali do nájmu majetok, s ktorým hospodáril štátny podnik
v likvidácii alebo v konkurze, alebo
b)oprávneným osobám, ktorým sa ako reštitučná náhrada bezodplatne previedli do vlastníctva stavby
určené na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva.

Ods.5. Fond tak postupuje podľa ods.4 aj v prípade likvidácie či konkurzu inej osoby ako štátneho
podniku, ak táto osoba mala v nájme pozemky, s ktorými fond nakladá.
čl. III., ods.7 - Ak nájomca pozemkov, s ktorými fond nakladá a ktoré sa ako jeden hospodársky funkčný
celok využívali spolu so stavbami vo vlastníctve nájomcu, prevedie tieto stavby alebo niektoré z nich na
inú osobu na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, alebo ak tieto stavby alebo niektoré

z nich prenajme inej osobe na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, fond môže
novému vlastníkovi (nájomcovi) stavieb prenajať na jeho žiadosť pozemky vo výmere zodpovedajúcej
účelu využívania stavieb.

25.Uvedené zásady našli kontituálne svoje novodobejšie vyjadrenie v zásadách vlády uverejnených v

čiastke 12 vestníka MP SR z 26.4.2005 pod č. 47/2005 a zásad uverejnených v čiastke 21 Vestníka
MP SR z 25.9.2005 pod č. 80/2005 a nakoniec aj v § 2 ods.5 nariadenia vlády č.238/2010 Z. z., podľa
ktorého: Pozemok funkčne spätý s nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely prenajme fond
prednostnevlastníkovitakejtonehnuteľnosti,nehnuteľnosťounaúčelytohtonariadeniavládysarozumie
funkčnábudovaalebostavba(ďalejlen„stavba“)slúžiacapoľnohospodárskejvýrobealebolesnejvýrobe

alebo stavba, ktorá je na základe podnikateľského zámeru určená na poľnohospodársku výrobu.

26.Podľa §2 ods. 7 citovaného nariadenia vlády, ak sa nájom končí z dôvodu, že stavba sa
nevyužíva na poľnohospodárske účely, nájomca vráti fondu predmet nájmu po zbere úrody v obvyklom
agrotechnickom termíne, ak bola založená, inak ihneď.

27.Citované ustanovenia nariadenia vlády teda výslovne ukladajú SPF / napr. Čl. III. zásad z 25.9..2005 /
povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu so subjektom, ktorý preukáže, že je vlastníkom nehnuteľnosti
určenej na poľnohospodárske účely a tento vlastník má prednostné právo pred všetkými inými
záujemcami a to dokonca vzhľadom na logický, historický, legislatívny, ako aj gramatický výklad

uvedeného ustanovenia, má prednostné právo aj pred doterajším nájomcom okolitej pôdy, ktorý si aj plní
svojepovinností.Tonakoniecjeajlogickýmdôsledkomuvedenejprávnejnormy,pretožebymohlanastať
taká situácia, že vlastníci poľnohospodárskych stavieb a nehnuteľností určených na poľnohospodársku
výrobu, ktorí začali podnikať nie hneď potom, ako bol založený Slovenský pozemkový fond a tedapotom, čo tento prenajal všetku pôdu, ktorú bol oprávnený prenajať, by sa už nemohli nikdy k žiadnej
pôde v správe fondu reálne dostať, čo je zrejme v rozpore s Ústavou SR, právom podnikať, ako i
s nutnosťou konkurencie aj v poľnohospodárskej prvovýrobe a v neposlednej rade aj v rozpore so

zámerom zákonodarcu vyjadreným v znení ním prijatých platných právnych predpisov. Potom by mohol
nastať prípad, že ak by si súkromná firma v roku 2003 prenajala štátnu poľnohospodársku pôdu či pôdu
neznámych vlastníkov od SPF v celom území samosprávneho kraja, pretože by napr. aj skúpila všetky
hospodárske dvory, ktoré v danom čase v kraji boli, tak by si už nijaký podnikateľský subjekt nikdy /
resp. až do možnej zmeny zákona /, hoci by si tam aj postavil nový hospodársky dvor ,nemohol pôdu od

SPF prenajať, tento stav a jeho podnikanie by štát navždy deklaroval udržať. Toto zákonodarca určite
nemienil, a iný výklad právnej normy by nebol ústavne konformným. Súd sa v tejto súvislosti zoznámil
aj s dôvodovými správami k uvedeným predpisom a ani po tomto k inému záveru nie je možné dôjsť.

28.Súd tiež poukazuje aj na ustanovenie §2 ods.8 citovaného nariadenia vlády, podľa ktorého pri
konkurze majetku doterajšieho nájomcu fond v prvom rade prenajme pozemky osobe, na ktorú sa

majetok prevádza..

