Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205401
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2717205401.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v sporovej veci žalobcu: JUDr. Róbert Fatura

- správca, so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica ako správca úpadcu: TO-GA, s.r.o.,
Sadová 149, 905 01 Senica, IČO: 47 989 149, zastúpený zástupcom: Mgr. Tomáš Dragula, so sídlom:
Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 51 339 692 proti žalovanej: R. O., B.. XX.XX.XXXX, X.:
L.. Č. XXX/X, XXX XX R., zastúpená advokátom: Mgr. Richard Trusina, so sídlom: Hálkova 1, 831 03
Bratislava o zaplatenie 42900 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd priznáva žalobcoviprotižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavsúvislostispojednávaním
dňa 27.11.2018 v plnom rozsahu.

IV. Súd o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Skalica sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 35000 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 08.08.2015 do zaplatenia
do konkurznej podstaty a nahradiť trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia a to majetkovým
prospech získaným plnením bez právneho dôvodu. Uznesením zo dňa 15. augusta 2018 súd pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 42900 eur s 8,05% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 35000 eur od 08.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 7900 eur od 24.11.2015
do zaplatenia, do konkurznej podstaty a nahradiť trovy konania. Žalobca založil žalobu na skutkových
tvrdeniach, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 25K/46/2016 zo dňa 06.09.2017, zverejnené

v Obchodnom vestníku OV 175/2017 dňa 13.09.2017 bol JUDr. Róbert Fatura ustanovený do funkcie
správcu v konkurznom konaní úpadcu TO-GA, s.r.o.. Dňa 11.04.2017 bola žalovaná vyzvaná na
poskytnutie súčinnosti predbežným správcom úpadcu pri zisťovaní majetku obchodnej spoločnosti,
najmä výbery finančných prostriedkov dňa 07.08.2015 v sume 30000 eur, dňa 05.08.2015 v sume 5000
eur, 08.08.2015, 09.08.2015, 27.08.2015 spolu v sume 800 eur, dňa 24.08.2015, 25.08.2015 v sume
400 eur, 14.08.2015 v sume 300 eur, 04.09.2015 v sume 400 eur, dňa 28.10.20156 v sume 1000 eur,
dňa 27.10.2015 v sume 1000 eur, kedy a kto, v akej výške poskytol úpadcovi úver, pôžičku, obdobné

plnenie, ktoré hospodársky zodpovedá úveru, ako aj kedy bolo poskytovateľovi plnenie vrátené a čo aj
len čiastočne. Listom zo dňa 30.04.2017 žalovaná čestným vyhlásením odpovedala na výzvu s tým, že
neuviedla žiadne konkrétne informácie týkajúce sa výberu žalovanej sumy s tým, že účtovnými dokladmi
nedisponuje. Účtovníctvo úpadcu riadne odovzdala G. L., ktorý je v súčasnosti jediným konateľom aspoločníkom úpadcu. Žalobca sa domáhal priznania žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia
ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Na preukázanie svojich skutkových
tvrdení označil dôkazy: list predbežnej správkyne zo dňa 11.04.2017, výpis z účtu úpadcu, odpoveď

žalovanej zo dňa 20.04.2017. Počas konania navrhol doplniť dokazovanie dôkazmi: výpis z OR spol.
TO-GA, s.r.o., znaleckým posudkom Ing. Ladislava Burkovského, spisom OR PZ SR Trenčín, OKP, ČVS:
ORP-672/2-VYS-TN-2017, výsluchom svedkov Y. V., G. L., N.. K. K., výsluch žalovanej ako strany sporu,
žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 28.02.2019.

2. Súd dňa 12. januára 2018 rozhodol vydaním platobného rozkazu. Uznesením zo dňa 03. júla 2018
súd zrušil platobný rozkaz s použitím ustanovenia § 267 ods. 3, 4 C.s.p., keď žalovaná proti platobnému
rozkazu podala včas odpor.

3. Žalovaná v rámci procesnej obrany navrhla, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania. V skutkových tvrdeniach uviedla, že svoj obchodný podiel v spoločnosti TO-

GA, s.r.o. bol zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 18.12.2015 prevedený na nového
jediného spoločníka, p. L.. V ten istý deň bola i odvolaná z funkcie konateľa spoločnosti. V čase
dopytu predbežnou správkyňou 18.04.2017 už žalovaná nedisponovala žiadnymi dokladmi účtovnej
či obchodnej povahy, týkajúcich sa obchodnej spoločnosti TO-GA, s.r.o.. Žalovaná riadne a včas
poskytla súčinnosť predbežnej správkyni a všetky tvrdenia sú pravdivé. Žalovaná nepoprela výbery

z účtu spoločnosti, ktorej bola konateľkou a k príčinám výberov sa vyjadrila v liste adresovanom
predbežnej správkyni. Finančné prostriedky boli použité v súvislosti s činnosťou spoločnosti, boli riadne
zaúčtované, boli použité toho času jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti, spoločnosť
v tom čase nebola v úpadku ani v predĺžení. Preukázanie skutočností zo strany žalovanej nie je z
objektívnych príčin možné, je istým spôsobom i obmedzené právo žalovanej na získavanie predkladanie

prostriedkov procesnej obrany, nakoľko žalobca disponuje z titulu svojho postavenia správcu všetkými
relevantnými listinnými dôkazmi. Žalovaná ani nemá procesné postavenie účastníka konkurzného
konania. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla vykonanie dokazovania výsluchom svedka
Y. V., uznesením OR PZ v Rožňave ČVS:ORP-568/2-VYS-RV-2018, výsluchom žalovanej ako strany
sporu, znaleckým posudkom Ing. Miroslavy Jakubcovej.

4. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p.
subsumoval významné skutkové okolnosti vyplývajúce zo skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej,
navrhnutých dôkazov pod hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník §§
135 a nasl., 373 a nasl., 757 oproti prezentovanému právnemu názoru žalobcu posúdenie uplatneného

nároku v zmysle ustanovení § 451 OZ. Stranám sporu bolo dostatočne zrejmé, aké skutočnosti budú
povinné v rámci dokazovania preukazovať a uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom
svedka Y. V., obsahom pripojeného spisu OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-672/2-VYS-TN-2017 Kz a zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Podľa výpisu z obchodného registra je zapísaná v registri zapísaná obchodná spoločnosť s
obchodným menom: TO-GA, s.ro. (ďalej len obchodná spoločnosť), IČO 47 989 149, deň zápisu
18.12.2014, spoločníci a konatelia: R. O. - žalovaná od 18.12.2014 do 18.12.2015, od 19.12.2015 G. L..

7. Výzvou zo dňa 11.04.2017 ustanovený predbežný správca dlžníka obchodnej spoločnosti JUDr.
Lea Gubová (Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/46/2016 zo dňa 14.03.2017) vyzvala
žalovanú na poskytnutie súčinnosti s tým, aby čestne vyhlásila, kedy a na aký účel boli uvedené finančné
prostriedky dlžníka použité, či došlo k speňaženiu vozidla dlžníkom, špecifikovala kedy, v akej výške a

to poskytol dlžníkovi úver, pôžičku, obdobné plnenie, dátum vzniku predĺženia dlžníka.

8. Žalovaná prípisom zo dňa 20.04.2017 poskytla súčinnosť vydaním čestného vyhlásenia, v ktorom
uviedla, že z bankového účtu spoločnosti sa uskutočnili výbery, ktoré finančné prostriedky boli použité
na účelom vyplatenia kúpnej ceny pohľadávok, ktoré boli následne postúpené na obchodnú spoločnosť

ako postupníka pohľadávok. Postupcom a teda aj príjemcom týchto finančných prostriedkov z titulu
uhradenia kúpnej ceny bola spoločnosť, na ktorej obchodné meno si nespomínala. Všetky relevantné
účtovné doklady k veci sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti, s ktorými už nedisponovala. Motorové
vozidlo bolo predané na súčiastky ako nepojazdné za cenu cca 500 eur a predaj bol riadne zaúčtovaný,účtovné doklady sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti. Obchodnej spoločnosti neposkytol nikto
žiadnu pôžičku či úver. V čase, keď bola jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti nebola spoločnosť
v predĺžení, mala riadne a včas uhradené všetky svoje povinnosti z obchodného styku, daňových,

odvodových či iných zákonných povinností. V čase prevodu obchodnej spoločnosti neevidovala žiadne
podlžnosti voči akejkoľvek tretej osobe. Ku dňu podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu všetky
účtovné doklady riadne odovzdala nadobúdateľovi obchodného podielu G. L.. Účtovníctvo obchodnej
spoločnosti viedla spoločnosť GALLIFREY, s.r.o. a všetky účtovné doklady sa nachádzali v priestoroch
tejto spoločnosti o čom bol upovedomený i nadobúdateľ obchodného podielu. Osobne nedisponuje

žiadnymi účtovnými dokladmi dlžníka.

9. Žalovaná pri výsluchu tvrdila, že zastávala funkciu konateľky spoločnosti, ktorej predmetom činnosti
boloodkupovaniepohľadávokanásledneichvymáhanie.Snažilasarobiťvšetkovprospechspoločnosti.
Mala na starosti administratívu, telefón, vybavovanie pošty. Jej manžel bol splnomocnený na konanie
v mene obchodnej spoločnosti, navštevoval dlžníkov, uzatváral zmluvy. Pri odkupovaní pohľadávok sa

veritelia sami prihlasovali, zvažovali výhodnosť ponuky, pri niektorých ponukách sa radili s právnikom,
účtovníkom. Odkúpené pohľadávky vyplácali klientom v hotovosti, na účet. Nad výšku žalovanej sumy
boli určite aj iné výbery, pretože bolo treba niečo zaplatiť pre firmu. Všetko sa dokladovalo v účtovníctve
a doklady boli ponechané u účtovníka, pretože mal ďalej pracovať pre firmu. Suma, ktorú vyberala
po častiach bola použitá na odkúpenie pohľadávok, potreby spoločnosti, napr. nájom za kanceláriu.

V súčasnej dobe nedisponuje žiadnymi dokladmi v súvislosti s výkonom funkcie štatutára a výberom
žalovanej sumy. Počas jej výkonu funkcie konateľky obchodnej spoločnosti sa nikto z orgánov činných
v trestnom konaní alebo iných orgánov nedopytoval na činnosť spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti
vykonával len p. V.. Manuálna evidencia v súvislosti s obratmi, či to boli príjmy, vklady, výdavky, výbery
nebola vedená, všetko bolo v evidencii účtovníka.

