Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207858
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318207858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. X.,
V.Ý. E. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. X., V. E.Ň.
XX.XX.XXXX, B. P.: B. XX, P., zastúpená: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom: Prokopa Veľkého 51,
Bratislava a otec - R. I., V. E. XX.XX.XXXX, B. P.: B. XX/XX, B., zastúpený: JUDr. Andrea Chorvátová
Nagyová, advokátka, so sídlom v Kozárovciach 632, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III,

zo dňa 16. júla 2019, č. k. 39P/348/2018 - 113, takto,

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16. júla 2019, č. k. 39P/348/2018 - 113,
v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.07.2019, č. k. 39P/348/2018 - 113, zveril maloletého
D. X., V. E. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, a zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého mesačne sumou 230,- €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 21.12.2018.
Zročné výživné na maloletého za obdobie od 21.12.2018 do 31.07.2019 vo výške 811,62 € uložil otcovi
povinnosťuhradiťkrukámmatkyvlehote30dníododňavykonateľnostirozsudku.Stykotcasmaloletým
synom neupravil. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky maloletého zo dňa 21.12.2018, ktorým sa domáhala úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti
s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a otcovi maloletého
súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého syna sumou vo výške 300,- € mesačne od
podania návrhu, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k jej rukám. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil
otcovi maloletého povinnosť zročné výživné na maloletého, za obdobie odo dňa podania návrhu do
rozhodnutia súdu, uhradiť k rukám matky, v lehote 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku a žiadnemu
z účastníkov aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Matka maloletého sa týmto návrhom

domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením
zo dňa 07.01.2019 č.k. 39P/350/2018-36 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 04.04.2019 sp. zn. 11CoP/70/2019, právoplatným dňa 23.04.2019 tak, že otec je povinný do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/348/2018prispievať na výživu maloletého sumou 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého, počnúc dňom 07.01.2019.

3. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželmi, nežijú v spoločnej
domácnosti, otec sa o maloletého syna nikdy nezaujímal, o maloletého sa starala výlučne sama a
zabezpečovala všetky jeho potreby a výdavky. Po narodení dcéry F. X., V. E. XX.XX.XXXX, kontaktovala
otca maloletého D. a požiadala ho, aby si začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k synovi. Otec najskôr
prisľúbil, že začne platiť výživné na dobrovoľnej báze, avšak svoj sľub nesplnil a túto povinnosť si

neplní naďalej vôbec. Ohľadom maloletého D. matka uviedla, že navštevuje 8. ročník základnej školy, v
rámci mimoškolskej športovej činnosti sa aktívne venuje futbalu, je aktívnym hráčom futbalového klubu
ŠK Slovan Bratislava v kategórii U14. Priemerné mesačné výdavky maloletého D. vyčíslila vo výške
cca 420,- € (z toho 21,- € členské na futbal, 17,- € futbalové sústredenia, 20,- € 2x ročne kopačky,
7,- € turfy, 6,- € halové kopačky, 2,50 € chrániče, 16,- € tréningové oblečenie, 8,- € poplatky škole,
učebnice a pomôcky, 30,- € oblečenie, 20,- € obuv, 15,- € drogéria, 120,- € strava, 70,- € pomerná

časť nákladov na bývanie, 15,- € kino, plaváreň a iné záľuby, 7,- € lekárske vyšetrenia, 7,- € lieky,
vitamíny a iné, 22,- € cestovné, 15,- € vreckové). Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a prídavky na obidve maloleté deti spolu vo výške 47,04 €.
Otec maloletého s návrhom matky v časti zverenia a zastupovania a správy majetku súhlasil a styk
s maloletým navrhoval neupravovať. K návrhu o výživnom uviedol, že nie je v jeho schopnostiach a

možnostiach hradiť požadované výživné, nakoľko je vyučený ako pomocník na stavbe a má príjem 150,-
€ až 200,- € mesačne na dohodu o vykonaní práce. Má uzatvorenú zmluvu na plný úväzok, v trvaní
do 30.11.2019 (doba trvania pracovného pomeru je ovplyvnená sezónnosťou pomocných stavebných
prác, ktoré otec na základe pracovnej zmluvy pre zamestnávateľa vykonáva). Aktuálne žije v robotníckej
ubytovni, mesačné náklady na ubytovanie predstavujú 248,- €, výdavky na strava 120,- €, cestovné

