Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201778
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618201778.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: E. R., Y..

X.X.XXXX, E. J. XX, Y. proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra
SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 46 471,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.3.2018 domáhal od žalovaného Ministerstva
vnútra SR zaplatenia sumy 46 471,50 Eur s 8 % úrokom z omeškania od 21.11.2005 do zaplatenia.

V žalobe uviedol, že dňa 21.11.2005 došlo k spáchaniu trestného činu, ktorý oznámil telefonicky na
Okresnom riaditeľstve PZ Spišská Nová Ves s tým, že bol podvedený C. a Š. v J., kde mu mali vyplatiť
500 000,- Sk, ale utiekli preč. Uviedol, že doposiaľ neboli zo strany operačného dôstojníka, ani zo strany
Ministerstva vnútra SR urobené žiadne opatrenie. K trestnému činu nemuselo dôjsť, pričom teraz je
hlavný aktér oslobodený, lebo na prípade sa nič neurobilo. Tým mu vznikla škoda vo výške 46 471,50
Eur, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

2. Uznesením sp. zn. 9C/11/2018-12 zo dňa 19.4.2018 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby.
V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 18.6.2018 žalobca upresnil označenie žalovaného s tým, že
žalovaným je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR. Ďalej uviedol, že operačný
dôstojník dňa 21.11.2005 neprijal oznámenie o trestnom čine podvodu, pričom trestnej činnosti sa dalo
zabrániť. Prípad z uvedeného dňa nebol vôbec zadokumentovaný. Trestná činnosť sa zakrývala a vo
veci nemal kto konať. Hlavný aktér bol Okresným súdom Košice I dňa 24.5.2016 oslobodený, pričom
sa obohatil podvodom a byt predal v mesiaci december 2005. Dňa 5.3.2007 podal voči nemu žalobu,

že mu má zaplatiť 27 810,- Sk s príslušenstvom. Od 21.11.2005 nemá byt s kompletným zariadením,
nemá peniaze a vo veci nikto nekoná. Byt kupoval C. za 800 000,- Sk s tým, že sumu 300 000,- Sk si
požičal od Ing. J. a 500 000,- Sk mu mal odovzdať v J.. Pri podpisovaní kúpnopredajnej zmluvy si túto
neprečítal, lebo mu to nebolo umožnené. Kľúče od bytu, ako aj podpísané zmluvy si vzal Ing. J. a odišiel
preč. On šiel do J. so C. a Š., kde vystúpil z auta, že mu C.Č. dá 500 000,- Sk. Ten ale nasadol do auta a
odišli preč. Uvedené hneď oznámil operačnému stredisku v Spišskej Novej Vsi a čakal, že niekto príde,
čo sa nestalo. Dňa 28.11.2005 prišli za ním C. a Š., že byt nekupujú, ale chcú ho do nájmu. Na matrike v

Y.V. im vrátil 299 000,-Sk a C. mu mal dať nájomné na tri roky v sume 36 000,-Sk, odovzdal mu však len
26 000,-Sk. Dňa 18.5.2006 zaslal vyčíslenie škody Okresnému riaditeľstvu PZ Košice, Úrad justičnej a
kriminálnej polície. Škoda mu vznikla predajom bytu vo výške 800 000,-Sk a jeho zariadenia 600 000,-
Sk. Keby operačný dôstojník prijal jeho oznámenie, k trestnému činu by nemuselo dôjsť.3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 3.12.2018 uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti
tunajšieho súdu na konanie. Uviedol, že žalobca v podanej žalobe označil ako žalovaného Ministerstvo

vnútra SR a aj z obsahu doplnenia žaloby vyplýva, že peňažné plnenie požaduje od tohto subjektu.
Žalobou si uplatnil nárok na plnenie titulom nezrealizovanej dohody pri prevode bytu v dôsledku
nesprávneho postupu orgánov činných v trestnom konaní. Z obsahu žaloby nevyplýva dôvod aplikácie
osobitnej miestnej príslušnosti súdu. Žalobca doposiaľ neuviedol, ktorá konkrétna skutočnosť mala
nastal v územnom obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorá by zakladala miestnu príslušnosť

tohto súdu. Miestna príslušnosť je preto daná podľa sídla žalovaného.

