Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312202229
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2312202229.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobcu:

R.. S. F., rod. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. G. X, XXXX V. H., K., štátny občan SR, právne zastúpená
advokátmi: JUDr. Anna Besedičová, so sídlom AK Dlhá 7, 900 28 Ivanka pri Dunaji (adresa zvolená na
doručovanie písomností), JUDr. Anna Ščepková, so sídlom AK Saratovská 2, 844 52 Bratislava proti
žalovaným: v 1. RAKLAN Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karpatské námestie 10, IČO: 36 747
149, 2. R.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Q., štátny občan SR, právne zastúpený
advokátom: JUDr. Ivan Rendek, so sídlom Šafárikova 1522, 924 01 Galanta o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a o určení neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v l. rade a žalovanému v 2. rade náhradu
trov konania v plnom rozsahu, ktoré trovy budú vyčíslené v osobitnom uznesení súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa so svojou žalobou podanou na Okresný súd v Galante dňa 06.02.2012 žiadala určiť
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Y.. Č.. XXX,
katastrálne územie K. M. a to parc. registra „C“, parc.č. XXX - záhrada vo výmere 406 m2, parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 673 m2 s rodinným domom, súp. č. XXX a vo

vzťahu k žalovanému v 2. rade určiť, že tento nemá záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam
na tom skutkovom základe, že žalobkyňa k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo na
základe kúpnej zmluvy z 03.08.2010 od predávajúcich O. O. a S. Y.. Rozhodla sa tento rodinný dom
rekonštruovať, preto oslovila v septembri 2010 žalovaného v 2. rade, ktorý ako podnikateľ vykonáva
stavebnú činnosť, za účelom rekonštrukcie rodinného domu. Uzavrela s ním zmluvu o dielo s tým,
že rekonštrukcia rodinného domu sa mala zrealizovať za dohodnutú sumu 15.139,-Eur. Zmluva bola
uzavretáXX.XX.XXXX.Žalobkyňazamýšľalafinancovaťrekonštrukciurodinnéhodomuprostredníctvom

hypotekárneho úveru poskytnutého bankou. Žalovaný v 2. rade uskutočňoval rekonštrukciu rodinného
domu s tým, že dielo malo byť odovzdané do 20.10.2010. K odovzdaniu a prevzatiu diela medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade však nedošlo. Žalobkyňa vzhľadom k tomu, že nedostala od banky
hypotekárny úver, neuhradila požadovanú sumu za dielo žalovanému v 2. rade. Preto sa v októbri
2010 ako právnička žalovaného v 2. rade do vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade začala
interferovať V.. R. M., ktorá v tom čase bola jedinou spoločníčkou IS REAL TRADE, s.r.o., pôvodného
žalovaného v 1. rade v tomto konaní - ďalej v texte odôvodnenie rozsudku uvádzaný len ako pôvodný

žalovaný v 1. rade - (hoci nebola konateľkou tejto spoločnosti do 16.11.2011). Žalovaný v 2.rade
požadoval od žalobkyne zaplatenie ceny za vykonané práce, čo však žalobkyňa nemohla pre nedostatok
financií učiniť, preto na návrh V.. R. M. ako „právničky“ žalovaného v 2. rade žalobkyňa uzavrela so
žalovaným v 2. rade fiktívnu zmluvu o pôžičke, podľa ktorej si mala žalobkyňa od žalovaného v 2. radepožičať peniaze v hodnote zodpovedajúcej cene vykonaných prác, pričom na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného v 2. rade z takejto fiktívnej zmluvy o pôžičke sa malo zriadiť záložné právo v prospech neho
k nehnuteľnostiam žalobkyne. Za týmto účelom bola vyhotovená písomná fiktívna zmluva o pôžičke

datovaná na XX.XX.XXXX v niekoľkých alternatívnych verziách. Požičaná suma podľa jedného z týchto
návrhov mala predstavovať 16.660,-Eur, podľa druhého 18.683,-Eur s tým, že údajne tieto financie mali
byť poskytnuté žalovaným v 2. rade žalobkyne na rekonštrukciu rodinného domu v K. M.. Keďže v tom
čase nebola zistená skutočná cena vykonaných prác, žalobkyňa k uzatvoreniu takejto fiktívnej zmluvy o
pôžičke v tom čase nepristúpila. K dátumu 31.10.2010 žalovaný v 2. rade vyfakturoval za rekonštrukciu

rodinného domu sumu 14.256,71,-Eur. Žalobkyňa s takouto výškou ceny vykonaných prác nesúhlasila,
pretože ju považovala za nadhodnotenú. Z obavy, že príde o svoje nehnuteľnosti a predpokladajúc
získania úveru od banky žalobkyňa začiatkom decembra 2010 na návrh žalovaného v 2. rade súhlasila
s uzavretím fiktívnej písomnej zmluvy o pôžičke, ktorú vypracovala V.. R. M.. Dňa 02.12.2010 bol
vypracovanýnávrhzmluvyopôžičkeobsahovopodobnýpredchádzajúcimnávrhomz28.10.2010,avšak
na sumu 24.656,71,-Eur. Spolu so zmluvou o pôžičke sa mal uzatvoriť aj dodatok k zmluve o dielo, v

zmysle ktorého malo dôjsť k navýšeniu ceny diela práve na sumu fiktívnej pôžičky. K podpísaniu tohto
dodatku k zmluve o dielo došlo XX.XX.XXXX. K navýšeniu dohodnutej ceny o dielo došlo o 13.200,-Eur
+ DPH. Dňa 06.12.2010 takto žalobkyňa so žalovaným v 2. rade uzavrela predmetnú fiktívnu zmluvu
o pôžičke na sumu 27.456,71,-Eur + poplatky za vypracovanie zmlúv a správne poplatky za kataster.
Túto sumu mala vrátiť do 01.03.2011. Táto zmluva potom slúžila na účely uzavretia záložnej zmluvy

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, v zmysle ktorej žalobkyňa v prospech žalovaného v
2. rade dala do zálohy svoje nehnuteľnosti, ako zábezpeku pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke.
Vklad záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade zriadeného na základe záložnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX bol povolený Správou katastra Galanta pod číslom vkladu O. dňa 19.01.2011.

2. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa naďalej nemohla žalovanému v 2. rade zaplatiť cenu za vykonané
práce, keďže jej nebol poskytnutý hypotekárny úver od banky, čomu bránilo práve aj zriadené záložné
právo zapísané v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného v 2. rade, V.. R. M. navrhla, aby
žalobkyňa uzavrela s pôvodným žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu s tým, že pôvodný žalovaný v
1.rade vyplatí žalovaného v 2. rade, vymaže sa tým záložné právo žalovaného v 2. rade k predmetnej

nehnuteľnosti a žalobkyne sa umožní prostredníctvom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve spätná kúpa
predmetných nehnuteľností od pôvodného žalovaného v 1. rade na základe poskytnutého bankového
úveru. Takto V.. R. M. navrhla uzavrieť simulovaný predaj nehnuteľností v prospech pôvodného
žalovaného v 1. rade tvrdiac, že ide o bežnú prax. K dátumu 10.03.2011 žalovaný v 2. rade vyhotovil
ďalšiu faktúru ako cenu diela č. XXX XXX s celkovou fakturovanou sumou vo výške 35.251,29,-Eur,

pričom táto suma mala zároveň predstavovať jeho pohľadávku voči žalobkyne, ktorú mal uspokojiť
pôvodný žalovaný v 1. rade na základe predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá sa mala uzavrieť so žalobkyňou.
Do tejto položky bola zahrnutá aj odmena pre V.. R. M. za jej „právne služby“ spolu so správnymi
poplatkami vo výške 3.796,50,-Eur. Podľa toho žalobkyňa uzavrela s pôvodným žalovaným v 1. rade
kúpnu zmluvu a súčasne zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 14.03.2011 (podpísaná žalobkyňou

16.03.2011). Obe zmluvy vypracovala V.. R. M. a za pôvodného žalovaného v 1. rade podpísala zmluvy
W. Y. v tom čase konateľka pôvodného žalovaného v 1. rade (matka V.. R. M.). Kúpna cena podľa
predmetnej kúpnej zmluvy mala byť dohodnutá na sumu 38.000,-Eur. Kúpna cena v zmysle čl. 2,
bod. 2. 2 kúpnej zmluvy mala byť vyplatená kupujúcim do rúk predávajúceho v hotovosti, zároveň
podľa čl. 3. bod 3.2 kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade mal byť z tejto kúpnej ceny vyplatený a mal

na základe toho na Správu katastra Galanta doručiť kvitanciu o úhrade pohľadávky. Podľa zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve žalobkyňa mala právo predmetnú nehnuteľnosť od pôvodného žalovaného v
1. rade odkúpiť späť za 38.000,-Eur na základe poskytnutého hypotekárneho úveru od ČSOB, a. s.,
do šiestich mesiacov od podpisu zmluvy. V zmysle uvedených zmlúv žalobkyne bola vyplatená suma
2.678,07,-Eur s tým, že zvyšok kúpnej ceny sa mal vyplatiť žalovanému v 2. rade vo výške 35.251,29,-