10. Výsluchom svedka Y. V. mal súd preukázané, že nemal žiaden vzťah k stranám sporu. Žalovanú
poznal ako klientku. V priebehu roku 2015 vykonával účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť TO-GA,
s.r.o.,vtomčaseakoživnostník,pretoževsúčasnejdobemázaloženúobchodnúspoločnosť.Vykonával
podvojné účtovníctvo, do ktorého spadajú aj výbery z účtov. V súvislosti s účtovníctvom komunikoval

so žalovanou, niekedy s jej manželom. Niektoré doklady boli zasielané elektronicky, niektoré prinášali
v papierovej forme. Za dobu fungovania obchodnej spoločnosti žalovanou neboli žiadne komplikácie,
všetky doklady, ktoré mu boli predložené riadne zaúčtoval. Predpokladá, že žalovaná suma 42900 eur
ako výbery bola použitá na nákupy iných pohľadávok, iné prevádzkové náklady, napr. mzdy, ktoré boli
vyplácané v hotovosti, náklady v súvislosti s prevádzkou firmy. Určite, na 100% bol zaúčtovaný prevod

z BÚ do pokladne a bežné prevádzkové náklady. Firma mala majetok na 50000 eur. Z jeho pohľadu
ako účtovníka bolo všetko v poriadku, v prípade nejasnosti v doklade alebo chýbajúceho dokladu
komunikoval so žalovanou, ktorá chyby odstránila. Z pohľadu účtovníka zmluva o postúpení pohľadávky
nie je daňovým dokladom. Ako účtovník rieši daňové doklady, dane. Počas vedenia účtovníctva
obchodnejspoločnostimalmubolipredkladanévýpisyzúčtuamalprehľadopohybenaúčte.Prinákupe

pohľadávok sa účtuje pohľadávka ako záväzok a do daní vstupuje až realizáciou vymoženej sumy,
jej alikvotná čase. V prípade odkúpenia pohľadávky je zaúčtovaná hodnota, ktorá však nie je reálnou
hodnotou a až následne dodatočne sa zaúčtuje skutočná suma, ktorá bola vymožená. Je príjmom a
podlieha dani z príjmov. V súvislosti s realizovanými výbermi z bankomatu fungoval systém tak, že
mesačne chodili výpisy žalovanej, ktorá mu ich doručila s ostatnými dokladmi. V prípade výberu do 5000

eur tento bral ako vklad do pokladne. Viedol v elektronickej podobe modul pokladňa, kde automaticky
bol takýto výber zaevidovaný. Či boli skutočne peniaze v pokladni sa nevedel vyjadriť. Operácie o
platbách z pokladne boli následne realizované tak, že žalovaná priniesla doklady o rôznych nákupoch
pre prevádzku spoločnosti a tieto boli hradené z pokladne. Trval na tom, že v priebehu roku 2015, kedy
žalovaná realizovala výbery z účtu boli zaúčtované ako použité na základe predložených dokladov. O

predaji obchodného podielu sa dozvedel asi po dvoch mesiacoch, keď mu chýbali nejaké doklady a
žalovaná mu oznámila, že na základe výhodnej ponuky spoločnosť predala a môže sa kontaktovať s
konateľomspoločnosti,pretožedoménuposunulaďalej.Kontaktovalsasvtedajšímkonateľomp.L.kvôli
chýbajúcim dokladom v roku 2016. Niečo mu konateľ dodal, ale boli problémy v komunikácii. Nepamätal
si presne, kedy mu bolo doručené oznámenie o ukončení spolupráce. Účtovníctvo odovzdal polícii v

Skalici, nepamätal si kedy a táto mu ho neskôr vrátila. Asi mesiac po tom prišiel do jeho kancelárie muž,
ktorý sa predstavil ako p. L., nelegitimoval ho a odovzdal mu celé účtovníctva spoločnosti. V účtovníctve
sa nachádzali všetky doklady, ktoré súviseli s operáciami na účte, konkrétne aj výbery žalovanou v roku
2015, ktoré boli následne použité už uvedeným spôsobom.11. Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ, OKP Trenčín ČVS: ORP-672/2-VYS-TN-2017 Kz mal súd
preukázané, že uznesením zo dňa 06.06.2017 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovanie

veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zákona a uznesením zo dňa 19.04.2018 obvinená
žalovaná a jej manžel G. O. z uvedeného prečinu spolupáchateľstvom na tom skutkovom základe, že
žalovaná v období august 2015 až november 2015 na príkaz manžela uskutočnila výbery finančných
prostriedkov na nezistené účely, čím znížila hodnotu čo len časti majetku spoločnosti a zmarila
uspokojenie pohľadávky veriteľa Tibor Štefánik - NOBA - SMOKER, ktorá vznikla spoločnosti na

základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa zápisnice o výsluchu obvineného G. O. zo
dňa 25.06.2018 ukončil akúkoľvek činnosť v obchodnej spoločnosti a v roku 2017 s nikým nejednal.
Spoločnosť NOBA-SMOKER postupovala zmluvou pohľadávku na obchodnú spoločnosť TO-GA, s.r.o.
a práv splátka odišla hneď po podpise zmluvy asi 3000 alebo 4000 eur. Potom posielal menšie
splátky, ktoré sa vracali naspäť ako neprijaté, nikto na jeho SMS nereagoval. Všetky vybraté peniaze
boli vybraté a boli použité na chod firmy, napr. odkúpenie ďalších pohľadávok. Nedisponuje žiadnymi

