Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8414203416.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: FEKA Trans s.r.o. so sídlom
Široká 4424/2, 058 01 Poprad, IČO: 44 376 855, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hudzík &
Parners s.r.o., so sídlom Poprad, ul. Mnoheľova 830/15, zastúpená JUDr. Jánom Hudzíkom, advokátom
- konateľom, proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,

IČO: 17 335 345, 2/ VŠÚZ - Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky, a.s., so sídlom Popradská
518, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 446 301, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel
Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, o určenie neplatnosti
nájomnej zmluvy a povinnosti žalovaného v 1. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom, o odvolaní
žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/141/2014-165 zo dňa
07.07.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nájomná zmluva zo dňa 05.05.2014 uzatvorená
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorou došlo k prenájmu pozemkov v okrese
T. v k.ú. Y., C. a E. B., je neplatná. Druhým výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade

uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom poľnohospodárskych pozemkov
v spádovom území P., funkčne spätý s nehnuteľnosťami žalobcu zapísanými na LV č. XXX pre k.ú. Y.
určenými na poľnohospodársku výrobu v rozsahu obvyklých kritérií takéhoto nájmu. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej dňa
05.05.2014 medzi žalovanými v 1. a 2. rade a o povinnosti žalovaného v 1. rade uzatvoriť nájomnú

zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom poľnohospodárskych pozemkov v spádovom území
P., a to pozemkov vo výmere 135 ha, v k.ú. Y., pozemkov vo výmere 245 ha v k.ú. E. a pozemkov vo
výmere 25 ha v k.ú. T.. Súd uviedol, že skúmal platnosť zmluvy zo všetkých hľadísk a s poukazom
na rozpor s právnymi predpismi rozhodol, že zmluva je neplatná. Po formálnej stránke síce má všetky
zákonom vyžadované náležitosti, ale obsahovo je v rozpore so zákonom, resp. zákon obchádza. Súd má
za to, že aspoň z časti môže byť platnou a aj žalovaný v 2. rade má právo na nájom pozemkov, resp. ich

častí uvedených v zmluve, no pri rešpektovaní práva žalobcu. Túto časť nie je možné presne definovať a
keďže je neoddeliteľne spojená s ostatným obsahom zmluvy, súd musel vysloviť neplatnosť celej zmluvy.
V predmetných k.ú. má žalobca desiatky nájomných zmlúv od fyzických osôb na pozemky, ktoré tvoria
údajný ucelený celok s pozemkami fondu, ktoré majú byť predmetom nájmu, čo je tiež významná právna
skutočnosť. Žalobcovi je postupom fondu zasahované do práva podnikať na úseku poľnohospodárskej
výroby, je mu upieraná pôda do nájmu, na ktorú má zákonný nárok. Súd sa zaoberal existujúcou kolíziou

zákona 330/1991 Zb. a zákona 504/2003 Z.z. a uviedol, že aj prednostné právo žalobcu na nájom
pozemku vychádza zo zákona. Uviedol, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, sú priamo susediaces hospodárskym dvorom žalobcu a k tomuto hospodárskemu dvoru v minulosti aj patrili a súd nevidí
dôvod, prečo by pozemky okolo jeho hospodárskeho dvora mal užívať podnikateľ podnikajúci v inej obci,
keď tento má pôdu zas okolo svojho hospodárskeho dvora. Stanovisko právneho odboru Slovenského

pozemkového fondu je výklad, ktorý súd pokladá za nesprávny. Predmetné nariadenie skutočne odlišuje
pozemok funkčne spätý s nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely, čím je funkčná budova
či stavba slúžiaca poľnohospodárskej výrobe a pozemok zastavaný stavbou. Výklad, že žalobca má
právo prednostného nájmu len na pozemok vo vlastníctve štátu či neznámeho vlastníka, ak sa tento
nachádza priamo pod poľnohospodárskou stavbou, je v rozpore so zákonom a je ústavne nekonformný.