29.Okrem toho, okolité pozemky , ktoré sú predmetom sporu, sú priamo susediace s hospodárskym
dvorom žalobcu a k tomuto hospodárskemu dvoru v minulosti aj patrili. Sú to síce viaceré katastre, ale
zbiehajú sa nie až tak ďaleko hospodárskeho dvora. Súd nevidí dôvod, prečo by pozemky okolo jeho

hospodárskeho dvora mal užívať podnikateľ podnikajúci v inej obci so vzdialeným sídlom, keď tento má
pôdu zas okolo svojho hospodárskeho dvora . Súd považuje na základe výkladu spomínaných právnych
noriem , tieto pozemky okolo hospodárskeho dvora / vo výmere primeranej rozsahu hospodárenia /
za funkčne späté s takouto nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely / bez zohľadnenia
spôsobu nadobudnutia hospodárskeho dvora, jeho stavieb./. Stanovisko právneho odboru GR SPF,

či samotného SPF, jeho stanovisko či výklad pokladá súd za nesprávny. Je zrejmé, že predmetné
nariadenie skutočne rozlišuje pozemok funkčne spätý s nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske
účely, čím je funkčná budova či stavba / tu je ďalšia podmienka prednostného nájmu !/ slúžiaca
poľnohospodárskej výrobe .../ § 2 ods.5 cit. nar. Vlády / a pozemok zastavaný stavbou /§ 2 ods.12
nar. vlády / !. Treba uviesť aj ustanovenie §2 ods. 7 citovaného nariadenia vlády, podľa ktorého : ak

sa nájom končí z dôvodu, že stavba sa nevyužíva na poľnohospodárske účely, nájomca vráti fondu
predmet nájmu po zbere úrody v obvyklom agrotechnickom termíne, ak bola založená, inak ihneď. Je
zrejmé,žepodbudovouúroduniejemožnépestovať....pretovýklad,žežalobcamáprávoprednostného
nájmu len na pozemok vo vlastníctve štátu či neznámeho vlastníka, ak sa tento nachádza priamo pod
poľnohospodárskou stavbou, je v rozpore so zákonom a je ústavne nekonformný.

30. V zmysle aj logického výkladu má doterajší nájomca pôdy prednostné právo na uzatvorenie zmluvy
iba vtedy, ak je o prenájom pozemku viac rovnocenných záujemcov, ktorí nemajú prednostné právo na
prenájom predmetných parciel ./ § 2 ods. 14 nariadenia vlády Obdobne to upravuje ustanovenie § 13
ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších zmien a doplnkov,

podľa ktorého ak ide o pozemky, s ktorými fond nakladá podľa osobitného predpisu / § 16 zák .č.
180/1995 Z. z. / má ich nájomca, ktorý si riadne a včas plní svoje záväzky z nájomnej zmluvy, prednostné
právo na uzatvorenie novej zmluvy o nájme pozemkov za nájomné v obvyklej výške. Kolíziu či postup
v prípade viacerých záujemcov, všetkých s právom prednostného nájmu ,zákon ale nikde neupravuje,
nerieši, ale logickým výkladom nastavuje mantinely pri takom rozhodovaní o nájme / funkčnosť /. V

zmysle usporiadania ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú problematiku , z hľadiska
ich historického , gramatického a logického výkladu, ako i s poukazom na zámer zákonodarcu, ktorý
nakoniec vyplýva aj z dôvodových správ uvádzaných právnych predpisov, Slovenský pozemkový fond
prednostne prenajíma pozemky a nehnuteľnosti na poľnohospodárske využitie, pričom ustanovuje sa
prednostné právo vlastníka nehnuteľnosti,/ ktorú napr. naviac ešte získal pri prevode majetku štátu na

iné osoby / , na prenajatie pozemkov, ktoré sú funkčne späté s týmto majetkom, ktorý je využívaný na
poľnohospodárske účely. Pritom prednostné právo vlastníka nehnuteľnosti - hospodárskeho dvoru je
upravené v §2 v odseku 5 cit. nariadenia vlády, čo je významovo v členení dôležitejšie, ako konkurencia
záujemcov v zmysle § 2 ods.14.

31.Podľa § 16 ods. 1) Zák. č. 180/1995 Z .z., na ktorý odkazuje zák. č.504/2003 Z. z. :Fond nakladá
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v
osobitnom predpise32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným
vlastníkom (§ 13),33) c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností vsúbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o
lesné pozemky, obdobne postupuje správca.30aa)
(2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov

pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
(3) Fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra
nehnuteľností.
(4) Fond zapisuje do registra katastra nehnuteľností pozemky uvedené v odseku 1 písm. a) aj na základe
inak preukázaného vlastníctva štátu.

(5) Fond nakladá s poľnohospodárskymi pozemkami alebo s lesnými pozemkami uvedenými v
odseku 1 písm. c) na základe údajov odsúhlasených s nájomcami pozemkov. Na tieto účely
predkladajú nájomcovia pozemkov fondu zoznamy pozemkov, ktoré užívajú na základe nájomných
zmlúv uzatvorených s vlastníkmi, ako aj pozemkov, ku ktorým vlastníctvo preukázali inak.34) Ostatné
pozemky užívané nájomcom sa považujú za pozemky uvedené v odseku 1 písm. c). Fond spresňuje
zoznamy vyhotovené podľa údajov správcu dane z pozemkov. (6) Nájomcovia pozemkov sú povinní na

účely uvedené v odseku 5 viesť vlastnú evidenciu poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov
podľa osobitných predpisov.35)

32.Osobitnými predpismi podľa tohto sú zák. č. 229/1991 Zb., a zák. č. 330/1991 Zb., pričom treba
zdôrazniť, že SPF má s takými pozemkami nakladať iba podľa týchto dvoch zákonov a podľa zákona č.