Eur. Predmetná kúpna zmluva bola Správou katastra Galanta zavkladovaná rozhodnutím 17.03.2011
pod číslom: O.. ČSOB, a. s., úver žalobkyne na spätnú kúpu nehnuteľnosti na základe zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve neposkytla, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade pri predmetnej kúpnej zmluve vystavil
pre správu katastra kvitanciu, že jeho celková pohľadávka vo výške 35.251,28,-Eur bola uhradená, a
preto dal návrh na zrušenie záložného práva 14.03.2011. Pôvodný žalovaný v 1. rade a žalovaný v

2. rade tvrdili následne, že z pohľadávky žalovaného v 2. rade nebola uspokojená celá suma. Dňa
12.05.2011 pôvodný žalovaný v 1. rade ako záložca a súčasne záložný dlžník uzavrel s žalovaným v 2.
rade ako záložným veriteľom záložnú zmluvu, ktorej predmetnom boli uvedené nehnuteľnosti. V článku
II. záložnej zmluvy pôvodný žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uviedli: „Uvedená nehnuteľnosť slúžina zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorý na uvedenej nehnuteľnosti mal záložné právo,
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 06.12.2010 voči R.. S. F. záložca sa zaviazal vyplatiť dlh R.. F.G.
vo výške 35.251,29,-Eur, ktorý aj uhradil a záložné právo bolo zrušené pri prevode vlastníckeho práva

na záložcu. Z dôvodu vzniknutých komplikácií s R.. S. F. žiadal záložca o vrátenie sumy 35.251,29,-
Eur za vyplatenie zrušeného záložného práva. Záložný veriteľ časť vyplatenej sumy vrátil záložcovi a na
zostatok sumy vo výške 16.454,79,-Eur sa zriaďuje záložné právo.“ Vklad záložného práva od katastra
nehnuteľní na základe záložnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra Galanta z 01.06.2011
pod číslom O..

3. Žalobkyňa obývala predmetný rodinný dom do 16.09.2011, kedy v jej neprítomnosti boli jej veci z
rodinného domu vypratané za prítomnosti V.. R. M. a žalovaného v 2. rade. Takto bola pripravená o
strechu nad hlavou, a preto v súčasnosti žije i pracuje v K..

4. Žalobkyňa odôvodnila právne svoj nárok podľa § 80, písm. c) O. s. p., že na určení v petite žaloby

uvedených výrokov má naliehavý právny záujem, že predmetné zmluvy, ktoré boli uzavreté, sú s
poukazom na § 37, ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a § 41a, ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné
s poukazom na to, že ide o zastreté právne úkony, ktorými sa obchádza zákon, pritom vážnosť vôle
uzavrieť tieto zmluvy nebola daná ani z jednej zo zúčastnených zmluvných strán. V danom prípade išlo
len o vymoženie nereálnej výšky pohľadávky žalovaného v 2. rade z titulu ceny za vykonané dielo, ako

aj nereálnej pohľadávky V.. R. M. ako právničky 3.796,50,-Eur z titulu jej odmeny. Skutočným účelom
uzavretia týchto zmlúv je uspokojenie vo veľkom rozsahu fiktívnej pohľadávky žalovaného v 2. rade.
Nadväzne pokiaľ predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná, všetky ťarchy, ktoré boli uzavreté v
súvislosti s neplatnou kúpnou zmluvou, sú takisto neplatné.

5.Žalobkyňapredsúdomuviedla,ževauguste2010kúpilarodinnýdomarozhodlasa,žehodáprerobiť.
So žalovaným v 2. rade uzavrela zmluvu o dielo na hodnotu diela cca 15.000,-Eur. Žalovaného v 2.
rade mala z tejto sumy vyplatiť do konca septembra 2010. Za tým účelom si mala vziať úver, prípadne
získať nejaké financie, čo však sa jej nepodarilo. Žalovaný v 2. rade nebol s tým spokojný, preto navrhol,
aby vyhľadala jeho právnu zástupkyňu V.. M.. Ona jej oznámila, že má na to riešenie, ako sa to dá

„prevekslovať“. Poradila, že má uzavrieť zmluvu o pôžičke so žalovaným v 2. rade a následne zriadiť v
jeho prospech záložné právo na nehnuteľnosť, čo sa aj uskutočnilo. Mala si vybaviť úver a z toho vyplatiť
žalovaného v 2. rade, čo sa z dôvodu, že nehnuteľnosť bola založená v prospech súkromnej osoby
nepodarilo. Na to jej V.. M. navrhla, že prostredníctvom jej firmy (IS-REAL TRADE, s. r. o. ) odkúpi od nej
nehnuteľnosť, vybaví sa následne úver na rodinný dom a následne si môže od nej nehnuteľnosť kúpiť

späť. Všetky zmluvy vyhotovovala V.. M., peniaze jej vyplatené neboli a údajne V.. M. mala vyplatiť z
kúpnejcenyžalovanéhov2.rade.V..M.jejtvrdila,žemámožnosťprostredníctvomČSOBbankyvybaviť
jej úver, keďže riaditeľka banky je jej kamarátka, avšak úver napriek tomu nedostala a takto nebola
schopná nehnuteľnosť spätne odkúpiť od pôvodného žalovaného v 1. rade, a preto po 15.09.2011 bola
z predmetnej nehnuteľnosti deložovaná.

6. Pôvodný žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a ním. Bolo preukázané, že
žalobkyňa mala záujem previesť vlastnícke právo na žalovaného v 1. rade k predmetnej nehnuteľnosti
s tým, že kúpna cena mala byť použitá predovšetkým na úhradu jej dlhu voči žalovanému v 2. rade. Zo

žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobkyňa nemala záujem previesť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti na neho. Na tomto fakte nič nemení ani prípadná dočasnosť vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prípade, ak by žalobkyňa prejavila záujem v súlade so zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve uzavrieť kúpnu zmluvu o spätnom prevode predmetných nehnuteľností. Nebol preukázaný
nedostatok vážnosti vôle účastníkov tejto zmluvy spôsobiť ňou právne následky, ktoré s takýmto

prejavom vôle platné právo spája. Obe strany mali záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na pôvodného žalovaného v 1. rade za odplatu uvedenú v kúpnej zmluve. Vyjadrenia žalobkyne, že kúpa
nehnuteľnosti sa predstierala, sú absurdné. Pôvodný žalovaný v 1. rade vyplatil žalovaného v 2. rade
z kúpnej ceny so súhlasom žalobkyne. Žalovaný v 1. rade preto žalobu smerujúcu voči nemu považuje
za nedôvodnú v celom rozsahu.

7. V tom čase konateľka pôvodného žalovaného v 1. rade V.. R. M. pred súdom uviedla, že v októbri
2010 prišla žalobkyňa s žalovaným v 2. rade za ňou s tým, že žalobkyňa nedodržala dohodu ohľadom
zaplatenia dohodnutej ceny za dielo. Za účelom riešenia navrhla im viacero alternatív. Jedna z nich bolazmluva o pôžičke. Sústavne sa pritom hovorilo, že si žalobkyňa vybavuje úver. Druhýkrát žalobkyňu
videla 06.12.2010, kedy jej oznámili so žalovaným v 2. rade, že má spísať zmluvu o pôžičke. Vyhotovila
viacero týchto zmlúv podľa toho, aká mala byť skutočná hodnota vykonaných prác na diele, pričom

uznáva, že nastala chyba tam, že pôžička sa mala uhradiť aj s DPH. Následne žalobkyňu so žalovaným
v 2. rade videla až 14.03.2011, kedy ju požiadala žalobkyňa o finančnú pôžičku, keďže sa jej nepodarilo
vybaviťúver,tovšakonaodmietla.Ponúklavšakžalobkyne,žeodnejodkúpinehnuteľnosťzadohodnutú
kúpnu cenu. Žalobkyňa mala k dispozícii znalecký posudok z februára 2011 na sumu 44.000,-Eur. Ona
však žalobkyne navrhla kúpnu cenu 38.000,-Eur, s čím žalobkyňa súhlasila. Na požiadavku žalobkyne

mala uhradiť jej dlh voči žalovanému v 2 rade cca v sume 35.000,-Eur, čo sa aj stalo tak, že 16.03.2011
vyplatila 15.000,-Eur prevodom z vlastného osobného účtu na účet R.. Z. a zvyšok 20.251,29,-Eur
vyplatila v hotovosti 24.03.2011. Zvyšok kúpnej ceny vyplatila žalobkyne. Poprela, že by riaditeľka banky
bola jej osobná známa. Bankou však bolo zistené, že žalobkyňa mala nedoplatky na predchádzajúcom
úvere, a preto úver nedostala. V máji 2011 vzniklo nové záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade
z dôvodu, že žalovaný v 2. rade si uvedomil, že on ju dostal do týchto problémov, preto jej časť z kúpnej

ceny v sume 18.000,-Eur vrátil a na zvyšok kúpnej ceny zriadila v prospech žalovaného v 2. rade záložné
právo, pokiaľ sa predmetná nehnuteľnosť nepredá a navzájom sa nevyporiadajú. Uznala, že predmetnú
nehnuteľnosť medzičasom ponúkala na predaj za 60.000,-Eur a v súčasnosti ju prenajíma za 200,-Eur
mesačne plus režijné náklady.

8. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť. Bol toho názoru, že kúpna zmluva, na základe ktorej
pôvodný žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je platným
právnym úkonom. V dôsledku toho považuje tiež za platný právny úkon a tým aj platnú záložnú zmluvu
určenia neexistencie, ktorého sa žalobkyňa dovoláva. Poukázal na to, že táto zmluva bola uzavretá
medzi ním a pôvodným žalovaným v 1. rade, preto posudzovanie toho, či zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel

s žalobkyňou, je platná alebo nie je, nemá žiadny vplyv na určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, a teda ani žiadny vplyv na platnosť záložnej zmluvy.

9. Žalovaný v 2. rade pred súdom uviedol, že na požiadavku žalobkyne začal s rekonštrukciou jej
rodinného domu na základe uzavretej zmluvy o dielo. Podľa tejto zmluvy mal vykonať len nutné práce

na dome tak, aby žalobkyňa do domu sa mohla nasťahovať. Dohodli sa, že žalobkyňa poskytne mu
na stavebné práce zálohu, avšak žiadnu zálohu od nej nedostal, preto prerušil stavebné práce a v
práci pokračoval až po tom, keď po právnej stránke za pomoci V.. M. predmetná vec sa vyriešila.
V.. M. mu poradila tento postup, že na vykonané práce má sa uzavrieť zmluva o pôžičke a na ňu
nadväzujúca záložná zmluva. V skutočnosti žiadnu pôžičku žalobkyne neposkytoval. Všetky stavebné

práce financoval on sám a doposiaľ od žalobkyne nedostal žiadnu sumu za vykonané stavebné práce.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zúčastnených strán, oboznámením listín, výpisu z obchodného
registra pôvodného žalovaného v 1. rade, výpisom zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade,
listom vlastníctva č. XXX kat. územia K. M., zmluvami o pôžičke, zmluvou o dielo, zmluvou o budúcej

kúpnej zmluve, spismi Správy katastra Galanta SKGA XXX/XXXX, O., O., O., O., faktúrami, príjmovým
pokladničným dokladom a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2010 od predávajúcich O. O., rod. W. a S. Y., rod.
Y. nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX, katastrálne územie Horné Saliby, parc.

č. XXX - zastavané plochy vo výmere XXX m2, rodinný dom, súp. číslo XXX, postavený na parcele č.
XXX, ďalej parc. č. XXX - záhradu vo výmere 406 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 15.270,-Eur. Žalovaný
v 2. rade je živnostníkom, podniká okrem iných v oblasti stavebníctva pod obchodným menom R.. V.
Z. - STAVOKER s miestom podnikania Galanta, Priečna 1569/32. Žalobkyňa so žalovaným v 2. rade
uzavrela dňa XX.XX.XXXX zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia rodinného domu v K.

M., č. domu XXX. Začiatok doby plnenia bol stanovený na XX.XX.XXXX a koniec doby plnenia na
20.10.2010. Cena zhotovenia diela bola určená na základe rozpočtu v sume 14.000,-Eur bez DPH s
tým, že žalobkyňa mala poskytnúť z tejto ceny 50% zálohu zhotoviteľovi do 30.09.2010. Z výpovede
žalobkyne a žalovaného v 2. rade bolo zistené, že zálohová platba v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok vyplatená nebola. Podľa toho, čo uviedli zúčastnené osoby, s právnym riešením tohto stavu

vyhľadali V.. M., ktorá navrhla okrem iných, aby tento stav riešili uzavretím formálnej zmluvy o pôžičke,
v zmysle ktorej mal žalovaný v 2. rade žalobkyne poskytnúť peňažnú pôžičku. V.. M. takto pripravila
viacero zmlúv o pôžičke a to 28.10.2010 podľa zmluvy žalovaný v 2. rade mal žalobkyne poskytnúť bez
DPH 14.000,-Eur pôžičky a žalobkyňa spolu s DPH mala vrátiť 16.660,-Eur do 01.03.2011. Z tohto istéhodňa bola zmluva o pôžičke na sumu 14.000,-Eur bez DPH, avšak žalobkyňa mala už vrátiť žalovanému
v 2. rade k 01.03.2011 sumu 18.683,-Eur, ďalej zmluvu o pôžičke z 02.12.2010, kde už žalovaný v 2.
rade mal požičiavať žalobkyne 24.656,71,-Eur plus DPH+ poplatky za vypracovanie zmlúv a správne

poplatky s tým, že túto sumu má vrátiť žalobkyňa žalovanému v 2. rade do 01.03.2011. Tieto zmluvy však
zúčastnenými stranami podpísané neboli. Napokon bola žalobkyňou a žalovaným v 2. rade podpísaná
zmluva o pôžičke zo 06.12.2010, v zmysle ktorej žalovaný v 2. rade mal požičať žalobkyne sumu
27.456,71,-Eur + poplatky za vypracovanie zmlúv a správne poplatky a túto sumu mala vrátiť žalobkyňa
do 01.03.2011. V skutočnosti však žiadne finančné prostriedky žalovaný v 2. rade žalobkyne neposkytol,

suma27.456,71,-Eurvzišlaztoho,žežalovanýv2.radeužvyfakturovalžalobkynezastavebnéprácena
rekonštrukcii rodinného domu 14.256,71,-Eur a ďalšie stavebné práce, ktoré mal vykonať na rodinnom
dome boli odhadnuté podľa dodatku k zmluve o dielo zo dňa 06.12.2010 v sume 13.200,-Eur + DPH. Na
túto fiktívnu zmluvu o pôžičke nadväzovala záložná zmluva na založenie predmetnej nehnuteľnosti zo
dňa 06.12.2010 v prospech žalovaného v 2. rade. Správou katastra v Galante bol povolený vklad tejto
záložnej zmluvy 19.01.2011 v prospech žalovaného v 2. rade.

12. Podľa výpisu z obchodného registra pôvodný žalovaný v 1. rade mala v predmete činnosti
maloobchod, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, poradenské služby atď. Od 09.06.2010 jedinou
spoločníčkou tejto spoločnosti bola V.. R. M.. Spoločnosť zastupovali traja konatelia: W. Y. (konateľka
od 20.02.2007), X. M. od 09.06.2010 a V.. R. M. od 16.11.2011. V mene spoločnosti konal každý z

konateľov samostatne. Konateľka W. Y. v zmysle dohody o plnej moci zo dňa 10.02.2010 splnomocnila
svoju dcéru V.. R. M. zastupovať spoločnosť pri všetkých právnych úkonoch bez časového obmedzenia.
V spoločnosti I.S-JUSTICE Servis, s. r. o. jediným spoločníkom bola od 08.06.2010 V.. R. M., pričom
konateľmi tejto spoločnosti boli: W.L. Y. od 20.01.2009, X. M. od 08.06.2010. V.. R. M. bola konateľkou
spoločnosti do 19.01.2009.

13. Ako vyplýva z výpovede zúčastnených strán, za účelom vyplatenia stavebných prác žalobkyňa
si mala vybaviť bankový úver, ktorý sa jej nepodarilo vybaviť z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť
bola založená v prospech žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa, keďže nebola schopná uspokojiť nároky
žalovaného v 2. rade, spolu so žalovaným v 2. rade opäť vyhľadali V.. M., ktorá podľa výpovede

žalovaného v 2. rade, radila mu v niektorých právnych veciach s tým, aby našla právne riešenie
predmetného prípadu. Z tohto stretnutia potom vzišla predmetná kúpna zmluva, v zmysle ktorej
žalobkyňa odpredala kupujúcemu IS-REAL TRADE, s. r. o. predmetnú nehnuteľnosť za dohodnutú
kúpnu cenu 38.000,-Eur. V tom čase kupujúceho zastupoval konateľ v osobe matky V.. M. - W. Y.. Suma
38.000,-Eur vzišla z toho, že za vykonanie rekonštrukčných prác si žalovaný v 2. rade vyfakturoval k

