Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 14, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219204691
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219204691.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: E. V., nar. XX.X.XXXX, adresa H.
L., Y. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: Legium, s. r. o., so sídlom Bratislava, Bukureštská
3, IČO: 36 867 870, proti žalovaným: 1. K. S., nar. XX.XX.XXXX, adresa U. - Y., L. Z. XXX/X, zastúpenej
advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová, so sídlom Bratislava, Krížna 17D, 2. V. V., nar. XX.X.XXXX, adresa

U. - Y., L. Z. XXX/X, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, zastúpený splnomocnencom: FORTITUDINE,
s. r. o. Advokátska kancelária, so sídlom Dunajská Streda, Čukáraboň 7332/2A, IČO: 47 257 067,
o zaplatenie 972.755,68 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovanej 1. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská streda č. k. 8C/16/2019-138 zo dňa
22.1.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/16/2019-145 zo
dňa 31.1.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením m e n
í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým zakázal žalovanej 1. nakladať s nehnuteľnosťami a) nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území Y., obec Y., okres Dunajská Streda, zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX ako stavby, a to

konkrétne hala C - spracovanie tabakových výrobkov so súpisným číslom XXX stojaca na pozemku
s parcelným číslom 272/21 a hala D - sklad cementu a vápna so súpisným číslom XXX stojaca na
pozemku s parcelným číslom 272/22, to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/1 k celku;
b) nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Y., obec U., okres Dunajská Streda,
zapísanými na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to
konkrétne orná pôda vo výmere 209 m2 (správne 290 m2, pozn.) s parcelným číslom 223/4, zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 198 m2 s parcelným číslom 223/13, zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 45 m2 s parcelným číslom 223/17, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 47 m2 s parcelným
číslom 223/18, ako aj s nehnuteľnosťami zapísanými na tomto liste vlastníctva ako stavby, a to konkrétne
rodinný dom so súpisným číslom XXX stojaci na pozemku s parcelným číslom 223/13, vonkajší bazén so
súpisným číslom XXX stojaci na pozemku s parcelným číslom 223/18 a dvojgaráž so súpisným číslom
XXXstojacinapozemkusparcelnýmčíslom223/17,tovšetkovspoluvlastníckompodielevpomere1/1k

celku; c) nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území U., obec U., okres Dunajská Streda,
zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a
to konkrétne zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 113 m2 s parcelným číslom 2723/1, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 16 m2 s parcelným číslom 2723/2, ako aj s nehnuteľnosťami zapísanými
na tomto liste vlastníctva ako stavby, a to konkrétne prístavba rodinného domu so súpisným číslom
XXX stojaca na pozemku s parcelným číslom 2723/1, to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere

1/1 k celku; d) nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území U., obec U., okres Dunajská
Streda, zapísanou na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnejmape, a to konkrétne zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 234 m2 s parcelným číslom 2708, v
spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2 k celku; e) nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom
území Y., obec U., okres Dunajská Streda, zapísanou na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra

„C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to konkrétne orná pôda vo výmere 580 m2 s parcelným číslom
223/5, v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2 k celku; f) obchodným podielom v
obchodnej spoločnosti cww group s.r.o., IČO: 50 367 307, so sídlom Stará cesta 716/5, 931 01 Šamorín,
zapísanou v obchodnom registri vedenom pri Okresnom súde Trnava, oddiel Sro, vložka č. 43319/T
zodpovedajúcim splatenému peňažnému vkladu jediného spoločníka do základného imania obchodnej

spoločnosti vo výške 5.000,- Eur, a to tak, že tieto nemôže predať, darovať, prenajímať, iným spôsobom
scudziť ani zaťažiť záložným právom, zriaďovať vecné bremená a dať ako zábezpeku, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp. zn.: 8C/16/2019.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2
písm. c), d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, § 334 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia na tom základe, že žalobou vo veci samej sa domáha, aby súd uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 972,755,68 Eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalobkyne

vznikol na základe viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi žalobkyňou a
žalovanými za trvania ich manželstva. Žalovaná 1. a žalovaný 2. sú bývalí manželia, pričom žalovaný 2.
je synom žalobkyne. Medzi žalovanou 1. a žalovaným 2. pritom prebieha na Okresnom súde Dunajská
Streda niekoľko sporov o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k ich spoločnému majetku, ktorý však
bol formálne evidovaný ako výlučné vlastníctvo žalovanej 1., avšak v skutočnosti predstavuje spoločný

majetok žalovaných (sp. zn.: 21C/62/2019, 7C/27/2019, 12C/32/2019). Tiež prebieha sporové konanie
sp. zn. 14C/38/2019 medzi žalovaným 2. a obchodnou spoločnosťou cww group s.r.o., IČO: 50 367
307, so sídlom Stará cesta 716/5, 931 01 Šamorín, ktorej konateľom a zároveň aj jediným spoločníkom
je práve žalovaná 1. Okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyššie označených sporových konaní
medzi žalovanými, je žalovaná 1. je vlastníčkou i nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX

v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/1 k celku, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele
v pomere 1/1 k celku, na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom pomere v podiele 1/2 k celku a
na liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2 k celku. Žalobkyňa po podaní
žaloby vo veci samej zistila, že žalovaná 1. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2019 previedla
všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako aj nehnuteľnosť pôvodne zapísanú na liste

vlastníctva č. XXX ako stavba, a to konkrétne hala E - sklad lešenia so súpisným číslom XXX stojaci na
pozemkoch s parcelným číslom 272/5 a 272/38 (uvedená nehnuteľnosť je v súčasnosti evidovaná na
liste vlastníctva č. XXX) na tretiu osobu. Následne žalovaná 1. na tretiu osobu previedla kúpnou zmluvou
zo dňa 16.10.2019 predtým už aj nehnuteľnosť zapísanú pôvodne na liste vlastníctva č. XXX ako stavba,
a to konkrétne dielňa + výrobňa bez súpisného čísla stojaca na pozemku s parcelným číslom 272/18

(uvedená nehnuteľnosť je v súčasnosti evidovaná na liste vlastníctva č. XXX). Žalobkyňa mala za to,
že je nepochybné, že žalovaná 1. napriek vyššie označeným prebiehajúcim sporovým konaniam medzi
ňou a žalovaným 2., ktoré sú na príslušných listoch vlastníctva evidované ako poznámky, nakladá s
uvedenými nehnuteľnosťami, pričom žalobkyňa nemá vedomosť o tom, ktoré súčasti majetku evidované
formálne vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1. sú v skutočnosti spoločným majetkom žalovanej 1. a

