Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115204152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v spore žalobkyne: A - MONT, spol. s.r.o.,
Veterná 17, Trnava, IČO: 36 265 748, zastúpenej Mgr. Ing. Juraj Trokan, Vajanského 10, Trnava, proti
žalovanej: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt F. X, o 931,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
protirozsudkuOkresnéhosúduTrnavaz28.novembra2016č.k.18C/100/2015-95vspojenísopravným

uznesením Okresného súdu Trnava zo 7. novembra 2019 č.k. 18C/100/2015-133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti 434,46
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.1.2015 do zaplatenia p o t v r d z u j ea
v časti 497,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.1.2015 do zaplatenia a v časti
náhrady trov konania r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
931,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 25.1.2015 do zaplatenia a v zostávajúcej

časti žalobu zamietol (žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
931,93 Eur od 22.1.2015 do zaplatenia). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,22%. Opravným uznesením súd prvej
inštancie opravil výrokovú časť napadnutého rozsudku tak, že za číselné vyjadrenie priznaných úrokov
z omeškania vložil slovo ročne a v časti odôvodnenia pri označení odsekov nasledujúcich po odseku
27, opravil chronologické značenie odsekov od 28. do 31. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1,

§ 427 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v čase vzniku omeškania.
Vecne zdôvodnil občianskoprávnym zodpovednostným vzťahom medzi stranami konania, ktorý vznikol
v dôsledku škody na motorovom vozidle spôsobenej iným motorovým vozidlom. Medzi stranami
konania bola nesporná skutočnosť spôsobenia škody žalovanou, jej zavineným konaním pri dopravnej
nehode. Žalovaná sa bránila poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovanou

by mala byť poisťovňa, ktorá žalobkyni neposkytla uplatňované poistné plnenie. Súčasne namietala
faktúru autoservisu vykonávajúceho opravu motorového vozidla, ktorá mala byť preskúmaná. Súd prvej
inštancie konštatoval nespornú zodpovednosť žalovanej za spôsobenú škodu a zdôraznil, že bolo vecou
výberu žalobkyne, či bude žalovať žalovanú alebo poisťovňu. Poškodený subjekt môže žalovať priamo
škodcu (žalovanú), ktorý sa následne vyporiada so svojou poisťovňou. Žalovaná je preto vecne pasívne
legitimovaným subjektom v zmysle ust. § 427 ods. 1 O. z. (ako aj podľa § 420 ods. 1 O. z.). Vzťah medzi

žalovanou a poisťovňou vzniknutý na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nevylučuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v danom spore. Písomnou správou
poisťovne boli preukázané dôvody pre ktoré neplnila žalobkyni celú uplatňovanú sumu, z ktorej časť434,46 eur poisťovňa neuhradila z dôvodu, že ide o amortizáciu, o ktorú sa žalobkyňa obohatila použitím
nových dielov a zostávajúcu časť nezaplatila z dôvodu, že niektoré časti, ktoré boli poškodené neboli
zaznamenané v zázname o ohliadke (výstuha nárazníka), pravý a ľavý podblatník mali byť opravené,

nie vymenené, chladič klímy, chladivo a chladivo kompresoru, k tomu prislúchajúca práca. Žalobkyňa
za účelom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie predložila zmluvu o postúpení pohľadávok.
K námietke žalovanej o možnom antidatovaní zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že zmluva je pravá,
vzhľadomnavýzvupripojenúkžalobe,zktorejvyplývaskutočnosť,ževčasepodaniažalobypohľadávka
patrila žalobkyni, hoci škoda bola spôsobená inému subjektu. Nepochybne škodou je však ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére žalobkyne ako poškodeného. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že výstuhy
predného nárazníka, chladič klímy, chladivo kompresoru neboli uvedené pri ohliadke, súd prvej inštancie
skonštatoval, že neobstojí, pretože pri vizuálnej ohliadke nemožno zistiť všetky vady, niektoré sa prejavia
neskôr po sfunkčnení vozidla. Pri takom rozsahu poškodenia aké vzniklo na poškodenom vozidle, je
úplne bežné, že dôjde k odpadnutiu výstuhy predného nárazníka a poškodeniu okruhu klimatizácie,
vrátane chladiča a úniku chladiva. Samotné tvrdenie žalovanej, že nestačí výmena niektorého dielu pri