účtovnými dokladmi spoločnosti. Obchodná spoločnosť nikdy nikomu nedlžila, nemala veriteľov. Prevod
obchodného podielu dohodol s L., ktorý mal veľa svojich pohľadávok, ale tie nechcel dať zadarmo,
tak mu predali firmu, pretože sám nemal živnosť na vymáhanie svojich pohľadávok. Firmu predala
manžela a sám zostal zamestnancom. Pohľadávky z času, kedy bola manželka konateľkou zostali ďalej
pohľadávkami/majetkom spoločnosti. Pracovný pomer v spoločnosti skončil k 31.12.2016. Spoločnosť

vykonávala v tom čase svoju podnikateľskú činnosť. Podľa zápisnice o výsluchu svedka - Y. V. zo dňa
21.06.2018 viedol účtovníctvo spoločnosti v roku 2015, robil účtovnú uzávierku za účtovný rok 2014 a to
aj po zmene konateľa. V dôsledku zhoršenej komunikácie s novým konateľom, nepredloženia účtovnej
dokumentácie zaslali spoločnosti oznámenie o ukončení spolupráce. Vysvetlil spôsob účtovania v
spoločnosti, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. Spoločnosť nemala veriteľov. Za celú dobu nebol

dopytovaný z daňového úradu alebo obdobnej inštitúcie ohľadom nejakých nezrovnalostí v daňových
alebo účtovných dokladoch. Nedisponuje účtovníctvom spoločnosti, pretože k ochrane osobných údajov
nemôže mať u seba účtovníctvo niekoho, pre koho účtovníctvo nevedie. Účtovníctvom vzali policajti zo
Skalice a vrátili mu ho policajti z Trenčína. Následne prišiel pán, ktorý sa predstavil ako p. L., vlastník
spoločnosti, vypýtal si účtovnú dokumentáciu, túto mu v Senici odovzdal a spísal zápis. Počas výkonu

funkcie konateľky žalovanou nestala sa situácia, že by na firemný účet prišli peniaze v nejakej sume,
prípadne odišli peniaze vo výške, ktorá nekorešpondovala s účtovnými dokladmi a ani nemohla nastať,
pretože by ho jeho software nedovolil. Podľa protokolu o výsluchu svedka - G. L. sa dohodol s manželom
žalovanej o prevedení obchodnej spoločnosti asi v roku 2015 a O. nachystal všetky papiere, ktoré v
Brne u notára podpísali. O. mu poslal po L. V. písomnosti, ale bolo ich menej, než čo podpisoval.

O. na jeho výzvy nereagoval. Do spoločnosti nič nevložil, mal fungovať len dočasne, o hospodárenie
firmy sa nezaujímal, žiadne aktivity nevyvíjal, s nikým nekomunikoval, oficiálne žiadne účtovníctvo
neprevzal, o účtovníctve spoločnosti nič nevie, nevidel ju, nemal možnosť do nej nahliadnuť. Podľa
záverov znaleckého posudku 1/2018 Ing. Ladislava Burkovského boli predložené doklady spoločnosti
neúplné z hľadiska posudzovania účtovných kníh, účtovných dokladov a inej evidencie v zmysle zákona

a boli predložené: výpis z bankového účtu, 2015, 2016, výpis z OR, súvaha 2015, 2016, výkaz ziskov
2015, 2016, poznámky individuálnej účtovnej závierky 2015, 2016, daňové priznanie 2015, zmluvy
o postúpení pohľadávok, vyjadrenie JUDr. Róberta Faturu, výbery v hotovosti, vklady v hotovosti. Na
základe predložených doklad sa nedal zistiť skutočný stav pohľadávok, ktoré sa mali evidovať na
podsúvahových účtoch. Podľa dokladov konateľka dostávala za kalendárny rok 2015 veľmi nízku mzdu,

spoločnosť nenakupovala majetok alebo služby, ktoré neboli nevyhnutné pre jej chod činnosti alebo na
ktoré spoločnosť nemala dostatočné zdroje, k 31.12.2015 nebola v predĺžení a mala dostatok vlastného
imania na riadne fungovanie účtovnej jednotky.

12. Podľa výpisov z účtu spoločnosti mal súd preukázané, že boli realizované výbery z účtu spoločnosti

v roku 2015 a to dňa 05.08. suma 5000 eur, 07.08. suma 30000 eur, 08.08., 09.08. a 27.08. spolu v
sume 800 eur, 24.08. a 25.08. spolu v sume 400 eur, 14.08. suma 300 eur, 04.09. suma 400 eur, 27.10
suma 1000 eur, 28.10. suma 1000 eur, 07.11. suma 1000 eur, 09.11. suma 1000 eur, 09.11. suma 1000
eur, 23.11. suma 1000 eur.