žalovaného 2. a ktoré jeho súčasti sú výlučným majetkom žalovanej 1. Žalovaný 2. je v súčasnosti
vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov, pričom právoplatným rozsudkom mu bol zároveň
uložený aj trest prepadnutia majetku, pritom nie je evidovaný ako vlastník žiadneho majetku, a to či
už hnuteľného alebo nehnuteľného, nedisponuje ani finančnou hotovosťou, ktorá by mohla byť použitá
na splnenie spoločného záväzku žalovaných. Avšak podľa predloženého vyjadrenia žalovaného 2. zo

dňa 30.11.2019, je jej nárok uplatňovaný v tomto konaní vo veci samej proti žalovaným existujúcim
a trvajúcim nárokom, pričom v prípade úspechu žalobkyne v predmetnom konaní, môže byť jej nárok
uspokojenýlenzmajetku,vovzťahukuktorémujeevidovanýakovýlučnývlastníkžalovaná1.Žalobkyňa
si v tomto konaní uplatňuje vysoký finančný nárok, preto nakladanie s majetkom zo strany žalovanej 1.
vážne ohrozuje prípadnú exekúciu vedenú za účelom uspokojenia jej nároku. Opakované nakladanie s

nehnuteľnosťami zo strany žalovanej 1. pritom potvrdzuje, a teda je zároveň dôkazom bezprostrednej
ujmy, ktorá žalobkyni hrozí bez vydania neodkladného opatrenia. Preto mala žalobkyňa za to, že je
potrebná dočasná úprava pomerov, pričom nariadením neodkladného opatrenia tak bude naplnená
požiadavka ochrany oprávnených záujmov žalobkyne spočívajúcich v tom, aby žalovaní (či už spoločnealebo samostatne) disponovali v čase prebiehajúceho konania vo veci samej majetkom v dostatočnom
rozsahu na to, aby v prípade nesplnenia ich existujúceho spoločného záväzku voči žalobkyni, mohol byť
tento záväzok uspokojený z ich spoločného, resp. samostatného majetku, pričom žalobkyňa má vážne

a opodstatnené obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie.

4. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán sporu, nakoľko žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej,

t. j. pravdepodobnosť jej nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko žalovaná
1. vykonáva úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, a to konkrétne formou ich predaja,
ktoré môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaných voči žalobkyni, čím hrozí ujma na práve žalobkyne.
Súd prvej inštancie uviedol, že zohľadnil tiež možné následky zásahov od práv strán sporu vyvolané
nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane ide o právo žalobkyne na zachovanie jej
práva na uspokojenie dlhu zo strany žalovaných a na druhej strane je vlastnícke právo žalovanej

1. Ak žalovaná 1. nemá úmysel svoje vlastnícke právo alebo spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiam previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jej vlastníckeho
práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na
žalovanú 1. Ak naopak žalovaná 1. má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná
bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.

Preto nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel,
ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých
pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých zo strany žalovanej 1. je reálny, keď na druhej
strane žalovaná 1. nebude neprimerane obmedzená na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah
ohrozenia tvrdených práv žalobkyne. Súd uviedol, že zohľadnil aj rovnováhu individuálnych záujmov,

ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté a porovnal aj záujmy strán sporu,
jednak v prospech ktorej sa má neodkladné opatrenie nariadiť, ako aj strany, ktorej môže nariadenie
neodkladného opatrenia poškodiť, a to v zmysle zásady proporcionality. Súd prvej inštancie uviedol, že
pokiaľ žalovaná nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie neodkladného
opatrenia ju v podstate nijakým spôsobom neobmedzí, pričom zákaz dispozície s nehnuteľnosťami tu

má i preventívny účinok.

5. Na základe návrhu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, oddelenie zápisov práv k
nehnuteľnostiam, opravil súd prvej inštancie postupom podľa § 224 CSP, opravným uznesením č. k.
8C/16/2019-145 zo dňa 31.1.2020, zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní, ku ktorej došlo pri vyhotovení

uznesenia č. k. 8C/16/2019-138 zo dňa 22.1.2020, keď vo výroku uviedol nesprávnu výmeru jednej z
parciel, keď namiesto výmery 290 m2 uviedol výmeru 209 m2.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, podala v celom
jeho rozsahu, v spojení s jeho opravným uznesením, žalovaná 1. odvolanie, poukazujúc na dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho, že žalovaná 1.

namietala, že jej spolu s neodkladným opatrením nebola doručená žaloba s prílohami, žalovaná 1.
uviedla, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie 972.755,68 Eur s príslušenstvom titulom
ústne dohodnutých pôžičiek, ktoré jej mali byť žalobkyňou poskytnuté v hotovosti v rokoch 2003, 2006,
2011 a 2013 neuznáva v celom rozsahu, skutkové tvrdenia žalobkyne v zmysle § 151 CSP v tomto
smere výslovne popiera a k veci uvádza, že nikdy sa so žalobkyňou ústne nedohodla na žiadnej

zmluve o pôžičke a nikdy neprevzala od žalobkyne titulom pôžičiek, v hotovosti ani inak, peňažné
sumy spolu vo výške 982.755,68 Eur, t. j. žalovaná 1. nie je v spore o zaplatenie sumy 972.755,68
Eur pasívne vecne legitimovaná. Tvrdenia žalobkyne o pôžičkách poskytnutých žalovanej 1. nemajú
reálny základ a nezakladajú sa na pravde. Ak žalovaný 2. uzatvoril so žalobkyňou v rokoch 2003, 2006,
2011 a 2013 ústne zmluvy o pôžičkách a prevzal od žalobkyne titulom pôžičiek peňažné sumy spolu

vo výške 982.755,68 Eur, žalovaná 1. o týchto skutočnostiach nemá žiadnu vedomosť. Žalovaná 1.
uzavrela manželstvo so žalovaným 2. dňa 28.7.2007, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
bolo zrušené počas trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.5.2009,
sp. zn. 7C/83/2009, právoplatným dňa 18.5.2009. Ak by žalovaný 2. preberal v čase trvania manželstva(v roku 2011 a 2013) na seba záväzky titulom pôžičiek od žalobkyne, išlo by o individuálne záväzky
žalovaného2.anieospoločnézáväzkyžalovanýchakovtedajšíchmanželov,čotaktiežvylučujepasívnu
vecnú legitimáciu žalovanej 1. v spore. Na podporu svojich tvrdení žalovaná 1. predložila zmluvu o

poskytnutí hypotekárneho úveru č. 97/366/06 uzavretú dňa 14.12.2006 s H. F. L., a.s. ktorý úver vo
výške 1.890.000,- Sk ( t. j. 62.736,51 Eur), bol použitý na výstavbu rodinného domu v U. - Y. a ktorý úver
spláca žalovaná 1. do dnešného dňa. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobkyne, že žalovanej 1. poskytla
v roku 2006 sumu 3.000.000,- Sk (t. j. 99.581,76 Eur) za účelom výstavby rodinného domu. Žalovaná
1. tiež výslovne popiera tvrdenie žalobkyne, že vo februári r. 2017 vrátila k jej rukám z celkovej dlžnej

sumy 982.755,68 Eur sumu 10.000,- Eur. Žalovaná 1. tu poukazuje na obsah výzvy na vrátenie pôžičky
zo dňa 21.10.2019, v ktorej žalobkyňa uviedla: „Nakoľko ste mi do dnešného dňa z uvedenej pôžičky
nevrátili nič, vyzývam vás oboch, aby ste tak spravili v dodatočnej lehote podľa tejto výzvy.“ Tvrdenie
žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o vrátení sumy 10.000,- Eur žalovanou 1.
vo februári 2017 je preto nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Vzhľadom na uvedené, nakoľko žalovaná
1. nebude uplatňovať, resp. osvedčovať žiadne svoje právo, nie je objektívne možné, aby žalovaná