úhrade 35.251,29,-Eur mínus neuskutočnený náter fasády 555,20,-Eur, čiže celkom 34.696, 09,-Eur k
tomu sa pripočítala suma 3.796,56,-Eur, ktorá bola fakturovaná pre žalovaného v 2. rade spoločnosťou
I.S -JUSTICE Servis, s.r.o., so sídlom Galanta, Priečna 1100/22 v zastúpení V.. M. (poznamenáva sa,
že v tom čase V.. R. M. už konateľka tejto spoločnosti nebola). Táto suma mala byť pre túto spoločnosť
vyplatená žalovaným v 2. rade 14.03.2011. Vklad vlastníckeho práva v prospech pôvodného žalovaného

v 1. rade bol povolený rozhodnutím SK Galanta pod číslom O. 17.03.2011. Kúpna cena podľa tejto
kúpnej zmluvy mala byť vyplatená v deň podpisu kúpnej zmluvy v hotovosti do rúk predávajúceho. Na
predmetnúnehnuteľnosťsaviazalozáložnéprávovprospechžalovanéhov2.radestým,žepohľadávka
vyplývajúca zo záložného práva žalovaného v 2. rade bude vyplatená dňom podpisu tejto zmluvy a
zároveň žalovaný v 2. rade doručí na správu katastra kvitanciu o úhrade jeho pohľadávky. V skutočnosti

podľa výpovede strán sporu kúpna cena žalobkyne v celosti vyplatená nebola. Pôvodný žalovaný v 1.
radežalovanémuv2.radevyplatil16.03.2011sumu15.000,-Eurprevodomnajehoúčetzosobnéhoúčtu
V.. M. a zvyšok 20.251,29,-Eur mala vyplatiť V.. M. v hotovosti žalovanému v 2. rade 24.03.2011. Zvyšok
kúpnej ceny mala vyplatiť predávajúcej, čiže žalobkyne. Následne dňa 15.03.2011 (o jeden deň neskôr)
bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi pôvodným žalovaným v 1. rade a žalobkyňou na

predaj totožnej nehnuteľnosti za totožnú kúpnu cenu, pričom kúpna cena v prípade kúpy nehnuteľnosti
mala byť vyplatená z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcej z banky ČSOB, a. s. V podstate
podľa tejto zmluvy spätný prevod predmetnej nehnuteľnosti sa mal uskutočniť do šiestich mesiacov od
uzavretia zmluvy.

14. Ako to vyplýva z výpovede žalobkyne a V.. M. v tom čase konateľky pôvodného žalovaného v 1.
rade, spoločne vyhľadali miestnu pobočku ČSOB, a. s. za účelom poskytnutia úveru žalobkyni. Napriek
pôvodnému úverovému prísľubu z tejto banky, úver žalobkyne poskytnutý na spätnú kúpu predmetnej
nehnuteľnosti nebol. Pôvodný žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade na základe toho uzavrelizáložnú zmluvu dňa 12.05.2011 s tým, že predmetom zálohy v prospech žalovaného v 2. rade sa stala
opäťpredmetnánehnuteľnosťvovlastníctvepôvodnéhožalovanéhov1.radestým,žetátonehnuteľnosť
mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného v 2. rade), ktorý pôvodne mal

záložnéprávonazákladezmluvyopôžičkezodňa06.12.2010vočižalobkyne,pričompôvodnýžalovaný
v 1. rade sa zaviazal uhradiť dlh žalobkyne vo výške 35.251,29,-Eur, ktorý aj uhradil, a preto záložné
právo bolo zrušené pri prevode vlastníckeho práva záložcu, avšak z dôvodu vzniknutých komplikácií
s navrhovateľkou, žiadal pôvodný žalovaný v 1. rade vrátenie sumy 35.251,29,-Eur za vyplatenie
zrušeného záložného práva, pričom žalovaný v 2. rade časť vyplatenej sumy vrátil a na zostatok sumy vo

výške 16.454,79,-Eur bolo zriadené záložné právo. Táto záložná zmluva bola zavkladovaná ako ťarcha
k predmetnej nehnuteľnosti rozhodnutím Správy katastra Galanta pod číslom O. zo dňa 01.06.2011.
Vznik tejto záložnej zmluvy konateľka pôvodného žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade vysvetlili
tak, že žalovaný v 2. rade si mal uvedomiť, že on dostal do týchto problémov pôvodného žalovaného
v 1.rade, a preto časť z kúpnej ceny 18.000,-Eur vrátil a na zvyšok kúpnej ceny bolo zriadené záložné
právo v jeho prospech, pokiaľ sa nehnuteľnosť nepredá a sa navzájom nevyporiadajú.

15. V zmysle aktuálneho výpisu z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti je evidovaný ako vlastník
žalovaný v 1. rade v zmysle označenej kúpnej zmluvy s tým, že žalovaný v 2. rade má zriadené záložné
právo k predmetnej nehnuteľnosti v zmysle vyššie označenej záložnej zmluvy.

16. Žalovaný v 2. rade pri opätovnej výpovedi pred súdom uviedol, že s nápadom o spísanie zmluvy o
pôžičke so žalobkyňou prišiel on, pritom každý z nich vedel, že v skutočnosti nejde o pôžičku ale ide
o ním preinvestované peniaze do opravy jej domu. Písomné vyhotovenia zmluvy o pôžičke podpisovali
v kancelárii V.. M., ktorá mu pomáhala pri vyhotovení zmlúv o pôžičke. Táto zmluva o pôžičke bola
spisovaná preto, že mu žalobkyňa neplatila za prevedené práce a chcel mať istotu, že mu zaplatí

za vykonané práce a preto sa potreboval dostať na list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Nevie
pritom kto vymyslel toto riešenie či to bolo z jeho hlavy, z hlavy žalobkyne alebo inej osoby, napokon
však pripustil, že riešenie ako by sa to mal urobiť vymyslela V.. M.. Na viacerých zmluvách o pôžičke,
ktoré vyhotovovala V.. M. boli uvedené iné sumy, keďže po čase sústavne sa mohol navyšovať stav
vykonaných prác, ktoré neboli zaplatené žalobkyňou. Nevedel vysvetliť z akých dôvodov potom sú

zmluvy s inými sumami toho istého dátumu. Potvrdil však, že žiadne peniaze žalobkyne nepožičal,
fyzicky žiadne peniaze jej neodovzdal. Potvrdil i to, že suma 27.456,71 euro, ktorá bola uvedená v
podpísanej zmluve o pôžičke zahŕňala aj také práce, ktoré sa len v budúcnosti na stavbe mali vykonať.
Záložná zmluva bola vypracovaná na základe predmetnej pôžičky pretože sa chcel dostať na list
vlastníctva k nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky. I záložnú zmluvu spisovala V..

M.. K tomu žalobkyňa uviedla, že v auguste 2010 uzavrela so žalovaným 2/ zmluvu o dielo. Za vykonané
práce mu mala zaplatiť z finančných prostriedkov získaných z úveru prípadne z iných zdrojov. Financie
sa však jej nepodarilo zohnať. Tak si pamätá, že v tom čase dlžila mu asi 10 000,- euro. Žalovaný 2/ na to
zastavil práce a ona sa začala obávať, keďže bola zima, že to čo bolo na dome urobené sa znehodnotí.
Na odporúčanie žalovaného 2/ vyhľadala V.. M., ktorá jej uviedla možnosť riešenia so zmluvou o pôžičke.

Dôverovalajej,keďžeideoprávničku.Postupnesavšakcenanazmluváchopôžičkenavyšovala,tvrdiac
že, keď sa žalovaný 2/ dostane na list vlastníctva bude do nehnuteľnosti viac investovať. Do sumy, ktorá
bola zapísaná do zmluvy o pôžičke mali byť zahrnuté i ďalšie vykonať sa majúce práce na stavbe. K
spísaniu záložnej zmluvy došlo tak, že V.. M. jej povedala celú koncepciu zaplatenia jej dlhu zo zmluvy
o dielo a to tak, že má sa spísať záložná zmluva v prospech žalovaného 2/, následne si ona má vybaviť

úver a prakticky tento dom si odkúpiť späť. Obehala všetky bankové inštitúcie v Galante, kde jej bolo
oznámené, že pokiaľ súkromná osoba má záložné právo zriadené na nehnuteľnosť, hypotekárny úver
nedostane. Následne V.. M. prišla s možnosťou aj toto riešiť.

17. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že v čase spísania kúpnej zmluvy žalobkyňa mu dlžila približne 35.000,-

euro za vykonané práce. Vedel o tom, že sa jej nepodarilo zohnať úver. Žalobkyňa mu oznámila, že
V.. M. našla iné riešenie a preto na jeho popud, keďže bol nervózny z nesplateného dlhu, spolu išli za
V.. M., kde mu bolo oznámené, že V.. M. od žalobkyni predmetný dom kúpy a, že mu vyplatí dlh za
žalobkyňu približne 35.000,- euro. Prvú časť kúpnej ceny približne 15.000,- euro mu poslala na účet V..
M. a zvyšok mu mala vyplatiť v hotovosti. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti v tom čase keď začal on

investovať do nej mohla byť 20 až 25.000,- euro a on investoval do domu vo forme rekonštrukčných prác
približne 35.000,- euro. Čo sa týka záložnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ním a V.. M. vznikla z
dôvodu, že po istom čase V.. M. prišla za ním, že potrebuje peniaze na odkúpenie nejakej nehnuteľnosti
na základe čoho jej vrátil tie peniaze, ktoré mala vyplatiť v hotovosti približne 18.000,- euro, s tým, ženaproti tomu sa chcel dostať ako záložný veriteľ k predmetnej nehnuteľnosti do katastra a preto bola
uzavretá predmetná záložná zmluva. Žalobkyňa k tomu uviedla, že predmetná kúpna zmluva bola len
súčasťou takzvaného „projektu“, ktorý vymyslela V.. M.. Potom čo bolo zistené, že žiadna banka nedá jej

úver pokiaľ na nehnuteľnosti je vedený záložný veriteľ súkromná osoba, V.. M. povedela, že predmetný
dom od nej kúpi a zároveň hneď i vybaví úver a predmetný dom následne môže odkúpiť od nej späť. V
deň podpisu zmluvy vyplatila jej V.. M. 2.600,- euro a zvyšok mala vyplatiť žalovanému 2/. O záložnej
zmluve, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými sa dopočula a myslí si, že to bolo z dôvodu, že zvyšok
kúpnej ceny V.. M. v hotovosti žalovanému 2/ nevyplatila.