13. Podľa záverov znaleckého posudku č. 7/2019 Ing. Miroslavy Jakubcovej v trestnej veci podľa §
239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zákona nemala znalkyňa k dispozícii kompletné účtovníctvo spoločnosti,
bez ktorých dokladov nie je možné zistiť, či finančné prostriedky spoločnosti boli použité aj na účely
nesúvisiace s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, nemala informácie o nákladoch a výnosochspoločnosti, ktoré bezprostredne súvisia s pohybmi na bankovom účte, výbery z účtu v roku 2015 v sume
42900 eur mohli byť s najväčšou pravdepodobnosťou zaúčtované ako výbery a súčasne ako príjem do
pokladnice spoločnosti. Len na základe výberov z bankového účtu spoločnosti nie je možné s istotou

konštatovať, že tieto výbery mali za následok odstránenie majetku spoločnosti. Ku dňu 31.12.2015 bol
stav celkových finančných prostriedkov spoločnosti podľa účtovnej závierky vo výške 10368 eur. Pri
porovnaní položiek majetku a záväzkov spoločnosti nevyplýva, že by majetok spoločnosti v priebehu
rokov 2014, 2015, 2016 vo bol výraznej miere znižovaný, prípadne odstraňovaný. Celkový majetok
spoločnosti bol ku dňu 31.12.2014 vo výške 96612 eur, ku dňu 31.12.2015 vo výške 80741 eur, ku dňu

31.12.2016 vo výške 80896 eur. Najväčšou položkou celkového majetku spoločnosti boli pohľadávky,
čo súviselo aj s hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti, ktorou bol nákup pohľadávok.

14. Žiadosťou zo dňa 28.02.2019 vyzval žalobca G. L. ako súčasného konateľa spoločnosti, aby sa
dostavil na osobné stretnutie do priestorov kancelárie správcu a zaslal správcovi kompletnú účtovnú
evidenciu spoločnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu na výzvu nereagoval.

15. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz žalobcom a to výsluch svedka N.. K. K., ktorý mal byť vypočutý
ku skutočnostiam týkajúcich sa výkonu podnikateľskej činnosti žalovanou ako konateľky spoločnosti
a ku skutočnostiam odkupovania pohľadávok spoločnosťou bez bližšieho označenia o akú osobu
svedka sa jedná, v akom vzťahu bol k strane žalovanej. Po oboznámení sa z obsahom navrhnutého

dôkazu žalobcom a to vyšetrovacím spisom mal súd preukázané, že svedok bol vypočutý v rámci
trestného konania dňa 12.04.2016. Pri výpovedi uviedol, skutočnosti v súvislosti s uzavretou zmluvou
o pôžičke jeho manželkou a Tiborom Štefánikom - NOBA SMOKER, splácaním pôžičky, exekučným
konaním. Vymožená suma bola exekútorom zaslaná na účet spoločnosti TO-GA. S G. O. zastupujúcim
spoločnosť sa dostavili na kataster nehnuteľností, kde spoločne podali žiadosť o výmaz záložného

práva k nehnuteľnosti. Poukázal na postup veriteľa Š., ktorý najskôr odpredal pohľadávku vymáhačskej
spoločnosti a neskôr vzápätí exekútorovi. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu
a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 C.s.p.).
Dôkaz mal byť vykonaný na preukázanie skutočností v súvislosti s činnosťou žalovanej ako konateľky
spoločnosti. Navrhnutý dôkaz žalobcom ako výsluch svedka súd považoval za dôkaz, ktorý nemôže

smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti, že žalovaná ako konateľka spoločnosti konala v rozpore s
ustanovením § 135a ObZ, a to s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Uvedený svedok bol v kontakte s manželom žalobkyne v súvislosti s jednou pohľadávkou, ktorú odkúpila
spoločnosť od veriteľa svedka a jeho výsluch ako dôkaz, nemal potenciál preukázať rozhodný skutkový
poznatok tvrdený žalobcom.

16. Podľa § 133 ods,. 1 ObZ (Obchodný zákonník), štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo
viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

17. Podľa § 135 ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a
účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

18. Podľa § 135a ods. 1, 2, 3 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní

zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti
vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu
spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak
je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebostanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú
dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

19. Podľa § 136 ods. 1 ObZ, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie
obmedzenia, konateľ nesmie:
a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou
spoločnosti,
b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a
d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej
osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa
zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z
jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.

20. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

21. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

22. Podľa § 489 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Žalobu podal správca v súlade s § 44 ods. 1 ZKR v mene úpadcu. Pri nakladaní s majetkom
konkurznej podstaty, ako aj vo veciach správy takéhoto majetku, správca koná na základe zákonného
mandátneho vzťahu, čo znamená, že pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú majetku, ktorý podlieha
konkurzu, správca vystupuje ako zástupca a konajúcou stranou je vždy úpadca zastúpený správcom.
Nebolo sporné, že označený žalobca je správcom úpadcu - spoločnosti TO-GA, s.r.o., Senica.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy,
ktorú žalobu súd posúdil podľa § 137 písm. a) C.s.p. ako žalobu o splnení povinnosti. Žalobca sa
domáhal priznania žalovanej sumy titulom právneho nároku bezdôvodného obohatenia a to majetkovým
prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu. V danej veci ide o návrh na plnenie a je

vecou súdu vyhodnotiť, či ide o nárok vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia alebo iného titulu,
konkrétne náhrady škody. Právnu kvalifikáciu žaloby nie je možné považovať za zmenu žalobu.

