Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/281/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203769
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2513203769.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Lucie Mizerovej, v spore žalobcu: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Z.
XXX, XXX XX C. Z., proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, so sídlom Starohájska 10, 917 01
Trnava, IČO: 37 836 901, o zaplatenie 6.318 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 8C/592/2013-209 zo dňa 3. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. nepriznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania.

1. 1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 100 ods.
1, § 101, § 123, § 124, § 128 ods. 1, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 151p ods. 1, § 451 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „ Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, § 2 ods. 1
a 2, § 3 ods. 1 a 3, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, čl.

20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

1.2.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. Z., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela č.
347/2 - orná pôda, vo výmere 741 m2, z ktorej parcely bola na základe Geometrického plánu číslo
084/2014 oddelená parcela číslo 347/3 - zastavaná plocha (cesta), vo výmere 483 m2, katastrálne
územie C. Z.. Novovytvorená parcela číslo 347/3 v katastrálnom území C. Z. nie je zapísaná v katastri

nehnuteľností a naďalej je vedená v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo 347/2, na ktorej
sa nachádza cesta III/5142. Vlastníkom parcely č. 347/2 je žalobca od roku 1995, kedy ju nadobudol
od otca, pričom v tom čase už cesta na parcele existovala. Cesta dňom 01.01.2004 prešla na základe
zákona č. 416/2001 Z. z. do vlastníctva samosprávneho kraja (žalovaného) z majetku štátu. Žalobca
si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo forme náhrady za užívanie nehnuteľností
v jeho výlučnom vlastníctve od žalovaného za obdobie od 15.03.2010 do 15.03.2013 z dôvodu, že
žalovaný užíva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve neoprávnene bez právneho titulu. Žalobca požadoval

výšku bezdôvodného obohatenia vo výške peňažnej sumy obvykle vynakladanej v mieste a čase za
užívanie podobných nehnuteľností vo forme nájmu vypočítaného vzhľadom na rozsah a spôsob užívania
a hodnotu nehnuteľností s tým, že za parcelu bola výška nájmu 3 eur/m2 v roku 2010, 2011, 2012,
2013. Súd prvej inštancie uviedol, že s účinnosťou od 01.07.2009 v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. v prospech vlastníka cesty, t. j. žalovaného vzniklo zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme na
pozemku patriacom žalobcovi pod stavbou.

1. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo všeobecnosti povinnosť na vydanie bezdôvodného
obohatenia nastupuje, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci
konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny
pomer vzťahujú a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Ďalej dôvodil tým, že záväzok z
bezdôvodného obohatenia vzniká zásadne len v prípade, ak medzi stranami neexistuje iný právny vzťah,

v ktorého rámci právna norma ukladá povinnosť, smerujúcu v podstate rovnakému cieľu. O bezdôvodné
obohatenie nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo je založená
zmluvne. Pri takejto konštrukcii úpravy vzťahov medzi stranami sporu je potrebné uzavrieť, že nárok
na náhradu za zriadenie vecného bremena a jeho uplatňovanie ako jednorazovej náhrady má prednosť
pred vydaním bezdôvodného obohatenia, ktoré má charakter opakujúceho sa plnenia (podobne ako
nájomné). Súd prvej inštancie uviedol, že z citovaného § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. nevyplýva, či

ide o právo, resp. povinnosť (strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu) na dobu určitú
alebo neurčitú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva len možnosť časového obmedzenia trvania vecného
bremena, t. j. len do doby realizácie pozemkových úprav, pričom v prejednávanej veci aj keď žalovaný
nepožiadal o pozemkové úpravy, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa uskutočnia. Ak si potom žalobca
uplatnil právo na zaplatenie náhrady na zriadené vecné bremeno, zásadne išlo o jednorazovú odplatu,

čo vyplýva z charakteru uplatneného nároku. Nešlo o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré by
mohlo ísť v prípade, ak by žalovaný užíval pozemok žalobcu bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho
zákonníka). V prípade vydania bezdôvodného obohatenia (alebo nájmu na základe zmluvy) je možné
uvažovať o opakujúcom sa plnení na strane osoby, ktorá pravidelne a neobmedzene užíva cudziu vec
bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný neužíval pozemok žalobcu bez

právneho dôvodu, pretože na pozemku žalobcu vzniklo zo zákona ku dňu 01.07.2009 vecné bremeno
vo verejnom záujme, t. j. žalovaný má právny dôvod na to, aby užíval pozemok žalobcu. Ak má odplata
za zriadené vecné bremeno povahu jednorazového plnenia a v danom prípade zákonné vecné bremeno
vzniklo 01.07.2009, v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka si vlastník pozemku nárok na odplatu
mohol uplatniť v lehote 3 rokov od jeho vzniku, t. j. do 01.07.2012 a ak tak neurobil, jeho právo sa

premlčalo a musí počítať s tým, že na námietku dlžníka jeho nároku súd nebude môcť vyhovieť. Žalobca
svoje právo uplatnil žalobou podanou na súde dňa 14.03.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.
Žalovaný v konaní úspešne uplatnil námietku premlčania, možno preto konštatovať, že žalobca si svoje
právo na súde uplatnil po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu vo výroku I. zamietol.

1. 4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., keď
vo výroku II. rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalovaný mal voči
žalobcovi vo veci plný úspech a mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Zo spisu je
však zrejmé, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal, pričom

tak rozhodol za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 2 C. s. p. a č. l. 17 C. s. p..

