Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/350/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911215154
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7911215154.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu „ik" Interkontakt a.s., Čierna nad
Tisou, Trakanská 15/10, IČO: XX XXX XXX, v zastúpení JUDr. Petra Crhu, advokáta, Most, Obchodná
41, Česká republika proti žalovanému K.. R. M., W.. X.X.XXXX, L. W. F., V. XXX/XX, zastúpený
JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, v konaní o zapl. 1 779,06 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 13C/5/2012-1086 z 19.júna 2019 Okresného
súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III. výroku.

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí tretím rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 284,02 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 15.11.2018 do
zaplatenia a 9% úrok z omeškania zo sumy 491,69 eur od 15.11.2008 do 30.11.2018, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, II. konanie o žalobe žalobcu, čo do sumy 207,67 eur zastavuje a III. žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podaným návrhom domáhal, že žiadal o zaplatenie
sumy 1 779,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.11.2008 do zaplatenia a
náhrady trov konania z titulu dlžnej kúpnej ceny tovaru fakturovaného žalobcovi vystavením fiktívnej
faktúry z 30.10.2008 na sumu 53 596,00 Sk (1 779,06 eur), lebo z peňazí spoločnosti vyplatil kúpnu cenu
za tovar, ktorý spoločnosti nikdy nedodal. Konštatoval, že o nároku rozhodol rozsudkom 13C/5/2012-807
z 22.2.2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Proti rozsudku podala 13.4.2017 odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach

v konaní 5Co/202/2017-938 zo 14.11.2017 tak, že zmenil tento rozsudok a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobkyni 1 287,37 eur s úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.11.2008 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2.1.Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že žalovaný v konaní nepreukázal dodanie
kotla žalobkyni, za ktorý žalobca zaplatil, faktúru 1 287,37 eur, pričom žalovaný predložil dodací list na
preukázanie reálneho odovzdania kotla, no tento neobsahoval podstatnú náležitosť a to potvrdenie o
prevzatí dodaných vecí, t.j. kotla, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie jeho ceny. Uložil súdu prvej

inštancie vysporiadať sa s otázkou dodania ostatných vecí uvedených na faktúre z 30.10.2008 v hodnote
491,69 eur.
2.2.Konštatoval,žežalovaný30.11.2018uhradilnaúčetžalobkynesumu207,67eur,jetopohľadávkana
základe faktúry z 30.10.2008, ale bez DPH. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila vrátenienadmerného odpočtu DPH, škoda na DPH jej vzniknúť nemohla, preto nie je dôvod, aby sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia DPH a prislúchajúceho príslušenstva. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasil a na otázku DPH mal odlišný právny názor ako žalobca, ktorý poukázal na to, že zvyšný

tovar okrem kotla má nasledovať právny osud kotla v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
14.11.2017 a teda je potrebné žalovaného zaviazať na úhradu zvyšného dlhu. V časti DPH je žalovaný
tiežpovinnýuhradiťzodpovedajúcusumu,nakoľkožalovanýneoprávnenezpokladežalobkynevzalcelú
sumu uvedenú na faktúre z 30.10.2008 a teda vrátane DPH. Vyporiadanie DPH pritom nie je predmetom
tohto konania, ale bude následne úlohou žalobkyne vysporiadať sa so štátom vo veci DPH.

2.3.Súd po vykonaní dokazovania, citujúc znenie § 2 ods. 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 8
ods.1 písm. a), § 49 ods.1 zákona o DPH, § 365 ods.1, § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka, § 1
ods.2 nariadenia vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka
uzavrel, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bolo rozhodnuté o časti nároku žalobkyne v sume
1 287,37 eur s príslušenstvom, ktorý predstavoval cenu kotla podľa faktúry žalovaného z 30.10.2008,
ktorú žalovaný bol povinný uhradiť žalobkyni, avšak bez DPH. Následne 30.11.2018 žalobca uhradil

na účet žalobkyne sumu 207,67 eur, ktorá predstavuje cenu za ostatné tovary uvedené na faktúre z
30.10.2008 bez DPH. Takto súd rozhodoval už iba o DPH, v danom období v sadzbe 19%, t.j. o sume
284,02 eur. Konštatoval, že v priebehu konania bolo uhradených 1 495,04 eur, t.j. ceny tovaru podľa
faktúry a to bez DPH. V zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH bude predmetom dane dodanie
tovaru za protihodnotu, pričom v prípade DPH sa jedná o daň nepriamu, t.j. skrytú v cene dodaných

tovarov, resp. služieb. DPH istým spôsobom nasleduje osud tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje
a v prípadne nenaplnenia podmienok stanovených v zákone o DPH, daňová povinnosť nevznikne. V
priebehukonaniabolozistené,žežalovanýsícevystavilfaktúru30.10.2008nasumu1779,06eursDPH,
nokreálnemudodaniutamvymenovanýchtovarovžalobkyninedošlo.Taktonebolasplnenápodmienka,
ktorá určuje podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH reálne dodanie tovaru, preto tvrdenia žalovaného o

