Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200263
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116200263.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831
154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpeného AK: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Mýtna
48, proti žalovanej: O. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., o zaplatenie 1.023,76 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/5/2016-49 zo dňa 10. mája

2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu

1.023,76 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.023,76 Eur od 28.01.2013 do zaplatenia
a to všetko v mesačných splátkach vo výške 35,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že
neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý dlh, pričom prvá splátka
je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, II. výrokom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady súd rozhodne samostatným
uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil citáciou § 52 ods. 1, § 488, § 657, § 658, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a
vecne tým, že nárok žalobcu je dôvodný, nakoľko žalovaná a právny predchodca žalobcu (spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., ktorej práva a povinnosti prešli na žalobcu) uzavreli dňa 17.7.2012

zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo výške 900,- Eur. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami sa
žalovaná zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach po 28,88 Eur, v zmluve bola uvedená ročná
úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 46,52 %, celková sumy pôžičky 1.684,20
Eur, lehota splatnosti (termín konečnej splatnosti) 07/2017 ako i celkové náklady spotrebiteľa 784,20
Eur. Žalovaná nehradila právnemu predchodcovi žalobcu splátky pôžičky riadne a včas, preto právny

predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013 pristúpil k okamžitému zosplatneniu úveru, v tento deň
nastala predčasná splatnosť úveru. Po zosplatnení úveru žalovaná nezaplatila žiadnu sumu. Nakoľko
tak žalovaná riadne nevrátila pôžičku čerpanú od právneho predchodcu žalobcu, uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovižalovanúsumuúveruvovýške1.023,76Eur.Žalovanásadostaladoomeškaniasozaplatením
peňažného dlhu dňa 28.1.2013, kedy uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti odo dňa
doručenia výzvy (24.1.2013). Žalobca má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie požadovaného úroku

z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.023,76 eur od 28.1.2013 do zaplatenia. Žalovanej umožnil
okresný súd plniť dlh v splátkach po 35,- Eur mesačne až do úplného splatenia dlhu pod následkomstraty výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania sporových strán rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi voči žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre

iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla napadnutý rozsudok zrušiť.
Argumentovala tým, že úver bol uzavretý dňa 17.7.2012 a podľa Občianskeho zákonníka ide o
premlčaciu dobu, keď prešli 3 roky od uzavretia úveru. Dňa 29.5.2019 bola Okresným súdom Trnava

oddlžená č. k. 25Odk/126/2019.

4. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

5. Potom ako prvoinštančný súd vo veci rozhodol, v priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že
Okresný súd Trnava uznesením č. k. 25OdK/126/2020 zo dňa 22.5.2019 vyhlásil konkurz na majetok

žalovanej, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 101/2019 dňa 28.5.2019 (tieto údaje sú verejne
dostupné).

6.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), skôr ako mohol

pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať právne
významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka.

7. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz,
súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť

uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

8. Podľa § 166a cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá
vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred

veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby,
ktorejvzniknepohľadávkavočidlžníkovi,akbudezanehoplniťzáväzok,ktorývznikolpredrozhodujúcim
dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od
zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (ods. 1) Pohľadávky podľa
odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. (ods. 2)

9. Podľa § 166b cit. zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok

v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola
prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred

rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. (ods. 2)

10. Podľa § 166c ods. 1 cit. zákona, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka

veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou
dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ
nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm.
a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej
pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v

rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1
písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo
spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa navýživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný
trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.

11. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť
nevymáhateľnosťrozhodujúcejmnožinypohľadávok vrozsahu,vktoromtietoniesúkrytéhodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom

a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej
hlavy zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného
zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie,
kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním
príslušného návrhu.

12. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací
súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona),
súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a
a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b)
sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).

13. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanej pohľadávku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktorá mala podľa žalobcu vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej v rámci jeho
oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku
na majetok žalovanej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje

pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej, boli naplnené zákonné
predpoklady na zastavenie predmetného konania, s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005
Z. z., k čomu potom odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku
prvoinštančného súdu s podporným použitím § 391 ods. 1 v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) CSP (dôvody
pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež zo znenia čl. 4 ods. 1

CSP(umožňujúcehopoužiťanalógiuakošpecifickýprostriedokinterpretáciepráva),keďžezákonodarca
pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce
situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa §
167e, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia
je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže

byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať
zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na čom je v podstate koncipovaný aj
sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. O nároku na náhradu trov konania bolo potom rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným
dôvodomzastaveniakonaniabolaobjektívnaskutočnosť,vyhláseniekonkurzunamajetokžalovanejako
zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom odvolacom
konaní, čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na

zastavení konania, preto ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudcaalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).