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu a žiadal o jeho
vrátenie súdu prvej inštancie pre pochybenie a učebnicové zlyhanie, keď spravodlivosti nebolo učinené
zadosť a bolo porušené jeho základné ústavné právo ako vlastníka pozemku. Žalobca spochybnil

správnosť zadania znaleckého posudku vo veci, poukázal na vyhýbanie sa plneniu si povinností zo
strany žalovaného. Podľa obsahu odvolania je možné za odvolací dôvod považovať nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.). V rámci
odvolania žalobca žiadal o pripustenie zmeny - rozšírenia žaloby o dlžnú sumu s príslušenstvom spolu

v sume 12.636 eur.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, pričom predovšetkým poukázal na skutočnosť, že
žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadne nové skutkové okolnosti ani žiadnu novú právnu
argumentáciu, žalovaný tak zotrváva na svojich písomných vyjadreniach, ako aj na ústnych vyjadreniach

prezentovaných na pojednávaniach. Úhradu za užívanie pozemku požaduje žalobca od žalovaného
na základe svojho tvrdenia, že na strane žalovaného má dochádzať užívaním tohto pozemku k
bezdôvodnému obohateniu. Právnym titulom užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu zo strany
žalovaného je od 01.07.2009 existujúce vecné bremeno, zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorýchopatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce
a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijatého za účelom riešenia
nevysporiadaných pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné

celky na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a
v nadväznosti na zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na
obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Finančná náhrada za zákonom zriadené
vecné bremeno je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré sa vzťahuje
na vlastníka zaťaženého pozemku, je jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. V zmysle

§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena sa mohlo
po prvý raz uplatniť dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., na základe ktorého vzniklo,
t.j. 01.07.2009 a trojročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie márne uplynula pred dňom podania
žalobného návrhu, teda 01.07.2012. Žalobný návrh žalovaného bol podaný 14.03.2013, t.j. po márnom

uplynutí premlčacej lehoty.

3. 1. Žalovaný sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a žiada odvolací súd o jeho potvrdenie.

4. Žalobca v odvolacej replike opakoval, že je porušené jeho ústavné právo vlastníka pozemku, pretože

žalovaný užíva jeho vec bez náhrady.

5. Žalovaný sa v odvolacej duplike pridržiaval svojho vyjadrenia.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 365 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p..

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu ako vlastníka pozemku, na ktorom
je umiestnená stavba cesty vo vlastníctve žalovaného, na zaplatenie sumy 6.318 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.318 eur od 15.10.2010 do zaplatenia. Svoj nárok žalobca
odôvodnil bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktorý užíva jeho pozemok bez poskytnutia
náhrady.

8. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacím dôvodom preskúmať správnosť postupu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu, ktorého
sa žalovaný v konaní úspešne dovolal.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.),
čímsaobmedzujepreskúmaciaprávomocodvolaciehosúdumaximálnenarozsahadôvodyvymedzené
v odvolaní (s výnimkou podľa § 379 písm. a), b), c) C. s. p, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci
nejde). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote

a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
11. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 279/2010).11. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami žalobcu konštatuje ich nesúlad s argumentáciou
prvoinštančného súdu, uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol
žalobu z dôvodu, že dňa 01.07.2009 vzniklo zákonné vecné bremeno a žalobca ako vlastník pozemku,

ku ktorému sa vecné bremeno viaže si v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka mohol uplatniť nárok
na odplatu v lehote troch rokov od jeho vzniku, teda do 01.07.2012. Žalobca tak neurobil - žalobu podal
dňa 14.03.2013, jeho právo sa preto premlčalo, žalovaný premlčanie namietol, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pritom tieto svoje závery odôvodnil poukazom na
príslušné zákonné ustanovenia. Odvolateľ závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby,

nenapáda a nenamieta. V odvolaní poukazuje na porušenie jeho ústavných práv ako majiteľa pozemku,
na pochybenie súdu, ktoré však bližšie nekonkretizuje, tieto odvolacie námietky však nekorešpondujú s
dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že preskúmaním obsahu spisu nezistil
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom, Odvolacie námietky žalobcu sú preto nedôvodné. Odvolací súd opakuje, že žalobca
závery súdu prvej inštancie odôvodňujúce zamietnutie žaloby nenamietal a nekonkretizoval, v čom sú

tieto závery nesprávne, odvolací súd sa preto nimi podrobnejšie nezaoberal.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobcom vznesené odvolacie
námietky sú nedôvodné, pričom nezistil z obsahu spisu ani vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa citovaného

ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, patril by mu preto voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva,

že by mu trovy v konaní vznikli. Odvolací súd preto použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.
s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p.

zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s.
p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

14. Podľa § 371 C. s. p. v odvolacom konaní nemožno žalobu meniť.

15. V zmysle citovaného ustanovenia nie je možné v rámci odvolacieho konania pripustiť rozšírenie
žaloby tak, ako to žiada žalobca vo svojom odvolaní. V odvolacom konaní súd preskúmava konanie a

rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku uplatnenom žalobou pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom
na zásadu dvojinštančnosti súdneho konania je potrebné nárok najprv prejednať pred súdom prvej
inštancie. Odvolací súd však prihliadol na ústavou garantované právo na súdnu ochranu, preto uvedený
návrh na rozšírenie žaloby ako samostatný nárok žalobcu postupuje súdu prvej inštancie na ďalší
procesný postup (vrátane odstránenia vád) .

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).