tom, že žalobkyni nevznikla škoda na DPH, nakoľko si žalobkyňa v danom zdaňovacom období uplatnila
odpočítanie dane sú irelevantné. Zo strany žalobkyne bola žalovanému uhradená celá cena tovarov
vrátane DPH, preto je povinnosťou žalovaného vrátiť žalobkyni celú sumu za nedodané tovary vrátane
DPH, keďže daňová povinnosť v danom prípade nevznikla a teda nie je dôvod na ponechanie si sumy
DPH žalovaným. Argument žalovaného, že v skutočnosti k škode na strane žalobkyne nedošlo, lebo

si neuplatnila právo na odpočet DPH, neobstojí. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov platí,
že faktúry a doklady o úhrade DPH sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie
DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou na priznanie tohto práva, práva na odpočet DPH,
pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet
DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov

uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady
neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť na základe týchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet
DPH, pretože ide o fiktívne faktúry. Tak tomu bolo aj v danom prípade, preto bude následne úlohou
žalobkyne vysporiadať sa s otázkou mimo súdneho konania.
2.4.Žalovaný sa nesplnením povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatenú kúpnu cenu tovarov dostal do

omeškania, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v sadzbe podľa § 1 ods.2
nariadeniavládyč.21/2013,pričomúrokyzomeškaniabolipriznanéododňanasledujúcehopodoručení
faktúry zo dňa 30.11.2008 žalobkyni, resp. vyplatenie sumy 1 779,06 eur žalobkyňou žalovanému.
2.5.Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil,
v zmysle § 145 ods.2 v spojení s § 146 CSP rozhodol o zastavení konania, čo do sumy 207,67 eur.

2.6.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), f), h) CSP.

3.1.Je toho názoru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, pre nedostatok
dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na základe ktorých
rozhodnutie založil, ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Súd síce vykonal veľmi
rozsiahledokazovanie,predovšetkýmohľadnekotlapredpozmeňujúcimrozhodnutímodvolaciehosúdu,
vykonané dôkazy však nevyhodnotil správne a zákonne, čo malo za následok, že z týchto nevyvodil

správne skutkové a právne závery.
3.2.Od samého počiatku tvrdí, že sporný tovar vrátane kotla žalobkyni bol riadne dodaný, vedomý si
právoplatného rozsudku odvolacieho súdu sa rozhodol pre uzavretie tohto sporu, čo aj zaplatením
hodnoty dodaného tovaru okrem DPH, ktorú odviedol do štátneho rozpočtu SR a žalobkyni táto čiastkabola vyplatená. Je teda evidentné, že v tejto časti žalobkyni nemohla vzniknúť žiadna škoda a on sa o
túto sumu nemohol bezdôvodne obohatiť práve so zreteľom na vyššie uvedené. Na tomto závere nič
nemôže meniť ani úvaha súdu o tom, že vzhľadom na tú skutočnosť, že sa malo jednať o fiktívne plnenie,

nebolo namieste riešiť otázku DPH vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR, je potrebné si totiž uvedomiť,
že nielen zo strany žalobkyne došlo k vyžiadaniu nadmerného odpočtu DPH, ale aj z jeho strany k
zaplateniu. V takýchto prípadoch štát v podstate len spravuje dane ako správca dane, to znamená
podmienkou vyplatenia nadmerného odpočtu DPH je najprv jej úhrada zo strany dodávateľa a až potom
môže byť táto DPH vyplatená odberateľovi. V podstate je možné ustáliť, že aj keď sa jedná o peniaze,

ktoré nie sú individuálne určené, fakticky sa vyplácajú odberateľovi tie, ktoré dodávateľ zaplatí. Navyše
sa domnieva, že súd sa nevysporiadal správne s predmetom konania, keď skúmal otázky spadajúce do
pôsobnosti správnych súdov. Nie je prípustné, aby v tom istom konaní sa riešili ako otázky spadajúce do
oblasti verejného práva, tak aj otázky súkromného práva a to medzi subjektmi súkromného práva. Podľa
jeho názoru súd sa nemal prečo vyjadrovať v tomto konaní k oprávnenosti požiadavky na vyžiadanie
nadmerného odpočtu DPH a mal sa zamerať výlučne len na ustálenie, či zo strany sporových strán

došlo k úhrade DPH na vstupe a výstupe. Pokiaľ súd postupoval inak, nekonal v medziach svojho
oprávnenia. Platí to o to viac, že v danom prípade vo veci bol činný okresný súd, kým o otázke správneho
súdnictva rozhodujú súdy vyššieho stupňa, krajské súdy v pozícii správnych súdov, či najvyšší súd
v pozícii kasačného súdu. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť aj argumentácia súdu rozhodovacou
praxou správnych súdov. Namietol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva tá podstata a síce ako súd