18. Žalovaný 2/ rovnakým dátumom 14.3.2011 vydal dve listiny (obe boli vyhotovené V.. M.) a to
kvitancie. V prvej oznamuje, že pohľadávka 35.000,- euro, ktorú mal vo vzťahu k žalobkyne z pôžičky
bola pôvodným žalovaným 1/ v plnom rozsahu uhradená v čase vydania tejto listiny a na druhej listine
uvádza, že všetky dlhy žalobkyňa na peňažných prostriedkoch aj s príslušenstvom, ktoré jej poskytoval
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 6.12.2010 jej boli poskytnuté. Bolo konštatované, že obe tieto listiny

neodzrkadľujú pravdivú skutočnosť, pretože peňažná pôžička, ktorá mala byť poskytnutá 6.12.2010
nemohla byť vrátená, pretože žiadna peňažná pôžička poskytnutá nebola a tým pádom žiadne finančné
prostriedky vo výške 35.000 euro v tom čase žalovanému 2/ vyplatené neboli.

19. Žalovaný 2/ potvrdil, že k protokolárnemu odovzdaniu diela nikdy nedošlo, pretože na Vianoce roku

2010 bez odovzdania diela a bez jeho vedomia žalobkyňa do domu sa nasťahovala. Potvrdil, že V.. M. za
svoje právne služby si účtovala 3.796,- euro, ktoré aj jej zaplatil, a ktoré v konečnom dôsledku pripočítal
do faktúry ako cena za vyhotovené dielo rekonštrukčných prác na dome žalobkyne.

20. Svedkyňa V.. R. M. pred súdom potvrdila, že 14.3.2011 prišla žalobkyňa v spoločnosti žalovaného

2/ za ňou doriešiť situáciu na dlhu. V konečnom dôsledku ona navrhla, že pôvodný žalovaný 1/ môže
nehnuteľnosť od žalobkyne odkúpiť. Za tým účelom vyhotovila koncepty kúpnych zmlúv. Síce v kúpnej
zmluve, podľa článku 2 bod 2, sa uvádza že kúpna cena sa vyplatí predávajúcemu v hotovosti v celosti,
žalobkyne v konečnom dôsledku z kúpenej ceny vyplatila 2.600,- euro. Zvyšnú časť kúpnej ceny a to 15
000 euro vyplatila prevodným príkazom žalovanému 2/ a zvyšok asi 20. 000,- euro približne 4 dni na to

v hotovosti do rúk žalovaného 2/. Takto si to priala žalobkyňa. Suma 3.796,50 euro, ktorá bola zahrnutá
žalovaným 2/ do konečnej faktúry za rekonštrukciu rodinného domu žalobkyne (ako časť odmeny podľa
zmluvy o dielo - poznámka sudcu), bola odmena realitnej kancelárie, určená percentuálne z dohodnutej
kúpnej ceny. Zmluva o budúcej zmluve bola podpisovaná tiež 16.3.2011 pritom touto zmluvou sa
nesledovalo nič, keďže to nemalo žiadny zmysel. Žalobkyňa k tomu uviedla, že celú koncepciu ako

uspokojiť jej dlh žalovanému 2/ vymyslela práve svedkyňa. Povedala, že má vytvorenú špeciálnu realitnú
kanceláriu na riešenie takýchto problémov. Svedkyňa 14.3.2011 vyhotovila predmetnú kúpnu zmluvu.
Jej vyplatila z kúpnej ceny 2.600,- euro po podpise kúpnej zmluvy a všetko ostatné išlo mimo nej. Nie
je pravda, že by nechcela, aby kúpna cena bola vyplatená jej, práve naopak celé bolo to zorganizované
tak, aby časť kúpnej ceny bola vyplatená žalovanému 2/.

21. Na súdnom pojednávaní bol oboznámený listinný dôkaz a to email svedkyne V.. M. k sestre
žalobkyne z 22.8.2011. V tejto listine sa uvádza: "... Predpokladám, že už vieš, ale žiaľbohu tvoju sestru
budeme musieť v septembri vysťahovať, je mi to veľmi nepríjemné, ale odkedy som vyplatila za ňu dlh
sa neozvala, peniaze nevrátila, proste mŕtvy chrobák.... . Vzhľadom k tomu, že dom je napísaný na moju

realitnú spoločnosť (čakala som 6 mesiacov) som nútená pristúpiť k nepríjemnému, ale žiaľ jedinému
možnému riešeniu a to ju vysťahovať a dom predať, aby som si uspokojila moju pohľadávku. Od marca
tohto roku je to s tvojou sestrou zlé, tak aj z toho dôvodu (predsa je to tvoja sestra) sme sa s B. rozhodli,
že Itálu odložíme a uvidíme na budúci rok ". K tomu svedkyňa V.. M. uviedla, že ide od dlh na vode, ktorý
spomínala v predmetnom emaili, čo však žalobkyňa dôrazne poprela.

22. Súd mienil vypočuť svedkyňu R.. W. W. k čestnému prehláseniu, ktoré bolo pripojené k podaniu
pôvodného žalovaného 1/ dňa 28.6.2013 Krajskému súdu v Trnave. Svedkyňa odmietla výpoveď
z dôvodu, že nemôže sa bližšie vyjadriť k veci lebo je viazaná bankovým tajomstvom a v tomto
smere nebola oslobodená ani v čase keď čestné prehlásenie vyhotovovala, hoci obsah tohto čestného

prehlásenia tiež podlieha bankovému tajomstvu. Môže k tomu len to uviesť, že sa náhodne stretla
s V.. M. v Bratislave v nákupnom centre, kde pri káve sa rozprávali o tom čo rieši a vtedy ju V..
M. požiadala, aby dala predmetné čestné prehlásenie. Toto čestné prehlásenie, ktoré vyhotovila ona,
odovzdala priamo V.. M., keď predtým sa od nej dozvedela všetky údaje vrátane spisovej značky kuktorej čestné prehlásenie bolo pripájané. Odovzdala ho po vyhotovení približne 4 dni keď išla do Galanty
a odovzdala čestné prehlásenie V.. M. vo večerných hodinách pred jej domom. Z uvedeného je možné
konštatovať, že predmetný dôkaz bol nelegálne získaný preto nie je možné pri vyhodnocovaní dôkazov

na neho prihliadnuť. Okrem toho vznikli pochybnosti aj v tom, kto, kedy a za akých okolností túto listinu
vyhotovoval, keďže predmetná listina je datovaná dňom 28.6.2013 pričom podľa tvrdenia svedkyne R..
W., 4 dní na to vo večerných hodinách bola odovzdaná svedkyni V.. M., ktorá mala odovzdať osobitne
túto listinu odvolaciemu súdu. Podľa vstupnej pečiatky však listina bola odovzdaná Krajskému súdu v
Trnave osobne dňa 28.6.2013 ráno o 8 hodín 30 minút.

23. Z trestného oznámenia žalovaného 2/ zo dňa 30.5.2011, ktoré podal písomne dňa 1.6.2011 na
Okresnú prokuratúru v Galante okrem iných vyplýva: " ....... Dňa 14. marca 2010 (chyba v dátume -
správne 14. marca 2011 - pozn. sudcu) som prišiel do kancelárie IS-REAL TRADE s.r.o., ktorej majiteľom
firmy je V.. R. M. s tým, že R.. F. mi stále nevyplatila žiadne finančné prostriedky. Vzhľadom k tom, že
stavbu som začal realizovať od septembra 2010, začali ma naháňať dodávatelia stavby. Toho istého dňa

poobede som išiel aj s R.. F. do kancelárie IS-REAL TRADE, s.r.o., že by sme chceli tento problém obaja
riešiť. R.. F. tvrdila, že, nakoľko je na liste vlastníctva záložné právo v môj prospech banka jej úvere
nedá. S R.. F. som požiadal spoločnosť IS-REAL TRADE, s.r.o., či by spoločnosť nám vedela pomôcť
a vyplatila dlh R.. F. voči mne vo výške 35.251,29 euro, s tým, že by si nehnuteľnosť previedla na list
vlastníctva a po vybavení hypotekárneho úveru R.. S. F. v ČSOB a. s., R.. F.G. vráti dlh ako kúpnu cenu

a spoločnosť IS-REAL TRADE, s.r.o., jej prevedie list vlastníctva späť. Predmetné trestné oznámenie
je súčasťou vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante odbor kriminálnej
polície číslo ČVS : ORP-429/OEK-GA-2011. Žalovaný 2/ potvrdil, že trestné oznámenie vyhotovoval on,
že vie o tom, že bola takáto dohoda ako uvádza v trestnom oznámení medzi F. a M.. O tomto vedel už
v čase keď spisoval trestné oznámenie.