4. Na základe výzvy súdu uznesením sp. zn. 9C/11/2018-114 zo dňa 7.12.2018, žalobca podaním zo
dňa 14.12.2018 doručeným súdu dňa 19.12.2018 uviedol, že ako prvý neprijal trestné oznámenie dňa
21.11.2005 operačný dôstojník Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves, ku skutku došlo teda v
Spišskej Novej Vsi. Až následne v roku 2006 to bolo Okresné riaditeľstvo PZ Košice, Krajské riaditeľstvo

PZ Košice a Ministerstvo vnútra SR. Ak by bolo trestné oznámenie prijaté, trestnej činnosti by bolo
zabránené. V trestnej činnosti sa ale pokračovalo a tak mu vznikla škoda vo výške 1 400 000,- Sk.

5. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.1.2019 žalovaný namietal nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Uviedol, že Ministerstvo vnútra SR je samostatným

subjektom, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávnych vzťahov, ako i spôsobilosť byť
účastníkom konania. Nie je však nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody vzniknutej
v dôsledku nesprávneho rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Jediným zodpovedným subjektom je v tomto prípade štát - Slovenská
republika, za ktorú koná v jej mene príslušný orgán. Zo žaloby zo dňa 19.3.2018 ako aj z obsahu

doplnenia žaloby zo dňa 8.6.2018 vyplýva, že žalobca ako žalovaného označil Ministerstvo vnútra
SR. Ďalej poukázal na to, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatňuje v súvislosti s údajným
spáchaním trestného činu podvodu pri prevode bytu žalobcu. Ak je trestným činom spôsobená škoda,
za takúto škodu je zodpovedný výhradne len páchateľ tohto trestného činu. Aj vzhľadom na to, žalovaný
nemôže byť pasívne legitimovanou stranou tohto súdneho konania. Z trestného oznámenia žalobcu

zo dňa 18.01.2006 ako aj všetkých ostatných písomností z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pre
skutok popísaný v žalobe sa viedlo trestné stíhanie, kde žalobca vystupoval v procesnom postavení
poškodeného. Žalobca si v súvislosti s podaným trestným oznámením riadne uplatnil nárok na náhradu
škody v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku, čo by zakladalo prekážku skôr začatého konania.
Vyšetrovanie začaté na základe trestného oznámenia žalobcu bolo zo strany príslušníkov PZ ukončené

návrhom na podanie obžaloby a trestné stíhanie bolo skončené vydaním právoplatného odsudzujúceho
rozsudku. Žalovaný nemôže zodpovedať za škodu, ktorú nespôsobil a nemôže zodpovedať ani za
plnenie (či porušenie) zmluvného záväzku, nakoľko žalovaný nikdy nebol zmluvnou stranou kúpnej
zmluvy na byt žalobcu. K postupu pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy ako ja k rozporom vo
výpovediachžalobcusavyjadriltrestnýsúdvodsudzujúcomrozsudku.Žalovanýďalejvzniesolnámietku

premlčania uplatneného nároku. Aj keď to zo žaloby priamo nevyplýva, žalobca sa zrejme domnieva,
že mu škoda mala vzniknúť práve z dôvodu, že po prvotnom telefonickom oznámení na čísle 158
dňa 21.11.2005 poverený príslušník PZ nekonal a nezabezpečil páchateľov trestného činu. Ak týmto
okamihom mala žalobcovi vzniknúť škoda, potom od 22.11.2005 sa začalo premlčovať právo žalobcu na
náhradu škody a k premlčaniu došlo dňom 22.11.2005. Žaloba bola na Okresnom súde Spišská Nová