1. preukazovala, resp. navrhovala protidôkazy, že zmluvy so žalobkyňou neuzatvorila, resp. že žiadne
peniaze od žalobkyne neprevzala, pretože jej svedčí tzv. negatívna dôkazná teória, podľa ktorej nie je
možné preukazovať niečo, čo sa nestalo, t. j. preukazovať negatívne skutočnosti. Dôkazné bremeno je
tak výlučne na žalobkyni. Listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa označila v návrhu, a to „výzva žalovaným na
vrátenie pôžičky zo dňa 21.10.2019“ a „vyjadrenie žalovaného 2. zo dňa 30.11.2019,“ neboli pripojené

k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (mali byť pripojené k žalobe) a neboli ani žalovanej 1.
doručené, pričom má ísť o listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať žalobou uplatnený hmotnoprávny
peňažný nárok v sume 972.755,68 Eur. Súd teda napriek tomu, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v rozpore s ust. § 326 ods. 2 CSP neobsahoval listiny, na ktoré sa navrhovateľ v návrhu
odvoláva, nariadil uznesením neodkladné opatrenie. Pritom súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol po

preskúmaní obsahu predložených listinných dôkazov, pričom však neuvádza, ktoré listinné dôkazy boli
podkladom pre jeho rozhodnutie. Uznesenie súdu prvej inštancie, je preto v tejto časti nepreskúmateľné,
keďže nie je z neho možné zistiť, na základe konkrétne ktorých listinných dôkazov mal súd preukázanú
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä existenciu práva žalobkyne vo
veci samej, t. j. pravdepodobnosť jej nároku. Ďalej žalovaná 1. namietala, že aj napriek tomu, že zo

znenia ust. § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť
navrhovateľom opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, pričom aj samotný súd v odôvodnení uznesenia konštatuje, že nárok vo veci
musíbyťhodnoverneosvedčenýanesmúexistovaťvážnejšiepochybnostiopotrebeneodkladnejúpravy
pomerov strán sporu, venoval súd hmotnoprávnemu nároku žalobkyne vo veci samej v odôvodnení

uznesenia iba dve vety, keď len stroho konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný a že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila možnú existenciu práva vo veci
samej. Keďže však súd prvej inštancie tieto listinné dôkazy nekonkretizoval, nie je zrejmé, z čoho mal
nárok žalobkyne za hodnoverne osvedčený, so súčasným splnením atribútu vysokej pravdepodobnosti
osvedčených skutočností, a to za situácie, keď nárok žalobkyne mal vzniknúť na základe zmlúv o

pôžičkách uzatváraných so žalovanou 1. ústne a pôžičky žalovanej 1. mali byť poskytované v hotovosti.
Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany
v následnom konaní o žalobe je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Konštatovanie súdu o
potrebe osvedčiť nárok vo veci samej a splniť pritom atribúty vysokej pravdepodobnosti tak vyznievajú
len ako formálne konštatovania, bez akéhokoľvek reálneho dopadu na jeho rozhodnutie. Žalobkyňa

pritom ani neuvádza, kedy presne a kde mali byť peňažné pôžičky žalovaným poskytnuté. Uvádza len
širšie obdobia ako „druhá polovica roku 2003,“ „obdobie mesiacov august - november 2006,“ „priebežne
počas roku 2011“ a „v období mesiaca roku 2013.“ Zmluva o pôžičke je pritom reálnou zmluvou, čo
znamená,žekjejuzavretiuzákonvyžadujeiskutočnéodovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovi.
Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne

(rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 325/2009 z 30.6.2010). Od 1.1.2013 pritom nadobudol účinnosť zákon
č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakázal vykonávať medzi fyzickými osobami -
nepodnikateľmi platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000,- Eur, a to bez ohľadu na ich právny dôvod.
Napriek tomu považoval súd nárok žalobkyne pozostávajúci z pôžičky poskytnutej v roku 2013 v sume
60.000,- Eur v hotovosti za hodnoverne osvedčený. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

pritom vyplývajú aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vzbudiť dôvodné pochybnosti o existencii
nároku žalobkyne vo veci samej voči žalovanej 1. Žalovaní sú bývalí manželia, pričom žalovaný 2.
je synom žalobkyne. Medzi žalovanou 1. a žalovaným 2. prebieha viacero súdnych sporov, z čoho
možno vyvodiť, že záujmy žalovaných sú t. č. protichodné. Existenciu a trvanie nároku žalobkyne voveci samej má potvrdzovať žalovaný 2., ktorý je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov,
právoplatnýmrozsudkommuboluloženýajtrestprepadnutiamajetku,pričomžalovanýjenemajetný,nie
je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou,

ktorá by mohla byť použitá na splnenie záväzku žalovaných. Žalobkyňa sama uvádza, že v prípade jej
úspechu v konaní, môže byť jej nárok uspokojený len z majetku vo vlastníctve žalovanej 1. Vyjadrenie
žalovaného 2., že nárok žalobkyne voči žalovaným je existujúcim a trvajúcim nárokom, je v kontexte
skutočností tvrdených žalobkyňou len účelový, nakoľko uznanie nároku žalobkyne žalovaným 2. sa
nijakým spôsobom nepremietne v majetkovej sfére žalovaného 2. Nie je preto možné ignorovať fakt, že

všetky pôžičky mali byť dohodnuté ústne a všetky požičané peniaze mali byť poskytnuté v hotovosti,
pričom poskytnutie pôžičiek potvrdzuje iba žalovaný 2., ktorý je synom žalobkyne a ktorému bol uložený
trest prepadnutia majetku a zároveň ide o bývalého manžela žalovanej 1., ktorých záujmy, aj keď
vystupujú na jednej strane sporu sú zjavne protichodné. Podľa žalovanej 1. sú tak vážnejšie pochybnosti
o vzniku a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

