Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720202587
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3720202587.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: C., zast. Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A,
Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovaným: 1/ RESIDENT group, s.r.o., so sídlom Pod Lachovcom
1727/55, Púchov, IČO: 50 338 684, a 2/ roso build group s.r.o., so sídlom Streženice 15, IČO: 50 050
389, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 13. októbra 2020, č.k. 5C/34/2020-68, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

[1] Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. nepriznal žalovaným náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu

žalobcu, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovaným nakladať s tam špecifikovanými ich
nehnuteľnosťami. Uviedol, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou MBR - stav, s.r.o. ako pôvodným
veriteľomkúpnuzmluvu,predmetomktorejbolpredajpozemkov.Žalovanímalinazákladekúpnejzmluvy
nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, pričom žalovaný 1/ neuhradil 3. časť kúpnej ceny vo výške
56.500 eur v lehote splatnosti (pohľadávka 1), a žalovaný 2/ neuhradil 4. časť kúpnej ceny vo výške
56.500 eur v lehote splatnosti, (pohľadávka 2), pričom zvyšok nároku kupujúceho predstavuje sumu

46.500 eur. Pôvodný veriteľ dňa 13.8.2020 uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky - nároku pôvodného veriteľa na zaplatenie kúpnej ceny.
Žalovaní si svoj záväzok doposiaľ nesplnili, v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny sú viac ako 6
mesiacov. Žalobca z dostupných informácií na internete zistil, že uspokojenie jeho nárokov je ohrozené
vzhľadom na právne a iné úkony, ktoré žalovaní vykonávajú. Súd po preskúmaní veci mal za to, že
nie je nevyhnutné riešiť túto situáciu neodkladným opatrením. Žalobca sa ako postupník domáhal

vydania neodkladného opatrenia s tvrdením, že je právnym nástupcom spoločnosti MBR - stav, s.r.o. ako
postupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.8.2020. Súd konštatoval, že žalobca
neosvedčil,žejeúčastníkomhmotnoprávnehovzťahu.Tútopovinnosťnemožnorelevantnesubsumovať
len pod doloženie zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.8.2020, bez listín doručených dlžníkom,
ktoré by preukazovali postúpenie pohľadávky voči dlžníkom, a to buď oznámením zo strany postupcu
o postúpení pohľadávky, alebo preukázaním zmluvy o postúpení zo strany postupníka. Vzhľadom na

uvedené mal súd za to, že žalobca neosvedčil svoju aktívnu vecnou legitimáciu na podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z predložených listín nebolo riadne osvedčené, že
by žalobca alebo jeho právny predchodca postúpenie pohľadávky žalovaným oznámili relevantným
spôsobom. Keby sa žalobca aj domnieval, že išlo o platné postúpenie s platným oznámením žalovaným
s poukazom na predĺžené listiny - doručenky, z týchto nie je možné osvedčiť, kto listinu posielal, komu
sa listina doručovala a čo bolo obsahom doručovania, keďže z predložených doručeniek boli osvedčené

len údaje vo forme čísel a písmen, ktoré súd nemá možnosť bližšie konkretizovať. Na tomto základe súd
návrh na nariadenie neodkladné ho opatrenia ako nedôvodný zamietol. Súd ďalej nad rámec uvedenéhoskonštatoval, že základným predpokladom obmedzenia dispozičného pravá pre vzťah k určitej veci
alebo k určitému právo je reálna držba spornej veci alebo práva. Nebolo osvedčené, že žalovaní sú
skutočnými vlastníkmi alebo oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 3310 (absentuje

tento list vlastníctva). Predložená kúpna zmluva nemá konštitutívny charakter reálne nadobudnutého
vlastníckeho práva alebo práva oprávnenej držby. Nebolo ani osvedčené, že by žalovaní realizovali,
resp. mali v úmysle realizovať scudzovacie právne úkony vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na
LVč.3310.Zhodnotenímvšetkýchskutočnostibymalsúdajvtomtoprípadezato,žežalobcaneosvedčil
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle jeho návrhu a z dôvodu absencie je nebezpečenstva

hroziacej ujmy by návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP.