Ves podaná dňa 20.3.2018 a teda akýkoľvek nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. možno považovať za premlčaný. Žalovaný poukázal tiež na ďalšie nedostatky žaloby v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z.. Zo žaloby nie je možné určiť právny základ, z ktorého žalobca odvodzuje svoj
nárok na náhradu škody, keď nepoukázal na existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho
úradného postupu. Žalobca sa v žalobe odvoláva na „oznámenie trestného činu dňa 21.11.2005 a

nekonanie operačného dôstojníka po tomto oznámení“. Žalovaný pripomína, že trestné oznámenie
nebolo možné podať „telefonicky na linke 158“ tak ako sa mylne domnieva žalobca, čo priamo vyplýva
z § 62 ods. 2 Trestného poriadku. Poverený príslušník PZ tak mohol začať vo veci konať až na základe
trestného oznámenia, ktoré podal žalobca osobne dňa 18.01.2006 na vtedajšom Úrade justičnej a
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I, o čom bola riadne spísaná zápisnica o

trestnom oznámení. Telefonické oznámenie žalobcu zo dňa 21.11.2005 nemalo žiadnu súvislosť so
začatým trestným konaním a nemalo ani vplyv na jeho priebeh, či konečný výsledok. Toto oznámenie
nijako nesúviselo s platnosťou kúpnej zmluvy na byt žalobcu zo dňa 21.11.2005, ktorú žalobca uzavrel
na notárskom úrade ešte pred zrealizovaním predmetného telefonického oznámenia na linke 158.Z obsahu tohto oznámenia na základe prepisu hovorov nevyplývajú žiadne podstatné skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na priebeh následných úkonov zo strany príslušníkov PZ. Vyšetrovanie bolo
ukončené návrhom na podanie obžaloby a to bez ohľadu na formu, obsah alebo následky telefonického

oznámenia žalobcu zo dňa 21.11.2005. Navyše žiadnym kompetentným orgánom nebolo konštatované,
že by telefonické oznámenie žalobcu zo dňa 21.11.2005 bolo vyhodnotené nesprávne, alebo že by
sa konkrétny službukonajúci príslušník PZ dopustil porušenia zákona, resp. nesprávneho úradného
postupu. Žalovaný ďalej namietal nesplnenie nevyhnutnej podmienky pre riadne uplatnenie nároku na
náhradu škody na súde, ktorou je predbežné prerokovanie tohto nároku s príslušným orgánom podľa §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Predchádzajúce predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
je obligatórnou náležitosťou podania žaloby na súde. Ku dňu podania žaloby nebol nárok žalobcu na
náhradu škody vopred predbežne prerokovaný u príslušného orgánu. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou
na priznanie nároku na náhradu škody je existencia škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V žalobe absentuje akýkoľvek
dôkaz o tom, že by žalobcovi vznikal škoda v požadovanej výške.

6. V replike zo dňa 8.3.2019, doručenej súdu dňa 12.3.2019 žalobca uviedol, že ku škode ako
poškodený vypočutý nebol. V návrhu na podanie obžaloby je uvedená škoda vo výške 774 000- Sk, jemu
však vznikla škoda vo výške 1 400 000,- Sk. Ministerstvo vnútra SR vo veci nekonalo od 21.11.2005.
K prepisu nahrávky oznámenia uviedol, že v ňom nie je uvedené slovo uzáver, ktoré niekoľko krát

spomínal. Vo veci polícia nekonala, nebola vypočutá jeho matka ako hlavný svedok a tiež osoby, ktoré
uviedol. Nebol tiež vypočutý k tomu, že C. mu dňa 21.11.2005 odcudzil 10 000,- Sk a dňa 28.11.2005
znova 10 000,- Sk. Ministerstvo vnútra SR mu umožnilo pokračovať v trestnej činnosti a hlavný aktér
bol súdom oslobodený.

7. V podaní zo dňa 29.3.2019, doručenom súdu dňa 3.4.2019 žalobca uviedol, že žalovaným v tomto
konaní je Ministerstvo vnútra SR, ktoré vo veci od 21.11.2005 nekonalo.