V zmysle logického výkladu má doterajší nájomca pôdy prednostné právo na uzatvorenie zmluvy iba
vtedy, ak je o prenájom pozemku viac rovnocenných záujemcov, ktorí nemajú prednostné právo na
prenájom predmetných parciel. Kolíziu či postup v prípade viacerých záujemcov, všetkých s právom
prednostného nájmu zákon nikde neupravuje.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol,

že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a jeho nárok je v celom rozsahu
nedôvodný. Predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 05.05.2014 uzavretej medzi
žalovanými v 1. a 2. rade sú pozemky v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu v k.ú.
Y., C. a E. B.. Súd uložil Slovenskému pozemkovému fondu povinnosť uzatvoriť so žalobcom nájomnú
zmluvu na prenájom poľnohospodárskych pozemkov v k.ú. Y., E. a T.. Predmetnom spornej nájomnej

zmluvy nie sú pozemky v k.ú. E. a T.. Na takomto určení nemá žalobca naliehavý právny záujem.
Druhý výrok rozsudku je absolútne neurčitý, nezrozumiteľný a materiálne nevykonateľný. Celý výrok je
zmätočný. Týmto výrokom súd potvrdil, že nemá absolútne ujasnené a preukázané, ktoré konkrétne
pozemky a či vôbec pozemky, ktoré sú predmetom spornej nájomnej zmluvy sú funkčne späté so
stavbami žalobcu. Súd nemôže zaviazať žalovaného na splnenie povinností, ktorú nevie určito a jasne

definovať. V dôsledku rozhodnutí konkrétnych nájomcov s účinnosťou od 01.01.2000 sa stal nájomcom
dotknutých parciel žalovaný v 2. rade. Týmto okamihom sa uvedené parcely prestali užívať ako jeden
hospodársky funkčný celok spolu so stavbami na hospodárskom dvore P., ktoré boli vo vlastníctve
spoločnosti P., a.s.. Tým sa skončil akýkoľvek súbor vecí a funkčná spätosť medzi uvedenými parcelami
a stavbami vo vlastníctve P. a.s.. Na majetok spoločnosti P., a.s. bol vyhlásený 31.03.2000 konkurz,

avšak v tom čase už neboli dotknuté parcely v nájme spoločnosti P., a.s.. Funkčnú spätosť podľa § 2
ods. 5 Nariadenia vlády 238/2010 Z.z. si nemožno vykladať tak, že kedysi v minulosti sa pozemky užívali
spolu s dotknutými stavbami, čím je automaticky daná funkčná spätosť. K zmene nájomcu predmetných
sporných pozemkov došlo ešte pred obdobím rozhodným pre posúdenie funkčnej spätosti sporných
pozemkov a stavieb žalobcu, na čo súd neprihliadol a s uvedenými skutočnosťami sa nevysporiadal.

Žalobcovi nevzniklo prednostné právo na prenájom pozemkov o správe a nakladaní SPF z titulu funkčnej
spätosti pozemkov, ktoré sú predmetom spornej nájomnej zmluvy so stavbami žalobcu. Na základe
toho SPF nevznikla žiadna povinnosť prenajať uvedené pozemky žalobcovi. Nadobúdateľ pozemkov v
konkurze po spoločnosti P. a.s., T. G., žiadne svoje právo na prenájom pozemkov neuplatnil u SPF ani
sa nedomáhal svojho prednostného práva nájmu. Žalovaný v 2. rade ako doterajší nájomca dotknutých

pozemkov mal zákonné prednostné právo na prenájom predmetných pozemkov zo strany SPF, keďže
žalovaný v 2. rade prejavil záujem a požiadal SPF o pokračovanie v nájme, predložil potrebné doklady,
SPF uzatvoril so žalovaným v 2. rade spornú nájomnú zmluvu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Súd nesprávne posúdil danú právnu vec, keď vyslovil
neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu rozporu s Nariadením vlády č. 238/2010 Z.z.. Nariadenie je
vykonávací predpis nižšej právnej sily, pričom otázky prenájmu a spôsobu užívania poľnohospodárskej
pôdy sú upravené v zákone 504/2003 Z.z.. Súd nedostatočne zdôvodnil svoj právny názor, na základe