40,- €, oblečenie, hygienické potreby 50,- €, lieky a iné osobné výdavky 20,- €. Otec sa snaží hradiť
výživné, aj zameškané. V mesiaci máj zaplatil matke 300,- €, v júni 150,- €. Na uhradenie výživného si
požičal peniaze, inak by nebol schopný ho v rozsahu 150,- € mesačne hradiť. Čo sa týka tvrdení matky k
zárobkovým pomerom otca a finančnej situácii otec uviedol, že matka otca od roku 2006 nekontaktovala,
dokonca mu zakazovala stýkať sa s jej rodinou a svojim synom. Vychádzať z jej tvrdenia, že otec si vedel

vždy zarobiť, je mylné. Otec s matkou nekomunikoval 12 rokov, a preto matka nemôže mať vedomosť
o tom, kde pracuje a akú sumu zarába. Otec mal finančné problémy, ktoré bol nútený riešiť vyhlásením
konkurzu na svoj majetok. Okresný súd Nitra, v konaní vedenom pod sp.zn. 32 OdK/45/2017, vyhlásil
dňa 22.08.2017 na majetok otca konkurz. Otec ďalej uviedol, že pracoval celý život len ako pomocný
stavebný zamestnanec, nespĺňa predpoklady na ohodnotenie práce murára. Platenie výživného vo

výške 150,- € je vzhľadom na jeho zárobkové pomery neprimerane vysoké a nie je schopný platiť ho v
takej výške bez toho, aby sa opätovne nezadlžoval. Otec namieta hradiť výživné, ktoré je neprimerané,
vzhľadom na jeho majetkové, zárobkové pomery a aj jeho schopnosti. Je toho názoru, že pokiaľ matka
deklarovala výšku nákladov na maloletého v sume 417,- €, ak nie je schopná spolu s otcom zabezpečiť
ani základné potreby pre dieťa, je nezmyselné hradiť náklady týkajúce sa trávenia jeho voľného času,

resp. jeho záľub, ako je futbal a vysoké výdavky spojené s touto záľubou. Na základe uvedeného otec
maloletého navrhol, aby súd v časti výživného rozhodol tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na
výživu maloletého 50,- € mesačne vopred k rukám matky, počnúc dňom 16.07.2019 a zruší nariadené
neodkladné opatrenie. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní navrhol uložiť otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého minimálne v sume 210,- € mesačne, a to s poukazom na odôvodnené

potreby maloletého, ktorých výška nie je umelo navyšovaná, ide o minimálne sumy a tiež s poukazom
na to, že je v silách otca maloletého zarábať viac, ako uvádzal v konaní pred súdom.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1 a 2, §
28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o

rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletý D. je od narodenia
v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa riadne o maloletého stará, zabezpečuje jeho výchovu a výživu
a financuje jeho potreby, pričom v starostlivosti matky o maloletého neboli hlásené ani zistené žiadne
nedostatky. Pomery rodičov k maloletému od jeho narodenia neboli upravované súdnym rozhodnutím.
Otec sa s maloletým nestretával, nijako sa nepodieľal na starostlivosti o maloletého a vôbec na jeho

výživu neprispieval, ani v minimálnom rozsahu až do 12/2018, kedy bol maloletý už vo veku 13 rokov.
Medzi rodičmi nebol spor v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej
inštancie maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, čo taktiež zhodne navrhovali obaja rodičia. Obaja rodičia zároveňžiadali styk neupravovať, a preto súd prvej inštancie ponechal styk otca s maloletým bez súdnej úpravy.
Vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky,
uložil vyživovaciu povinnosť otca, pri určení rozsahu ktorej prihliadal na to, že osobnú starostlivosť o