8. V duplike doručenej súdu dňa 30.4.2019 žalovaný zotrval na svojej argumentácií vo vyjadrení
zo dňa 23.1.2019. Poukázal na to, že žalobca v podaní zo dňa 29.3.2019 potvrdil, že žalovaným v

tomto konaní je Ministerstvo vnútra SR. Žalovaný pritom nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá
bola spôsobená žalobcovi páchateľmi trestného činu, či inými osobami. Čo sa týka premlčania, podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začína plynúť odkedy sa právo
mohlo vykonať prvý raz. Žalobca odvodzuje škodu od údajného nesprávneho postupu príslušníka PZ,
ktorý neprijal telefonické oznámenie žalobcu o páchaní trestnej činnosti dňa 21.11.2005. Preto okamih

vzniku uplatnenej škody je daný práve týmto dňom.

9. Súd oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťami a sťažnosťami žalobcu adresovanými
Ministerstvu vnútra SR, Úradu vlády SR, Prezídiu PZ, Krajskej prokuratúre Košice, Generálnej
prokuratúre SR, odpoveďami na sťažnosti žalobcu, odporom, prepisom záznamov z telefonických

hovorov žalobcu zo dňa 21.11.2005, úradným záznamom zo dňa 28.11.2005, zápisnicou o trestnom
oznámení zo dňa 18.1.2006, uzneseniami Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I, obžalobou Okresnej
prokuratúry Košice I, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/61/2011 a zistil nasledovne:

10. Dňa 21.11.2005 vo večerných hodinách žalobca kontaktoval telefonickú linku 158. Podľa prepisu

záznamov z telefonických hovorov žalobca operačnému dôstojníkovi Okresného riaditeľstva PZ v
Spišskej Novej Vsi uviedol, že „dal si zverejniť inzerát, že dá byt do nájmu, bolo však napísané, že
byt predá“. Uviedol, že „ich treba chytiť, že idú do Košíc autom, môžu byť v K.“ a spomínal sumu 500
000,- Sk. Operačný dôstojník žalobcu poučil, že je potrebné podať oznámenie na príslušnom obvodnom
oddelení PZ.

11. Dňa 18.1.2006 bola na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Košice I
so žalobcom spísaná Zápisnica o trestnom oznámení. Podľa zápisnice žalobca v trestnom oznámení
uviedol, že dňa 16.11.2005 podal inzerát o tom, že prenájme byt v Košiciach na U. M. Č.. XX. Dňa
20.11.2005 niekto telefonicky reagoval na inzerát, avšak s tým, že byt kúpi. Dohodli sa, že žalobca predá

byt za 800 000,- Sk. Dňa 21.11.2005 ráno prišli za ním dve osoby, až neskôr zistil, že sa jednalo o K.
Š. a K.V. C.. Týmto ukázal byt v Košiciach, kde bol prítomný aj Ing. J.. Ako kupujúci vystupoval K. C., s
ktorým sa dohodli, že 500 000,- Sk mu odovzdá až v J. a 300 000,- Sk si požičia od Ing. J.. Následne
boli u notárky, kde mu C. odovzdal 300 000,-Sk a šli spolu do J.. Tam šiel s ním K. C. smerom k domu,kde sa na pol cesty otočil a obaja autom ušli preč. Preto volal telefonicky na číslo 158, že mu bolo
odcudzených 500 000,- Sk, nevedel uviesť typ auta len to, že šlo o košickú značku. Operačný dôstojník
mu mal povedať, že v poriadku a zložil. Po príchode domov zistil, že zo sumy 300 000,-Sk chýba 10