24. Žalobkyňa doručila súdu dve listiny, a to výzvu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny do 38.000,- euro
zo dňa 7.1.2014, ktorá bola doručená pôvodnému žalovanému 1/ dňa 17.1.2014, a listinu o odstúpení
od kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2014 z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny v dodatočnej lehote, ktoré bolo
doručené pôvodnému žalovanému 1/ dňa 12.2.2014.

25. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa v poradí i druhým rozsudkom v merite veci
dospel k právnemu záveru:

26. Podľa ustanovenia § 80, písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

27. Samotná skutočnosť, že je iný zapísaný ako vlastník k predmetnej nehnuteľnosti, ako navrhovateľka,
na základe domnelej neplatnej zmluvy dáva navrhovateľke naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva, pretože je jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia
navrhovateľky, v rámci ktorého sa posudzuje platnosť resp. neplatnosť skúmaných zmlúv. Obdobne to
platí nadväzne aj na neexistenciu záložnej zmluvy v prípade, ak posudzovaná kúpna zmluva je neplatná,
keďže v takomto prípade nemohol platne domnelý vlastník založiť predmetnú nehnuteľnosť. Preto súd
posúdil žalobu žalobkyne tak, že má na tejto žalobe naliehavý právny záujem.

28. Podľa ustanovenia § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa ustanovenia § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

30. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa ustanovenia § 41a, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný
právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.

32. Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a ktoré tvoria
základfundamentálnehohodnotovéhoporiadku.Celáprávnasituácianastalavsúdenomprípadeztoho,
že žalobkyňa nebola schopná dodržať zmluvné podmienky na vyplatenie dohodnutej ceny za vykonané
dielo (pritom v konečnom dôsledku táto cena môže byť sporná vzhľadom na vykonaný rozsah prác,
kvalitu a podobne). Z toho potom vznikla fiktívna zmluva o pôžičke peňazí medzi žalovaným v 2. rade

a žalobkyňou, ako simulovaný právny úkon, pretože k skutočnej pôžičke uzavretej v súlade s § 657
Občianskeho zákonníka ani nedošlo. Toto medzi zúčastnenými stranami sporné ani nebolo. Na základe
toho aj nadväzujúca záložná zmluva, ktorou sa mala zabezpečiť táto fiktívna zmluva o pôžičke, nemohla
byť platná, keďže subsidiárne nadväzovala na simulovaný právny úkon. Pokiaľ žalobkyňa nedodržala
dohodnuté zmluvné podmienky v zmluve o dielo, žalovaný v 2.rade mal možnosť to riešiť zákonným
spôsobom napr. dohodou o urovnaní a v prípade, ak k takej dohode nedôjde, žalobou na súd. V tom

konaní by došlo k zisteniu, aká je skutočne oprávnená pohľadávka žalovaného v 2. rade vo vzťahu
k žalobkyni zo zmluvy o dielo. Podľa toho je možné konštatovať, že tieto zmluvy sú neplatné. Kúpna
zmluva, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, ktorou žalobkyňa previedla vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti na pôvodného žalovaného v 1.rade síce formálne bola uzavretá v súlade s ustanovením
§ 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka pri splnení náležitostí § 46, ods. 1 Občianskeho zákonníka

a § 133, ods. 2 Občianskeho zákonníka. I v tomto prípade však je možné konštatovať, že kúpna zmluva
a následne právo spätnej kúpy medzi zmluvnými partnermi nebola urobená slobodne a vážne, tieto
obchádzajú zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnou vôľou žalobkyni nebolo predať rodinný
dom a prísť o bývanie, ale získať úver na vyrovnanie dlhu žalovaného v 2. rade s tým, že žalobkyňa
v súčinnosti s pôvodným žalovaným v 1. rade si mala vybaviť úver za účelom splnenia svojho dlhu,

preto v danom prípade súd obe zmluvy vyhodnotil ako simulovaný právne úkony, ktorými bol zastretý iný
právny úkon s úmyslom získať hypotekárny úver. Dojednané podmienky, za akých bola zmluva uzavretá,
obsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobkyne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom žalovaných bolo vymoženie
možno i nereálnej pohľadávky žalovaného v 2. rade na základe uzavretých zmlúv. Vzhľadom na to,

že uzavreté zmluvy boli simulovanými právnymi úkonmi, súd ich vyhodnotil ako absolútne neplatné,
a preto nemohlo dôjsť účinne k prevodu vlastníctva žalobkyne na pôvodného žalovaného v 1. rade k
predmetnej nehnuteľnosti. Preto súd určil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je naďalej žalobkyňa.
Pri rešpektovaní zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, ako ich sám má, potom pôvodný žalovaný
v 1. rade nemohol platne uzavrieť záložnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, keďže na základe absolútne

neplatnej kúpnej zmluvy sám sa nestal ani vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ďalší dôvod, prečo
záložná zmluva nemôže sa považovať za platnú je tá skutočnosť, že sa odvoláva na pohľadávku, ktorá
mala vzniknúť z fiktívnej zmluvy o pôžičke, ktorá mala vzniknúť medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.
rade, čo bolo preukázané a nesporné medzi stranami sporu, že žiadna takáto zmluva o pôžičke medzi
zmluvnými stranami uzavretá ani nebola. Napokon súd prvého stupňa poukázal aj na skutočnosť, že

obchádzanie zákona môže spočívať aj vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,
ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, na základe ktorého sa uvedený stav z hľadiska pozitívneho
práva stáva nenapadnuteľným, avšak konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto
správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídateľný a
nežiaduci. To znamená, že samo o sebe, ak by sa posudzovali z formálneho hľadiska jednotlivé právne

úkony ako zmluva o pôžičke, kúpna zmluva, záložná zmluva, zmluva o budúcej zmluve, tieto formálne
zákonu by neodporovali, avšak situáciu je potrebné posúdiť v kontexte týchto zmlúv súbežne resp.
nadväzne uzavretých a z nich vyplýva, že na základe týchto samostatne uzavretých zmlúv svojimi
dôsledkami a zámerom sa má obísť kogentná zákonná úprava, a preto je potrebné všetky tieto zmluvy
považovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné pre obchádzanie zákona (pozri aj

rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 119/01). Preto súd prvého stupňa, v poradí druhým meritórnym
rozsudkom vydaným vo veci, žalobe v plnom rozsahu vyhovel rozhodol.

33. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalovaný. V poradí druhým meritórnym Uznesením
odvolacieho súdu č.k. 25Co/1173/2015 -699 zo dňa 6.6.2016 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil v predmetnom uznesení
nasledovný právny záver:34. Je potrebné uzavrieť, že vzťah medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným 1/ vyplývajúci z uzavretej
kúpnej zmluvy je nesporne vzťahom spotrebiteľským, pretože pôvodný žalovaný 1/ pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľské zmluvy konal v predmet svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

keďže predmetom jeho činnosti je kúpa a predaj nehnuteľností (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
bol teda v pozícii dodávateľa a žalobkyňa zároveň pri uzatváraní a plnení predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka), vystupovala teda ako spotrebiteľ. Keďže potom v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je nesporné, že predmetná kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa
previedla sporné nehnuteľnosti na pôvodného žalovaného 1/ je zmluvou spotrebiteľskou. Obdobne i
zmluva o dielo na rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti, uzavretá medzi žalobkyňou ako ich vlastníčkou,
teda spotrebiteľkou a žalovaným 2/ ako živnostníkom - realizátorom diela, teda dodávateľom bola
spotrebiteľská zmluva.

35. V dôsledku toho by zabezpečenie plnenia záväzku z tejto spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti bolo v zmysle cit. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka
neprípustné. Odhliadnuc od toho nemožno argumentovať zabezpečovacím prevodom práva ani z toho
dôvodu, že cit. ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje dočasný prevod práva v prospech
veriteľa pohľadávky, ktorá je týmto zabezpečovacím prevodom práva zabezpečená. V danom prípade

ale veriteľom žalobkyne v dôsledku nezaplatenej ceny diela bol žalovaný 2/ a nie (pôvodný) žalovaný 1/,
ktorý predmetné nehnuteľnosti danou kúpnou zmluvou získal. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí,
že pôvodný žalovaný 1/ plnil za žalobkyňu žalovanému 2/, toto tvrdenie nie je podložené, keďže zmluva
o prevzatí dlhu treťou osobou, či už namiesto dlžníka alebo popri dlžníkovi, vyžaduje v zmysle § 531
ods. 3 Občianskeho zákonníka písomnú formu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by k

písomnému uzavretiu takejto zmluvy bolo došlo. Ak by mal byť takýto úkon urobený ústne, bol by potom
v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je potom nutné uzavrieť, že predmetnou kúpnou
zmluvou v spojitosti so zmluvou o budúcej zmluve nemohol byť zastretý právny úkon - zabezpečovací
prevod práva.

36. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že týmito úkonmi mala byť zastretá zmluva o pôžičke, resp. dohoda o
návratnom poskytnutí peňažných prostriedkov, ani s týmto názorom nie je možné, vzhľadom na výsledky
dosiaľ vykonaného dokazovania, súhlasiť. Pôvodný žalovaný 1/ popiera, že by kedykoľvek mal úmysel
poskytnúť žalobkyni peňažnú pôžičku. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ani nevyplýva, že

by prvostupňový súd mal na základe vykonaných dôkazov k takémuto záveru dospieť. V odôvodnení
rozsudku teda chýba záver súdu prvého stupňa, ktorý je relevantný, aký iný právny úkon mal byť
predmetnými dvoma zmluvami zastretý, keď pre absenciu bližšieho zdôvodnenia nie je zrejmé, čo je
myslené slovným spojením „zastretý iný právny úkon s úmyslom získať hypotekárny úver“.

37. Odhliadnuc od uvedeného, v zmysle cit. § 41a ods. 2 OZ, neplatnosti simulovaného právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. O neplatnosti zmluvy pre
nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúci v simulácii, teda možno uvažovať len v prípade, že vôľu
zmluvu uzavrieť nemá žiadna zo strán zmluvy. Pokiaľ teda jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť
jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť

zrejmé, ide u druhej strany konajúcej nevážne len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na
platnosť právneho úkonu. V danom prípade dosiaľ nebolo preukázané, že by pôvodný žalovaný 1/ pri
uzatváraní sporných zmlúv konal nevážne, teda že by predmetnú kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve v skutočnosti uzavrieť nechcel.

38. Pokiaľ prvostupňový súd i žalobkyňa argumentujú tým, že skutočnou vôľou žalobkyne nebolo predať
rodinný dom a prísť o bývanie, ale získať úver na vyrovnanie dlhu žalovaného 2/ a teda účelom
predmetných zmlúv nebolo výmena nehnuteľností za peniaze, v dôsledku čoho majú byť predmetné
právne úkony pre nevážnosť vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, je potrebné
oprieť sa o nasledujúce teoretické východiská.

39. Podľa právnej teórie právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojím prejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré inak v dôsledku jeho prejavu nastali (typicky zo žartu, pri hre a
podobne). Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej strane so zreteľom naokolnosti prípadu nebolo a ani nemohli byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany
dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy,
ak sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to

ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria okrem iných i vyššie spomínané simulované právne
úkony i úkony urobené s vnútornou výhradou. Na existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno
usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, teda či bol urobený spôsobom a za
okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľa privodiť právne účinky,
ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Pri vzniku pochybností o vážnosti vôle je treba posudzovať

konkrétne okolnosti prípadu a na ich podklade z hľadiska všetkých vzájomných súvislostí potom urobiť
príslušný záver. Jedným z prípadov nevážnosti vôle je vykonanie právneho úkonu s tzv. vnútornou
výhradou (reservátio mentalis), keď ten, kto právny úkon robí, ho síce chcel urobiť, avšak nechcel
spôsobiť jeho následky, alebo niektoré z nich. Vykonanie právneho úkonu s touto mentálnou výhradou
nemá žiadne právne následky a nemôže spôsobiť neplatnosť daného právneho úkonu pre nedostatok
vážnosti vôle, v vnútornej výhrade pri posudzovaní právneho úkonu sa neprihliada (napríklad rozsudok

NS ČR sp. zn. 30Cdo 2781/99 i 22Cdo 290/2003). To, čo si strana pri uzatváraní právneho úkonu
myslí, je z právneho hľadiska úplne nerozhodné; k normotvornému procesu patrí iba prejav vôle urobený
navonok, ostatné je úplne irelevantné. Len to, čo obsahuje prejav vôle je obsahom zmluvy.

40. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, či by v danom prípade žalobkyňa kúpnu zmluvu i

následnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavrela - podpísala, aj keď v skutočnosti takýto právny
úkon jednostranne urobiť nechcela (jednostranná simulácia), alebo aj keď takýto právny úkon urobiť
chcela, avšak nechcela vyvolať jeho následky (mentálna rezervácia), je nerozhodné, keďže podľa
dosiaľ preukázaného pôvodný žalovaný 1/ na základe daných zmlúv vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudnúť chcel, v dôsledku čoho ani jednostranná simulácia daného právneho

úkonu zo strany žalobkyne, ani jej mentálna rezervácia, by nemohli neplatnosť predmetných právnych
úkonov spôsobiť.

41. Odvolací súd je pritom toho názoru, že samotná skutočnosť, že následne po uzavretí predmetnej
kúpnej zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej žalobkyne vzniklo

právo spätne za totožnú kúpnu cenu nehnuteľnosť od pôvodného žalovaného 1/ odkúpiť, nie je bez
ďalšieho takou okolnosťou, ktorá by sama osebe bola spôsobilá viesť k záveru o nevážnosti vôle
zmluvných strán. V aktuálnych spoločenských pomeroch je bežným a legitímnym postup, že osoba,
ktorá sa dostane do platobnej neschopnosti plniť si svoje záväzky v dôsledku nedostatku disponibilných
finančných prostriedkov, môže svojich veriteľov uspokojiť z výťažku získaného predajom svojho majetku.

Osoba je pritom k tomu donútená nastavšími okolnosťami, pričom, hoci inak by sa nechcela takýchto
vecí patriacich do jej vlastníctva zbaviť, bola k tomu donútená situáciou, z čoho samotného nie je
možné vyvodzovať nedostatok vážnosti jej vôle pri prevode takýchto vecí. V danom prípade k takémuto
prevodunehnuteľnostíibapristúpilaochotažalovaného1/,poprípadnomzískaníúveružalobkyňou,teda
podmienečne, previesť späť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z pôvodného žalovaného 1/

na žalobkyňu a to za tú istú kúpnu cenu. Ani z tohto nadväzujúceho právneho úkonu preto nie je možné
vyvodiť záver, že úmyslom zmluvných strán nebol prevod nehnuteľností a teda výmena nehnuteľností za
peniaze. Skutočnosť, že žalobkyňa si bola plne vedomá, že predmetné nehnuteľnosti predala - previedla
na pôvodného žalovaného 1/, vyplýva aj z jej výpovede na polícii, keď do zápisnice uviedla, že úhradu
dlhu voči žalovanému 2/ vyriešila predajom nehnuteľnosti.

42. Z dosiaľ vykonaného vyplýva, že cieľom uvedeného postupu účastníkov bolo zabezpečiť splnenie
záväzku žalobkyne voči žalovanému 2/ z titulu zmluvy o dielo na základe rekonštrukčných prác, ktoré
už vykonal na rodinnom dome žalobkyne, keďže žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na
zaplatenie ceny diela, čo nepoprela. Tento cieľ bol len pohnútkou pre uzavretie daných zmlúv a jej účinky

-prevodnehnuteľnostízadohodnutúkúpnucenunapôvodnéhožalovaného1/avyplatenieztejtokúpnej
ceny pohľadávky žalovaného 2/, podľa vôle účastníkov, mal nepochybne nastať. V podstatnom teda
účastníci chceli, aby účinky zmluvy nastúpili a to, že snáď niektoré právne dôsledky priamo nesledovali,
nie je pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy významné. Ak žalobkyňa poukazuje na neplatnosť zmluvy
pre obchádzanie zákona, je nevyhnutné pripomenúť zásadu, že sa nikto nemôže dovolávať vlastnej

nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur). Možno teda uzatvoriť, že žalobkyňa podľa
dosiaľ preukázaného, zvolila slobodne a vedome určitý spôsob riešenia svojej vtedajšej situácie a preto
musí tiež niesť dôsledky tohto riešenia (porovnaj obdobne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 42/94 a NS
ČR sp. zn. 22 Cdo 2342/2004).43. Pokiaľ súd prvého stupňa tiež tvrdí, že z hľadiska právneho posúdenia išlo prakticky o dohodu o
prevzatí plnenia v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka v spojení s quasi zmluvou o pôžičke a táto

dohoda bola zastieraná kúpnou a súčasne uzavieranou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ani v tomto
smere argumentácia prvostupňového súdu neobstojí, keďže v zmysle § 534 Občianskeho zákonníka
uzavretím dohody s dlžníkom má tretia osoba ako účastník tejto dohody voči dlžníkovi povinnosť
poskytovať plnenie jeho veriteľovi, logicky z vlastných prostriedkov, k čomu v danom prípade nedošlo,
pretože podľa preukázaného pôvodný žalovaný 1/ plnil žalovanému 2/ z finančných prostriedkov

vlastnícky patriacich už žalobkyne, ktoré získala z titulu kúpnej ceny za dotknuté nehnuteľnosti od
kupujúceho pôvodného žalovaného 1/, ibaže na základe ústnej zmluvy, resp. pokynu žalobkyne kupujúci
vyplatil túto časť kúpnej ceny nie priamo žalobkyne, ale žalovanému 2/. V danom prípade teda nedošlo
k splneniu záväzku žalobkyne voči žalovanému 2/ plnením z prostriedkov pôvodného žalovaného 1/,
pôvodný žalovaný 1/ vystupoval iba ako spostredkovateľ tohto plnenia. Pôvodný žalovaný 1/ tu neplnil za
- namiesto žalobkyne, ale v mene žalobkyne z jej finančných prostriedkov. Predmetnou kúpnou zmluvou

teda právny úkon podľa § 534 nemohol byť zastieraný.