180/1995 Z .z. , zákon 504/2003 Z. z. tu zákonodarca vôbec neuvádza.

33.A podľa § 34 ods.1) zák. č. 330/1991 Zb. zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len
„pozemkový fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom
pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary a

určovať ich sídla. (
2) Pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a
osobitných predpisov21a) vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.
(3) Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené
osobitným predpisom22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným

predpisom.22a) Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy22b) okrem
pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,22c) ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých
vlastník nie je známy.22b) Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania
nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(5) Pozemkový fond prenajíma podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3

aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 17).

34.Kolízia zákonov č. 330/1991 Zb. / § 34 ods. 3 / a zák .č. 504/2003 Z. z. / § 13 / ohľadom prednostného
nájmu je riešiteľná rovnocenne minimálne bez pochybností už v rozsahu pri nakladaní s pôdou
neznámych vlastníkov ,niet pochýb o uplatňovaní nariadenia vlády, vzhľadom na text zákona ,§ 34 ods.

3, kde priamo text nariadenia vlády tento zákon absorbuje , ide tu vlastne o blanketovú právnu normu,
teda nevyplnenú, odkazuje na ustanovenia, ktoré pri jej prijatí ešte ani zväčša nie sú prijaté. Keďže je
ale priamo v zákone a hoci jej tzv. vyplnenie nenastalo tiež zákonom, ale predpisom nižšej právnej sily,
ako to doslovne uvádza zákon, tak súd má za to, že nakladanie s pozemkami podľa § 34 ods.3 zák.
č. 330/1991 Zb. je postavením, právnou silou rovnocenné, ako keby bola uvedená priamo už výslovne

v tomto zákone. Preto nemožno dôvodiť v prípadoch kolízie prednostných nájmov, že práva nájomcov
podľa týchto zákonov sú rozdielne, resp. že vždy má prednosť nájom doterajšieho nájomcu s poukazom
na § 13 zák. č. 504/2003 Z. z. Pritom tento zákon nie je špeciálnou normou upravujúcou činnosť SPF,
ale upravuje naviac s poukazom na Občiansky zákonník náležitosti špeciálne nájmu poľnohospodárskej
pôdy u všetkých možných subjektov / nájomcov a prenajímateľov. A naviac, pri nakladaní s pôdou SPF

sa má riadiť len výlučne predpismi - zák. č. 229/1991 Zb., a zák. č. 330/1991 Zb., a zák. č. 180/1995
Z .z. / § 16 ods. 1) Zák. č. 180/1995 Z .z./! Nakladanie s pôdou štátnou či neznámych vlastníkov zas
upravujú podrobne a špeciálne tieto , iné, právne predpisy a Vestníky ministerstva. Teda aj prednostné
právo žalobcu na nájom takých pozemkov vychádza rovnako zo zákona.

35.Zmluva preto odporuje zákonu, minimálne na časť pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu v zmluve,
mal zo zákona prednostné právo ich nájmu aj žalobca, pričom žiadosti o nájom boli posudzované
prenajímateľom naraz a boli podané iba s rozdielom pár dní. Právo žalobcu bolo vedome ignorované
a uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy porušené a obídené. Zmluva mala byť uzavretá na predmetnépozemky, resp. ich časť aj s ním / žalobcom / a ak zmluva bola uzavretá s iným, bola tak uzavretá v
rozpore s podmienkami na jej uzavretie ,stanovenými právnymi predpismi.

36.Zuvedenéhojezrejmé,ževlastnepodstatouvrozhodovanísúdubolvýkladustanovenízákona,ktoré
siobestranyvsporevykladaliinak.Vpraxičastovyvstávajúproblémysaplikáciouniektorýchustanovení
zákonov, najmä s výkladom niektorých pojmov. Ministerstvá ako gestori jednotlivých problematík (napr.
zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, školstvo, doprava) , či iné štátne úrady sú najlepšie oboznámené
s tým, čo bolo sledované daným ustanovením. Častou praxou je preto obrátenie sa na konkrétne

ministerstvo,resp.inýštátnyorgán,sožiadosťovýkladpredmetnéhoustanoveniazákona.Takýtovýklad
pre súdy ale záväzný nie je. V tomto prípade proklamovaný výklad SPF považuje súd ale za celkom
mylný a zrejme i účelový.

37.V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v súlade so zákonom o súdoch jedine Najvyšší súd SR dbá
o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pritom podáva predseda kolégia, predsedu
Najvyššieho súdu alebo minister spravodlivosti. Pred prijatím stanoviska môže Najvyšší súd požiadať o
vyjadrenie aj generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti SR, iné orgány verejnej moci alebo

aj vedecké inštitúcie a vysoké školy. Jednotlivé stanoviská Najvyššieho súdu sú zverejňované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Výklad zákona podaný ministerstvom alebo iným
štátnym orgánom teda nie je pre súdy právne záväzný, ale môže mať len orientačný charakter. V súdnej
praxijeznámychniekoľkorozsudkovNajvyššiehosúduSR,vktorýchjejasneuvedené,žeorgányštátnej
správy nemajú kompetenciu podávať výklad zákonov, nakoľko túto má len Najvyšší súd Slovenskej

republiky. Analogicky teda ani SPF , hoci nie je skutočným orgánom štátnej správy, takú kompetenciu
nemá.