7. Žalovaná 1. ďalej v podanom odvolaní poukazovala na to, že v zmysle ust. § 324 ods. 3
CSP nariadi súd neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. To znamená, že zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a pokiaľ
súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne, čo platí aj vtedy, ak ostatné

zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky
skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.
Súd prvej inštancie síce cituje ust. § 324 ods. 3 CSP, avšak v odôvodnení uznesenia sa s ním nijako
nevyporiadal a neodôvodnil, prečo nemohol dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, a
teda z akého dôvodu pristúpil k vydaniu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie teda neskúmal

splnenie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia stanovenej v ust. § 324 ods. 3 CSP a
bez toho, aby mal za preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
nariadil neodkladné opatrenie. Ďalej súd nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby sa vysporiadal
s tým, či jeho nariadením spočívajúcim v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, ako aj s obchodným
podielom, nedochádza k zásahu do práv a slobôd žalovanej 1. garantovaných ústavou, t. j. či návrh

je prípustný z hľadiska ústavnoprávnych princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený
z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené
alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Súd teda neposúdil primeranosť jeho zásahu
do právnych vzťahov účastníkov, t. j. vôbec sa nevysporiadal s otázkou pomeru medzi hodnotou
dotknutých nehnuteľností a dotknutého obchodného podielu a výškou uplatneného nároku. Nariadením

neodkladného opatrenia došlo k právne neudržateľnému nepomeru medzi tvrdeným nárokom a najmä
rozsahom jeho preukázania a obsahom neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať
s nehnuteľnosťami, ako aj s obchodným podielom. Súd konštatoval, že z listinných dôkazov bolo
preukázané, že žalovaná 1. vykonáva úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, a to formou ich
predaja, z čoho súd následne vyvodil splnenie druhej podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, a

to existencie hrozby bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne, ak nedôjde k nariadeniu neodkladného
opatrenia. Je pravdou, že žalovaná 1. previedla vlastníctvo nehnuteľností, ktorých bola výlučným
vlastníkom (LV č. XXX, k. ú. Y.) na tretie osoby (na spol. CUBER s. r. o. a na p. A. Y. Y.), ale tieto
neboli v žiadnom prípade realizované s cieľom ukrátiť prípadné nároky žalobkyne v budúcnosti, keďže
žalovaná 1. žiadne záväzky voči žalobkyni neevidovala. Súd konštatoval, že ak žalovaná 1. nemá

úmysel nakladať s nehnuteľnosťami dotknutými neodkladným opatrením, tak ju nariadené neodkladné
opatrenie v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Takéto zdôvodnenie nariadenia neodkladného
opatrenia v kontexte posúdenia jeho proporcionality je úplne arbitrárne, pretože pripustením takéhoto
právneho záveru, by bolo možné odôvodniť úplne každé neodkladné opatrenie zakazujúce nakladať s
nehnuteľnosťami, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti tej ktorej veci. V uznesení navyše

úplne absentuje odôvodnenie jeho nariadenia vo vzťahu k obchodnému podielu v spol. cww group s.
r. o., s ktorým súd taktiež zakázal žalovanej 1. nakladať. V danom prípade teda nie sú dané zákonné
podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakázal žalovanej 1. disponovať s jej
významným majetkom. Žalobkyňa žiadnym spôsobom a žiadnymi relevantnými dôkazmi hodnoverne
neosvedčila, že jej nárok vo veci samej uplatnený voči žalovanej 1. je opodstatnený, čím neosvedčila

ani nárok na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaná 1. preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej 1. voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.8. K odvolaniu žalovanej 1. podala žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že neodkladné
opatrenie považuje za vydané dôvodne a ako jediný možný prostriedok zabezpečenia možnosti domôcť

sa finančných prostriedkov, ktoré poskytla obom žalovaným. Zdôraznila, že medzi ňou a žalovanými
existoval v čase realizácie finančných transakcií blízky rodinný vzťah. S ohľadom na tieto väzby boli
realizované aj tieto finančné transakcie, z ktorých žalobkyňa uplatňuje svoje nároky voči žalovaným.
Práve z dôvodu tohto blízkeho vzťahu, boli finančné prostriedky odovzdávané spôsobom, ako žalobkyňa
podrobne uviedla vo svojej žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto ani nebola

medzi nimi vedená podrobná evidencia o každej jednej finančnej transakcii, no žalobkyňa trvá na tom,
že tieto sú skutočné a existujúce. Je pravdou, že syn žalobkyne, žalovaný 2. bol odsúdený, avšak
to neznamená, že žalovaní naďalej nie sú povinní splatiť svoje spoločné pohľadávky a ani to, že by
žalovaná 1. bola oprávnená pozbaviť žalovaného 2. jeho majetkových práv. Žalovaná 1. bola po celý
čas partnerkou a manželkou žalovaného 2., po celý čas s ním žila v spoločnej domácnosti a spolu s ním
hospodárila a nadobúdala majetok. Práve z dôvodu spôsobu života žalovaného 2., si žalovaní formálne

zrušilibezpodielovéspoluvlastníctvomanželovaprávepretobolvšetokichmajetokformálnevedenýako
výlučnévlastníctvožalovanej1.,notentonadobúdalispoločne.Formálneboltedažalovaný2.nemajetný
vždy, napriek tomu s ním žalovaná 1. viedla spoločný život v pomerne nákladnom štýle. Žalovaná
1. sa po rozvode manželstva so žalovaným 2. odmietla vyporiadať ohľadne ich spoločného majetku.
Z toho dôvodu medzi nimi prebieha niekoľko súdnych sporov. Počas týchto konaní a napriek zápisu

informatívnych poznámok v príslušných listoch vlastníctva, žalovaná 1. tieto previedla do vlastníctva
tretích osôb. K predaju sporných nehnuteľností zo strany žalovanej 1. došlo až po tom, čo žalobkyňa
žalovanýchvyzvala,abyjejfinančnéprostriedkyvrátili.Napriekexistujúcimrodinnýmväzbám,žalobkyňa
nie je v takej majetkovej situácii, aby finančné prostriedky nepožadovala od žalovaných vrátiť, nakoľko
tieto sama musí vrátiť svojim veriteľom, ako vyplýva z predložených dôkazov. Žalobkyňa nechce byť

rukojemníkom nevysporiadaných a neprehľadných majetkových vzťahov medzi žalovanými, ktoré si
účelovo založili oni dvaja medzi sebou a do ktorých obaja vstupovali dobrovoľne. Z doterajšieho postupu
žalovanej 1. je žalobkyni zrejmé, že napriek prebiehajúcim súdnym sporom neváha s majetkom, ktorý
jediný môže slúžiť k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne, nakladať spôsobom, že tento je prevádzaný na
ďalšie osoby, a teda je odôvodnená obava žalobkyne o ohrození uspokojenia jej nárokov v prípade jej

úspechu vo veci samej. Ak má žalovaná 1. za to, že žalobkyňa neosvedčila existenciu a oprávnenosť
svojho nároku v potrebnom rozsahu, tak by mala žalovaná 1. minimálne v základnej miere preukázať,
akým spôsobom , resp. z akých finančných prostriedkov nadobudla majetok, ktorý je toho času vedený
ako jej výlučné vlastníctvo a ktorého hodnota je viac ako 800.000,- Eur. Je zrejmé, že na nadobudnutie
tohto majetku nestačil úver vo výške cca. 62.000,- Eur, ani jej minimálna mzda, ktorú tiež formálne