oprave, bolo potrebné doplniť príslušným návrhom na doplnenie dokazovania, resp. túto skutočnosť
preukázať. Žalobkyňa opravu vykonala prostredníctvom servisu a za opravu zaplatila, preto len názor
žalovanej (ako i poisťovne) nemohol obstáť. Žalovaná na podporu svojho tvrdenia nenavrhla ďalšie
dokazovanie (poisťovňa sa sporu nezúčastnila). K amortizácii a teda tvrdenému obohateniu žalobkyne
na úkor žalovanej, súd prvej inštancie uviedol, že opravené vozidlo po vážnejšej nehode nikdy nebude

mať hodnotu takú, akú malo pred nehodou, prípadne vyššiu. Každý predajca havarovaného vozidla
je povinný kupujúceho na túto skutočnosť upozorniť, aby ho neuviedol do omylu. Náhrada škody,
ktorá nastala na strane žalobkyne z titulu nákladov na vykonanú opravu, bola žalobkyni dopravnou
nehodou vnútená a predstavuje skutočnú škodu, vzniknutú vynaložením nákladov na opravu vozidla,
aby bolo schopné užívania a prevádzky tak, ako pred dopravnou nehodou. Žalovaná (ani poisťovňa)

nepreukázali, že žalobkyňou uplatňovaná škoda predstavovala bezdôvodné obohatenie majúce pôvod v
použití nových dielov, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti poškodeného vozidla, resp.
že s opravou poškodeného vozidla nesúviseli, prípadne, že ho zhodnotili. Bolo preto namieste v tejto
častinároknanáhraduškodyreparovaťspôsobomvyhoveniauplatnenémunároku,abysadosiaholstav,
ktorý bol pred poškodením vozidla, kompenzovať majetkovú ujmu, ktorá nastala na strane žalobkyne v

dôsledku dopravnej nehody (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR „ďalej len NS SR“ sp. zn. 2Obdo
48/2012). Žalobkyni bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od vzniku omeškania,
teda tri dni po odoslaní výzvy na zaplatenie (od momentu, kedy sa mohlo dostať do sféry žalovanej).
Vzhľadom na časový moment vzniku omeškania (január 2015), nemohol byť priznaný úrok z omeškania
v uplatnenej výške 8,05% ročne, ale len 5,05% od 25.1.2015. Preto žaloba v zostávajúcej časti o

zaplatenie úrokov z omeškania bola zamietnutá ako nedôvodná. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015
Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 931,93 Eur a úrokov
z omeškania, vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 139,35 Eur (spolu 1.071,28 Eur). Úspech
žalobkyne predstavoval sumu 1.018,83 Eur, t.j. 95,11% a úspech žalovanej 4,89%. Žalobkyni bola preto

priznaná náhrada trov konania voči žalovanej v rozsahu 90,22%.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zrušenie a zamietnutie
žaloby ako nedôvodnej v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v danom spore. Zo zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 16. januára 2015 (zo spoločnosti A-MONT malé okná s. r. o. na
spoločnosť A-MONT spol. s r. o.) je zrejmé, že ju podpisovala tá istá fyzická osoba, konajúca za obidve
obchodné spoločnosti. Postúpenie pohľadávky malo ten význam, že žalobu podal nesprávny subjekt,

ktorý v tom čase poškodené vozidlo nevlastnil. Bol to pokus zabrániť premlčaniu pohľadávky. Žalovaná
nemá možnosť overiť či nedošlo k antidatovaniu zmluvy. Postúpenie pohľadávky nebolo dostatočne
preukázané. Žalovaná nemá tiež prístup k účtovníctvu uvedených podnikateľských subjektov. Nebola
zverejnenáichúčtovnázávierkazapríslušnézdaňovacieobdobie.Niejejasnéčipostúpeniepohľadávky
bolo uskutočnené v súlade s právom. Okolnosti postúpenia pohľadávky súd prvej inštancie neskúmal,