38.Súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že podľa čl. 141 Ústavy SR (ústava) "V Slovenskej republike
vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy" a v zmysle čl. 124 ústavy "Ústavný súd Slovenskej

republiky je nezávislým súdnym organom ochrany ústavnosti". Z citovaného ústavného textu vyplýva, že
súdnamocsavnašomústavnomsystémedelímedzi1.sústavuvšeobecnýchsúdov,ktorájezastrešená
NajvyššímsúdomSR(najvyššísúd),a2.ÚstavnýsúdSR(ústavnýsúd),vrukáchktoréhosakoncentruje
kontrola ústavnosti.

39.Treba zdôrazniť, že ako všeobecné súdnictvo tak aj ústavné súdnictvo sú na sebe nezávislé orgány,
pričom ale v prípade, ak by v konaní pred všeobecným súdom došlo k porušeniu ústavnosti, tak za
určitých okolností sa môže subjekt, k porušeniu ústavných práv ktorého došlo, obrátiť na ústavný súd.
Ale aj sudca je oprávnený vykladať zákony.

40.Z dikcie čl. 145 ods. 4 ústavy, kde je zakotvený sľub sudcu všeobecného súdu, vyplýva : Sľubujem na
svojučesťasvedomie,žesabudemspravovaťústavou,ústavnýmizákonmi,medzinárodnýmizmluvami,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi,
budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne."
Sľub teda sudcu všeobecného súdu priamo zaväzuje o. i. aj vykladať zákony. Treba však zdôrazniť, že

všeobecné súdy vykladajú zákon priamo pre daný konkrétny prípad, t. j. aplikácia zákona v konkrétnej
veci, ktorú rozhoduje všeobecný súd, sa vzťahuje len na túto konkrétnu vec. Samotný výklad je priamo
nevyhnutný vždy vtedy, ak zákon vytvára priestor na tzv. súdne uváženie, t. j. stanovuje priestor pre
súdnu interpretáciu. Súd je povolaný na to, aby právo interpretoval, a preto musí pri svojom rozhodovaní
vždy vec právne zhodnotiť sám. (porov. aj rozhodnutie č. 43/2013 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR). (nález Ústavného súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/201356)

41.Ústavný súd však disponuje možnosťou podávať všeobecne záväzný výklad , t. j. taký výklad,
ktorý sa vzťahuje na neurčitý počet prípadov určitého druhu. Ide predovšetkým o výklad podľa čl. 128
ústavy "Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie

ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne
záväzný odo dňa jeho vyhlásenia." Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd je oprávnený
podávať oficiálny všeobecne záväzný výklad ústavy alebo ústavného zákona. Nehovorí však o zákone
(obyčajnom zákone), čo znamená, že podať všeobecne záväzný výklad zákona nie je oprávnený aniústavný súd. Do určitej miery možno považovať za určitý druh výkladu rozhodovanie o súlade právnych
predpisov podľa čl. 125 ústavy (presnejšie ide o negatívnu normotvornú právomoc). Pokiaľ ústavný
súd vysloví svojím rozhodnutím, že medzi právnymi predpismi je nesúlad (v závislosti od hierarchie

ich právnej sily), tak skonštatuje, že napadnutý právny predpis je (či už celý alebo sčasti) v rozpore
s právnym predpisom vyššej právnej sily (podľa čl. 125 ústavy). Takéto rozhodnutie, označované ako
nález , má všeobecnú záväznosť. Ústavný súd vlastne judikuje svoj názor o nesúlade právneho predpisu
-- napr. neústavnosti zákona (pokiaľ ide o nesúlad zákon s ústavou). V tomto žalovanom prípade o
nesúlad s ústavou ale nejde, ide len o konflikt, konkurenciu

42.Predpokladom správnej aplikácie právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska, ale
súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona , ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa touto
právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné
vytrhnutie jednotlivých časti predmetnej právnej úpravy z kontextu či samotnej právnej normy tak, i
právnych noriem upravujúcich jednotlivé oblasti spoločenského života spoločnosti .