žalovaná 1. poberala. Len samotný rodinný dom evidovaný na LV č. XXXX v k. ú. Y., v ktorom viedli
žalovaní spoločnú domácnosť, je v odhadovanej hodnote 500.000,- Eur. Dôkazné bremeno vo vzťahu
k svojim tvrdeniam, nemôže žalovaná 1. obísť spôsobom, že nie je povinná preukazovať neexistenciu
skutočností, lebo je zrejmé, že žalovaná 1. vlastní rozsiahle nehnuteľnosti, tieto nadobudla počas
partnerského a manželského spolužitia so žalovaným 2., ktorý samostatne uplatňuje voči nej majetkové

práva, pričom nikdy nedosahovala také príjmy, ktoré by jej umožnili financovať nadobudnutie týchto
nehnuteľností a do týchto majetkových vzťahov vstupovala dobrovoľne. Preto je podľa žalobkyne
nariadené neodkladné opatrenie vydané zákonne a dôvodne a predstavuje jedinú účinnú ochranu
žalobkyne pred ohrozením exekúcie v prípade jej úspechu vo veci samej. Žalobkyňa tak navrhuje, aby
odvolací súd odvolanie zamietol a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

9. K tomuto písomnému vyjadreniu podala žalobkyňa doplnenie (č. l. 217 spisu), v ktorom uviedla, že
príjmy žalovanej 1. zo závislej činnosti nekorešpondujú s hodnotou majetku, ktorý je na ňu aktuálne
vedený ako jej výlučné vlastníctvo, o čom žalobkyňa predkladá potvrdenie Sociálnej poisťovne, o výške
vymeriavacieho základu žalovanej 1. za obdobie od 2/2007 do 8/2013. K uvedenému podaniu žalobkyňa

pripojila potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská streda z 16.3.2020.

10. Žalovaný 2. odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej 1. podal písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že uplatnenú pohľadávku zo strany žalobkyne považuje za oprávnenú a má za to, že žalovaní
sú povinní ju vrátiť spoločne. Tvrdenia žalovanej 1. považuje za účelové a zavádzajúce v snahe vyhnúť

sa vysporiadaniu so žalovaným 2. a zároveň v snahe vyhnúť sa plneniu ich spoločných záväzkov. Z
dôvodu životného štýlu žalovaného 2., o ktorom žalovaná 1. vedela a nevadil jej pokiaľ z neho profitovala
(a profituje dodnes) bolo potrebné, aby bolo ich BSM zrušené. To však neznamená, že naďalej spolu
nehospodárili a nenadobúdali majetok. Žalovaná 1. nikdy nebola v skutočnom pracovnom pomere. Vždybola vedená ako zamestnanec v rodinných firmách žalobkyne. Prácu skutočne nevykonávala. Žalovaná
1. bola informovaná o pôvode finančných prostriedkov z ktorých investovali do nehnuteľnosti, sama
niektoré čiastkové pôžičky preberala od žalobkyne. Všetko v rámci veľmi dobrých a blízkych rodinných

vzťahov. Počas väzobného stíhania žalovaného 2., sa manželské vzťahy medzi žalovanými od roku
2019 postupne zhoršovali. Ešte pred tým, ako žalovaná 1. podala žiadosť o rozvod, žalovaného 2.
ubezpečovala, že čo sa týka majetku, korektne sa so žalovaným 2. rozdelí tak, ako boli vždy dohodnutí,
že je to ich spoločné. Rovnako žalovanému prisľúbila, že časť ich spoločného majetku bude použitá na
vrátenie pôžičiek matke, lebo žalovaná 1. vie, že aj ona musí tie peniaze vrátiť. Po odsúdení žalovaného

2. dňa 25.3.2019 sa žalovaná 1. začala vyjadrovať v tom zmysle, že sa nejedná o spoločné veci. Po
rozvode žalovanému 2. žalovaná 1. oznámila, že všetko patrí jej a pôžičku má žalovaný 2. vyriešiť so
svojou mamou ako chce. Žalovaná 1. začala vyvíjať aktivity, aby sa žalovaný 2. k žiadnemu svojmu
majetku nedostal a rovnako aby pôžičky nebolo možné z čoho vrátiť. Preto bol žalovaný 2. nútený obrátiť
sa niekoľkými žalobami na súd. Rovnako musela spraviť matka žalovaného 2. Je evidentný zámer
žalovanej 1. vyhnúť sa plneniu akéhokoľvek záväzku voči žalobkyni. Žalovaná 1. by mala vysvetliť, ako

zamestnanec s minimálnou mzdou nadobudla a spravovala majetok v hodnote: 1. rodinný dom v U.
+ pozemky, luxusné zariadenie, spolu v hodnote cca 500.000,- Eur, 2. nehnuteľnosti v Y. v
hodnote cca 800.000,- Eur, 3. obchodný podiel a majetok spoločnosti Diligens Telum s. r. o. v hodnote
500.000,- Eur, 4. vozidlo Porsche Cayenne 70.000,- Eur, 5. Omega hodinky s diamantmi v hodnote
30.000,- Eur atď. Nie vďaka úveru v H. F. vo výške 1.890.000,- Sk. Podľa žalovaného 2. z týchto

skutočností jednoznačne vyplýva, že neodkladné opatrenie bolo vydané dôvodne a predstavuje jediný
možný prostriedok, aby sa žalobkyňa dostala aspoň k časti peňazí, ktoré žalovaným požičala. Pretože
pokiaľ súd skončí, žalovaná 1. všetko predá, lebo sa rada obklopuje luxusom, na ktorý minimálna mzda
nestačí. Preto žalovaný 2. navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovanej 2. odmietol a napadnuté
neodkladné opatrenie potvrdil.

11. K vyjadreniam žalobkyne a žalovaného 2. podala žalovaná 1. spoločné písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že namieta, že jej nebola doručená žaloba vrátane príloh. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia má pritom obsahovať rovnaké náležitosti ako žaloba vo veci samej, pričom nie je možné
opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy, čiže v tomto prípade na

žalobu a jej prílohy, čo vzhľadom na to, že žalobkyňa v rozpore s ust. § 326 ods. 2 CSP nepripojila
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu s prílohami ako listiny, na ktoré sa odvoláva,
je to samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná
1. zdôraznila, že nárok žalobkyne neuznáva v celom rozsahu preto, že nikdy so žalobkyňou žiadne
ústne dohody o pôžičkách neuzavrela, žiadne peňažné sumy titulom pôžičiek od žalobkyne v hotovosti

neprevzala a ak ústne zmluvy o pôžičkách uzavrel so žalobkyňou žalovaný 2. a prevzal od žalobkyne
peňažné sumy titulom týchto pôžičiek, žalovaná 1. nemá o týchto skutočnostiach žiadnu vedomosť,
pričom ak žalovaný 2. preberal na seba tieto záväzky aj v čase manželstva žalovaných, išlo by o
individuálne záväzky žalovaného 2., nie o spoločné záväzky žalovaných ako vtedajších manželov.
Ani trvanie manželstva, ani existencia, či neexistencia BSM počas trvania manželstva nespôsobujú,

