Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1501/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120390229
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120390229.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina so sídlom Námestie obetí
komunizmu 1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so
sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti povinnému: S. E., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX N., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 258,34
Eur, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1Ek/1501/2020

zo dňa 3. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1501/2020 zo
dňa 3. novembra 2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.11.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 1Ek/1501/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti

vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 199a ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 1, ods. 3, § 10 ods.
1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“). V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 258,34 Eur na základe exekučného titulu - Výkazu
daňových nedoplatkov č.k. OE/DUR/120/020171 zo dňa 08.01.2015. Oprávnený sa ďalej v návrhu
na vykonanie exekúcie domáhal v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) zaplatenia iných
trov exekúcie vo výške 42,- Eur, t.j. paušálnych trov starej exekúcie. Oprávnený ako prílohy k návrhu

na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, potvrdenie o úhrade starých trov exekúcie,
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. EX 589/15, sp. zn. 1Er/660/2015 z dôvodu uplynutia
rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ako
aj Oznámenie o ukončení exekučného konania č. EX 589/15, sp. zn. 1Er/660/2015, čím mal súd
preukázané, že došlo k právoplatnému ukončeniu predmetného exekučného konania na Okresnom
súde Žilina. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že súdny

exekútor ním uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie v celkovej výške 42,- Eur, ktoré
pozostávajú z paušálnych trov vo výške 35,- Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,- Eur.

3. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za
preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu trov exekučného
konania, ktorý pozostával zo sumy zaplatených trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur. Súd v tomto

bode dáva do pozornosti § 6 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle ktorého
paušálnetrovyvmaximálnejmožnejvýške42,-Eur(35,-Eur+DPH)znášaoprávnenývstarejexekúcii,azároveň v zmysle § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho
poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona o ukončení
niektorých exekučných konaní, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

Súd dal do pozornosti § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý stanovuje
subsidiárne použitie Exekučného poriadku, pričom zákon o ukončení niektorých exekučných konaní
predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté
prednosť pred právnymi normami upravujúcimi exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise
(Exekučnom poriadku). Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval, že právna úprava

náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, tak ako je
obsiahnutáv§9ods.3zákonaoukončeníniektorýchexekučnýchkonanímáprednosťpredvšeobecnou
právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods.
1 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu paušálnu náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur,
nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, súd dáva do pozornosti, že zákon o ukončení niektorých

exekučných konaní neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie v celkovej
výške 42,- Eur. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní pozitívnym
spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom
konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to je náhrada za zaplatený

súdny poplatok. Z tohto dôvodu všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle
§ 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní vylúčené, a teda nevymáhateľné v rámci
nového exekučného konania, preto ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Na
základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany oprávneného na
náhradu trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur za nedôvodné a v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o ukončení

niektorých exekučných konaní a preto podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v
časti trov exekúcie oprávneného vo výške 42,- Eur zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote

sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 6 ods. 1, ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ako aj čl. 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky tým, že zákon o ukončení niektorých
exekučných konaní zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa

vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené
zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému
sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s
týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne
začatého a zákonom nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej

situácievdôvodovejsprávek§6predmetnéhozákonauvádza:„Celkovétrovystarejexekúcieexekútora
pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami
pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora
vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške
35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje

sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie,
ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v
tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom
pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako

úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť
(tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať
náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva
vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných
konaní celkom zjavne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na uznesenie ÚS

SR IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, v ktorom Ústavný súd slovenskej republiky síce odmietol
sťažnosť sťažovateliek namietajúcich, že upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev
na zaplatenie ich paušálnych trov došlo k zásahu do ich ústavných práv, ale zároveň v predmetnom
uznesení Ústavného súdu slovenskej republiky v bode 32 odôvodnenia uvádza, že sťažovateľkám ničnebráni podať opätovné návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona o ukončení niektorých
exekučných konaní, v rámci ktorých si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako
náklad spojený s uplatnením pohľadávky.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.Podľa§239ods.1a2zákona č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním podanej sťažnosti oprávneného súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej
schránky súdu dňa 18.11.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže
sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 12.11.2020

súd konštatuje, že bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa §
249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným
podľa § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní doručeným súdu dňa 09.10.2020
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške
258,34 Eur na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov č.k. OE/DUR/120/020171 zo

dňa08.01.2015. ĎalejsioprávnenývnávrhunavykonanieexekúcievčastiF)formulára„Trovyexekúcie
- oprávnený“ uplatnil nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur.

15. V konaní bol súdu predložený exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 31.03.2020,

Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 24.06.2020, ktoré sa týkali exekúcie č. EX 589/15,
sp. zn. 1Er/660/2015 vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, nástupca
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, Exekútorským úradom so sídlom Jaskový rad 79, 831 01
Bratislava a potvrdenie o úhrade trov starej exekúcie.

16. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

17. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.18. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, trovy starej exekúcie exekútora
pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého
plneniaoprávneneponechal,apaušálnychtrovvovýške35eur;akjeexekútorplatiteľomdanezpridanej
hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť
podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá

exekútor nárok.

20.Podľa§6ods.2 zákonaoukončeníniektorýchexekučnýchkonaní,paušálnetrovyznášaoprávnený.
Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie,
ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

21.Podľa§9ods.3zákonaoukončeníniektorýchexekučnýchkonaní,okremnáhradysúdnehopoplatku
za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho
poplatku, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný

poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

23. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sa sudca v danej právnej veci v

celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza
dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.

24. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na

vymoženie iných trov vo výške 42,- Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc
predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza,
že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd.
Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade
možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon o ukončení niektorých exekučných

konaní bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej
republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé,
že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad
podľa dôvodovej správy k § 5 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách

starej exekúcie“, pričom podľa § 5 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní nie je
podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k § 6 zákona
o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej
hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych
trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa § 6 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných

konaní sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom
tejto dane súdny exekútor a nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k § 9
zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j.
zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných

konaní sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, kde ustanovenie § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú
konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone o ukončení niektorých
exekučných konaní (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil
úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi
schváleným (a už účinným) znením zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a dôvodovou

správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Aj z uvedeného považuje súd za
potrebné odmietnuť výklad a argumentáciu vyplývajúcu z dôvodovej správy k uvedenému právnemu
predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené
trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone o ukončeníniektorých exekučných konaní, na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti
povinnému. Ako vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní,
upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom.

No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od
oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa
názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného)

a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného).
Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení
niektorých exekučných konaní, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na
náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona o
ukončení niektorých exekučných konaní uplatňovať.

25. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac opätovne uvádza, že
zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia
exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii
skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných
konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania
oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať
za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna
požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných
štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu

rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením
časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku
upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s
tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým
oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu

navykonanieexekúcieneúspešný.Súdprirešpektovaníústavnýchpravidielprávnehoštátu,nepovažuje
za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na
povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.

26. A na záver k poukazu oprávneného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.

ÚS 160/2020 zo dňa 13. 05. 2020 súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané
za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového
stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že
dôležitéjepredovšetkýmdôkladnéapresvedčivéodôvodnenieodklonuodustálenejrozhodovacejpraxe
najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie,

na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne
neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o
zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona o ukončení niektorých
exekučných konaní. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie
podľa § 6 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom Ústavný súd v predposlednej

vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že
je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS
160/2020-28 zo dňa 13. 05. 2020 je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií

vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej
exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia
uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu
dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí nakonštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu
absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v

zastavenej exekúcii zo zákona, z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o ukončení
niektorých exekučných konaní, podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za
opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok
na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,- Eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi
na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie.

27. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250
ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného

poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z
týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/38/2017 zo dňa 28. 02. 2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).