vec správne posúdil, z odôvodnenia síce vyplýva, že súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia zákona
o DPH 222/2004 Z.z., ako aj to, ako súd posúdil otázku omeškania v zmysle Obchodného zákonníka,
nie však priamo aj to, či súd vec posúdil ako náhradu škody, či iným titulom ho zaviazal k úhrade
spornej čiastky, hoci okrajovo uvádza v bode 21. odôvodnenia rozsudku, že mu ukladá túto povinnosť
preto, lebo tovar nedodal a preto musí zaplatenú kúpnu cenu vrátiť. On si však myslí, že súd mal

celkom jednoznačne nielen uviesť titul vrátenia týchto peňazí, ale svoje rozhodnutie mal oprieť aj o
príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorého sa súd dopracoval k tomuto právnemu záveru.
Túto argumentáciu znova oprel o § 220 ods.2 CSP, z ktorého vyplýva, že súd svoje rozhodnutie musí
odôvodniťajztohouhlapohľadu,akovecprávneposúdil,čovsúdenejvecipodľajehonázorusanestalo.
3.3.Ak však pre prípad, že súd túto vec posúdil ako náhradu škody namieta, že si zrejme nedostatočne

vyjasnil samotný pojem škody. Je totiž zrejmé, že pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Keďže sa rozlišujú dva druhy škody, v danom prípade by teoreticky mohla
prichádzať do úvahy tzv. skutočná škoda, ktorou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového

stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu.
3.4.Nakoľko žalobkyni bola vyplatená titulom nadmerného odpočtu DPH suma, ktorú on rovnakým
titulom zaplatil, v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zmenšeniu jej majetkového stavu a preto nemôže
byť dôvodné ani mu ukladať povinnosť zaplatiť jej titulom DPH tú istú sumu ešte raz, ktorú jej raz už

zaplatil prostredníctvom štátneho rozpočtu. Takýmto spôsobom by sa žalobkyňa bezdôvodne obohatila,
kým on by bol škodný duplicitným plnením rovnakým titulom. Uviedol, že situácia by bola iná, ak by
uvedenú čiastku bola žalobkyňa vrátila, kým sa dalo do štátneho rozpočtu, ale sa tak nestalo a teraz
to už nie je možné a to z viacerých dôvodov, napr. preto, že 19% DPH, ktorá bola aktuálna v čase
predmetnej obchodnej transakcie už ani neexistuje, neexistujú tlačivá, prostredníctvom ktorých by sa

dalo tak učiniť, ba čo viac, teraz už ani žiadne tlačivá neexistujú, keďže každý daňový subjekt zo zákona
musí so správcom dane komunikovať len elektronicky a počítačový program jednoducho ani neumožní
úhradu 19% DPH ani len v teoretickej rovine.
3.5.Pre úplnosť namietal, že súd v zmysle § 160 ods.3 písm. d) CSP nemá poučovaciu povinnosť, ak
je strana zastúpená advokátom. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, aj keď nie advokátom

zapísaným v zozname advokátov vedených SAK, ale ČAK a preto podľa jeho názoru súd nemá vo
vzťahu k žalobkyni poučovaciu povinnosť, napriek tomu ju de facto poučil o tom, že žalobu je potrebné
zobrať späť v rozsahu, v akom plnil.
3.6.Súd svoje rozhodnutie neodôvodnil ani z toho uhla pohľadu, prečo neakceptoval jeho návrh na
nepriznanie práva na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na

§ 257 CSP a to napriek tomu, že výslovne sa ho dožadoval. V bode 23. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd síce formálne uviedol, že žalobkyni priznáva v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, avšak svoje rozhodnutie ani len okrajovo neodôvodnil, hoci poukázal na
celý rad skutočností, ktoré podľa jeho názoru sú čo aj každý jednotlivo subsumované pod § 257 CSP.Poukázal na to, že žalobe bolo vyhovené úplne z iného dôvodu a to pre nedodanie kotla voči SZČO.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje aj zjavne právne neisté kroky žalobkyne, hoci táto bola
v konaní zastúpená advokátom, napr. návrh na postúpenie veci, ktorý mal byť návrhom na prikázanie

veci z dôvodov vhodnosti iného súdu pre nedôveru súdu, vznesenie námietky zaujatosti bez splnenia
zákonných predpokladov, objednanie vypracovanie znaleckého posudku na preukázanie právnej otázky
v rozpore so zásadou „iura novit curia“, neznalosť podania odvolania, neznalosť povinnosti predkladať aj
prílohy pre protistranu, odvolávanie sa na akúsi neexistujúcu zásadu originality, ale mohol by poukázať aj
na predloženie čestných prehlásení, hoci zákon takýto dôkazný prostriedok nepozná, či na odvolávanie