že prevzatím záväzku jedným z manželov, vzniká spoločný záväzok oboch manželov. Žalovaný 2.
počas trvania manželstva so žalovanou 1. mohol bez jej súhlasu a vedomia platne uzavierať zmluvy
o peňažných pôžičkách tak so žalobkyňou, ako aj s tretími inými osobami, avšak v žiadnom prípade
tým nezaväzoval aj žalovanú 1. a nevznikol tým ani spoločný záväzok voči žalobkyni. Žalobkyňa pritom
tvrdí uzavretie zmlúv o pôžičkách, okrem rokov 2011 a 2013, aj v rokoch 2003 a 2006, t. j. v čase pred

uzavretím manželstva žalovaných v roku 2007. Tvrdenia a argumenty žalobkyne smerujú výlučne len
k majetku žalovanej 1. a k majetkovým vzťahom medzi žalovanými, nie k hmotnoprávnemu nároku vo
veci samej, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Rovnako žalovaný 2. k nároku
žalobkyne neuvádza ani jednu konkrétnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo poskytnutie pôžičiek žalovanej
1. Aj tvrdenia žalovaného 2. smerujú výlučne k majetku žalovanej 1. a k údajne nevysporiadaným

majetkovým vzťahom medzi ním a žalovanou 1. Tvrdenia žalovanej 1. o neexistencii ústnych a
hotovostných pôžičkách sú negatívnymi skutočnosťami, ktoré sa z podstaty veci nedajú preukazovať,
preto žalovaná 1. netvrdí žiadne skutočnosti, ktoré podliehajú dokazovaniu. Pre konanie o zaplatenie
peňažnej sumy titulom pôžičiek je teda úplne nepodstatné, ako žalovaná 1. nadobudla svoj majetok.
Takýmto spôsobom žalobkyňa nemôže prenášať svoje dôkazné bremeno na žalovanú 1. Žalovaná 1.

pritom nadobudnutie svojho majetku vie riadne preukázať, avšak nie je právny dôvod, aby tak robila
v konaní, v ktorom si žalobkyňa voči nej uplatňuje fiktívnu pohľadávku. Aj z dôvodu, že poskytnutie
pôžičky preukazuje vždy veriteľ, v danej veci žalobkyňa, a teda dôkazné bremeno v tomto smere
spočíva výlučne len na nej, musí byť nárok žalobkyne o to hodnovernejšie osvedčený, pokiaľ sa domáhanariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný 2. sa ako žalobca domáha v spore sp. zn. 14C/358/2019
na Okresnom súde v Dunajskej Strede určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nariadenia
neodkladného opatrenia voči žalovanému - spoločnosti cww group s. r. o., v ktorej spoločnosti je

žalovaná 1. jediným spoločníkom a konateľom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v tomto
spore zamietnutý, pričom žalovaný 2. pripojil k svojmu odvolaniu v danej veci listinný dôkaz identický s
listinným dôkazom, ktorý predložila žalobkyňa s podaním zo dňa 19.3.2020, a to potvrdenie Sociálnej
poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 16.3.2020 č. 10807-2/2020-DS. Niet žiadnej pochybnosti,
že postup žalobkyne a žalovaného 2. je v konaní o zaplatenie sumy 972.755,68 Eur a o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia koordinovaný a argumentačne zladený, a to s cieľom zablokovať
majetok žalovanej 1. Žalovaná 1. poukázala na to, že žalobkyňou predložené potvrdenie Sociálnej
poisťovne obsahuje osobné údaje žalovanej 1., pričom je otázne, kto požiadal o vydanie tohto potvrdenia
a kam bolo doručované a kto toto potvrdenie prevzal. Podľa žalovanej 1. tak jej osobné údaje mohli
byť poskytnuté nezákonne neoprávneným osobám, preto bude iniciovať prešetrenie tejto veci orgánmi
činnými v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania

s osobnými údajmi podľa § 374 Trestného zákona. Žalovaná 1. tak trvá na tom, že na nariadenie
neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené hmotnoprávne ani procesnoprávne podmienky,
pričom neodkladné opatrenie nie je možné ponechať nariadené len z dôvodu, ktorý vyslovil súd prvej
inštancie, že ak žalovaná 1. nemá úmysel nakladať so svojím majetkom, tak jej neodkladné opatrenie
nemôže prekážať, nakoľko takéto odôvodnenie súdu nemôže obstáť a je ústavne neudržateľné. Preto

žalovaná 1. navrhuje, aby odvolací súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

12.Kpísomnémuvyjadreniužalobkynepodalvyjadreniežalovaný2.,pričomuviedol,ženárokžalobkyne
považuje v celom rozsahu za dôvodný s tým, že žalovaná 1. koná tak, aby majetok nebol v prípade
exekúcie dosiahnuteľný, o čom svedčí najmä to, že niektoré nehnuteľnosti napriek informatívnym

poznámkam o prebiehajúcich súdnych konaniach previedla na tretie osoby. Jej konanie smeruje k tomu,
aby sa nemusela podieľať na vrátení peňazí žalobkyni, ktoré si žalovaní od nej spoločne požičali.
Žalovaná 1. počas spoločného spolužitia nikdy nepracovala a nenadobudla majetok v takej hodnote,
aby si mohla dovoliť sama nadobudnúť majetky v takej hodnote ako vlastní. Všetky finančné prostriedky
zabezpečil žalovaný 2., čiastočne zo svojich aktivít a čiastočne finančné prostriedky získali spolu

predmetnou pôžičkou. Žalovaný 2. preto žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

13. K doplňujúcemu podaniu žalobkyne a k vyjadreniu žalovaného, podala žalovaná 1. písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že podala Sociálnej poisťovni sťažnosť v súvislosti s poskytovaním jej
osobných údajov neoprávnenej osobe. Zároveň sú skutočnosti súvisiace s neoprávneným poskytnutím

jej osobných údajov preverované aj príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ ide o
vyjadrenie žalovaného 2., v jeho vyjadrení nie je k okolnostiam vzniku samotného nároku ani zmienka.
Žalovaný 2. doposiaľ neuviedol ani raz žiadnu konkrétnu vecnú alebo časovú okolnosť týkajúcu
sa vzniku pôžičiek (aké boli presné sumy jednotlivých pôžičiek, kedy a kde došlo k odovzdaniu a
prevzatiu peňažných súm, aké boli dohodnuté podmienky vrátenia požičaných peňažných súm vrátane

času splatnosti pôžičiek a pod.). Žalobkyňa ani žalovaný 2. neuvádzajú jedinú skutočnosť, ktorá by
nasvedčovala tomu, že žalobkyňa žalovanej 1. nejakú peňažnú sumu niekedy požičala. Poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/24/2020 zo dňa 26.5.2020 a dôvodila, že pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné
skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Strohé a ničím

nepodložené tvrdenia žalobkyne nie je možné považovať za osvedčenie nároku na účely nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej 1. zakázal nakladať s jej majetkom. Nárok, ktorý si
žalobkyňa uplatňuje je fiktívny a žalovaná 1. od žalobkyne nikdy žiadne peňažné sumy titulom pôžičiek
neprevzala. V nadväznosti na tvrdenia žalobkyne a žalovaného 2. o prevádzaní majetku žalovanou 1.,
žalovaná 1. podotkla, že poznámky o prebiehajúcich súdnych sporoch vyznačené na LV č. XXX a LV

