Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 10, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/309/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510216859
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7510216859.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. X. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., O. C. č. X, I., dieťaťa rodičov V. C. nar.
XX.XX.XXXX trvale bývajúcej v Š. č. XXX v súčasnosti M. XX/X, XXXX S., U.Ú. U., zastúpenej
advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici
č. 20 a B. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. C. S. na D. ulici č. XX zastúpeného advokátkou JUDr.

Zuzanou Semanovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Garbiarskej ulici č. 5 v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie
zo 4.8.2011 č.k. 9P 379/2010-156 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo 4.8.2011 č.k. 9P 379/2010-156 zamietol návrh matky, ktorým žiadala

predbežne zveriť mal. X. T. nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka maloletého s návrhom, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a predbežne zveril mal. X. do jej dočasnej starostlivosti, čím by
zmenil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo 17.2.2011 č.k. 9P 379/2010-25 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 3.3.2011 č.k. 8CoP 58/2011-86, ktorým bol mal. X. zverený

do dočasnej starostlivosti svojho otca. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa prihliadol len na dôkazy
predložené otcom dieťaťa a zároveň z týchto dôkazov jednostranne vyselektoval okolnosti svedčiace v
jeho prospech, kým ňou predloženým dôkazov nevenoval žiadnu pozornosť a nijako ich nevyhodnotil,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nepresvedčivé a s jeho
závermi sa nestotožňuje. Konajúci súd vychádzal výlučne z nepodložených tvrdení otca, na základe
ktorých mal za preukázané, že maloletý má u neho vytvorené zázemie a naproti tomu nevenoval

pozornosť podmienkam, ktoré maloletému vytvorila ona a ktoré riadne preukázala. Súd prvého stupňa
opomenul okolnosť, že maloletý nežil so svojím otcom v spoločnej domácnosti od júna 2009, kedy
ukončili družobný pomer a presťahovala sa k svojim rodičom, kde žila aj s mal. synom a zabezpečovala
jeho potreby do leta 2010, kedy odcestovala do Rakúska za účelom získania zamestnania a vytvorenia
vhodných podmienok pre príchod syna, ktorý je v jej faktickej starostlivosti od januára 2011. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jej jasné, na základe akých dôkazov dospel súd k záveru

o aktívnom prístupe otca k výchove maloletého a intenzite ich vzťahu. V tejto súvislosti konštatovala,
že k prerušeniu kontaktu medzi maloletým a jeho otcom došlo z dôvodu, že maloletý kontakt s otcom
odmieta. Je si vedomá svojej úlohy ako matky, pripraviť dieťa na styk s otcom, hoci aj telefonicky, a v
tomto smere vynakladá veľké úsilie. V súčasnosti bol nadviazaný osobný kontakt maloletého s otcom a
následne aj telefonicky. Konštatovanie súdu, že maloletý popri zázemí od svojho otca má na Slovensku
zázemie aj starých rodičov z oboch strán, nemá žiadnu výpovednú hodnotu a navyše starostlivosť rodiča

o dieťa má bezpochyby prednosť pred starostlivosťou zo strany starých rodičov. Vytkla konajúcemu
súdu,žesvojerozhodnutieopieraajolekárskusprávuB..U.z28.7.2011,ktorúpovažujezaneobjektívnua nepoužiteľnú, pretože vyjadruje svoj odborný názor len na podklade zavádzajúcich tvrdení otca,
bez vyšetrenia maloletého a tiež bez údajov uvedených ňou. Za rovnako absurdné považuje lekársku
správu B.. I. z 3.3.2010, o ktorej neaktuálnosti nemožno mať žiadne pochyby. Naproti tomu ňou

predloženými aktuálnymi dôkazmi, ktorými je stanovisko Okresného úradu Salzburg z 15.3.2011, správa
Základnej školy S. zo 6.6.2011 a správa Okresného úradu Salzburg z 8.6.2011, sa súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Záverom poukázala na to, že súd prvého stupňa pri
svojom rozhodovaní prihliadol aj na rozhodnutie Okresného a Krajinského súdu v Salzburgu, z ktorých
však účelovo vybral len skutkové okolnosti podopierajúce jeho zamietacie rozhodnutie, pričom úplne

nesprávne chápe charakter týchto rozhodnutí. Zdôraznila, že tieto rozhodnutia majú procesný charakter
v tom zmysle, že nariaďujú návrat maloletého na Slovensko a neprináleží im rozhodovať o merite
veci, teda o tom, komu má byť dieťa zverené do starostlivosti. Nariaďujú návrat dieťaťa na územie
Slovenska ako štátne územie krajiny pôvodu dieťaťa, nie návrat dieťaťa do starostlivosti otca, čo je
podstatný rozdiel. V priebehu odvolacieho konania predložila správu vypracovanú rakúskou sociálnou
pracovníčkou B.. O. I.-I. „popis priebehu návštevy otca 12.8.2011 so sprievodom“, z ktorej je zrejmý