000,-Sk. Dňa 28.11.2005 za ním došli K. Š. a K. C. s tým, že byt nekupujú a žiadajú vrátiť peniaze. K. C.
chcel byt do nájmu na tri roky. Menovanému odovzdal 290 000,- Sk, doma napísal záznam o prenájme
bytu a následne na matrike boli overiť podpisy. Tam mu K. C. odovzdal 36 000,- Sk za prenájom bytu
na tri roky a odviezli ho domov. Doma zistil, že má len sumu 26 000,- Sk. Ešte dňa 25.11.2005 zistil na
katastri v Košiciach, že majiteľmi bytu sú Ing. N. J. a Z. J.. Napriek tomu dal tento byt do nájmu K. C.,

keďže ten ho ubezpečil, že všetko dostane naspäť. Byt nemá, nemá ani dohodnutých 800 000,- Sk, ale
len 26 000,- Sk a teda bola mu spôsobená škoda vo výške 774 000,- Sk. V byte ostal nábytok a šatstvo.

12. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Košice I zo dňa 10.2.2006 bolo začaté trestné stíhanie pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a uznesením zo dňa 5.5.2006 vznesené
obvinenie K. C. A. Q.. N. J. preto, že dňa 21.11.2005 na Notárskom úrade JUDr. Márie Vasiľovej v

Košiciach v úmysle vylákať od E. R. prevod bytu č. XX na U. M. Č.. XX v R. mu predložili k podpisu
kúpnu zmluvu medzi predávajúcim E. R. a kupujúcimi Ing. N. J. a PhDr. Z. J. so stanovenou kúpnou
cenou 800 000,- Sk, pričom E. R. túto zmluvu podpísal a následne prevzal 300 000,- Sk od Ing. N. J.
s tým, že 500 000,- Sk mu následne odovzdá K. C. v J.. K odovzdaniu týchto peňazí nedošlo a dňa
28.11.2005 E. R. peniaze prevzaté od Ing. N. J. odovzdal K. C. po tom, čo tvrdil, že odstupuje od kúpy

bytu a berie ho do prenájmu, za čo K. C. odovzdal E. R. 26 000,- Sk, pričom už dňa 24.11.2005 došlo na
Správe Katastra Košice k prevodu nehnuteľnosti na Ing. N. J. a PhDr. Z. J., čím bola E. R. spôsobená
škoda vo výške 774 000,- Sk.

13. Dňa 30.12.2010 bol v uvedenej veci podaný návrh na podanie obžaloby. Obžaloba bola podaná

Okresnou prokuratúrou Košice I dňa 18.5.2011 okrem iného aj pre vyššie uvedený skutok.

14. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/61/2011 zo dňa 24.5.2016 bol K. C. uznaný vinným
preto, že po tom, čo v Košiciach na Notárskom úrade dňa 21.11.2005 uzavreli Ing. N. J. a PhDr. Z. J. ako
kupujúci s E. R. ako predávajúcim zmluvu o prevode nehnuteľnosti - bytu č. XX na U. M. Č.. XX v R., s

dojednanou kúpnou cenou 800 000,- Sk, obe strany danú zmluvu podpísali a následne E. R. prevzal od
kupujúceho Ing. N. J. sumu 800 000,- Sk, po čom K. C. dňa 28.11.2005 osobne navštívil predávajúceho
E. R. v mieste jeho bydliska v J., od ktorého pod zámienkou zrušenia predmetnej kúpnej zmluvy vyššie
uvedeného bytu od neho podvodným spôsobom vylákal časť kúpnej ceny v sume 300 000,- Sk s tým, že
kúpa bytu sa ruší a že ho berie do nájmu, za čo dal E. R. preddavok nájomného 26 000,- Sk, pričom však

dňa 24.11.2005 došlo na Správe katastra v Košiciach k prevodu bytu na kupujúcich, čo však K. C. E. R.
zamlčal, čím svojím podvodným konaním spôsobil poškodenému E. R. škodu vo výške 274 000,- Sk.