č. XXX sa týkajú iných súdnych sporov o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, iniciovaných
žalovaným 2. , ktoré žalovaná 1. považuje za účelové, aby žalovaný 2. mal možnosť dať vyznačiť na
príslušných LV poznámky o prebiehajúcich súdnych sporoch. K prevodu nehnuteľností na spol. CUBER
s. r. o. došlo pred podaním žaloby o zaplatenie 972.755,68 Eur. Z vyjadrení žalobkyne a žalovaného
1. vyplýva, že ich postup v konaní je dohodnutý a zladený za účelom zablokovať majetok žalovanej

1. na základe fiktívneho dôvodu, pričom neodkladným opatrením súd zakázal žalovanej 1. nakladať s
jej významným nehnuteľným majetkom vrátane obchodného podielu, čím došlo k výraznému zásahu
do práva žalovanej vlastniť majetok, ako aj práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť. Pretožalovaná 1. trvá na tom, aby odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

14. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovanej 1. a vyjadreniu žalovaného 2. písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že tvrdenia žalovanej 1. považuje za účelové v snahe jednak odviesť pozornosť od podstaty
veci,ktoroujevráteniepôžičkyakospoločnéhozáväzkužalovanýchajednakvsnahevyhnúťsasplneniu
uvedenej povinnosti. Skutočnosť, že žalovanej 1. nebola doručená žaloba vo veci samej vrátane príloh,
nie je prekážkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súd vyhodnotil návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia a prílohy, ktoré žalobkyňa k nemu pripojila za dôvodný. Žalobkyňa
pritom odkazom na žalobu vo svojom návrhu iba upozorňuje na to, že v predmetnej veci je návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný už v rámci prebiehajúceho konania. Doteraz sa žalovaná
1. ani raz nevyjadrila k neopomenuteľnému dôvodu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je
preukázané nakladanie z jej strany s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom samostatných konaní medzi
žalovanými v čase, keď vo vzťahu k nim bola v evidencii katastra nehnuteľností vyznačená poznámka o

prebiehajúcichsúdnychkonaniach,ktorýmijeuplatňovanévecnéprávo.Žalobkyňatvrdí,žezfinančných
prostriedkov, ktoré požičala spoločne žalovaným, bol nadobudnutý spoločný majetok žalovaných, ktorý
je toho času evidovaný ako výlučné vlastníctvo žalovanej 1. Nie je pravda, že argumenty žalobkyne
smerujúvovzťahukmajetkužalovanej1.,nakoľkoargumentyžalobkynesmerujú kspoločnémumajetku
žalovaných, nakoľko účelom pôžičiek bolo nadobudnutie spoločného majetku a spoločné podnikanie.

Žalobkyňa zhrnula, že doteraz je preukázaný blízky vzťah medzi sporovými stranami, keď žalovaný
2. je synom žalobkyne a žalovaná 1. je jej bývalá nevesta. Je preukázaná žalobkynina disponibilita s
finančnými prostriedkami, ktoré sú predmetom žaloby. Minimálne jeden zo žalovaným považuje nárok
žalobkyne za oprávnený a považuje ho za spoločný záväzok žalovaných. Je preukázané, že medzi
žalovanými existujú nevyrovnané majetkové vzťahy, ktoré si ale založili oni sami a žalovaná 1. do nich

vstúpila dobrovoľne. Žalovaná 1. nakladá s majetkom, ktorý je predmetom sporov medzi žalovanými a to
napriek zápisu informatívnych poznámok o prebiehajúcich súdnych konaniach v katastri nehnuteľností,
žalovaná 1. nevie, alebo nechce preukázať, akým spôsobom nadobudla majetok, o ktorom žalobkyňa
tvrdí, že jeho nadobudnutie bolo účelom pôžičiek podľa žaloby. Je preukázané, že zo závislej činnosti v
pracovnom pomere žalovaná 1. nedosahovala taký príjem, aby ním kryla vlastné životné náklady, nieto

ešte nadobudnutie majetku v hodnote niekoľko 100.000,- Eur. Preto žalobkyňa trvá na tom, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil.

15. K vyjadreniu žalobkyne a vyjadreniu žalovanej 1., podal písomné vyjadrenie žalovaný 2., v ktorom
uviedol, že pokiaľ ide o predloženie potvrdenia o dosahovaných príjmoch žalovanej 1., tak táto

počas ich spolužitia nikdy nepracovala, bola len formálne vedená ako zamestnanec v spoločnostiach,
prostredníctvom ktorých žalovaný 2. a jeho rodina vykonávali podnikateľskú činnosť. Tvrdenia žalovanej
1. nie sú v súlade so skutočnosťou a dohodou žalovaných ako bývalých partnerov a manželov.
Finančné pôžičky v celkovej výške 972.755,68 Eur boli poskytnuté žalovaným spoločne. O všetkých
týchto pôžičkách žalovaná 1. vedela, súhlasila s nimi a niektoré aj sama preberala. Tieto finančné

prostriedky použili žalovaní spoločne na účely nadobudnutia spoločného majetku. Konkrétne išlo o
nadobudnutie pozemku v V., ktorý neskôr vymenili za pozemok v U., na ktorom žalovaní postavili
dom, na ktorého stavbu im požičala tiež žalobkyňa. Ďalšie finančné prostriedky žalovaným požičala
žalobkyňa na nadobudnutie obchodnej spoločnosti Diligens Telum s. r. o. a na rozbeh jej podnikateľskej
činnosti. Ďalej im žalobkyňa poskytla finančné prostriedky na nadobudnutie nehnuteľností v kat. úz. Y..

O vlastníctvo nehnuteľností vedie žalovaný 2. so žalovanou 1. niekoľko súdnych sporov, v ktorých žiada,
aby bol určený ako ich podielový spoluvlastník spoločne so žalovanou 1. Žalovaná 1. si je vedomá tej
skutočnosti, že požičané finančné prostriedky od žalobkyne pochádzajú od tretích osôb a žalobkyňa ich
tiež bude musieť vrátiť.