44. Je pravdou, ako to tvrdí žalobkyňa, že na základe dojednania medzi účastníkmi prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam z nej na pôvodného žalovaného 1/ mohol byť len dočasný, s možnosťou
opätovnej spätnej kúpy nehnuteľností, avšak len za splnenia podmienky, že získa hypotekárny úver,

prípadne z iných prostriedkov vyplatí kúpnu cenu pôvodnému žalovanému 1/. Keďže sa tak nestalo,
podmienka nebola splnená, prevod zostal trvalého charakteru, s čím pri dôvodnom predpoklade
rozumových schopnosti konajúcich osôb na úrovni priemerne spôsobilej osoby, museli počítať obe
zmluvné strany a čo im muselo byť od začiatku zrejmé a jasné.

45. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že žalovaný 2/ vyfakturoval cenu za dielo a jeho pohľadávka bola
uspokojená v nereálnej výške, na preukázanie tohto tvrdenia by bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie,
ktoré pôvodný žalovaný 1/ aj v priebehu prvostupňového konania navrhol. Preukázanie inej ceny diela
by ale za splnenia zákonných podmienok zakladalo iba možnosť žalobkyne domáhať sa vyplatenia
bezdôvodného obohatenia od žalovaného 2/. Samo osebe by nezakladalo neplatnosť predmetnej

kúpnej, resp. záložnej zmluvy.

46. Žalobkyňa tiež argumentuje tým, že i ak by predmetná kúpna zmluva bola platná, odstúpením
žalobkyne od nej listom z 24.1.2014 zmluva zanikla s účinkami od začiatku, čo má za následok, že
žalobkyňa je vlastníčka sporných nehnuteľností, takýto záver by bol ale predčasný. Žalobkyňa pritom

dôvodí tým, že jej nebola doplatená kúpna cena, ktorá podľa písomnej kúpnej zmluvy mala byť v
celej dohodnutej sume 38.000,- Eur vyplatená v hotovosti do rúk predávajúcej, čo sa nestalo, a s
poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka ústnym právnym úkonom nemohlo dôjsť k zmene tohto
dojednaniavpísomnejpodobe.Keďžepôvodnýžalovaný1neplnilpísomnedohodnutýmspôsobom,čiže
neplnil riadne (keď časť kúpnej ceny uhradil v prospech účtu žalovaného 2/, bolo dôvodné odstúpenie

žalobkyne od zmluvy. Je pravdou, že v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dlžník svoj
dlh riadne a včas nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť. Keďže z dosiaľ vykonaného vyplýva, že žalobkyňa dala priamo ústny pokyn
pôvodnému žalovanému 1 s vedomím a súhlasom žalovaného 2/, aby pôvodný žalovaný 1/ časť
kúpnej ceny nevyplatil žalobkyne, ale priamo žalovanému 2/ z titulu jeho pohľadávky voči žalobkyne

za vykonané dielo, bolo by v tejto súvislosti nevyhnutné zvážiť, či výkon práva žalobkyne uplatňujúcej
právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle cit. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu riadneho
nesplnenia povinnosti podľa predmetnej kúpnej zmluvy (nevyplatením celej kúpnej ceny v hotovosti k
rukám žalobkyne) by nebol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosti, že žalobkyňa takýto pokyn vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/ a žalovanému 2/ dala

nasvedčuje i to, že odstúpenia od zmluvy sa domáhala až po cca troch rokov od jej uzavretia, resp. od
priameho vyplatenia iba časti kúpnej ceny. Odhliadnuc od toho odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy,
pričom žalobkyňa tvrdí, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná.

47. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právny názorom odvolacieho súdu.

48. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd prvej inštancie. Ide o takzvanú inštančnú alebo
kasačnú záväznosť. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom odvolaciehosúdu nemusí uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení z, ktorých
vychádzal odvolací súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné
aplikovať inú právnu normu. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu sa pripúšťa odchýlenie od

záväzného právneho názoru aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej
otázky, z ktorej odvolací súd vychádzal. Ďalším dôvodom, ktorým sa môže odôvodniť nerešpektovanie
právneho názoru súdu vyššej inštancie, je zmena právnej úpravy ku, ktorej došlo po zrušení rozhodnutia.
Odklon od právneho názoru môže napokon byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu. Akýkoľvek odklon od záväzného

právneho názoru vysloveného odvolacím súdom je nevyhnutné dôkladne odôvodniť. Jeho bezdôvodné
nerešpektovanie môže byť posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi následkami.

49. V prvom rade je potrebné uviesť, že od druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nedošlo
v prejednávanej veci k žiadnej zmene skutkového stavu, pretože žiadne nové dôkazy vo veci vykonané
neboli. Strany sporu nové dôkazy, ktoré by bolo potrebné vykonať pred súdom neoznačili. Súd prvej

inštancie teda vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vychádzal i odvolací súd
pred vydaním predmetného uznesenia, ktoré podrobne odvolací súd i právne vyhodnotil. Je potrebné
podotknúť i to, že od vydania zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom nedošlo v inom konaní k
vyriešeniu prejudiciálnej otázky čo by ovplyvnilo vydaný právny názor odvolacieho súdu v predmetnom
konaní, nedošlo ani ku zmene právnej úpravy z, ktorej odvolací súd vychádzal a nedošlo ani ku zmene

rozhodovacej praxe pri posudzovaní právnej problematiky týkajúcej sa prejednávanej veci. Súd prvého
stupňa, preto v plnom rozsahu viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý prakticky posúdil
v celom rozsahu zistený skutkový stav po právnej stránke, rozhodol v intenciách právneho názoru
odvolacieho súdu.

50. Na základe toho je potrebné uzavrieť, že pokiaľ tvrdí žalobkyňa, že je vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, toto tvrdenie žalobkyne nemá žiadny
právny základ, pretože predmetná kúpna zmluva je platná. Žalobkyňa previedla sporné nehnuteľnosti
na právneho predchodcu žalovaného 1/ na základe platnej kúpnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, ktorú zmluvu nie je možné považovať za neplatnú z dôvodu, že by táto zmluva zastierala iný

právny úkon, napríklad zabezpečovací prevod práva alebo zmluvu o pôžičke. Nebolo preukázané, že by
pôvodný žalovaný 1/ pri uzatváraní sporných zmlúv konal nevážne, teda, že by predmetnú kúpnu zmluvu
a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v skutočnosti uzavrieť nechcel a, že by takto chcel týmto právnym
úkonom obísť zákon. Pokiaľ by vznikli pochybnosti o vážnosti vôle žalobkyni aký úkon pri prevode
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam chcela vykonať, teda aj keď v skutočnosti takýto právny

úkon jednostranne urobiť nechcela, alebo aj keď takýto právny úkon urobiť chcela, avšak nechcela
vyvolať jeho následky, je to nerozhodné, keďže podľa preukázaného pôvodný žalovaný 1/ na základe
daných zmlúv vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudnúť chcel. V dôsledku toho ani
jednostranná simulácia daného právneho úkonu zo strany žalobkyne, ani jej mentálna rezervácia, by
nemohli neplatnosť predmetných právnych úkonov spôsobiť. Nebolo preukázané, že predmetný právny

úkonbolobojstrannesimulovaný.Možnotedauzatvoriť,žežalobkyňapodľadosiaľpreukázanéhozvolila
slobodne a vedome určitý spôsob riešenia svojej vtedajšej situácie a preto musí niesť dôsledky tohto
riešenia. Podrobné dôvody právneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy a prakticky na ňu nadväzujúcej
záložnej zmluvy sú uvedené v odsekoch 34 až 45 tohto rozsudku. Z dôvodu platnosti predmetných zmlúv
preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

51. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala že, by predmetná kúpna zmluva bola platná, avšak od nej odstúpila
a tým zanikla s účinkami od začiatku z dôvodu nevyplatenia celej kúpnej ceny, v rámci dokazovania bolo
preukázané, že v písomnej kúpnej zmluve je uvedené, že celá kúpna cena bola vyplatená žalobkyni.
To potvrdila svojim podpisom. V skutočnosti tak ako to bolo potvrdené svedkyňou M. i samotnou

žalobkyňou, kúpna cena bola vyplatená žalobkyni inak. Je to podrobne popísané v odseku 20 tohto
rozsudku. Iné skutočnosti preukázané v tomto konaní ohľadne vyplatenia kúpnej ceny už neboli. Je
potrebné preto ustáliť, že časť kúpnej ceny prevzala žalobkyňa a časť kúpnej ceny bola na základe
ústneho pokynu žalobkyne vyplatená žalovaným na kompenzáciu dlhu žalobkyne. Preto v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu (prezentovaný v odseku 46) tohto rozsudku nie je možné

považovať odstúpenie žalobkyne od predmetnej kúpnej zmluvy za platné.

52. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne ako právne nedôvodnú zamietol.53. Procesne úspešným žalovaným súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prístupné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný si nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať
o nariadenie súdnej exekúcie.