maloletého vykonáva len matka, ktorá býva spolu s maloletým v rodinnom dome u matkiných rodičov aj s
mladšou dcérou F., pričom na bývanie svojim rodičom neprispieva, nakoľko je na rodičovskej dovolenke
a jej príjmom je iba rodičovský príspevok, prídavky na dve deti, výživné na maloletú F. vo výške 180,- €
mesačne a výživné na maloletého D., ktoré otec začal hradiť od 12/2018. Matka maloletého nevlastní
žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Maloletý ukončil ôsmy ročník základnej školy

v školskom roku 2018/2019 a od septembra 2019 je v deviatom ročníku. Súd prvej inštancie pri určení
výšky výživného vychádzal aj z odôvodnených potrieb maloletého, keď mal za to, že matkou vyčíslené
výdavky mesačne cca 350,- € (bez pomernej časti nákladov na ubytovanie) zodpovedajú odôvodneným
potrebám maloletého chlapca vo veku 14 rokov, ktorý sa aktívne venuje športovej činnosti, v tomto veku
dospievania rýchlejšie rastie a má prirodzene zvýšené výdavky aj na stravu, oblečenie a obuv. Otec
maloletého súdu prvej inštancie preukazoval, že nemá z čoho hradiť výživné na maloletého v sume

vyššej ako 50,- € mesačne. Za rok 2019 mal v Sociálnej poisťovni vykazované vymeriavacie základy na
dohodu o vykonaní práce v 01/2019 vo výške 158,40 € a v 02/2019 mal vykázané 108,- €, v 03/ 2019 a
v 04/2019 vykázané 150,- € každý mesiac. Od 20.05.2019 bol vedený ako zamestnanec v spoločnosti
BYTSTAV Levice s.r.o. a za 05/2019 mal vykázaný vymeriavací základ 280,- € a za 06/2019 sumu
560,- €. V tejto spoločnosti pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.05.2019 na dobu určitú do

30.11.2019so40-hodinovýmtýždennýmpracovnýmčasomzadohodnutúmzdu3,50€/hod.napomocné
stavebné práce. Do 05/2019 pracoval teda iba na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, pričom okrem príjmu zisteného na základe lustrácie v Sociálnej poisťovni poberal aj neoficiálny
príjem podľa vlastného vyjadrenia mesačne cca 150,- € až 200,- €. Otcom uvedený príjem má dosahovať
za 100 hodín mesačne. Priemerný mesačný fond pracovného času je pritom 168 hodín. Navyše z

lustrácie otca v Sociálnej poisťovni i z výsluchu otca vyplynulo, že otec vždy takto pracoval s nízkym
oficiálnym príjmom z dohôd, a pritom hradil riadne a včas výživné na ďalšie tri deti. Otec vyčíslil mesačné
výdavky v sume 600,- €, keď len na stravu mesačne minie 300,- €, na cestovné 40,- €, ubytovanie 248,-
€. V čase, keď býval so svojou priateľkou (do 05/2019), mal hradiť iba za elektrinu mesačne 70,- € a
ostatné náklady na bývanie hradila jeho priateľka. Okrem toho si otec uhrádza aj výdavky na oblečenie,

hygienu, lieky a iné osobné výdavky cca vo výške 70,- € mesačne. Otec súdu nepreukázal, že za
ubytovanie v Penzióne Lipe aj skutočne za máj 2019 podľa potvrdenej objednávky sumu vo výške 248,-
€ a následne za jún a na júl 2019 aj reálne uhradil. Na výsluchu uviedol, že poplatok za ubytovanie hradí
v hotovosti. Súd prvej inštancie s poukazom na výdavky otca neuveril tvrdeniam otca, že jeho príjem
bol pred uzavretím pracovnej zmluvy maximálne vo výške 200,- € mesačne a v súčasnosti v pracovnom