sa na odôvodnenie policajného uznesenia, hoci je zrejmé, že je zohľadniteľný výlučne jeho enunciát.
Evidentne nedôvodné podanie a následné odmietnutie trestného oznámenia na svedka Nagy, návrh na
vykonanie domovej prehliadky v civilnom konaní, späťvzatie žaloby v rozsahu plnenia až na intervenciu
súdu. Tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti, či žalobkyňa naozaj bola aj po stránke materiálnej
zastúpená zástupcom znalým právnych predpisov SR a to aj vzhľadom na zmenu procesného predpisu
OSP na CSP, ako aj na predchádzajúcu početnú novelizáciu OSP. Navyše považuje za otázne, či

právneho zástupcu žalobcu je možné naozaj považovať aj po stránke formálnej za právneho zástupcu
z radov advokátov zapísaných v SAK, čo je podmienka priznania práva na náhradu trov právneho
zastúpenia. JUDr. T. Z. nie je zapísaný v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátskou
komorou, čo síce na jednej strane do určitej miery vysvetľuje tieto faux pas žalobkyne, je však namieste
na strane druhej ustáliť, že nie je ho možné považovať z tohto uhla pohľadu ani za právneho zástupcu

v súvislosti s ktorého právnym zastupovaním by bolo možné priznať žalobkyni právo na náhradu trov
konania, keďže vyhláška MS SR 655/2004 Z.z. je vyhláškou, ktorá upravuje priznanie odmeny pre
advokátov, ktorými je potrebné rozumieť advokátov zapísaných v zozname SAK. V tomto smere je
potrebné poukázať aj na fakt, že právny zástupca ani nekomunikoval na pojednávaní v slovenskom
jazyku, podania realizoval v českom jazyku a to aj napriek tomu, že platí zákon o štátnom jazyku č.

270/1995 Z.z. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa je nutné považovať aj spoluzavinenie zo strany
žalobkyne, už keď sa pripustí akékoľvek jeho pochybenie ako dodávateľa kotla, napr. nedostatočným
vykonaním kontrolnej činnosti zo strany predstavenstva, hlavne však dozornej rady, ale aj činnosťou či
nečinnosťou slečny V. ako účtovníčky, p. M. ako finančného riaditeľa, Ing. Y. ako audítorky a pod. V
neposlednom rade za dôvod, aký má na mysli § 257 CSP je potrebné považovať aj skutočnosť, že trovy

konania v danej veci nepochybne značne prevýšia predmet konania, o čom svedčí aj vyúčtovanie trov
konania na strane žalobkyne už v čase pred prvým rozhodovaním odvolacieho súdu, kedysi v roku 2014.
Súd na žiadnu z týchto námietok prednesených v záverečnej reči nezareagoval a tieto odignoroval. Má
za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ rozhodol v rozpore s názorom, ktorý prezentuje, čo
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok

postupom podľa § 388 CSP zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietne, žiadnej zo
sporových strán neprizná právo na náhradu trov prvoinštančného konania a žalovanému prizná právo na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok v zmysle §
389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušiť a vrátiť podľa § 391 ods.1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Žalovaný v lehote na podanie odvolania doplnil odvolanie podaním z 30.7.2019, v ktorom uviedol na
margo problematiky DPH, že žalobkyňa uplatnila aj odpis z kotla a ostatných drobných vecí do nákladov,
pričom nezjednala žiadnu účtovnú ani inú nápravu a už vôbec nie nápravu v daňových priznaniach za
roky 2008 až 2011. Podľa neho aj tieto skutočnosti majú výrazný vplyv ako ďalší problém z 19% daňou
z príjmu a nesplatnou 21% daňou z príjmu.

4.1.Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nielen rozsiahlym dokazovaním, ale aj mimoriadne
častým ospravedlňovaním sa z neúčasti na pojednávaniach v rokoch 2013 až 2016 a 2017 účelne
odďaľovala konanie, čo spôsobuje aj nárast úrokov z omeškania. Ide o ďalší dôvod hodný osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP, ako aj konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za rovnaký dôvod (hodný
osobitného zreteľa) považuje fakt, že súd, i keď sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu,

dvakrát rozhodol odlišným spôsobom, než tomu tak bolo čiastočným rozsudkom, ktorý už nadobudol
právoplatnosť. Táto okolnosť preukazuje právnu náročnosť a nejednoznačnosť súdnej veci, v ktorej pri
skoršom rozhodovaní bol úspešný.
4.2.Za veľmi významnú považuje námietku, že súd nedal priestor pred svojim rozhodnutím na
prednesenie záverečnej reči, na ktorú sa dlho pripravovali s právnym zástupcom a o toto právo bol