čoho dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy. Súd nesprávne vec správne posúdil a de facto
poprel účel zákona č. 504/2003 Z.z. a Nariadenia 238/2010 Z.z. a zasiahol do stability právnych vzťahov
medzi vlastníkmi pôdy a prvovýrobcami. Čo sa týka Nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z., súd pochybil,
keď si otázku funkčnej spätosti stavby vyložil v zúženom výklade. Funkčnú spätosť poľnohospodárskej
výroby s pozemkami je nutné vykladať v zmysle, či tieto stavby sú spôsobilé na zabezpečenie

požadovaného druhu poľnohospodárskej výroby, čo sa týka charakteru týchto stavieb, ako aj ich
veľkosti a kvality. Funkčná spätosť neznamená len skutočnosť, že ide o stavbu poľnohospodárskeho
charakteru, je potrebné sa zaoberať otázkou do akej miery je táto stavba schopná slúžiť zabezpečovaniu
poľnohospodárskej výroby a v akom rozsahu. Touto otázkou sa súd nezaoberal a z toho dôvodu jerozsudok nepreskúmateľný v tejto časti. Súd bez ďalšieho povýšil práva žalobcu na práva žalovaného
v 2. rade a priznal ochranu žalobcovi bez odôvodnenia, prečo by práva žalovaného v 2. rade mali byť
obmedzované právami žalobcu. Súd nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom nájomných zmlúv, ktoré

údajne uzavrel žalobca s inými vlastníkmi pôdy a osvojil si nekriticky tvrdenia žalobcu, že takéto nájomné
zmluvy existujú. Je nesporné, že žiadna pôda nebola v súvislosti s poľnohospodárskymi stavbami
patriacimi žalobcovi alebo jeho právnym predchodcom užívaná najmenej od roku 1999. Čo sa týka
funkčnej spätosti a užívania pozemkov, plne sa stotožňuje s odvolaním žalovaného v 1. rade. Druhý
výrok považuje za nepreskúmateľný, lebo absentuje zdôvodnenie, prečo by práve konkrétne pozemky a

v práve uvedenom rozsahu mali byť predmetom novej nájomnej zmluvy. Žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na vyslovení neplatnosti celej nájomnej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a žalobu zamietol.

4. Žalobca k odvolaniam uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalovaných je dôvodné. Žalobca svoju žalobu postavil na tvrdení, že podľa § 2 ods. 5
nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z. má prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy pozemkov
o výmere 135 ha v k.ú. Y., pozemkov o výmere 245 ha v k.ú. E. a pozemkov o výmere 25 ha
v k.ú. T.. Uviedol, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol za účelom realizácie

poľnohospodárskej výroby, ktorú v súčasnosti aj uskutočňuje na pozemkoch v jeho vlastníctve, avšak
tieto mu nepostačujú najmä z dôvodu ich nedostatočnej výmery. Uvádza, že napriek žiadosti žalobcu,
žalovaný v 1. rade uzatvoril zmluvu so žalovaným v 2. rade a poukazoval okrem § 2 ods. 14 Nariadenia
vlády 238/2010 Z.z. aj na § 13 ods. 2 a 3 zákona 504/2003 Z.z., s čím nemožno súhlasiť, nakoľko
žalovaný v 2. rade riadne a včas neplnil svoje záväzky zo zmluvy. Naliehavý právny záujem odôvodnil

vznikom škody na strane žalobcu, nakoľko ten to v dôsledku neuzatvorenia nájomnej zmluvy so
žalovaným v 1. rade nie je schopný dopestovať si vlastné poľnohospodárske plodiny potrebné na chov
zvierat. Tieto musí nakupovať u iných pestovateľov alebo dodávateľov, čo je neporovnateľne časovo a
finančne náročnejšie.