[2] Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu. Mal za to, že závery súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Hmotnoprávne predpokladom k tomu, aby sa tretia osoba stala veriteľom pohľadávky, je právny úkon

medzi tou osobou a aktuálnym veriteľom pohľadávky. Zákon v tejto súvislosti nevyžaduje žiadne iné
podmienky, ani súhlas dlžníka, čo explicitne vyplýva aj z ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Momentom nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa stáva
postupník veriteľom pohľadávky, pričom na neho prechádzajú všetky práva spojené s postúpenou
pohľadávkou. Žalobca sa veriteľom pohľadávky stal v momente uzatvorenie zmluvy o postúpení

pohľadávky. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, kto a akým spôsobom postúpenie pohľadávky
dlžníkovi mal oznámiť či preukázať. Toto dodatočné oznámenie či preukázanie nemá žiadny vplyv na to,
že postupník je už veriteľom pohľadávky a prešli na neho všetky práve spojené s pohľadávkou. Poukázal
tiež na to, že C. ktorý podpisoval zmluvu o postúpení pohľadávky v mene spoločnosti MBR - stav, s.r.o.,
je súčasne aj konateľom žalovaného 2/, preto možno len ťažko pochybovať o tom, že by žalovaný

2/ nemal vedomosť o tomto postupe, keďže zmluvu podpisovala osoba, ktorá je zároveň konateľom
žalovaného 2/. O aktívnej legitimácii z uvedeného dôvodu nemôžu existovať rozumné pochybnosti, a
pokiaľ súd prvej inštancie túto pochybnosť založil na tom, že nemá preukázané oznámenie o postúpení
pohľadávky alebo jej preukázanie postupcom, jeho záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ďalej sa žalobca nestotožnil s tým, že súd prvej inštancie nemal za osvedčené vlastníctvo

žalovaných na pozemku s LV č. XXXX. Predložil všetky relevantné doklady, z ktorých musel mať súd
prinajmenšom osvedčené, že žalovaní sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Na dôvodnosti návrhu
nemôže nič zmeniť ani fakt, že žalovaní nerealizujú scudzovacie úkony vo vzťahu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX. Z listín priložených k návrhu okrem iného vyplýva, že žalovaní sú dlhodobo
v omeškaní s platením kúpnej ceny, pričom túto odmietajú zaplatiť aj napriek viacerým výzvam. Svoj

záväzok jednoducho ignorujú. Z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaní vlastní celý rad nehnuteľností,
ktoré podľa údajov v katastri nehnuteľností celkom zjavne scudzujú. Existuje teda riziko, že žalovaní
svojej nehnuteľnosti scudzia a jeho nároky nebudú môcť byť uspokojené. Upozornili, že nariadenie
neodkladného opatrenia by nebolo dotknuté vlastnícke právo žalovaných v neprimeranom rozsahu.
Mal za to, že osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery. Žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

[3] K podanému odvolaniu sa písomné vyjadrenie nebolo podané.

[4] Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

[5] Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

[6] Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

[7] Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca má obavu,
že jeho pohľadávka voči žalovaným je ohrozená možným nesplnením, na základe čoho žiadal súd,
aby zakázal žalovaným nakladať s ich nehnuteľnosťami. Zároveň žalobca v konaní neozrejmil, prečo
zastával názor, že ním sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.[8] Odvolací súd zastáva názor, že sledovaný účel návrhom žalobcu je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Zriadením záložného práva na špecifikovaných

nehnuteľnostiach dlžníkov (žalovaných) na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (žalobcu) by bol
sledovaný účel žalobcu plne zabezpečený. Treba upozorniť v tejto súvislosti na to, že pokiaľ žalobca
návrhom žiada vydať neodkladné opatrenie, súd nemôže tento návrh, hoci ním sledovaný účel možno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, posúdiť ako návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a
následne ho vydať. V takom prípade je naopak potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietnuť.

[9] Na základe uvedeného bol preto správny záver súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne (§ 387 ods. 1 CSP).

[10] O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí bol v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho
konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

[11] Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).