napriek tomu, že žalovaná ich na ústnom pojednávaní spochybnila. Ak by tak aj neurobila, súd bol
povinný urobiť rozhodnutie na základe zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia predložených
dôkazov. To znamená nielen vziať dôkaz na vedomie, ale skúmať aj jeho hodnovernosť. Ak tak súd
neurobil, pasívne prijal jeden z dôkazov žalobkyne. Zmluva o postúpení pohľadávky len deklaratórnepreukazuje vykonanie právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Až zaevidovanie postúpenej pohľadávky
v účtovníctve postupcu konštitutívne uzatvára proces postúpenia pohľadávky v súlade s právom.
Postúpenie pohľadávky bol povinný postupca podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi (§
526 ods. 1 OZ). Žalovaná v čase pred vydaním rozhodnutia napadnutého rozsudku nebola dlžníkom
žalobkyne, preto nebola ani správnym adresátom oznámenia postúpenia pohľadávky. Nemohla byť
preto naplnená ani druhá veta citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná nedala súhlas so zmenou

osoby žalobkyne ako strany konania. V odvolaní ďalej namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
Potvrdila, že svoje zavinenie nepopierala a priznala spôsobenie škody pri dopravnej nehode, ako aj
vznik zodpovednosti za spôsobenie škody. Uvedená skutočnosť je nesporná. Táto zodpovednosť bola
však preukázateľne riadne poistená, a to povinným zákonným poistením (čo znamená, že držiteľ vozidla
poistenie musí mať, inak bude sankcionovaný). Žalovaná preukázala uzavretie poistenia tohto druhu s
príslušnou poisťovňou (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).

Zodpovednosť za náhradu škody teda poisťovňa preberá na seba, bez spoluúčasti. Poistenie pritom
kryje potencionálne vzniknutú škodu až do výšky 1 milióna eur. Žalovaná ďalej vytýkala absenciu logiky
súvislostí, zaužívaných postupov poisťovne i autoservisov v takýchto prípadoch, ako aj reálne možnosti
poisteného (ako i poškodeného) tieto postupy ovplyvniť. Poškodený pristaví vozidlo na obhliadku
zamestnancovi poisťovne (likvidátorovi škodovej udalosti), ktorý vozidlo prezrie a vyhotoví stanovisko

pre likvidáciu poistnej udalosti a pre autoservis. Na priebeh ohliadky poškodeného vozidla poisťovňou,
nemá poistený žiaden vplyv a zásadne nie je poisťovňou ani oslovený. Nahlásením poistnej udalosti
jeho úloha skončila. Poškodené vozidlo jeho držiteľ dopraví do autoservisu, ktorý tiež vozidlo obhliadne.
Ak so závermi poisťovne nesúhlasí, mal by autoservis poisťovňu poškodeného o tom vyrozumieť. Pre
autoservis je často pohodlnejšie a možno i ekonomicky výhodnejšie poškodenú súčasť vozidla vymeniť

za novú, ako ju opravovať. To poistený nemá ako ovplyvniť. Ide o vzťah autoservis - poisťovňa. Ak
sa niektoré poškodenia na vozidle zistili až po demontáži, bolo povinnosťou autoservisu kontaktovať
poisťovňu i poškodeného a konzultovať s nimi novozistený stav a potencionálne navýšenie škody, t.
j. úhrady zo strany poisťovne. Ak by to autoservis urobil, poisťovňa by mohla uhradiť väčší rozsah
poškodenia, v prípade nejasností kontaktovať aj poistenú. Zjavne sa tak nestalo a autoservis postupoval

bez konzultácie s poisťovňou. Možno sa domnievať, že zamestnanci autoservisu sú neznalí a svojvoľne
stanovili rozsah a spôsob opravy poškodeného vozidla (prípadne chceli skúsiť, či poisťovňa uhradí aj
viac). Autoservis nerešpektoval závery poistenia vyvodené z obhliadky vozidla po nehode a ani ich
nenapadol po zistení skutočného rozsahu poškodenia pri manipulácii s vozidlom. Ak po odstránení
vrchných poškodených dielov zistil autoservis poškodenie aj skrytých dielov a neprizval následne