ukrátený. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil námietku prednesenú v priebehu konania, že v čase
tzv. inventarizácie HIM a DHIM u žalobkyne bol v zápise z inventúry Ing. F. ako hmotne zodpovedná
osoba a že od jeho odchodu zo spoločnosti uplynul viac ako jeden mesiac. On žiadny inventár HIM
a DHIM neodovzdal, ani predtým neprebral do hmotnej zodpovednosti. Súd sa nevysporiadal anis tou jeho námietkou (minimálne, nie však výlučne pri rozhodovaní o trovách konania), že o kúpe
vedenie spoločnosti vedelo, o to viac, že faktúra bola riadne evidovaná v knihe došlých faktúr. S týmto
dokumentom periodickým na dennej báze pracovala aj finančná riaditeľka žalobkyne p. Tóthová. Tiež do

očí bijúce je, že dokonca ona sama zabezpečila dotáciu pokladne finančnou hotovosťou na vyplatenie
žalovanej sumy pre neho ako živnostníka Ing. R. M. - L.. Rovnakú informáciu mala aj p. Y., ktorá v roku
2008 ustanovená rozhodnutím Ing. F. do pozície interného supervízora na účtovníctvo, keďže práca na
personálnej aj mzdovej agende jej nevypĺňalo ani 5% mesačného pracovného fondu. Zastávala funkciu
konateľa spoločnosti, bola spoločníčkou s 20% podielom na základnom imaní. Zdôraznil, že sporná

faktúra bola jednou - jedinou faktúrou ním vystavenou pre žalobkyňu, takže naozaj muselo biť do oka
každému, kto prišiel nejakým spôsobom do styku s účtovnou evidenciou a účtovníctvom spoločnosti ako
takým (interný supervízor, externý supervízor p. T. V., finančná riaditeľa p. M., externý audítor Ing. Y.,
účtovníčka slečna V., konateľ Ing. F., ktorý bol informovaný telefonicky a mailom, keďže zvyčajne sa
zdržiaval v zahraničí. Pokiaľ ide o jeho dodávateľskú faktúru a dodací list uviedol, že podpis odberateľa
podľajehonázoruniejepodstatnýmprvkomajehoabsenciaeštenemázanásledokneplatnosťtakéhoto

dokumentu v zmysle požiadavky na zaplatenie protihodnoty za dodaný tovar či služby. Platí to o to viac,
že všetky tieto dokumenty mohol titulom jeho funkcie, ktorú v tom čase realizácie dodávky u žalobkyne
zastával, podpísať sám (aj na strane odberateľa). Táto námietka je o to viac aktuálna, že sa faktúry
bežne doručujú poštou, čo vylučuje potvrdenie dodacieho listu podpisom odberateľa. Nazdáva sa, že
tieto skutočnosti majú povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ku ktorým je možné a zároveň aj

nutné prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania.

5.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá k jednotlivým argumentom, resp. tvrdeniam
uviedla, že podľa jej názoru žiadne procesné právo žalovaného nebolo súdom skrátené, odôvodnenie
napadnutého rozsudku je celkovo logické a v súlade so všetkými právnymi predpismi SR. Podľa názoru

žalobkyne ide v tejto fáze rozhodovania de facto o právne posúdenie veci, teda či spolu so zvyškom
protiprávne odobratých peňazí má žalovaný vrátiť i DPH, či nemá. Vo vzťahu k DPH bude žalobkyňa
ako je to dané právnymi predpismi postupovať až po právoplatnom skončení súdenej veci.
5.1.Ďalej uviedla, že v súčasnej fáze je konanie o tom, že kotol a ostatné veci žalobca dodal, keď mu
toto tvrdenie vyvrátil i odvolací súd, rovnako ako polícia skonštatovala, že k spáchaniu trestného činu

podvodu došlo, avšak trestné stíhanie je premlčané. Pokiaľ ide o DPH, tak žalobkyňa plne odkazuje na
odôvodnenierozsudkunapadnutéhoterajšímodvolaním.Žalovanýsamýli,pokiaľmápocit,žebyzvyšok
žalovaného nároku mali riešiť správne orgány. Žalobkyňa chápe dôvody tohto tvrdenia žalovaného,
avšak k meritu veci, akým je od začiatku len a iba to, aby žalovaný vrátil všetko, čo si neoprávnene
z pokladne žalobkyne vzal, za veci ktoré nikdy nedodal. Žalovanému vôbec neprislúcha, aby hodnotil,

akým spôsobom bolo či nebolo účtované či uplatňované DPH. Žalobkyňa postupuje vždy v súlade
s právnymi predpismi SR, rovnako ako postupovala v tomto prípade, teda do jej účtovníctva bola
žalovaným vnútená jeho faktúra za veci, ktoré jej nikdy nedodal. Podľa stanovísk odborníkov je možno
na otázku DPH o tejto fingovanej faktúre riešiť až po právoplatnom rozhodnutí súdu.
5.2.Žalovaný zrejme nesprávne uchopil vo svojich úvahách text napadnutého rozsudku, lebo pokiaľ by

tak urobil, dočítal by sa úplne k správnemu odôvodneniu úvahy súdu opreté o zákony SR a nemohol by
sa brániť vráteniu oprávnene odobratej čiastky spôsobom uvedeným v tejto časti odvolania.
5.3.So všetkými argumentmi uvedenými žalovaným v odvolaní sa úplne a dostatočne podľa právnych
predpisov súd vyporiadal a žalobkyňa nemá potrebu sa meritórne k tomuto vyjadrovať. Snáď môže len
konštatovať, že ide o stále sa opakujúce vety, ktorých obsah k veci nemajú vzťah.

