Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200420
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819200420.8

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu G. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom v O., L. XX, zast. JUDr. Viktória
Kerekešová, advokátka so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, proti žalovanému E. Š., nar. XX. XX. XXXX,
bytom v O., L. XX, zast. JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá
7, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v konaní žiadal, aby súd určil, že žalovaná je povinná zdržať sa zásahu do vlastníctva
žalovaného tak, že odstráni invazívnu rastlinu „pohánkovca japonského“ prerastajúcu z pozemku v jej
výlučnom vlastníctve, nachádzajúcom sa v k.ú. L., obce O., okresu O., evidovanom na liste vlastníctva č.
XXXX parc.č. XXX/X na pozemok parc.č. XXX k.ú. L., obce O., okresu O., evidovaný na liste vlastníctva

č. XXXX vo vlastníctve žalobcu.

2. Podaním doručeným súdu 01.10. 2020 vzhľadom na stratu pasívnej legitimácie žalovanej v konaní,
ktorá nehnuteľnosti predala a na uzatvorenie mimosúdnej dohody s novými vlastníkmi nehnuteľnosti
D.M.Ď.M.aC.M.Ď.M.sarozhodolzobraťsvojužalobuspäťažiadal,bysúdpredmetnékonaniezastavil.
V tomto prípade zastáva názor, že žalovaná zavinila procesne zastavenie konania. S prihliadnutím

na všetky doposiaľ prezentované kroky, ktoré vykonal v snahe domôcť sa účinného odstraňovania
inváznej rastliny žalovanou, vzhľadom na vynaloženie nemalých finančných prostriedkov na odstránenie
prerastajúcich inváznych rastlín a na neochotu žalovanej postupovať pri odstraňovaní inváznej rastliny
najúčinnejším spôsobom prezentovaným okrem iného aj v znaleckom posudku č. 3/2020, žiada súd,
aby mu priznal náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

3. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila tak, že vzhľadom na prcesný postoj žalobcu v konaní, ktorý
si uzurpuje nárok na vynesení rozhodnutia súdu opierajúci sa o ustanovenie § 256 ods. 1 / CSP
a s poukazom na výsledky dokazovania vrátane znaleckého posudku č. 3/2020 vypracovaného Ing.
Dušanom Považanom, ktoré vyvracajú skutočnosť dôvodnosti podanej žaloby, žalovaná so späťvzatím
žaloby nesúhlasí. Má zato, že podaná žaloba je od prvopočiatku nedôvodná, a v tomto smere zotrváva
navšetkýchsvojichpísomných,akoajústnychvyjadreniachvkonaní.Verí,žespravodlivýmrozhodnutím

vo veci je práve rozhodnutie o zamietnutí nedôvodne podanej žaloby žalobcu, ktorá skutočnosť bola
aj doposiaľ v konaní dostatočne preukázaná. Žalovaná sa ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu, ktoré
navodzujú záver o tom, že k súdnemu konaniu malo dôjsť jej zavinením a nepodporuje názor žalobcu
v tom, že jej zavinením by malo dôjsť k zastaveniu konania, ak by so späťvzatím súhlasila. Žalovaná
má zato, že v danom prípade je odôvodnené, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania vzal na zreteľ
pomer úspechu a neúspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.4. Žalobca sa vyjadril tak, že nepovažuje vyjadrený nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby za
kvalifikovaný, nakoľko žalovaná neuviedla žiadne vážne dôvody jej nesúhlasu so späťvzatím žaloby.
Žalobca sa od roku 2016 pokúšal presvedčiť žalovanú o nevyhnutnosti odstránenia inváznej rastliny,

ktorá prerastá na pozemok žalobcu. Bolo to v už v čase, keď bolo vlastníkom pozemku KNC XXX/
X (toho času KNE XXXX/XXX) mesto O. a žalovaná túto časť ňou oploteného pozemku užívala ako
okrasnú záhradu. OÚ Rožňava odbor starostlivosti o životné prostredie v tom čase začal konanie vo
veci podozrenia výskytu inváznych druhov rastlín na pozemku KNE XXXX/XXX v k.ú. L.. Na ústnom
pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 21.09.2016 bolo zistené, že na oplotenej časti

pozemku sa nachádzali zvyšky pohánkovca japonského, ktorý bol žalovanou odstránený.
V upozornení zo dňa 6.10.2016 adresovanom mestu Rožňava a žalovanej, OÚ Rožňava OSŽP poskytol
na odstránenie pozostatkov inváznych rastlín dvojročnú lehotu pod možnosťou uloženia sankcie v
zmysle § 92 ods. 1 písm. m) zákona o OPaK. Od podania podnetu žalobcom mestu Rožňava do
podania žaloby napriek upozorneniu OÚ Rožňava OSŽP nedošlo k žiadnej náprave a pozemok s
výskytom inváznej rastliny bol mestom Rožňava predaný do vlastníctva žalovanej. Žalobca podal