negatívny vzťah maloletého k svojmu otcovi, ako aj postoj samotného otca k synovi.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu upriamil pozornosť súdu na fakt, že matku vôbec nezaujíma, ako sa bude
maloletý syn psychicky vyvíjať, keby bol do budúcna bez svojho otca, ktorého miluje a má k nemu dobrý
citový vzťah, a usilovne bráni zachovaniu ich vzťahu. Matka si to vysvetľuje po svojom, chce žiť v cudzine

a núti syna žiť takisto, bez záujmu o neho a jeho potreby a citovo ho vydiera, zároveň ho presviedča,
ako aj okolie, že to čo robí, robí vlastne pre neho. Zdôraznil, že 8 mesiacov nevidel a nepočul mal.
X., stratil s ním úplný kontakt, dieťa nemohlo s ním telefonovať, ani osobne sa stýkať, lebo mu v tom
bránila matka, ktorá intenzívne na neho negatívne vplývala voči nemu. Rovnako zdôraznil, že matka ani
jedno rozhodnutie doteraz nerešpektovala, lebo až mal. X. 25.1.2011 mu telefonicky oznámil, že sedí vo

vlaku a odchádza s matkou do Rakúska, pričom matka túto skutočnosť s ním vôbec nekonzultovala a
ani nijakým spôsobom mu neoznámila a nerešpektovala ani predbežné opatrenie nariadené Okresným
súdom Košice - okolie uznesením zo 17.2.2011 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z
3.3.2011, ktorým bol mal. X. zverený do jeho dočasnej osobnej starostlivosti. Maloletý X. bol vydaný
rakúskymi orgánmi za pomoci polície na Slovensko 9.9.2011 a od 11.9.2011 je vo svojom domácom

prostredí, kde má aj trvalý pobyt a nastúpil do základnej školy. Sociálna pracovníčka úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny 13.9.2011 vykonala osobné vyšetrenie domáceho prostredia u neho, ako aj
vyšetrenie dieťaťa so záverom, že dieťa chce byť doma s otcom, nechce žiť v Rakúsku, ale nechce
nikomu ublížiť. Vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, vychádza zo skutočných
dôkazov a nie matkou vykonštruovaných v jeho neprospech. Dieťa má na otca právo a matka dieťaťa ho

o toto právo úmyselne doteraz uberala. Matka nijako neosvedčila nárok, ako podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia a nijako pravdivo neosvedčila žiadnu skutočnosť, o ktorú by sa súd pri svojom
rozhodovaní a vydaní predbežného opatrenia mohol oprieť a ktoré by boli potrebné a nevyhnutné pre
jeho rozhodnutie. Na Slovensku platí rozhodnutie, že dieťa je v jeho starostlivosti do času, kým súd
nerozhodne vo veci samej, teda, komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Matka sa s mal. synom na

Slovensko nevrátila a dodnes ho nijako nekontaktovala. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne. Spolu s odvolaním predložil rozhodnutie Základnej školy, O.
21, B. C. S. o prijatí maloletého X. do 3. ročníka tejto základnej školy a lekársku správu B.. D. U.
z 13.9.2011 o vyšetrení maloletého. K podaniu matky z 20.9.2011, uviedol, že matka v telefonickom
rozhovore 25.9.2011 mu uznala, že mal. X. je lepšie doma, ako sa sama vyjadrila „keď už je doma, tak

nech ostane doma a je lepšie o neho postarané“. Celú súčasnú situáciu vykonštrúvajú rodičia matky a
podanie matky z 20.9.2011 nebolo podložené žiadnymi listinami ani prílohami, pretože je iba výmyslom
starých rodičov a dôkazy svedčiace o opaku sú už v súdnom spise. Matka je v Rakúsku a nemieni sa na
Slovensko ani vrátiť. Konštatoval, že maloletý navštevuje školu, má svojich kamarátov, starých rodičov a
doma má svoje sociálne istoty a zázemie a je spokojný, ako to vyplýva zo správy B.. D. U. z 13.9.2011, u

ktorej bude ďalšia návšteva 8.10.2011 na požiadanie sociálnej pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny pani E., ktorej neustále udávajú nepravdy starí rodičia C.L.. Spolu s týmto podaním predložil
správu B.. D. U. z 22.9.2011 o rozhovore s maloletým.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že mal. X. od 7.9.2011 sa nachádza na