5.4.Žalovanýmiešadvasporyvedenémedziúčastníkmi,keďvľavomhornomrohuuvádzasprávnečíslo
konania tohto sporu, avšak v texte nad čiarou uvádza „vo veci vedenej o vydanie tlačiarne“. Žalovaný
podľa jej názoru tak akosi ukazuje, že je už - ľudovo povedané - v koncoch so svojimi argumentmi.
Žalovanému pre jeho pochopenie - žalobkyňa od neho chce naspäť peniaze, ktoré si protiprávne vzal
a je pre ňu vcelku jedno, či sa pri tomto neoprávnenom odobratí peňazí z jej pokladne cítil ako občan,

zamestnanec, konateľ, spoločník, riaditeľ alebo živnostník, to nech si žalovaný so svojim vedomím
urovná sám ako uzná za vhodné, avšak nech vráti všetko, čo si vzal.
5.5.Žalobkyni uniká zmysel a dôvod týchto viet, keď o nezaujatosti súdu bolo právoplatne rozhodnuté a
nie je treba nad týmto špekulovať. Navyše žalobkyňa odvolaním napadnutý rozsudok z 19.6.2019 nijak
nespochybňuje.

5.6.K nákladom o trovách konania súd úplne v súlade s právnymi predpismi rozhodol, zmluva s
advokátskou kanceláriou zapísanou v zozname advokátov vedenou Slovenskou advokátskou komorou
je v spise. Možno nahliadnuť. Navyše náhrada nákladov je priznávaná účastníkom konania a zástupca
je len tak platobné miesto.5.7.Smiešna až žalostná argumentácia JUDr. Csáko, ktorý svoje právnické kvality preukazuje v iných
súdnych konaniach od prvopočiatku vedel, akým jazykom hovorí JUDr. Z.. Kvalitne hájil záujmy a práva
„žalovaného“ potom ako kvalitný advokát mal hneď žiadať tlmočníka, či vykonanie iných opatrení tak,

aby všetko, čo sa jemu či jeho klientovi malo dostať, čo bolo v slovenskom jazyku.
5.8.Žalovaný sa snaží preniesť časť zodpovednosti na žalobkyňu za to, že si neoprávnene vzal z jej
pokladne peniaze? Toho žalobkyňa mala kontrolovať, aby sa choval ako slušný človek a neoprávnene
jej nič nebral?
5.9.K tvrdeniu o odpisoch kotla a ostatných drobných vecí uplatnených žalobkyňou do nákladov je

treba konštatovať, že ide o nové tvrdenia uplatnené až po vyhlásení rozsudku, teda na tie by súd
nemal prihliadať. Toto tvrdenie nemá vzťah k meritu veci, teda k tomu, že žalovaný musí vrátiť všetko,
čo si protiprávne z pokladne žalobkyne zobral za veci, ktoré jej nikdy nedodal bez ohľadu na to, či
boli uplatnené odpisy týchto vecí. Okolnosť, či boli alebo neboli uplatnené odpisy neprislúcha hodnotiť
žalovanému. Svoje nové tvrdenia žalovaný nijako nepreukazuje a k tomu všetkému ani neponúka jediný
dôkaz, ktorým by jeho nové tvrdenie malo byť preukázané. Odpisy nijako nesúvisia s DPH, ktorého

vrátenie zostalo predmetom sporu.
5.10.V spore vedeným zhora označeným súdom pod č.k. 16C/45/2010 o sebe žalovaný tvrdil, že
je vyštudovaným odborníkom v odbore ekonómie a účtovníctva, čo mu bolo ľahko pre irelevantnosť
argumentov žalovaného vyvrátené právnym zástupcom žalobkyne. Pokiaľ by žalovaný bol skutočne
odborníkom, tak by vedel ako každý bežný účtovník, že odpisy z ostatných drobných vecí sa

nevykonávajú. Pokiaľ toto žalovaný používa ako argument, tak len ukazuje, že týmto záležitostiam vôbec
nerozumie a nerozumel im ani v rozhodnej dobe, keď bol za správnosť vedenia účtovníctva zodpovedný
z titulu funkcie konateľa a riaditeľa a sú takmer neobmedzenými právomocami a že jeho cieľ bolo zrejme
len to, aby si pre seba na úkor žalobkyne zaopatril nejaké veci nemalej hodnoty.
5.11.Žalovaný je od samého počiatku vo veci zastúpený erudovaným skúseným a veľmi schopným