6. Podstatným pre právne posúdenie veci bolo, či podľa § 2 ods. 5 Nariadenia vlády 238/2010 Z.z.
vzniklo žalobcovi právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky a vyrovnať sa s
tvrdením žalovaných, že žalovanému v 2. rade vzniklo právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy na tieto
pozemky podľa § 13 ods. 2, 3 zákona 504/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie bez toho, aby svoj postup
uspokojivo vysvetlil, postavil na tú istú úroveň práva vzniknuté podľa Nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z.

a práva vzniknuté podľa zákona č. 504/2003 Z.z., čím podľa názoru odvolacieho súdu porušil hierarchiu
právnych predpisov. Podľa názorov odvolacieho súdu prednosť pred aplikáciou nariadenia vlády má
aplikáciazákona.Nariadenievlády238/2010Z.z.,môžebyťaplikovanélenvtomprípade,keďneexistuje
prednostné právo podľa § 13 ods. 2 a 3 zákona 504/2003 Z.z.. Otázku funkčnej spätosti je potrebné
posúdiť nie geograficky (pozemky v blízkosti nehnuteľností žalobcu) alebo historicky (pozemky boli v

minulosti s nehnuteľnosťami žalobcu jedným funkčným celkom), ale z hľadiska aktuálneho funkčného
prepojenia.Nehnuteľnosťžalovanéhov1.radejefunkčnespojenásnehnuteľnosťoužalobcu,akvyužitie
nehnuteľnosti žalobcu nie je bez súčasného využitia nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade možné.

7. Rozsudok ďalej trpí aj nevykonateľnosťou, kedy z výroku vyplýva, že súd uložil žalovanému v 1. rade

uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom poľnohospodárskych pozemkov
v k.ú. Y., E. a T. bez uvedenia podstatných náležitostí tejto zmluvy. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že
pokiaľ súd ukladá subjektu povinnosť uzatvoriť zmluvu, obsahom takéhoto rozsudku musia byť aj všetky
podstatné náležitosti zmluvy. Takéto náležitosti nie je možné nahradiť odkazom na „rozsah obvyklých
kritérií takéhoto nájmu“.

8. Tiež je potrebné vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení. V zmysle doterajšej judikatúry naliehavý právny záujem existuje tam, kde bez navrhovaného
určeniasaprávnepostavenieúčastníkabystaloneistým.Vtomtoprípadežalobcasvojnaliehavýzáujem
odôvodňujevznikomškodynastranežalobcu,čovzásadenepreukazujenaliehavýprávnyzáujem(vznik

škody je dôvodom na podanie žaloby o plnenie, nie určovacej žaloby). Dôvodom pre určenie neplatnosti
zmluvy medzi žalovanými môže byť len porušenie práv žalobcu na nájom pozemku, nie to, že mu vlastné
pozemky nepostačujú z dôvodu ich nedostatočnej výmery. V prípade určovania neplatnosti zmluvy je
potrebné určiť neplatnosť len v nevyhnutnom rozsahu. Pokiaľ súd nedokázal oddeliť neplatné a platnéčasti zmluvy, stalo sa tak nedôslednou aktivitou žalobcu, ktorý musí preukázať základ aj rozsah svojich
nárokov.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie teda nedáva relevantné odpovede na žalobné tvrdenia, jeho výrok je
čiastočne nevykonateľný, a preto ho odvolací súd zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie si predovšetkým ujasní predmet
konania a zistí k akým konkrétnym pozemkom sa žalobca domáha práva nájmu a posúdi existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zistí, či pozemky požadované žalobcom sú

predmetom nájomnej zmluvy uzavretej dňa 05.05.2014 medzi žalovanými v 1. a 2. rade, posúdi zákonný
nárok žalovaného v 2. rade na nájom pozemku v porovnaní s tvrdeným právom žalobcu na nájom tohto
pozemku vyplývajúcim z nariadenia vlády. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca má nárok na nájom
konkrétnych pozemkov a tieto pozemky boli v rozpore so zákonom predmetom nájomnej zmluvy zo dňa
05.05.2014 uzavretej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade, môže rozhodnúť o neplatnosti nájomnej zmluvy
v časti týkajúcej sa týchto pozemkov. V prípade, že súd v takomto prípade bude ukladať povinnosť

žalovanému v 1. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom, musia byť predmetom rozsudku aj
podstatné náležitosti takejto zmluvy.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.