43.Právna teória i súdna prax zdôrazňuje, že gramatický výklad právnej normy musí byť komfortný
s logickým výkladom tejto právnej normy v súlade s účelom zákona majúc súčasne na zreteli jeho
súlad s ústavou, medzinárodnými záväzkami . Právne normy pritom nesmú byť interpretované súdom
v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

44.Ústavný súd SR v posledných rokoch vyniesol viaceré rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k
spôsobu výkladu právnych predpisov. Niektoré právne vety z týchto rozhodnutí sú pozoruhodné,
pretože signalizujú odklon od v praxi často pretrvávajúceho mechanického jazykového výkladu,
nezohľadňujúceho účel zákona, právne princípy alebo ústavné hodnoty. Tým prispievajú k zmene

právnehomyslenia.Prirozhodovanívtejtovecisúdrovnakovzaldoúvahytakétorozhodnutiaústavného
súdu, ktorý sa v týchto právnych vetách vyjadruje napríklad k používaniu jazykového výkladu (ktorý
je súdmi používaný niekedy skoro výlučne), k poradiu používania výkladových metód, k možnosti a
povinnosti odchýliť sa od doslovného významu právneho predpisu, k povinnosti riadiť sa zmyslom a
účelom zákona alebo k prednosti ústavne súladného výkladu pred inými výkladovými metódami. Tak

napr. Ústavný súd SR k výkladu práva v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uvádza: „Nevyhnutnou súčasťou
rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti
individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód
právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových
metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k

zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“
45.Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne

súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
46.V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu
(umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a

účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad
e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.
47.Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a
bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom

a účelom zákona.“
48.K používaniu jazykového výkladu sa Ústavný súd vyjadril aj v náleze sp. zn. I. ÚS . 243/07: „Ako v
prípade výkladu právneho predpisu, tak v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje
prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom na objasnenie a ujasnenie si jej
obsahu, zmyslu a účelu.“.

49.V náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 ústavný súd naznačil príklon k téze, že právo je fenomén
argumentatívny - čo znamená, že k tomu, čo je právom (t.j. čo je významom právneho predpisu - právnou
normou) sa dopracovávame procesom argumentácie, v ktorom súperia rôzne argumenty a najlepší a
najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok: „Vo všeobecnej rovine nemožno presnevyjadriť hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať okolnosti, za ktorých má
mať jednotlivý argument prednosť pred argumentom iným. ... Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom
jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na

špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky aplikovať. Takýto prístup je zároveň prístupom
modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým
sa sudca usiluje poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové otázky, ktoré
pred neho strany sporu predložia.“
50.(Inak, Viktor Knapp vo svojej „Teórii práva“ tiež hovorí, že „poznanie práva, právnych inštitútov atď.

a dôsledne ani zistenie quid iuris v určitom prípade nemožno odvodiť z axióm, ale je spravidla potrebné
sa k nemu dopracovať argumentáciou v prospech niektorej z viacerých možností.“ KNAPP, V.: Teorie
práva. Praha : C.H.Beck, 1995, s. 167.)
51.K skutočnosti, že ústavne súladný výklad musí mať prednosť pred inými metódami výkladu,
sa ústavný súd vyjadril vo viacerých rozhodnutiach nasledovne: „Zo zásady ústavne konformného
výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu

prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
aleboprávnickýchosôb.Všetkyorgányverejnejmocisúpretopovinnévpochybnostiachvykladaťprávne
normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv
a slobôd...” (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).

52.Súd pre názornosť uvádza aj známy citát z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS
33/97 zo 17.12.1997, ktorý bol následne reprodukovaný v mnohých rozhodnutiach českého ústavného
súdu a ktorý bol jedným z dôrazných odkazov ústavného súdu adresovaných všeobecným súdom,
podnecujúcich všeobecné súdy ku zmene právneho myslenia: „Naprosto neudržitelným momentem

používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. .. jazykový výklad
představuje toliko prvotní přiblížení se k aplikované právní normě, je východiskem pro objasnění a
ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematický
výklad, výklad e ratione legis atd.).. Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující si, a to buď
úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a

absurdity.“
53.A v náleze sp. zn. Pl. ÚS 21/96 Ústavný súd Českej republiky zasa konštatoval, že „účel a zmysel
zákona nie je možné... hľadať len v slovách a vetách právneho predpisu, pretože v právnom predpise
sú a musia byť vždy obsiahnuté i princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi.“.
54.Z niektorých novších poukazuje súd aj na nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS

71/2013-36 :K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu
zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi
obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).
55.Podstatazákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ústavyspočívavoprávneníkaždého
domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46
ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS
295/2012).
56.Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo
účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS
295/2012).
57.Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s

účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak,
abybolazabezpečenáspravodliváochranaprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovkonania.Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a
zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).58.Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a
ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za
výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy
a čl. 152 ods. 4 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
59.Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad
a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou

zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
(porovnaj § 1 O.s.p. - základné princípy c.s.p. zakotvené v čl. 2,3....). Občianske súdne konanie sa musí
v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (porovnaj
§ 3 O.s.p.).(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).
60.Z ústavy vyplýva, že ju tvoria (ústavné) právne normy najvyššej právnej sily, s ktorými musia byť
(mali by byť) v súlade všetky ostatné právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch nižšej právnej

sily. Ak právna norma obsiahnutá v právnom predpise nižšej právnej sily vyvoláva pochybnosti o svojom
súlade s ústavnou normou, ktorá je bezprostredne aplikovateľná, musí orgán verejnej moci, ktorý ich
má aplikovať, uplatniť (ústavnú) právnu normu obsiahnutú v ústave, t. j. uplatnenie ústavnej normy
má v danom prípade prednosť pred uplatnením právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej
právnej sily. Zásada prezumpcie ústavnosti dotknutej právnej normy obsiahnutej v právnom predpise

nižšej právnej sily je v danom prípade irelevantná, pretože v danom prípade dotknutý orgán verejnej
moci uplatní zásadu ústavne konformného výkladu a uplatňovania dotknutých právnych noriem, a preto
musí priamo aplikovať ústavnú normu, alebo aplikovať dotknutú právnu normu obsiahnutú v právnom
predpise nižšej právnej sily tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade s dotknutou ústavnou normou.
61.Vzhľadom už aj na skôr uvádzané skutočnosti súd preto uvádza nasledovné :

Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
62.Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným

a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho
prijatie(akceptácia)sújednostrannéadresovanéprávneúkony.Ipretietojednotlivéjednostrannéprávne
úkonyplatí,žemusiaspĺňaťnáležitostipožadovanéObčianskymzákonníkomvšeobecne,atonáležitosti
osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito
posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná
vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V
rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp.
ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon
obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi

dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje.
63.V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať

ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s
dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok

formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
64.Ak ide o absolútnu neplatnosť, tú skúma súd z úradnej povinnosti, musí skúmať všetky možné dôvody
neplatnosti zmluvy ex officio, aj keď sa ich nedovoláva žalobca.
65.Súd tak aj urobil a pre rozpor zmluvy s už vyššie spomínanými právnymi predpismi a preto rozhodol
tak, a z dôvodov vyššie popísaných, že zmluva je neplatná. Po formálnej stránke síce má všetky

zákonom vyžadované náležitosti, ale obsahovo je v rozpore so zákonom, resp. zákon obchádza. Súd
síce má za to, že aspoň v časti je či môže byť platnou, aj žalovaný 2/ mal právo na nájom pozemkov
či ich časi uvedených v zmluve, no pri rešpektovaní práva žalobcu tak ale nie na všetky pozemky, na
celú výmeru tam uvádzanú v zmluve, ale iba na tie, na ktoré nemal nárok žalobca. Túto časť ale nieje možné presne definovať a keďže je neoddeliteľne spojená s ostatným obsahom zmluvy, súd musel
preto vysloviť neplatnosť celej zmluvy./ § 41 Obč. zák. / Uzavretím zmluvy sa porušilo aj právo žalobcu,
či sa vlastne úmyselne žalovanými obišlo.

66.Ďalejpoukazujesúdtiežnato,ževpredmetnýchkatastrálnychúzemiachmážalobcamaťuždesiatky
nájomných zmlúv od fyzických osôb na pozemky, ktoré tvoria údajne ucelený celok s pozemkami
fondu, ktoré majú byť predmetom nájmu, čo je tiež významná právna skutočnosť./ § 2 ods. 10 písm.
e) nariadenia vlády /. SPF nesmie v zmysle tohto ustanovenia prenajať pozemky právnickej osobe,
čo žalovaný v 2/ rade nepochybne je, ak nemá uzatvorené nájomné zmluvy s fyzickými osobami na

pozemky, ktoré tvoria ucelený celok s pozemkami fondu, ktoré majú byť predmetom nájmu...V danej
oblasti totiž nie sú len pozemky SPF, ale aj známych vlastníkov medzi nimi, ku ktorým má zas údajne
nájomné zmluvy už žalobca... I to je dôvod, ktorý žalovaný pri uzatváraní zmluvy zrejme nezobral do
úvahy, aspoň to v konaní nijako nepreukázal...
67.Žalobcovi je popísaným postupom fondu vlastne aj zasahované do práva podnikať na úseku
poľnohospodárskej výroby, nemôže rozširovať vôbec svoj chov oviec a koní a iného dobytka a je

mu upieraná pôda do nájmu, na ktorú má zákonný nárok a hoci je prednostným nájomcom , všetku
poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu a neznámych vlastníkov okolo areálu užívajú iné osoby,
ktorévdanommiesteaninepodnikajú,čimajúhospodárskedvory inde. Súdpoznamenáva,že, žeSPF
by mal minimálne prehodnotiť výmery a účely prenájmu týchto osôb, kontrolovať dodržiavanie zmlúv ,
čo by bolo aj v súlade so zámerom zabezpečenia čo najvyššej sebestačnosti vo výžive obyvateľstva. V

podstate, takéto činnosti vyplývajú pre SR / a teda aj pre SPF / z nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady EÚ č. 1305/2013 zo 17.12.2013 o podpore rozvoja vidieka.