pomere iba netto cca 455,- €, keď len za ubytovanie chce hradiť 8,-€/noc. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že otec maloletého je zdravý, je schopný pracovať ako pomocný stavebný robotník a taktiež aj na
iných pracovných pozíciách, keďže zamestnávatelia aktuálne na mnohé pracovné pozície nevyžadujú
dosiahnuté príslušné vzdelanie, otec má aj možnosti pracovať a je jeho povinnosťou otca maloletého
dieťaťa počínať si tak, aby výživu pre svoje maloleté dieťa riadne zabezpečoval. Súd prvej inštancie

uzavrel, že je možné dôvodne sa domnievať, že otec má vyššie príjmy ako súdu preukazoval. Súd prvej
inštancie rovnako prihliadol na skutočnosť, že otec až do 12/2018 na výživu maloletého vôbec nijako
neprispieval, ani minimálnym výživným.

5. Výživné na maloletého určil otcovi súd prvej inštancie vo výške 230,- € mesačne od podania návrhu,

odo dňa 21.12.2018 a vo zvyšnej časti návrh matky na učenie výživného zamietol. Zročné výživné za
obdobieod21.12.2018do31.07.2019pozapočítaníužuhradenéhovýživného(880-€)vovýške811,62
€ (7 mesiacov roku 2019 x 230,- € + pomerná časť 12/2018 - t.j. 81,62 € = 1.691,62 € - 880,- € = 811,62
€) súd prvej inštancie uložil otcovi uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

6.Protirozsudkusúduprvejinštancievčastivýživnéhopodalotecvzákonnejlehoteodvolaniezdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a navrhol napadnutý rozsudok v časti výživného zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo v napadnutej časti zmeniť tak, že otca zaviaže
súd prispievať na výživu maloletého v sume 50,- € mesačne. Otec maloletého považuje súdom určenú
výšku výživného za neprimeranú k výške jeho zárobkovým, majetkovým pomerom, jeho schopnostiam a

možnostiam. Otec má ukončené 2 ročné vzdelanie bez maturity, ako pracovník v stavebnej výrobe. Celý
život pracuje ako pomocník v stavebnej výrobe, výška jeho príjmu zodpovedá druhu práce: pomocným
stavebným prácam, ktoré na stavbe vykonáva. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že otec je
schopný popri zamestnaní privyrobiť si a uvedené mal aj realizovať. Rozhodnutie je v rozpore s §75 Zákona o rodine, keď neprihliada na schopnosti a možnosti otca. Rovnako tak súd prvej inštancie
nemal preukázané, že otec má možnosť zamestnať sa na pracovnej pozícii murár, resp. inej, na ktorú
je potrebná vyššia kvalifikácie a vzdelanie. Otec okrem uvedeného namieta, že nikdy netvrdil, že mu bol

počas trvania pracovných úväzkov vyplácaný aj neoficiálny príjem tak, ako je to uvedené v odôvodnení
rozsudku. Uvedená skutočnosť nie je zaznamenaná ani v zápisnici z pojednávania. Súd prvej inštancie
tak rozhodoval na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ súdu predložil vyčíslené náklady za ubytovanie (8,- €/noc), výšku
príjmu, doklady o hľadaní zamestnania, rovnako tak aj potvrdenie, že si požičal sumu 500,- € na výživné,

ktoré uhradil matke od 04/2019 od I. P., ktorú má vrátiť do 31.12.2019, z odôvodnenia rozsudku nie
je zrejmé, čo konkrétne spochybňuje súd prvej inštancie z predložených dokladov o výške nákladov
otca ak tvrdí, že neuveril tvrdeniam otca o jeho príjme, vzhľadom k výške jeho výdavkov. V prípade,
ak by súd otca vyzval na vysvetlenie nepomeru výšky príjmu a výdavkov, otec by mal možnosť vyjadriť
sa súdu k jeho právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Otec maloletého