26. V spore žalobca tvrdil a preukázal, že žalovaná bola jediným konateľom úpadcu spoločnosti v čase
od 18.12.2014 do 18.12.2015. Počas výkonu svojej funkcie ako štatutárneho orgánu v roku 2015 z

účtu úpadcu vybrala hotovosť v sume 42900 eur. V občianskom súdnom konaní bolo úlohou žalobcu
preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovanej za porušenie
povinností zo záväzkového vzťahu, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená
všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach.

27. Jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkového vzťahu podľa § 489 OZ je aj bezdôvodné
obohatenie. Ide o záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa
niekto obohatil, pričom je zameraný len na to, aby sa toto bezdôvodné obohatenie vydal tomu, na úkor
koho bolo získané. Občiansky zákonník upravuje prípady bezdôvodného obohatenia a to: - majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také konanie, kde od začiatku nebol právny

dôvod na plnenie, teda sa plnilo aj napriek tomu, že chýbala akýkoľvek dôvod plnenia; - majetkový
prospech získaný pnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy; - majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne
odpadol, teda napr. pri splnení rozväzovacej podmienky, odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy;- majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov; - plnenie omylom za iného, pretože sa domnieva,
že má sám povinnosť plniť (§ 454 OZ).

Bezdôvodné obohatenie vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho
právneho dôvodu na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Zo znenia
ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za súčasného
určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé, že sa

vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného. V konečnom dôsledku to znamená,
že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou
druhej strany.

28. Žalovaná ako konateľka a štatutárny zástupca spoločnosti vybrala peňažné prostriedky s účtu, ale
súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tieto prostriedky vybrala bez právneho dôvodu, čo malo za

následokvznikbezdôvodnéhoobohateniažalovanejnaúkorspoločnostiúpadcu.Právnydôvodtakéhoto
konania žalovanej vyplýval z jej funkcie konateľa úpadcu, teda oprávnenia konať v mene spoločnosti
úpadcu a za tým účelom aj vyberať peniaze z účtu úpadcu a disponovať s nimi. Vzhľadom na uvedené
posúdenie súd má za to, že nebola preukázaná existencia bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkon
úpadcu,keďžekonaniežalovanejnenapĺňaloznakyaniinéhoprípaduvznikubezdôvodnéhoobohatenia.

29. Súd pri právnom posúdení veci vzal do úvahy postavenie žalovanej v spoločnosti úpadcu ako
konateľa - štatutárneho zástupcu s uložením povinností, ktoré musí konateľ pri výkone svojej pôsobnosti
plniť a ktoré sú upravené v ustanoveniach Obchodného zákonníka, ako aj v iných právnych predpisoch,
alebovyplývajúzospoločenskejzmluvy,stanovarozhodnutívalnéhozhromaždenia.Vovzťahukplneniu

povinností konateľa pôsobí zásada výkonu jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Pri nerešpektovaní tejto zásady je konateľ podľa § 135a
ods. 2 ObZ povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá jej tým vznikla. Konateľ však nebude zodpovedať
za škodu v prípade, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že konal
v záujme spoločnosti. Ak sú splnené obe podmienky kumulatívne, zodpovednosť za škodu nevznikne.

Platí, že zodpovednosť konateľa za škodu podľa § 757 ObZ sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o
náhrade škody podľa § 373 ObZ. Z uvedeného potom vyplýva, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť,
ale poškodenému - žalobcovi patrí dôkazná povinnosť preukázať predpoklady takejto zodpovednosti
za škodu, a to vznik škody (jej existenciu), protiprávne konanie škodcu a to porušenie konkrétnej
povinnosti, príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaní škodcu - žalovanej. Porušením

právnej povinnosti môže spočívať buď v aktívnom konaní alebo v opomenutí konať v prípade, ak
by existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o
porušenie povinností vyplývajúcich z právneho predpisu, zo zmluvy, keď protiprávne konanie môže byť
pri splnení ďalších predpokladov deliktom. Porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu
zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V tomto spore bolo

úlohou žalobcu ako poškodeného preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého sa vyvodzuje
zodpovednosť žalovanej za protiprávny úkon, za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik
škody ako aj príčinnú súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Medzi porušením povinnosti ako príčiny a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku, musí
byť objektívna existencia príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo

záväzkového vzťahu a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti
za škodu má zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo tým konkrétnym porušením záväzkového
vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody úpadcu spoločnosti a vzťah príčiny a následku. Posúdenie
otázky, či tvrdený skutok je protiprávnym konaním, je právnym posúdením, ktoré prislúcha súdu. Aj v
prípade, že by žalobca preukázal žalovanej porušenie jej povinností, žalovaná by sa zodpovednosti za

škodu zbavila, ak by preukázala liberačné dôvody v zmysle citovaných ustanovení.