území Slovenskej republiky, kedy ho starí rodičia C.L. prevzali na hraničnom priechode Jarovce - Kittsee
na základe predbežnej dohody v konaní o návrat dieťaťa, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Salzburgu.
Od 9.9.2011 je maloletý v starostlivosti otca a 13.9.2011 bola vykonaná osobná návšteva v rodine
otca a zároveň bol vykonaný aj osobný pohovor s maloletým. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletýsa nachádza v starostlivosti otca na základe právoplatného rozhodnutia o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým bol zverený do dočasnej osobnej starostlivosti otca, vyjadril súhlas s rozhodnutím
konajúceho súdu zo 4.8.2011, ktorým bol návrh matky na zverenie mal. X. do jej dočasnej osobnej

starostlivosti zamietnutý. Vyjadril názor, že v záujme maloletého je potrebné nariadenie znaleckého
dokazovania z odboru pedopsychológie, ktoré by bolo podkladom pre konečné rozhodnutie vo veci
samej, čo je aj vôľa dieťaťa.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, pretože nebola splnená zákonná podmienka na jeho nariadenie, ktorou je
potrebadočasneupraviťpomeryúčastníkovazároveňnebolaosvedčenádanosťpráva(nároku),vtomto
prípade naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca okamžitý zásah súdu pre

zmenu (zrušenie) predbežného rozhodnutia o výchove dieťaťa a jeho zverenie do dočasnej starostlivosti
matky.Zpreskúmavanéhospisunepochybnevyplýva,žeobidvajarodičiaprejavujúzáujemomaloletého
X. s cieľom osobne sa o neho starať, ale posúdenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a materiálne
predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého, nemôže byť predmetom dokazovania pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi

nimisúznačneproblematické,ichpodaniaobsahujúúplneprotichodnétvrdenia,odlišnéhodnoteniatých
istých situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie
presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné rozhodnutie vo veci,
ako výsledok dokazovania, zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na riadny
vývoj alebo výchovu maloletého dieťaťa v budúcnosti. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa,
ako aj vo vyjadrení otca k odvolaniu, sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie
však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia so zreteľom na skutkové
okolnosti tvrdené rodičmi, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie o návrhu otca na zmenu doterajšieho rozhodnutia o výchove mal. X.

(konanie vedené pod sp.zn. 9P 379/2010). Maloletý X. je zaťažovaný konfliktom medzi rodičmi, ktorí
nie sú schopní dohodnúť sa o dočasnej osobnej starostlivosti mal. syna a vzniknutá situácia ho môže
priamo ohrozovať v jeho zdravom budúcom vývoji pre neprimeranú psychickú a stresovú záťaž, najmä
pre nestabilitu výchovného prostredia. Správanie a reakcie mal. X. pozorované B.. O. I.-I. pri návšteve
otca 12.8.2011 (č.l. 203 spisu) a odporúčania B.. D. U., detského psychiatra (č.l. 186 a 218 spisu)

dovoľujú skôr záver, že správanie a myslenie dieťaťa sú dôsledkom nesprávneho pôsobenia obidvoch
rodičov, dieťa je nástrojom a rukojemníkom a emocionálny tlak zo strany rodičov a záťažové situácie
vzniklé pri kontakte maloletého s úradnými osobami (rôzne pohovory a vyšetrenia), neprispievajú
k jeho zdravému vývinu. Spoľahlivé poznanie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a materiálne
predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého, nemôžu byť predmetom dokazovania pri

rozhodovaní o predbežnom opatrení a spravidla vyžaduje spoluprácu s odborníkmi z iných vedných
odborov, preto súd pred rozhodnutím zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa, alebo
nariadi znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie (pedopsychiatrie). Až konečné rozhodnutie vo
veci, ako výsledok dokazovania, zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na riadny
vývoj alebo výchovu mal. dieťaťa v budúcnosti. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného

postoja oboch rodičov vo vzťahu k maloletému, za súčasného stavu potrebu minimalizovať vzájomnú
neznášanlivosť a jej dopad na psychiku dieťaťa. Je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním,
najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských
práv a povinností, snažili sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc záujem maloletého, ktorý má
prednosť pred zámermi rodičov, pretože traumatizujúce zážitky by mohli negatívne ovplyvniť zdravý

psychický vývin dieťaťa. Odvolací súd ani v štádiu odvolacieho konania nezistil naliehavú potrebu
nariadiť predbežné opatrenie, pretože matka nepredložila dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému, ktorý sa nachádza v osobnej starostlivosti
otca, ktorá nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Odvolací súd poznamenáva, že zvereniemal.X.predbežnýmopatrenímdodočasnejstarostlivostimatkybybolobezdôvodné,pretožerozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie z 13.10.2009 č.k. 4P 133/2009-23 bola schválená dohoda rodičov,
ktorou bol mal. X. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu

30% zo sumy životného minima a styk otca s maloletým bol určený bez obmedzenia podľa dohody
rodičov a nariadenie predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo 17.2.2011
č.k.9P379/2010-25vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachz3.3.2011č.k.8CoP58/2011-86,
ktorým bol mal. X. zverený do dočasnej starostlivosti otca, je dôsledkom neoprávneného premiestnenia
dieťaťa matkou do cudziny (Rakúska), kde sa matka zdržiava doposiaľ, a naliehavým záujmom dieťaťa

zabezpečiť mu kontinuálnu starostlivosť na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov odvolací
súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.