68.V tejto súvislosti súd tiež uvádza, že zaujal aj názor k stanovisku žalovaného 2/ , vyjadrenej v konaní,
ktorý uviedol, že zo strany navrhovateľa išlo o podnikateľské riziko, keď kupoval nehnuteľnosti, ku

ktorým nemal zabezpečenú adekvátnu poľnohospodársku pôdu a nevidia dôvod, aby mal byť ukrátený
znížením výmer poľnohospodárskej pôdy, ktorá by bola prenajatá Slovenským pozemkovým fondom,
keďže sa o túto poľnohospodársku pôdu sa riadne stará, do tejto investoval a plní si riadne povinnosti
nájomcu , pričom každá podnikateľská činnosť je limitovaná možnosťami a podmienkami a ak nemá
žalobca dostatok pôdy na chov väčšieho stáda poľnohospodárskych zvierat, nemôže ich teda ani

chovať, súd uvádza, že aj žalovaný je rovnakým podnikateľským subjektom ako žalobca, ale on sa
v rozpore s týmto dovoláva ochrany iba jeho podnikania a neoprávneného zvýhodnenia v trhovom
konkurenčnomprostredíatolennazákladetoho,žesiprvakoinýprenajalodštátupôdustým,žeonako
taký nájomca tak majú rozrobený výrobný program šľachtenia zemiakov a teda na jeho strane je zákon,
ktorý ho chráni tým, že má prednostné právo na nájom. Zákon to ale tak, ako si to vysvetľuje žalovaný 2/

neupravuje, inak by mu poskytol nekonečný nájom, čo nerobí , a dáva mu iba nájom na niekoľko rokov
s tým, že v čase jeho uplynutia si taký nájomca nemôže byť istý, lebo je viacero podmienok limitujúcich
obnovenie nájmu na ďalšie obdobie a nájomca s tým musí rátať a aj prispôsobiť v roku ukončenia nájmu
svoj výrobný / pestovateľský program /. Tiež mu jeho status nemôže zaručovať trvale rovnakú výmeru
pôdy v danom území, čo zákon aj predpokladá / že sa mení výmera.../

69. Súd poukazuje na to, že predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky a účelom
nájmu je poľnohospodárske využitie týchto pozemkov pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti a to pestovanie poľnohospodárskych plodín pre rastlinnú a v živočíšnu
výrobu, resp. využívanie poľnohospodárskych plôch ako pasienkov pre chov poľnohospodárskych

zvierat. Tento účel nakoniec korešponduje aj s §2 ods.1. cit. nar. Vlády. Avšak hoci súčasný nájomca má
hospodársky dvor v inej obci, nie i v okolí hospodárskeho dvora žalobcu, tak ani prenajímanú výmeru
zrejme nevyužíva na poľnohospodársky účel, najmä šľachtenie zemiakov, ale na pestovanie plodín ,
ktoré sa nevyužívajú pre poľnohospodárske účely. Podľa tvrdenia žalobcu nie je využitie pôdy v súlade
s účelom zákona a s účelom nájmu, ako je stanovený v nájomnej zmluve. Ale táto okolnosť nie je

dôvodom vyslovenej neplatnosti zmluvy, súd ju nevedel verifikovať. Súdu je ale zrejmé, že sa nemôže
využívať celá výmera prenajatej pôdy a na šľachtenie sú potrebné isté technické predpoklady.

70.Vzhľadom na svoj výrok o neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom, súd už neskúmal dopodrobna,
nezaoberal sa ďalej tým, či žalovaný 2/ riadne a včas plnil svoje záväzky z nájomnej zmluvy, či prenajaté

pozemky užíval v súlade so zmluvou, resp. či na nich vôbec vykonával poľnohospodársku činnosť
spočívajúcu v šľachtení zemiakových sadív a v akom rozsahu. Súd sa preto ani už nezaoberal tým, či
nájomca porušil aj iné podmienky nájmu určené mu zmluvou či zákonom, napr. ustanovenia nariadenia
vlády č. 488/2010 Z. z., definované v Prílohe 2, t. j. či v termíne od 1.11. do 1.3. na ornej pôde spriemernou svahovitosťou nad 12° nezabezpečil najmenej 40% vegetačného pokrytia výmery ornej
pôdy oziminou, viacročnou krmovinou, medziplodinou alebo strniskom, alebo či prenajal ďalej prenajatú
pôdu od SPF inej osobe. Súd teda preto už ani nevyžadoval doklad o zimnom výseve pôdy, v zimnom

období, doklady o platbách nájomného, zoznam pozemkov s určením, koľko je štátnych a koľko je pôda
neznámych vlastníkov, každoročnú inventarizáciu , ktorá sa mala vykonávať medzi nájomcom a SPF,
vydokladovanie graficky , aké ucelené celky má SPF v danom území a aké tvoria vlastne s pozemkami
známych fyzických osôb a kto vlastne pôdu týchto známych osôb reálne užíva a ani to, na akom základe
a ako vydokladoval nájomca 2/ že v daných blokoch obhospodaruje práve pôdu všetkých ostatných

vlastníkov, / hoci to tvrdí žalobca / či zdôvodnenie od SPF, prečo rok žalovaný 2/ užíval pôdu bez
nájomnej zmluvy Teda súd ďalej už neskúmal, či nájomca dodržal tieto podmienky, ktoré, ak by dodržané
neboli, tak by stratil tento nájomca právo prednostného nájmu. Súd len podotýka, že tieto podmienky by
mal dôsledne preverovať v záujme štátu samotný SPF a ak nie sú splnené, mal by postupovať v súlade
so zákonom a o to viac, keď sú o predmetnú pôdu , o jej nájom ,ďalší záujemcovia, ktorí by si povinnosti
riadne plnili, a zabezpečovali úlohy za účelom výživy obyvateľstva, je to predsa vo verejnom záujme. Súd

poznamenáva, že hoci na tieto skutočnosti žalobca už poukazoval v sťažnosti na GR SPF z 10.4.2014,
predmetom ktorej bolo preskúmať postup SPF pre porušovanie podmienok nájmu žalovaným /2 /, a z
odpovede vyplýva, že žalovaný/ 2 mal nájom vymedzený nielen na šľachtenie zemiakových sadív , ale
aj produkciu iných rastlinných komodít, teda neporušil nájomnú zmluvu a ani ju neporušil v tom, že časť
prenajatej pôdy zas prenajal inej osobe, teda SPF jeho sťažnosť formálne neuznal, ale to, ako preveril ,