zamestnanca poisťovne, aby sa so zisteným stavom oboznámil a prispôsobil tomu likvidáciu škody,
vyvstáva otázka, či možno bezhranične veriť tomu, že ďalšie diely na vozidle poškodené boli, že ich bolo
potrebné opravovať, či vymeniť za nové. Preukázateľne pochybil autoservis, s ktorým poškodená nebola
však v žiadnom vzťahu. Nemôže ho preto žalovať, či vymáhať náhradu svojich nákladov voči žalobkyni.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je absurdné logicky i právne, pretože zaviazaním žalovanej zaplatiť

poškodenému rozdiel medzi skutočnými nákladmi na opravu a výškou uhradenou poisťovňou, zakladá
nespravodlivosť. Pre žalovanú nemá význam žalovať poisťovňu, keďže tá sa bude brániť, že uhradila
to, čo obhliadkou vozidla uznala za poškodené a potrebné uhradiť, čím si splnila svoju povinnosť.
Naviac môže poisťovňa poukazovať i na skutočnosť, že žalovaná mala vyčerpať všetky právne možnosti
brániť sa na súdoch domácich i európskych, ak má poistenie uzavreté bez spoluúčasti a nesúdiť sa

s ňou. Podstatné zlyhanie uspokojenia nároku poškodeného nebolo vyvolané konaním žalovanej, ale
autoservisu (respektíve zlyhaním komunikácie medzi autoservisom a poisťovňou).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Žalovaná počas celého konania nenamietala svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú

dopravnou nehodou a nepopiera ju ani v odvolacom konaní. Odôvodnenie odvolania sa javí ako
zavádzajúce. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Nie je zrejmé, aké dôkazy má žalovaná na mysli, keďže v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolaní nenavrhuje vykonanie dôkazov, ktoré by mali
potvrdzovať jej úvahy (o tom, že postúpenie pohľadávky nemalo byť v danom prípade uskutočnené v

súlade s právom). Spojenie výkladu ustanovenia § 526 ods. 1 O. z. s výkladom pojmu dlžník je absurdné.
Nemožno sa stotožniť s teóriou žalovanej, podľa ktorej sa niekto stane dlžníkom až okamihom, keď
ho takto označí súd. Je nezrozumiteľná i argumentácia žalovanej o neposkytnutí súhlasu so zmenou
osoby na strane žalobcu. Návrh na zmenu žalobcu v celom priebehu konania podaný nebol. Ak by ajbol, ustanovenie § 80 CSP nevyžaduje súhlas žalovanej strany. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka
žalovanej podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie v
spore. Z odseku 15 a 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku je evidentný opak (súd prvej inštancie

konštatoval,žeskutočnosťoznačeniažalovanejvžalobeaniepoisťovne,jevecouvýberupoškodeného,
ktorý nemusí žalovať obidva subjekty, ktoré sú nositeľom povinnosti náhrady škody). Je možné žalovať
škodcu, tak ako to bolo v danom prípade, pričom ten sa následne vysporiada so svojou poisťovňou.
Žalobkyňa sa v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovanou dostala do situácie, kedy vznikla v
jej majetkovej sfére ujma, ku ktorej ona svojím konaním nijakým spôsobom neprispela. Skutočnosť, že

poisťovňa žalovanej neuhradila žalobkyni celú škodu, ale ju znížila, nemôže mať negatívny dopad na
subjekt, ktorý dopravnú nehodu nezavinil, ale naopak stal sa jej obeťou. Za nespravodlivé žalobkyňa
považuje, že poškodená strana má okrem nepríjemností spojených s uplatnením nároku za vzniknutú
škodu, znášať aj skutočnosť, že poisťovňa žalovanej nevyplatila celú skutočnú výšku škody. To, či
tento rozdiel bude žalobkyňa žiadať od poisťovne alebo od žalovanej ako vinníka nehody, prípadne od
obidvoch súčasne, je len na jej úvahe ako poškodenej. Zákon v tomto smere poškodenú stranu žiadnym

spôsobom neobmedzuje, ale dáva jej právo voľby. Nie je možné prenášať povinnosť náhrady nákladov
na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu na žalobkyňu ako poškodenú. Všetky náklady
spojené s opravou poškodeného vozidla boli žalobkyňou vynaložené nie z vlastného rozhodnutia, ale
bolo jej to vnútené protiprávnym konaním zo strany žalovanej, ktorá by mala prevziať zodpovednosť za
svoje konanie.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je čiastočne dôvodné.