advokátom,akmaltentoadvokátpocit,resp.pokiaľnastalasituáciauvedenávtomtoodsekudoplneného
odvolania, čo nenastalo, tak potom mal ihneď a rázne hájiť záujmy svojho klienta a priestor na
prednesenie záverečnej reči si nechať súdom dať. Ohľadom na dĺžku sporu a spôsob jeho vedenia
možno nad všetku pochybnosť očakávať, že súd by mu tento priestor veľmi rád dal. Záverečný návrh
však právnymi zástupcom žalovaného prednesený bol, nemožno teda vôbec ani uvažovať o tom, že

by procesné práva žalovaného boli zo strany súdu akokoľvek krátené. Takto je treba toto oznámenie
žalovaného považovať len za snahu už za takmer za akúkoľvek cenu ďalej pokračovať v spore, pokúsiť
sa vyhnúť vráteniu úplne všetkého, čo bolo žalovaným protiprávne z pokladne žalobkyne odobraté.
Navyše, pokiaľ by skutočne nebol daný súdom priestor k predneseniu záverečných návrhov, čo sa
nestalo,takopakovaneozvaťsa,žeprávnyzástupcasimalihneďaráznenechaťdaťtotozaprotokolovať

a nečakať až do odvolania. Nemožno tvrdiť, že by si tak úspešný, erudovaný a schopný advokát, akým
JUDr.Z.nadovšetkupochybnosťje,takútookolnosťakobyboloneumožneniepredneseniazáverečného
návrhu, teda krátenie procesných práv žalovaného nevšimol.
5.12.Žalobkyňa nemá potrebu súd neustále zaťažovať a unavovať oznámením typu uvedeného v
4. odseku na prvej strane doplneného odvolania, teda žalovaný musí vrátiť žalobkyni všetko, čo si

protiprávne vzal z pokladne.
5.13.V súdenej veci nejde o to, či účtovný doklad a dodací list je či nie je platný, stále a vždy ide len
o to, aby žalovaný vrátil celú čiastku, ktorú si z pokladne žalobkyne vzal, ktoré jej nikdy nedodal. Zo
všetkých uvedených dôvodov žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý
rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade všetkých nákladov žalobkyne súvisiacich s vedením

sporu vo výške 100%.

6.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387

ods.1 CSP, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so

všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.
7.2.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na

ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
7.3.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

7.4.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
7.5.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
7.6.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7.7.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)

musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.7.8.Žalovanýuplatnenýodvolacídôvodvzhliadavtom,žesúddostatočnesvojerozhodnutieneodôvodnil
a že nebol mu daný priestor na záverečnú reč.
7.9.Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné. K námietke
žalovaného, že mu nebolo umožnené predniesť záverečnú reč, odvolací súd zistil, že je síce pravdou,
že súd potom ako vyhlásil dokazovanie za skončené vyhlásil meritórne rozhodnutie, ale v podstate
celé pojednávanie z 19.6.2019 sa javilo ako zhrnutie celého konania a dokazovania a boli prednesené

stanoviská, právnych zástupcov. Je teda zrejmé, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu
predniesol, že žiada žalobu vo zvyšku zamietnuť a odôvodnil prečo. Odvolací súd je toho názoru, že
celé pojednávanie bolo vedené ako konečné a strany sporu mali priestor vyjadriť sa.
7.10.V kontexte s uvedeným, postupom súdu nebolo znemožnené žalovanému, aby uskutočňoval
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
8.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

9.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.1.Súd síce nepoužil správny právny predpis, ale rozhodnutie je vo výroku vecne správne.

10.Odvolací súd k správnosti rozhodnutia v jeho výroku uvádza:10.1.Pohľadávka vzniká v dôsledku dodania tovaru alebo služby. V zmysle zákona o DPH je takéto
plnenie v nadväznosti na zmluvne stanovené podmienky: predmetom dane, t. j. je zdaniteľným
obchodom, ktorý podlieha dani, príp. je oslobodený od dane, nie je predmetom dane.

10.2.Podľa skutočnosti, ktorá nastane, sa pohľadávka voči dlžníkovi rozúčtuje najčastejšie na časť
patriacu do štátneho rozpočtu z titulu vzniku daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH a na časť
patriacu podnikateľovi, ktorá zvyšuje výsledok hospodárenia.
10.3.Následné (účtovné) rozdeľovanie pohľadávky v praxi často vedie k mylným názorom, že kategória
„pohľadávka“ je kategóriou s DPH alebo bez DPH. Je potrebné si uvedomiť, že pohľadávka je vzťah k

odberateľovi a predstavuje sumu peňazí, ktorú je tento povinný zaplatiť.
10.4.Každé následné nakladanie s pohľadávkou po jej vzniku je nezávislé od skutočnosti, či pohľadávka
vznikla na základe uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ktorý podlieha dani alebo je oslobodený od
dane, príp. nie je predmetom dane.