16. Žalovaná 1. podala k vyjadreniu žalobkyne a žalovaného 2. písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
ak žalobkyňa vyvodzovala dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj zo skutočností
obsiahnutých v žalobe a jej prílohách, tak žalovaná 1. ako strana sporu, ktorej súd zakázal nakladať
s nehnuteľnosťami, má v zmysle čl. 9 CSP právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi
protistrany a môže k nim zaujať svoje stanovisko. Žalovaná sa k otázke nakladania s nehnuteľnosťami

vyjadrovala. Tiež argumentácia žalobkyne k preukazovaniu nadobudnutia majetku žalovanou 1. je
nepodstatná a právne bezvýznamná. Naopak žalobkyňa má preukázať, že žalovanej pôžičky skutočne
poskytla.17. Ďalej sa k vyjadreniu žalobkyne a žalovanej 1. vyjadril žalovaný 2., pričom uviedol, že vyjadrenie
žalovanej 1. je účelové v snahe vyhnúť sa vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov. Časť pôžičky
vo výške 790.000,- Eur bola žalovaným poskytnutá spolu s dohodnutým ročným úrokom vo výške 2% z

uvedenej sumy počnúc dňom 1.9.2011, pričom predmetný úrok bol dohodnutý z dôvodu, že aj finančné
prostriedky, ktoré žalobkyňa použila na uvedenú časť pôžičky, boli poskytnuté s úrokom vo výške 2%
ročne. Úrok vo výške 2% je úrokom dohodnutým medzi p. J. ako veriteľom a spoločnosťou Dan-Corp,
s. r. o. (v tom čase K-R-VIKK s. r. o.). Hoci žalobkyňa získala od spoločnosti Dan-Corp s. r. o. finančné
prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 5% ročne, tento bol v zmluve uvedený len formálne a

v rámci blízkych rodinných vzťahov medzi sporovými stranami boli dohodnutí na úročení vo výške, ktorá
zodpovedala úroku, s ktorým žalobkyňa finančné prostriedky získala od p. J.. Žalovaný 2. uviedol, že na
jeho majetok bol vyhlásený konkurz (sp. zn. 27K/4/2020).

18. Žalovaná 1. podala k vyjadreniu žalovaného 2., písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pokiaľ
žalovaný 2. tvrdí, že časť pôžičky vo výške 790.000,- eur bola žalovaným poskytnutá s dohodnutým

úrokom vo výške 2% ročne, tak samotná žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že poskytla žalovaným
peňažnúbezúročnúpôžičkuvsume982.755,68Eur.Žalovaný2.tedatvrdívosvojprospechskutočnosti,
ktoré voči nemu netvrdí ani samotná žalobkyňa.

19. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 1. proti uzneseniu o

nariadení neodkladného opatrenia nepodali.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom

ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej 1. je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmeniť
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky ani na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalovanej 1. predostreté v odvolaní, ako aj vyjadrenia strán v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť voči
žalovanej 1. žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie, spočívajúce v uložení zákazu žalovanej 1.

nakladať s označenými nehnuteľnosťami a konkrétnym obchodným podielom tak, že tieto nemôže do
právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 8C/16/2019 predať, darovať, prenajímať, iným
spôsobom scudziť, ani zaťažiť záložným právom, zriaďovať vecné bremená a dať ako zábezpeku.

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).

24. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

25. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí

navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle ust.
§ 324 ods. 3 CSP podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
podľa § 343 CSP.

27. Zabezpečovacie opatrenia má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie
by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné,
samotný návrh musí zamietnuť a to aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia sú splnené.

28. Splnenie podmienky, že dosiahnutie účelu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej
povinnosti. Podmienku podľa ust. § 324 ods. 3 CSP možno považovať za splnenú vtedy, ak je
vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, t. j. napríklad, ak navrhovateľ nebude
uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné

plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že
exekúcia bude ohrozená. Primárne musí súd identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom
sleduje, keď zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z
ohrozenia exekúcie. V individuálnych okolnostiach prípadu nemožno vylúčiť aj nariadenie neodkladného

opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky, ak dosiahnutiu
sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody, napr.
ak dlžník nie je vlastníkom veci, práva, majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť
záložné právo, prípadne rozhodujúce môže byť tiež poradie prípadného záložného práva.

29. Súd však nie je povinný, a to aj vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie
iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.
Navrhovateľ by preto v záujme vlastného procesného úspechu, mal už v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu

zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak je potom nevyhnutným, aby súd jeho návrh, ktorým
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie
peňažnej pohľadávky zamietol, s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa
§ 343 CSP.

30. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou vo veci samej zo dňa 6.12.2019 domáha voči žalovaným
1. a 2. zaplatenia peňažnej sumy 972.755,68 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z istiny od
1.1.2019 až do zaplatenia, a to titulom pohľadávky zo zmlúv o pôžičkách. Svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že má obavu, že prípadná exekúcia na uspokojenie
jej vysokej peňažnej pohľadávky by mohla byť ohrozená, nakoľko žalovaná 1. nakladá so svojím

nehnuteľným majetkom. Preto sa domáhala, aby bol žalovanej neodkladným opatrením uložený zákaz
nakladať so svojím špecifikovaným nehnuteľným majetkom ako aj obchodným podielom. V podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.12.2019 žalobkyňa pritom neuvádza žiadne
špecifické okolnosti, ktoré by bránili dosiahnutiu sledovaného účelu - odstránenia obavy z ohrozenia
exekúcie pre vymoženie priznanej peňažnej pohľadávky, nariadením zabezpečovacieho opatrenia, na

predmetných nehnuteľnostiach, či obchodnom podiele, ktorých vlastníkom je žalovaná 1. Požadovaný
zákaz nakladať, sa pritom vzťahoval na nehnuteľnosti a obchodný podiel (majetkové právo) vo
vlastníctve žalovanej 1.

31. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení síce v rámci právneho posúdenia veci uvádza a cituje

ust. § 324 ods. 3 CSP, avšak otázkou, prečo v danom prípade nie je dôvodné sledovaný účel dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, neuvádza. Jedným a pritom zásadným odvolacím argumentom žalovanej
1. voči napadnutému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia bolo, že v prípade, ak by žalobkyňa
hodnoverne osvedčila svoj nárok vo veci samej, mohol súd prvej inštancie nariadiť neodkladné opatrenielen v prípade, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má
vždy prednosť, preto mal súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť, avšak súd prvej inštancie sa touto otázkou nezaoberal a neodôvodnil, prečo nemohol

dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením.

32. V danom prípade dospel odvolací súd k záveru odlišnému od súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. V predmetnej veci je nepochybné, že
žalobkyňa sa domáha na žalovaných 1. a 2. zaplatenia peňažnej pohľadávky. Ide o vysokú peňažnú

pohľadávku, preto by žalobkyňa mohla mať dôvodné obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie, čím aj
odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd je pritom toho názoru,
že účel sledovaný žalobkyňou, je v tomto prípade možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,
t. j. zriadením záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej 1.,
prípadne aj na jej obchodnom podiele, za dodržania princípu proporcionality medzi výškou pohľadávky
žalobkyne a hodnotou daných nehnuteľností, či obchodného podielu. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia pritom žiadne individuálne okolnosti prípadu, ktoré by bránili dosiahnutiu
ňou požadovaného účelu (odvrátenie ohrozenia exekúcie) zabezpečovacím opatrením neuviedla. To
znamená, že aj keď by prípadne boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nebolo v predmetnej veci dôvodným ho nariaďovať, nakoľko sledovaný účel bolo možné
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle ust. 343 CSP. S poukazom na prednostnú alternatívu

zriadenia záložného práva, bolo teda dôvodným, aby súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Vzhľadom na uvedené bolo ďalej nadbytočným, aby sa odvolací súd
zaoberal ostatnými odvolacími argumentmi žalovanej 1., týkajúcimi sa dôvodnosti nároku žalobkyne vo
veci samej.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho
opravným uznesením podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

34. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto

konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).