5. Žalobkyňa v odvolaní namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, konkrétne za účelom zistenia a posúdenia aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne v spore, s poukazom na neskúmanie okolností postúpenia pohľadávky súdom prvej
inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 24) je zrejmé, že súd prvej inštancie skúmal
a vyhodnocoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v danom spore. Mal za preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne, na základe ňou predloženého listinného dôkazu, a to zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 16. januára 2015, ktorou došlo k zmene v osobe veriteľa, ktorým sa stala žalobkyňa

(zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi dvoma právnickými osobami - obchodnými
spoločnosťami, pričom skutočnosť, že tieto právnické osoby konali prostredníctvom štatutárneho
zástupcu konateľa spoločnosti, ktorým je rovnaká fyzická osoba, nemala vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky).

6. Súd prvej inštancie sa v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku vysporiadal aj s možným
antidatovaním zmluvy o postúpení pohľadávky, poukazujúc na výzvu žalobkyne ako veriteľa, predloženú
spolu so žalobou žalobkyne dňa 3. marca 2015, ktorou vyzývala žalovanú na zaplatenie predmetnej
náhrady škody.

7. Odvolacia námietka žalobkyne o nevykonaní navrhnutých dôkazov preukazujúcich aktívnu vecnú
legitimáciu žalobkyne nebola tak dôvodná, keďže nebolo preukázané, že v konaní pred súdom prvej
inštancie žalobkyňa vzniesla dôkazný návrh za účelom preukázania uvedenej právnej skutočnosti,
ako ani návrh na vykonanie dokazovania listinami z účtovníctva dotknutých subjektov, preukazujúcich
evidenciupostúpenejpohľadávkyvúčtovníctveobchodnejspoločnosti.Žalovanejničnebránilonavrhnúť

vykonanie dôkazu evidenciou postúpenej pohľadávky v účtovníctve spoločnosti, ale keďže tak neurobila,
v odvolacom konaní takýto návrh na vykonanie dôkazu nie je prípustný. Z dôvodu, že žalobkyňa ho
mohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, predstavuje tzv. novotu v odvolacom konaní,
ktorú nemožno použiť v odvolacom konaní (neboli naplnené zákonom stanovené podmienky pre takýto
postup, pretože dôkazný návrh sa netýkal procesných podmienok, vylúčenia sudcu či nesprávneho

obsadenia súdu, procesných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako i nemožnosti
bez svojej viny uplatniť dôkazný návrh v konaní pred súdom prvej inštancie, podľa § 366 CSP).8. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi
postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do
majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení. Samotným uzavretím zmluvy

o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Ak niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení
pohľadávkypostúpeniedlžníkovioznámipodľa§526OZ,namiestopôvodnémuveriteľovimusídlhsplniť
postupníkovi.

9. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 31Cdo/1328/2007 (R 61/2010) formuloval a odôvodnil právny

názor, podľa ktorého k zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, kedy nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou
tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a úplnému výkonu. Ak nie je v zmluve o postúpení
pohľadávky dohodnuté inak, dochádza k zmene osoby veriteľa už uzavretím zmluvy, bez ohľadu
na to, či postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, prípadne postupník dlžníkovi preukázal
postúpenie pohľadávky (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 29Cdo/1796/2009). Ak nie je preukázané, že

postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, ani že postupník pohľadávky dlžníkovi preukázal,
bolo povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy.

10. Žalovaná nespochybnila v spore svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu na motorovom vozidle, v
dôsledku čoho jednoznačne vymedzila svoje postavenie dlžníka (škodcu), ktorému vznikla povinnosť

nahradiť škodu poškodenému subjektu. Preto nemohol obstáť argument žalovanej, že v čase pred
vydaním napadnutého rozhodnutia nebola dlžníkom a preto nebola ani správnym adresátom oznámenia
postúpenia pohľadávky medzi obchodnými spoločnosťami. Žalobkyňa postúpenie pohľadávky
preukazovala v danom spore zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie vykonané
dokazovanievyhodnotilvyššieuvedenýmspôsobomanajehozákladekonštatovalvosvojomrozhodnutí

naplnenie aktívnej (i pasívnej) vecnej legitimácie v konaní. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky
právnaúpravanevyžadujeaanivprípadeprocesnejzmenynastranežalobcu(§80CSP)niejepotrebný
súhlasžalovaného(kzmenežalobkynepozačatísporuvšaknedošloapretoneboldanýdôvodaplikovať
ustanovenie § 80 CSP).

11. Ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi, ktorý
(nárok) tak predstavuje zvýšenú ochranu poškodeného ktorý má právo na náhradu škody voči dlžníkovi
(subjektu, ktorý je zodpovedným za spôsobenú škodu), teda aj voči prevádzateľovi motorového vozidla
(§427OZ),prípadnezodpovednémusubjektu,ktorýzodpovedázaškoduspôsobenúporušenímprávnej

povinnosti podľa § 420 OZ, ako aj mu prislúcha priamy nárok (poškodeného) proti poistiteľovi. Vznik
priameho nároku poškodeného na náhradu škody proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú
zmluvu, nemá však za následok zánik záväzku škodcu zo zodpovednosti za škodu voči poškodenému
subjektu.

12. Odvolacia argumentácia žalovanej, poukazujúca na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bola preto bez právneho významu.
Existencia poistného vzťahu medzi žalovanou a poisťovateľom (poisťovňou, ktorú si zvolila s ktorou
uzavrelapoistnúzmluvu)nespôsobilazánikjejzáväzkuakoškodcuvočipoškodenémusubjektu.Naopak
rozšírila okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov, ktoré majú povinnosť plniť poškodenému

subjektu. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že povinné poistenie bolo uzavreté bez spoluúčasti
zodpovedného subjektu. Rovnako tak na uplatňovanie nároku poškodeným v danom spore nemôže mať
vplyv postup a vzájomný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou. Zodpovednému subjektu (škodcovi)
však nepochybne prislúcha v spore o náhradu škody právo namietať rozsah ako i spôsob opravy
poškodeného vozidla, ohľadom ktorých nesie dôkazné bremeno poškodený.

13. Žalovanej preto prináležalo právo namietať absenciu poškodených častí motorového vozidla v
zápisnici o obhliadke motorového vozidla (výstuhy predného nárazníka, chladič klímy, chladivo, chladivo
kompresoru). Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno preukázať rozsah poškodení motorového vozidla,
ktoré sa mali prejaviť neskôr a boli spôsobené pri predmetnej dopravnej nehode. Vzhľadom k tomu, že

uvedená skutočnosť týkajúca sa rozsahu poškodenia bola medzi stranami konania sporná, podliehala
vyhodnoteniu dokazovania súdom prvej inštancie, na základe preukázania sporných a nesporných
skutočností. Nemohlo preto obstáť konštatovanie súdu prvej inštancie, bez opory v preukázanomskutkovom stave, o „úplne bežnej skutočnosti“, že pri takomto rozsahu poškodenia dôjde k odpadnutiu
výstuhy predného nárazníka, poškodeniu okruhu klimatizácie vrátane chladiča a úniku chladiva.

14. Súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil aj spornú skutočnosť spôsobu opravy poškodeného
vozidla, namietanú v konaní žalovanou.

15. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania,
ktoré boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana bola povinná označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav
veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť
označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto
povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného

nároku.

16. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
8Cdo/181/2016).

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormatakzásadneurčujerozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sa delia medzi

stranami konania v závislosti na aktuálnom priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010).

18. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany
konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami

konaniazákonnýmspôsobomvykonať,dôkazyvyhodnotiťpodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).