11.Predmetom tohto konania je časť pohľadávky, ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu, že zaplatila za tovar,

ktorý jej nebol dodaný.
11.1.Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobkyni v rozsahu sumy, ktorá jej z pokladne ušla vznikla,
žalovanému povinnosť túto sumu vrátiť. Z vystavených faktúr je zrejmé, že išlo o sumu, ktorá bola
predmetom konania 53 596 Sk (1 779,06 eur), na ktorú je aj vystavený výdavkový list (č. l. 12). Samotná
skutočnosť, že suma 8 557,30 Sk (284,02 eur) predstavuje výšku DPH je v tomto konaní irelevantná. Je

úlohou žalobcu, aby s DPH naložil v súlade s platnou legislatívou.

12.Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že súd nepoužil správny právny predpis, lebo
je zrejmé, že predmetom vedeného konania, nie je určenie DPH. Ak súd odôvodnil nárok žalobcu podľa
z. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nepoužil správny právny predpis.

12.1.V prejdenávanej veci žalobkyňa zaplatila za tovar, ktorý jej nebol dodaný, žalovaný je povinný jej
poskytnuté plnenie vrátiť a to v celom rozsahu, teda aj s DPH a to v súlade s právnym predpisom
použitým v celom vedenom konaní, t. j. § 409 ods.1 - § 416 Obch. zák. v nadväznosti na § 373 Obch.
zák., podľa ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

13.Pojem škoda je definovaný aj v § 26 ods.6 zákona o účtovníctve ako neodstrániteľné poškodenie,
zničenie,odcudzeniealebostratamajetku.Ztohovyplýva,žezaškodusapovažujeibataképoškodenie,
ktoré nemožno odstrániť opravou. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku sa

považuje za manko.
13.1.Z právneho hľadiska sa škoda charakterizuje ako majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná
všeobecnýmekvivalentom(peniazmi)amôžebyťnapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia(najmä
finančné odškodnenie).
13.2.Podľa zákona o DPH škoda nie je predmetom dane (zdaniteľným plnením), nakoľko nie sú splnené

podmienky uvedené v § 2 ods.1 zákona o DPH (nejde ani o dodanie tovaru ani o dodanie služby).
Fakturáciou finančnej náhrady škody nie je požadovaná odplata za dodanie tovaru alebo dodanie služby,
predstavuje iba určité finančné plnenie medzi tým, kto škodu utrpel a tým, kto ju spôsobil, t. j. daňová
povinnosť v súvislosti so vznikom škody nevzniká. Z vystaveného dokladu však musí jednoznačne
vyplývať, že ide o finančnú náhradu škody.

13.3.Na rozdiel od škody, pri vzniku manka, môže platiteľovi dane v určitých prípadoch vzniknúť daňová
povinnosť podľa § 8 ods.3 zákona o DPH (t. j. považuje sa za dodanie tovaru na iný účel ako podnikanie),
a to najmä vtedy, ak nevie preukázať (zdôvodniť), akým spôsobom manko vzniklo.
13.4.Z uvedených dôvodov súd správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy,
ktorú si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila a to z dôvodu náhrady škody nie náhrady za DPH.

14.Žalovaný v odvolaní namietal aj trovy konania priznané žalobkyni a žiadala použitie § 257 CSP.

15.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorýmusí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania.
16.1.Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
16.2.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
16.3.Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. § 257 CSP, preto nemožno vykladať tak,

že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.
16.4.Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto

rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
16.5.Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
16.6.V rozhodnutí o nepriznaní trov konania z dôvodu použitia § 257 CSP musí byť jednoznačne
konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z

hľadiska použitia citovaného ustanovenia (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo
5/2006).
16.7.Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že ak súd pristúpi k aplikácii § 257 CSP, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010

z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom prípade by
tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania kedy platí
zásada úspechu v konaní.
16.8.V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo. V prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť.
16.9.Citované ustanovenie, preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z 28.01.2010). Obdobne Najvyšší súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti
konštatoval, že „§ 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi

konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní
dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia

nároku a pod." (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.1.2012).
16.10.Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prípade žalovaného súčasná existencia oboch vyššie
špecifikovaných podmienok nepotvrdila. Rovnako námietka žalovaného, že v konaní žalobcu zastupoval
advokát, ktorý nie je zapísaný v SAK je nedôvodná, lebo súd priznáva trovy konania strane, ktorá
bola úspešná, aj to len účelne vynaložené. V takom rozsahu súd hodnotí aj jednotlivé trovy právneho

zastúpenia, t. j. z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti a neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by
nemali byť priznané trovy právneho zastúpenia advokátovi, ktorý je evidovaný v ČAK.
16.11.Rovnako nedôvodná je námietka žalovaného, že k škode prispela aj samotná žalobkyňa
nečinnosťou svojej zamestnankyne. Ide o skutkové tvrdenie, ktoré v konaní nebolo preukázané.
16.12.Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu o trovách konania správne.

17.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.18.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
19.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania bola v plnom
rozsahu priznaná žalobkyni.

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).