15. Uvedeným rozsudkom bol Ing. N. J. spod obžaloby oslobodený pre skutok, ktorý mal spáchať tak,
že v Košiciach na Notárskom úrade na N. M. Č.. XX dňa 21.11.2005 v úmysle vylákať od E. R. prevod

nehnuteľnosti - bytu na U. ulici č. XX G. R., mu predložil k podpisu kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 800
000,- Sk, pričom E. R. túto zmluvu podpísal a následne prevzal od Ing. N. J. 300 000,-Sk s tým, že
zvyšných 500 000,- Sk mu odovzdá v J. K. C., avšak k odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo.
Následne dňa 28.11.2005 peňažné prostriedky prevzaté od Q.. N. J. E. R. odovzdal K. C. na základe
jeho tvrdenia, že kúpa bytu sa ruší a že ho berie do prenájmu, za čo K. C. dal E. R. sumu 26 000,-

Sk, pričom už dňa 24.11.2005 došlo na správe katastra k prevodu nehnuteľnosti na Ing. N. J. a PhDr.
Z. J., čím mal Ing. N. J. spoločne s K. C. podvodným konaním spôsobiť poškodenému E. R. škodu vo
výške 774 000,-Sk.

16. Poškodený E. R. bol rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/61/2011 zo dňa 24.5.2016 s

nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

17. Žalobcavžalobeuviedol,žektrestnejčinnostinemuselodôjsť.Uviedol,žedňa21.11.2005predával
byt K. C., ktorý mu mal na notárskom úrade vyplatiť sumu 300 000,- Sk a zvyšnú časť dohodnutej kúpnej
ceny vo výške 500 000,- Sk mu mal zaplatiť v ten istý deň v mieste jeho bydliska. Po príchode do J. však

menovaný ušiel bez toho, aby mu peniaze vyplatil. Uvedené žalobca nahlásil na polícii, tá však vo veci
nekonala. Napriek uvedeným tvrdeniam, žalobca dňa 28.11.2005 vrátil K. C. ním vyplatené peniaze na
notárskom úrade s tým, že byt žalobca dáva menovanému do nájmu, keďže ten ho ubezpečil, že byt
nechce kúpiť a kúpa bytu sa ruší.18. Dňa 28.11.2005 bola v J. spísaná Zápisnica o prenájme bytu. Podľa tejto zápisnice žalobca dal
do prenájmu byt v Košiciach K. C., ktorý mu dňa 21.11.2005 pred notárkou vyplatil 300 000,- Sk. Dňa

25.11.2005 zistil, že byt je predaný a kúpnu zmluvu prevzal menovaný. Dňa 27.11.2005 mu vyplatil 36
000,- Sk s tým, že byt bude užívať do roku 2009. Nábytok ponechal v užívaní nájomcu do odvolania.

19. Následne, napriek tomu, že vo veci predaja bytu bolo vykonávané trestné stíhanie, žalobca
adresoval Ministerstvu vnútra SR viacero sťažností a podaní. Obsahom týchto podaní boli sťažnosti

žalobcu na postup polície pri vyšetrovaní trestnej činnosti týkajúcej sa predaja jeho bytu v Košiciach,
žiadosti o zaplatenie sumy 1 400 000,- Sk, oznámenie skutočnosti, že polícia neurobila nič a hlavný aktér
trestnej činnosti je na slobode, ako aj sťažnosti na predchádzajúce odpovede z Ministerstva vnútra SR,
Žalobca súdu predložil jeho podania adresované ministerstvu zo dňa 3.3.2006, 28.5.2006, 3.6.2006,
4.7.2006, 15.9.2006, 6.10.2006, 12.8.2006, 27.9.2007, 21.1.2008, 29.2.2008, 29.8.2008, 31.12.2010,
13.5.2011, 3.11.2017, 26.2.2018, 26.3.2018, 28.5.2018, 1.6.2018, 13.6.2018, 3.7.2018, 10.8.2018,

10.9.2018, 21.9.2018. Žalobca predložil aj podania adresované Krajskej prokuratúre Košice zo dňa
3.3.2006, 17.5.2006, 18.5.2006, adresované Generálnej prokuratúre SR zo dňa 9.10.2006, 25.4.2014,
Úradu vlády SR zo dňa 22.2.2007, 28.6.2007, 12.8.2013, 3.11.2017 a Prezídiu PZ Bratislava zo dňa
23.8.2006, 17.2.2011, 18.5.2006.

20. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak

v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

24. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

29. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 46 471,50 Eur. Škodu si
žalobca uplatnil na základe toho, že dňa 21.11.2005 malo dôjsť k spáchaniu trestného činu v súvislosti s
predajom jeho bytu v Košiciach, čo mal žalobca telefonicky oznámiť Okresnému riaditeľstvu PZ. Podľa
tvrdenia žalobcu, ak by polícia hneď konala, k trestnému činu vôbec nemuselo dôjsť. Škoda, ktorú si

žalobca v tomto konaní uplatnil, pozostáva z hodnoty bytu a jeho zariadenia.

30. Súd nárok žalobcu posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. ako nárok na náhradu
škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom príslušníka PZ, keďže žalobca svoj
nárok odvodzoval od nesprávneho postupu operačného dôstojníka po prijatí trestného oznámenia pre

podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

31. Žalovaný namietol už pri jeho prvom úkone a následne aj v priebehu konania miestnu nepríslušnosť
tunajšieho súdu na konanie s tým, že miestne príslušným súdom je všeobecný súd žalovaného. Ako bolo
uvedené predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku

nesprávneho postupu príslušníka PZ v Spišskej Novej Vsi. V zmysle § 19 písm. b/ Civilného sporového
poriadku, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode
nastalaskutočnosť,ktorázakladáprávonanáhraduškody.Jednásaoosobitnúmiestnupríslušnosť,kde
výber súdu medzi všeobecným súdom žalovanej strany a súdom, v obvode ktorého nastala skutočnosť
zakladajúca právo na náhradu škody, je na vôli žalobcu. Výber súdu môže žalobca urobiť do podania

žaloby. Žaloba bola v tejto veci žalobcom podaná na tunajšom súde t.j. na súde, v obvode ktorého malo
dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené súd na námietku
miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu ako na nedôvodnú neprihliadal poukazujúc na ustanovenie §
42 Civilného sporového poriadku.

32. Žalovaný ďalej namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s tým, že žalobca ako žalovaný
subjekt označil Ministerstvo vnútra SR. Je pravdou, že v pôvodne podanej žalobe zo dňa 19.3.2018
žalobca označil žalovaný subjekt Ministerstvo vnútra SR a ďalšie jeho rezorty. Keďže označenie
žalovanej strany nezodpovedalo ustanoveniu § 133 Civilného sporového poriadku bol žalobca vyzvaný
súdom na odstránenie vád žaloby, okrem iného aj v označení žalovanej strany sporu. V doplnení

žaloby zo dňa 8.6.2018 žalobca ako žalovaného označil Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom
vnútra SR. Následne v podaní zo dňa 29.3.2019 žalobca uviedol, ako žalovaný subjekt Ministerstvo
vnútra SR. Taktiež na pojednávaní konanom dňa 20.6.2019 sa jednoznačne vyjadril, že žalovaným je
MinisterstvovnútraSRažiadneďalšiesubjekty.Súdpodaniežalobcuzodňa29.3.2019ajehovyjadrenie
na pojednávaní posúdil ako návrh žalobcu na zmenu strany sporu. O tomto návrhu rozhodol v zmysle

ustanovenia § 80 Civilného sporového poriadku na pojednávaní konanom dňa 20.6.2019 tak, že návrh
na zmenu strany sporu na strane žalovanej zamietol. Návrh na zmenu strany sporu bol zamietnutý z
dôvodu, že zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané, ani tvrdené, aby po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná.
Zámena strán sporu pritom podľa Civilného sporového poriadku neprichádza do úvahy. V zmysle §