30. Žalobca v spore nepreukázal čo i len jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa §
135a ods. 2 ObZ v spojení s § 373 a § 757 ObZ. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná s finančnými
prostriedkami patriacimi spoločnosti úpadcu nenakladala s odbornou starostlivosťou, v rozpore so

záujmami spoločnosti. Po vykonanom dokazovaní na návrh strán sporu nebolo možno jednoznačne
konštatovať, že by žalovaná peňažné prostriedky použila na iný účel ako účel súvisiaci s činnosťou
spoločnosti úpadcu alebo peňažné prostriedky ponechala alebo použila na úhradu iných záväzkov,
potrieb ako záväzkov spoločnosti úpadcu. Len preukázaný výber peňažných prostriedkov z účtuspoločnosti úpadcu nepredstavuje skutočnosť spôsobenej škody spoločnosti úpadcu alebo protiprávne
konanie žalovanej ako konateľa, keďže takéto konanie jej vyplývalo z jej pôsobnosti ako štatutárneho
zástupcu spoločnosti úpadcu. V spore nebolo možné vyhodnotiť ani, že by žalovaná porušila iné

povinnosti konateľa spoločnosti úpadcu, napr. vedenie účtovníctva. V spore vypočutým svedkom Y.
V. mal súd preukázané, že viedol účtovníctvom spoločnosti úpadcu. Komunikoval so žalovanou, jej
manželom. Niektoré doklady mu zasielali elektronicky, niektoré v papierovej podobe. Všetky doklady
riadne zaúčtoval. Vzhľadom na predmet podnikania spoločnosti úpadcu - vymáhanie pohľadávok
predpokladá, že výbery žalovanou boli zaúčtované na nákupy pohľadávok a iné prevádzkové náklady,

ktoré sa platili v hotovosti. Určite bol zaúčtovaný prevod z bežného účtu do pokladne a bežné
prevádzkové náklady. Pamätal si, že tam boli aj zmluvy o dokúpení pohľadávok. Spoločnosť úpadcu
mala majetok nad 50000 eur. Boli mu predkladané výpisy z účtu, mal prehľad o obrate na účte.
Účtovníctvo bolo vedené v elektronickej podobe s modulom pokladňa, kde automaticky bol každý výber
zaevidovaný do pokladne. Operácie o platbách z pokladne boli následne realizované tak, že žalovaná
priniesla doklady o rôznych nákupoch pre prevádzku spoločnosti a tieto boli hradené z prostriedkov

pokladne. Všetky výberu v roku 2015 realizované žalovanou z účtu boli zaúčtované. Program, ktorý
má v PC na vedenie podvojného účtovníctva by ho v prípade, že položka výberu nemala pár výdaju
v rámci koncoročnej účtovnej uzávierky nepustila. Účtovníctvo odovzdal polícii v Skalici a neskôr
mu ho vrátila polícia z Trenčína. Následne prišiel do jeho kancelárie muž, ktorý sa predstavil ako p.
L. a odovzdal mu celé účtovníctvo spoločnosti úpadcu. Výsluchom žalovanej ako strany sporu mal

súd preukázané, že pri odkupovaní pohľadávok sa prihlasovali samy veritelia, zvažovali výhodnosť
ponuky, pri niektorých sa radili s právnikom, účtovníkom. Odkúpené pohľadávky vyplácali klientom
v hotovosti, na účet. Nad výšku žalovanej sumy boli určite aj iné výbery, pretože bolo niečo treba
zaplatiť pre firmu, všetko sa dokladovalo do účtovníctva, doklady boli ponechané u účtovníka. Všetky
výbery boli použití na odkúpenie pohľadávok alebo potreby spoločnosti, napr. nájom. Účtovníctvo bolo

vedené len elektronicky, nebola vedená žiadna manuálna evidencia v súvislosti s obratmi, či to boli
príjmy, vklady, výdavky. Nedisponuje žiadnymi dokladmi v súvislosti s výkonom funkcie štatutára a
výberom žalovanej sumy. Počas výkonu funkcie konateľky spoločnosti úpadcu sa nikto nedopytoval z
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov na činnosť spoločnosti. Účtovníctvo viedol len
vypočutý svedok. Podľa záverov znaleckého posudku Ing. Ladislava Burkovského predložené doklady

spoločnosti boli neúplné z hľadiska posudzovania účtovných kníh, účtovných dokladov a inej evidencie
v zmysle zákona. Na základe predložených dokladov sa nedal zistiť skutočný stav pohľadávok, ktoré
sa mali evidovať na podsúvahových účtoch. Podľa dokladov konateľka dostávala za kalendárny rok
2015 veľmi nízku mzdu, spoločnosť nenakupovala majetok alebo služby, ktoré neboli nevyhnutné pre
jej chod činnosti alebo na ktoré spoločnosť nemala dostatočné zdroje, k 31.12.2015 nebola v predĺžení

a mala dostatok vlastného imania na riadne fungovanie účtovnej jednotky. Podľa záverov znaleckého
posudku Ing. Miroslavy Jakubcovej nemala znalkyňa k dispozícii kompletné účtovníctvo spoločnosti,
bez ktorých dokladov nie je možné zistiť, či finančné prostriedky spoločnosti boli použité aj na účely
nesúvisiace s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, nemala informácie o nákladoch a výnosoch
spoločnosti, ktoré bezprostredne súvisia s pohybmi na bankovom účte, výbery z účtu v roku 2015 v sume