že to, čo uvádza žalobca je neodôvodnené, nijako SPF neuvádza a nie je možné preto ani zistiť, či vôbec
preveroval priamo na mieste opodstatnenosť tvrdení žalobcu , alebo rozhodol len od stola na základe
vyjadrení nájomcu....

71.V súvislosti so samotným výrokom rozsudku treba tiež uviesť, že rozhodovanie o otázke , koľko ktorý

záujemca o nájom konkrétnej pôdy má pôdy do nájmu od žalovaného 1/ dostať, je ale v plnej kompetencii
žalovaného 1/, ktorý podľa súdu má o tomto jediný právo rozhodnúť na základe kritérií stanovených
právnym či iným predpisom. Preto aj súd zamietol návrh žalobcu na vyslovenie konkrétnych výmer
pozemkov. To, že má žalobca mať rovnakú výmeru pôdy a na totožnom mieste, ako jeho predchodca v
konkurze niekedy ale dávnejšie v minulosti, nevyplýva v súčasnosti / pred minimálne rokom 2010 tomu

ale tak bolo / zo žiadneho právneho predpisu či inej normy a o tomto , koľko presne pôdy mu prináleží,
môže rozhodnúť v rámci stanovených kritérií len Slovenský pozemkový fond. Súd len rozhodol, že aj
žalobca má nárok na túto pôdu / na jej nájom / , v primeranom rozsahu, s ohľadom na funkciu stavby či
zámer podľa právnych predpisov a nemôže byť tento jeho nárok ignorovaný. V ďalšom konaní po zrušení
zmluvy bude teda žalovaný 1/ nútený uzavrieť zmluvu na minimálne časť uvádzanej pôdy so žalobcom.

72.Súd tak vlastne akoby prisúdil menej, ako sa žalobca domáhal. Podľa § 153 ods. 2 O. s. p. ( obdobne
§ 216 ods. 2 C.s.p. ) , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnaniavzťahumedziúčastníkmi.Zviazanostisúdupetitomvyplýva,žesúdnemôžeprekročiťnávrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. aj zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, aby

súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzený žalobným návrhom, čo znamená že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
73.Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), pričom výnimku z tejto
zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistí, že žalobou napadnutá zmluva trpí takými vadami, ku ktorým

musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala ( analog. napr.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 34/2010). Súd tak postupoval a nepriznal v konečnom
dôsledku napokon žalobcovi viac, než čoho sa domáhal a vo svojom rozhodnutí tak nešiel nad návrh
navrhovateľov , čím tak rešpektoval už spomínanú starú rímsku zásadu iudex ne eat ultra petita partium,
podľa ktorej navrhovateľ uvedie požadovanú sumu v petite návrhu a súd túto čiastku nemôže prekročiť,

môže však priznať menej alebo vôbec nič. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 152/2010) .Súd tak v tomto prípade priznal menej, než sa žalobca domáhal / konkrétne pozemky pri
uložení povinnosti uzavrieť s ním nájomnú zmluvu vypustil../.
74.Vzhľadom na najmä vyššie uvedené skutočnosti za to, že premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú jasne a zrozumiteľne zdôvodnené aj v

samotnom odôvodnení rozsudku, pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,
ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Súd má za to, že musí súčasne vychádzať z
toho, že práve všeobecný súd súdy má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Toto rozhodnutie súdu
by takým malo aj byť.
75.Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Súd má rovnako za to, že sa so všetkými
podstatnými argumentmi a návrhmi strán, či ich námietkami vysporiadal a spôsobom uloženým mu v
zákone.
76.Súd vyhodnotil skutkový stav s ohľadom na obe strany sporu, nie iba jednostranne a má za to, že vo

veci neurobil len formalistický výklad zákonných ustanovení.
77.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

78.Súd musí zároveň dbať aj na to, aby výroková časť rozhodnutia bola formulovaná tak, aby bola jasná,
stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná. Uloženie povinnosti žalovanému 1/ tak, ako

uvádza výrok rozsudku, je podľa súdu tiež bez ťažkostí možno realizovať.

79. O trovách konania sú rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobca mal úspech v podstatnej
časti merity žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

80. Keďže celé súdne konanie prebiehalo počas platnosti a účinnosti občianskeho súdneho poriadku,
súd v tomto rozsudku poukázal aj na jeho ustanovenia. Nakoľko rozsudok v predmetnej veci bol
vyhlásený už za účinnosti civilného sporového poriadku, pre rozhodnutie o trovách konania, formu
rozsudku, súd aplikoval ustanovenia civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).