235 Civilného súdneho poriadku uvedené rozhodnutie nebolo vyhotovené písomne z dôvodu, že bolo
vyhlásené za prítomnosti oboch strán sporu, nie je voči nemu prípustné odvolanie (§ 357 Civilného
sporovéhoporiadku),nebolanímuloženážiadnapovinnosťasúdtonepovažujezapotrebnéprevedenie
konania.33. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušníka
PZ, ktorému malo byť nahlásené páchanie trestnej činnosti, pričom trestné oznámenie ním nebolo prijaté

resp. neboli urobené žiadne opatrenia zo strany príslušníka PZ. Žalobca sa teda jednoznačne žalobou
domáha náhrady škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a preto pasívne legitimovaným
subjektom je v danej veci Slovenská republika tak, ako to v podaní zo dňa 8.6.2018 označil žalobca.
Skutočnosť, že výška škody zodpovedá sume, ktorú si žalobca ako poškodený uplatnil aj v trestnom
konaní voči páchateľom resp. páchateľovi trestného činu nemá vplyv na posúdenie pasívnej vecnej

legitimácie v tomto konaní. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden
účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Súd odvodzuje vecnú legitimáciu od
skutkových tvrdení žalobcu, na základe ktorých škodu v konaní požaduje. Zodpovedným subjektom za

škodu v zmysle § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. je v takomto prípade štát, ktorý je v konaní pasívne
legitimovaným subjektom. Ustanovenie § 4 uvedeného zákona určuje orgány, ktoré majú konať v mene
štátu v prípadoch uplatnenia nároku na náhradu škody. Podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
b bod 2 zákona č. 514/2003 Z.z. koná v danej veci v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, keďže škoda
mala byť spôsobená postupom príslušníka PZ. Žalobcom označený žalovaný subjekt je preto pasívne

legitimovaný v tomto konaní.

34. Žalovaný v konaní uplatnil aj námietku premlčania nároku žalobcu. Premlčanie možno definovať
ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo
vykonalo. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe

nezaniká, iba sa oslabuje. Ako už bolo uvedené, ku škode ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil
malo dôjsť v dôsledku nesprávneho úradného postupu operačného dôstojníka PZ dňa 21.11.2005. Pri
posudzovaní námietky premlčania súd preto vychádzal z ustanovenia § 19 zákona č. 514/2003 Z.z.. Pre
uplatnenie práva na náhradu škody uvedený zákon ustanovil dve lehoty a to subjektívnu podľa § 19 ods.
1 a objektívnu podľa § 19 ods. 2. Subjektívna lehota sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, aj na zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Objektívna lehota sa týka iba zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo o
nesprávnom úradnom postupe orgán verejnej moci dotknutú osobu neupovedomuje rozhodnutím, ani
oznámením.

35. Subjektívna 3 - ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Pre začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade teda nie je rozhodujúca vedomosť poškodeného
o tom, kto za škodu zodpovedá, ale ani jeho vedomosť o tom, či nesprávnosť úradného postupu
bola konštatovaná príslušným orgánom. Poukazujúc na tvrdenia žalobcu o tom, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu operačného dôstojníka, trestnej činnosti sa dalo zabrániť má súd za

to, že žalobca o tom, že mu bola spôsobená škoda sa dozvedel už týmto dňom t.j. 21.11.2005. Uvedené
vyplýva aj zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 18.1.2006. Premlčacia doba tak uplynula dňom
22.11.2008, pričom žaloba bola zo strany žalobcu podaná až v roku 2018. Pre premlčanie nároku
žalobcu súd preto žalobu zamietol.

36. Vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu súd sa už nezaoberal podmienkami uplatnenia nároku
na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú predbežne prerokovanie nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom, existencia nezákonného rozhodnutia
resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou

resp. nemajetkovou ujmou, keďže ich posudzovanie už bolo bez právneho významu.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaný mal v konaní plný

úspech a preto podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku má nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V konaní pritom neboli zistené dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. O výške trov žalovaného bude rozhodnuté po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.