42900 eur mohli byť s najväčšou pravdepodobnosťou zaúčtované ako výbery a súčasne ako príjem do
pokladnice spoločnosti. Len na základe výberov z bankového účtu spoločnosti nie je možné s istotou
konštatovať, že tieto výbery mali za následok odstránenie majetku spoločnosti. Ku dňu 31.12.2015 bol
stav celkových finančných prostriedkov spoločnosti podľa účtovnej závierky vo výške 10368 eur. Pri
porovnaní položiek majetku a záväzkov spoločnosti nevyplýva, že by majetok spoločnosti v priebehu

rokov 2014, 2015, 2016 vo bol výraznej miere znižovaný, prípadne odstraňovaný. Celkový majetok
spoločnosti bol ku dňu 31.12.2014 vo výške 96612 eur, ku dňu 31.12.2015 vo výške 80741 eur, ku dňu
31.12.2016 vo výške 80896 eur. Najväčšou položkou celkového majetku spoločnosti boli pohľadávky, čo
súviselo aj s hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti, ktorou bol nákup pohľadávok. Na základe
vyhodnotenia vykonaného dokazovania má súd za to, že v spore nebolo jednoznačne preukázané

protiprávne konanie žalovanej ako konateľky spoločnosti úpadcu v roku 2015, porušenie povinností
uloženej jej zákonom alebo konanie bez odbornej starostlivosti v rozpore so záujmami spoločnosti.
Podkladom vyhotovenia znaleckých posudkov nebola kompletná účtovná dokumentácia a zo záverov
predložených posudkov vyplýva, že nie je možné s istotou konštatovať, že výbery žalovanou mali za
následok odstránenie majetku spoločnosti, že by bol majetok spoločnosti výrazne znižovaný, prípadne

odstraňovaný, spoločnosť nenakupovala majetok alebo služby, ktoré neboli nevyhnutné pre jej chod
činnosti alebo na ktoré spoločnosť nemala dostatočné zdroje, k 31.12.2015 nebola v predĺžení a mala
dostatok vlastného imania na riadne fungovanie účtovnej jednotky. Žalovaná na výzvu predbežného
správcu konkurznej podstaty reagovala poskytnutím súčinnosti - čestným vyhlásením zhora. Od19.12.2015 nebola konateľkou spoločnosti úpadcu s tým, že všetky účtovné doklady sa nachádzali
v priestoroch externej účtovnej spoločnosti, ktorá viedla účtovníctvo, žiadnymi dokladmi spoločnosti
úpadcu nedisponuje.

31. V predmetnom spore žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že žalovaná ako konateľka mala spôsobiť
škodu.Popredbežnomprávnomposúdenívecižalobcavsporenepreukázalvznikškodyaaniporušenie
konkrétnej povinnosti žalovanej ako konateľa v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody.

32. V spore vykonaným dokazovaní tak súd nemal preukázané, že došlo vôbec k vzniku škody a že túto
škodu spôsobila žalovaná. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k určitému skutku, konaniu, z ktorého
by bola vyvodzovaná zodpovednosť žalovanej ako konateľky spoločnosti úpadcu, za protiprávny úkon a
preto neboli splnené podmienky pre priznanie nároku uplatneného žalobu v zmysle ustanovenia § 135a
ObZ. Súd preto žalobu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

35. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 255 C.s.p., keď
zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je
povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. Vzhľadom k komu, že
v spore bola úspešná strana žalovanej, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

37. Súd rozhodol o nároku na náhradu separovaných trov, o ktorých súd rozhoduje bez ohľadu na
výsledok sporu ako procesnej zodpovednosti strany sporu za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne
zavinila svojim správaním. Povinnosť na náhradu trov konania vzniká, ak vznikli trovy, ktoré neboli
efektívne vynaložené, pretože procesnú úkon bol zmarený a vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti
so zavinením. Pojednávanie vo veci dňa 25.09.2018 bolo odročené na termín 27. novembra 2018

o 10,00 hod.. Dňa 27. novembra 2018 o 08,15 hod. a o 08,42 hod. odoslal elektronickou poštou
zástupca žalovanej žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania zo
zdravotných dôvodov. Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalobcu. Pojednávanie súd s použitím §
183C.s.p.odročilstým,žespoužitím§184C.s.p.vyzvalzástupcužalovanejnapreukázaniedôvodnosti
žiadosti o odročenie pojednávania. Na pojednávaní dňa 31.01.2019 zástupca žalovanej sa ospravedlnil

za zmarené predchádzajúce pojednávanie s tým, že zdravotný stav mu neumožňoval navštíviť lekára ani
dostaviť sa na pojednávanie. Nepredložil súdu žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Zástupca
žalobcu uplatnil nárok na priznanie náhrady separátnych trov konania za zmarené pojednávanie a to
cestovné výdavky a náhradu za stratu času. Súd má za to, že na strane žalobcu ide o trovy, ktoré by inak
neboli v konaní vznikli a ktoré nesúvisia s riadnym vedením sporu. V prípade, že by zástupca žalovanej

dostatočnevčasoznámildôležitýdôvodžiadostioodročeniepojednávania,súdbypostupovalspoužitím
§183C.s.p.,ktorúskutočnosťbyoznámilstranežalobcu.Zástupcažalobcusataktodostavilnazmarené
pojednávanie, čím vynaložil trovy v súvislosti s cestovným a stratou času, pričom bol zmarený účel, za
ktorým boli tieto trovy vynaložené a taktiež boli vynaložené zbytočne.

38. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o
výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).