ďalej poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie považuje výdavky na dieťa vo výške 350,- € za
zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého chlapca vo veku 14 rokov, neodôvodnil, na základe
čoho sa otec má podieľať na hradení výživného v sume 230,- € mesačne, teda vo vyššej miere oproti
matke. Ak súd prvej inštancie odôvodňuje výšku určeného výživného len tým, že otec sa 14 rokov
nestaral o dieťa, neprihliadol na skutočnosť, že mu matka zakázala stýkať sa s dieťaťom a starať sa

o neho. Otec ďalej argumentuje v odvolaní, že napadnutá výška výživného je zároveň v rozpore s §
62 Zákona o rodine, keď súd mal brať do úvahy výdavky otca, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na
svoju existenciu. Súd v odôvodnení podľa otca neuvádza, aké výdavky otca bral do úvahy, respektíve,
či vôbec nejaké výdavky otca pri rozhodovaní bral do úvahy. Výživné má prednosť len pred inými
výdavkami rodiča, nie pred základnými, nevyhnutnými na život. Otec má za to, že súdom určené výživné

je v rozpore s dobrými mravmi, Zákona o rodine a Ústavy SR. Poukázal tiež na skutočnosť, že otec
maloletej F. vyplatil matke sumu 10.000,- € v 11/2018, z titulu náhrady za splátky úveru na byt. Na
uvedené majetkové pomery súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného rovnako ani na príjem z
výživného na maloletú F. vo výške 180,- € mesačne neprihliadal. Otec okrem toho namieta nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec následne podaním doručeným odvolaciemu súdu

dňa 23.06.2020 t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej
inštancie uvedeného v rámci rozsudku súdu prvej inštancie a to konkrétne, že otec má okrem oficiálneho
príjmu zo závislej činnosti aj iný príjem...., nakoľko tieto tvrdenia otca nevyplývajú ani z výsluchu otca,
čo je možné preveriť prehratím zvukového záznamu. Otec má za to, že uvedeného rozhodnutie súdu
prvej inštancie je svojvoľné.

7. Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že plne súhlasí so závermi súdu
prvej inštancie, ktorý pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy nielen otcom deklarované príjmy, ale aj
jeho možnosti a schopnosti v súlade s § 62 Zákona o rodine a je presvedčená o tom, že otec zarába
v skutočnosti viac, ako pred súdom tvrdí. Matka poukázala aj na tú skutočnosť, že otec bol v celom

konaní riadne právne zastúpený, a teda právnemu zástupcovi uhrádzal odmenu za poskytované právne
služby. Ak by bol otec skutočne v takej finančnej situácii, že nedokáže uhrádzať výživné na maloletého,
bol by využil služby Centra právnej pomoci a nie právnu pomoc plateného advokáta. Nesúhlasí s otcom
uvádzanými námietkami v jeho odvolaní, tieto považuje za účelové, s cieľom vyhýbať sa vyživovacej
povinnosti voči maloletému synovi D., o ktorého sa doteraz starala výlučne sama. Berúc do úvahy 100%

rozsah jej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie postupoval správne, keď otcovi určil výživné vo výške
zodpovedajúcej dvoch tretín súdom akceptovaných odôvodnených výdavkov maloletého D.. Navrhuje,
aby odvolací súd o odvolaní otca rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdí.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.09.2020
(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právnazástupkyňa matky, otec, právna zástupkyňa otca a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným
spôsobom.

10. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti,
v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletého D., s
poukazom výdavky maloletého, ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená
zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že
výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované

v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce
povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver,
že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v

plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od
zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania
odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy
na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností

rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými
potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej
úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na
akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj
rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,

ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,

je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

11. V prejednávanej veci bolo odvolanie zo strany otca podané do výroku, ktorým súd prvej inštancie
uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého D. výživné v sume 230,- € mesačne, počnúc dňom
21.12.2018, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Otec v
rámci svojho odvolania napadol aj výrok týkajúci sa zročného výživného na maloletého D. za obdobie
od 21.12.2018 do 31.07.2019 vo výške 811,62 €. V rámci svojho odvolania otec uviedol, že súd prvej

inštancie nezohľadnil riadne jeho príjem, ktorý mal iba vo výške 200,- € mesačne, v súčasnosti v
pracovnom pomere iba netto cca 455,- €, nakoľko pri jeho kvalifikácii ani vyšší príjem dosahovať
nemôže. Otec v rámci podaného odvolania poukázal na to, že má ukončené 2 ročné vzdelanie bez
maturity, ako pracovník v stavebnej výrobe. Celý život pracuje ako pomocník v stavebnej výrobe, výška
jeho príjmu zodpovedá druhu práce: pomocným stavebným prácam, ktoré na stavbe vykonáva. Na

základe uvedeného má taktiež za to, že výživné určené vo výške 230,- € mesačne je neprimerané jeho
zárobkovým možnostiam, ako aj jeho životnej úrovni. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že výživné
na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Inak povedané, povinný
rodič musí najskôr uhradiť výživné na dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a je výživou na neho
odkázané,aažnáslednemôžeuhrádzaťsvojevlastnépotrebyavýdavky.Odvolacísúdsúčasneuvádza,

žezobsahusúdnehospisuvyplýva,ževroku2018malotecdeklarovanýpríjemvovýške150,-€až200,-
€ mesačne, na základe dohôd o pracovnej činnosti (za pomocné práce, resp. údržbár). Dňa 17.05.2019
otec uzavrel pracovnú zmluvu s fy. Bytstav Levice, s.r.o. na pomocné stavebné práce s tým, že netto
príjem za mesiac jún 2019 mal otec vo výške 455,- € (č.l. 93). Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že otec s fy.
IMPRESIA, s.r.o., uzavrel dohodu o pracovnej činnosti na 25 hodín mesačne za obdobie od 20.03.2019

do 31.12.2019, pričom mesačná odmena otca predstavovala sumu vo výške 150,- €. Inak povedané,
súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že otec sa v roku 2019 (05/2019) zamestnal a
súčasne mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, takže popri zamestnaní si dokázal takpovediac
privyrobiť. Príjem otca tak mohol mesačne dosahovať sumu vo výške cca 605,- €. Je pravdou, že dohodao pracovnej činnosti bola uzavretá iba na dobu určitú t.j. do 31.12.2019, ale na druhej strane takáto
dohoda takpovediac deklaruje schopnosti a možnosti otca dosahovať popri zamestnaní ďalší príjem.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného na maloletého D. nevychádzal

iba z príjmu otca, avšak v jeho prípade bolo potrebné zohľadniť aj tzv. potencionalitu príjmu otca, práve
z vyššie uvedených dôvodov t.j., že otec bol schopný sa zamestnať, a súčasne popri práci mohol
vykonávať prácu aj na základe dohody o pracovnej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z

jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Obdobné negatívne
dopady na možnosť platiť výživné, má aj konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v

dôsledkuobjektívnychpríčinnímnezavinených),vzdávavýhodnejšiehozamestnania(svyššímpríjmom)
a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona
o rodine). Tak, ako bolo vyššie uvedené, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec
pracuje nielen na základe pracovnej zmluvy a poberá mzdu, ale popri uvedenom si dokáže takpovediac
privyrobiť na základe dohody o vykonaní práce, a preto príjem otca bolo potrebné posúdiť z hľadiska jeho