19.Vsporeonáhraduškodynesieveriteľbremenotvrdenia,žebolinaplnenéatribútyzodpovednostného

vzťahu za škodu (protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym
úkonom, zavinenie), medzi ktoré patrí teda aj vznik škody aj jej výška, ohľadom ktorej nesie tiež dôkazné
bremeno. V posudzovanej veci bolo preto na žalobkyni, aby preukázala rozsah škody spôsobenej na
motorovom vozidle, ako i spôsob opravy poškodeného vozidla, ktoré žalovaná namietala. Predloženie
listinných dôkazov preukazujúcich samotné vykonanie opravy motorového vozidla autoservisom a

zaplatenie ceny vykonanej opravy, nepreukazujú sporný rozsah spôsobenej škody a s tým spojený
spôsob opravy poškodeného vozidla (vzťah medzi žalobkyňou a subjektom vykonávajúcim opravu
motorového vozidla je vzťahom súkromnoprávnym, nespôsobilým jednostranne objektívne stanoviť
výšku spôsobenej škody, ktorou by bol škodca viazaný).

20.Zodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancievyplýva,ževyššieuvedenýmspôsobompreukázaný
skutkový stav týkajúci sa namietaného rozsahu a spôsobu opravy poškodeného vozidla (vo výške
497,47 eur s príslušenstvom) súd prvej inštancie neposudzoval a preto odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže v
uvedenom smere postrádalo argumentačný základ ktorého správnosť by odvolací súd preskúmal.

21. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

22. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS
209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).

23. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne
odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220
CSP. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom

ustanovenia § 220 CSP pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v
rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

24. Súd, ktorý sa vysporiadáva s argumentáciou strany konania, nemôže ju odmietnuť len pre
nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Základom pre rozhodnutie
súdu sú právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné a s ktorými sa súd musí vyrovnať.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o zaplatenie 497,47 eur s príslušenstvom a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo

možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

26. V časti o zaplatenie sumy 434,46 eur s príslušenstvom, ktorá podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia mala predstavovať nepriznanú tzv. amortizáciu (opotrebenie materiálov a v dôsledku
toho obohatenie žalobkyne na úkor žalovanej), žalovaná odvolacie námietky nevzniesla. Súd prvej

inštancie argumentoval vynaložením nákladov na vykonanú opravu, ktorá bola žalobkyni vnútená, aby
vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné ako pred dopravnou nehodou, keďže touto kompenzáciou
sa dosiahol stav, ktorý bol pred poškodením vozidla. Súd prvej inštancie svoj záver podporil aj
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 48/2012, podľa záverov ktorého škoda, ktorá vznikla
v dôsledku dopravnej nehody predstavuje hodnotu nákladov na opravu vozidla. V konečnom dôsledku

poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následná oprava vozidlo nezhodnocuje. Každou dopravnou
nehodou, ktorou je vozidlo poškodené sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Uplatnenie
amortizácie by bolo porušením zásady neminem laeder - nikoho nepoškodzovať. K otázke zhodnotenia
poškodeného vozidla opravou sa vyslovil aj Ústavný súd Českej Republiky sp. zn. II ÚS 2221/07,
podľa záverov ktorého ak oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nebolo by

spravodlivé, aby poškodený bol nútený doplácať na sprevádzkovanie vozidla. Náhrada by preto mala
smerovať k uskutočneniu účelnej opravy sledujúcej odstránenie následkov škodovej udalosti.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 434,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne od 25. januára 2015 do zaplatenia, ako vecne správne potvrdil.

28. V súvislosti so zrušenou časťou napadnutého rozhodnutia a jej vrátením na ďalšie konanie,
povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie a vyhodnotiť výsledky
dokazovania vo vzťahu k spornej výške uplatňovaného nároku žalobkyne, v intenciách záverov

odvolacieho súdu týkajúcich sa rozsahu škody a spôsobu opravy (odsek 12. až 18.), s prihliadnutím na
rozhodujúce skutočnosti určované hypotézou konkrétnej hmotnoprávnej normy.29. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného
sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých
nesie každá zo strán dôkazné bremeno. Preto hodnotenie dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie

unesenia dôkazného bremena každej zo strán (ohľadom tvrdení, ktoré každá strana podľa hmotného
práva má preukázať). Na takto preukázaný skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov (v prípade
nevykonania navrhnutých dôkazov je potrebné uviesť dôvody), súd prvej inštancie aplikuje relevantnú
právnu normu.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec správne posúdil. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočne a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami

strán konania.

31. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn.

II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

32. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s
ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.