potencionality. Otec je zdravý muž v produktívnom veku ( má 48 rokov), nemá žiadne vážne zdravotné
problémy, a taktiež bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že otcovi zanikli tri vyživovacie povinnosti.
Z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 16.07.2019 vyplynulo, že asi pred štyrmi rokmi otcovi
zanikli vyživovacie povinnosti na dcéru D. na ktorú uhrádzal 1.000,- Sk t.j. 33,19 €, na dcéru E. vo
výške 900,- Sk t.j. 30,- € a na syna Š. vo výške 100,- Sk t.j. 3,31 €. Otec spolu uhrádzal výživné vo

výške 70,- € na tri deti. Keďže mu tieto vyživovacie povinnosti zanikli a otcovi zostala iba vyživovacia
povinnosť na syna D., aj uvedené skutočnosti boli pri určovaní výšky výživného zo strany súdu prvej
inštancie brané do úvahy. Odvolací súd taktiež k námietke otca uvedenej v rámci podaného odvolania,
na základe ktorej má otec za to, že ak boli výdavky na syna vyčíslené na sumu 350,- € mesačne, nie
je mu zrejmé, prečo otec z danej sumy uhrádza sumu 230,- € mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti

uvádza, že otec videl naposledy maloletého syna keď mal 9 mesiacov, o maloletého sa nezaujíma,
pričom argumentoval tým, že matka mu v styku s maloletým synom bránila. Z konania otca tak súd
prvej inštancie, ako ani odvolací súd nenadobudol dojem, že by otec prejavil snahu stretávať sa s
maloletým synom. Inak povedané, otec v konaní pred súdom nepreukázal, že vyzval matku k tomu, aby
mu umožnila realizovať styk s maloletým synom, respektíve že by otec k uvedenému vyzval samotného

D., ktorý má už 15 rokov a má na vec vlastný názor. Pokiaľ otec argumentuje tým, že matka mu v styku s
maloletýmsynombránila,totosvojetvrdenieotecžiadnymspôsobomvkonanípredsúdomnepreukázal,
a preto aj otcov nezáujem o maloletého syna súd prvej inštancie správne premietol do výšky vyživovacej
povinnosti. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie pri určovaní pomeru výšky vyživovacej
povinnosti uložil otcovi platiť na maloletého syna výživné vo výške 2/3 výdavkov na maloletého syna,

nakoľko nemohol zohľadniť v danom prípade ani osobnú starostlivosť otca, respektíve pravidelný styk
otca s maloletým synom. Otcom tvrdené skutočnosti v rámci podaného odvolania a to konkrétne, že súd
prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletej F. vyplatil matke sumu 10.000,- € v 11/2018,
z titulu náhrady za splátky úveru na byt t.j., že na uvedené majetkové pomery súd prvej inštancie pri
určovaní výšky výživného rovnako ani na príjem z výživného na maloletú F. vo výške 180,- € mesačne

neprihliadal, odvolací súd uvádza, že výživné na maloletú F. bolo určované vo vzťahu k jej výdavkom a
nejde o príjem matky, ale o výživné pre maloletú F. uhrádzané zo strany jej otca, a určené pre potreby
maloletej. Pokiaľ otec maloletej F. vyplatil matke sumu 10.000,- € titulom uhradených splátok úveru, v
tejtosúvislosti nejdeozárobokmatky,aleofinančnévyrovnaniemedzibývalýmipartnermi,ktorésastalo
ešte v novembri 2018. Keďže výživné na maloletého D. bolo určované od 12/2018 na jednorázový príjem

matky predchádzajúci tomto obdobiu nebol potrebné v rámci rozhodovania prihliadnuť. Na základe
všetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacísúdudáva,ževýživnéstanovenésúdomprvejinštancie
na maloletú T. vo výške 180,- € mesačne, je výživným stanoveným v reálnej výške, zohľadňujúce
výdavky na maloletú, príjem matky, a súčasne schopnosti a možnosti otca. Na základe všetkých vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky vyživovacej

povinnosti, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinnýdať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo

sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene

písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).