žalobu v predmetnej veci až po využití všetkých dostupných možností mimosúdneho riešenia veci.
Po podaní žaloby na prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6.5.2019 žalobca prezentoval závery
konzultácie, ktorú inicioval s RNDr. Róbertom Šuvadom, pracovníkom Štátnej ochrany prírody SR,
Správy národného parku a biosférickej rezervácie Slovenský kras, z ktorej vyplynulo, že najúčinnejším
spôsobom na odstránenie inváznej rastliny je chemický spôsob s použitím registrovaných prípravkov na

ochranu rastlín, konkrétne prípravku Round UP, ktorým je potrebné potierať listy vyrastených inváznych
rastlín a rovnako načrtol aj možnosť uzatvorenia zmieru so žalovanou, v prípade, ak sa na takomto
postupe dohodnú. Po prezentovaní zámeru žalobcu ukončiť súdny spor zmierom ho žalovaná prakticky
okamžite (dňa 16.05.2019) nahlásila na Okresný úrad Rožňava z dôvodu výskytu inváznej rastliny
na jeho pozemku. Žalobca pochopil, že uzatvorenie zmieru so žalovanou nie je možné a napokon

svoj návrh zobral podaním dňa 26.08.2019 späť. Z listinných dôkazov, ktoré boli priložené k žalobe,
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mechanickým spôsobom odstraňovala rastlinu tak, že celý jej
koreňový systém zostal v zemi. Z predložených fotografií vyplýva aj to, ako sa z rastliny veľkých
rozmerov, pred jej odrezaním rozširovali na pozemok žalobcu ďalšie invázne rastliny. Z obhliadky
pozemku za účasti sudkyne OS Rožňava vyplýva, že žalovaná mechanicky naďalej odstraňovala

nové výhonky inváznej rastliny aj po tom, ako bola upozornená na nevhodnosť takéhoto postupu,
ktorý len podporuje ďalší výskyt inváznej rastliny. V znaleckom posudku č. 3/2020 znalec, Ing. Dušan
Považan, na úlohu č. 3 poskytol jednoznačnú odpoveď, že najúčinnejší a prakticky jediný správny
spôsob odstraňovania rastlín pohánkovca je chemický postrek registrovaným systémovým herbicídom
v čase vegetácie, keď sú už dobre vyvinuté listy a postriekané rastliny treba nechať zhnednúť. Úplne

suché rastliny treba následne mechanicky vykopať a odstrániť. Znalec zároveň uviedol, že „ Iba
mechanicky likvidovať nadzemné časti rastliny, či vykopávať korene bez predchádzajúceho chemického
postreku nemá žiadny význam.“ a na základe preskúmaných skutočností vyjadril dôvodný predpoklad,
že na pozemku žalovanej sa nachádzajú životaschopné fragmenty koreňovej sústavy pohánkovca.
Takýto spôsob odstraňovania inváznej rastliny jej bol známy už dávno pred vyhotovením znaleckého

posudku, a to na základe doplnenia upozornenia Okresného úradu Rožňava Odboru starostlivosti o
životné prostredie sp. zn. OU-RV-OSŽP-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 19.06.2019, vyhotoveného dňa
30.07.2019. Následné vyjadrenie znalca k vyjadreniu žalovanej k posudku č. 3/2020 považujeme za
rozpačité a zmätočné, nakoľko zastávame názor, že na to, aby sa rastlina z pozemku žalovanej
rozširovala na pozemok žalobcu nie je potrebné, aby pri jej odstránení postupovala zle, ale úplne

postačuje, ak postupovala neštandardným, menej vhodným a menej účinným spôsobom v rozpore so
spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalovaná počas 4 rokov neprejavila
ani jediný krát dobrú vôľu na spoločnom odstraňovaní rastliny tak, aby došlo k jej úplnému vyhynutiu.
Žalobca vynaložil nemalé finančné prostriedky na chemické prípravky tak, aby dodržal postup, ktorý
bol najskôr odporúčaný botanikom RNDr. Šuvadom, následne odporúčaním OÚ OSŽP RV ako aj

znaleckým posudkom. Žalovaná mu naopak takpovediac „hádzala polená pod nohy“ tým, že ho udávala
na OÚ alebo ho obviňovala z akéhosi prehadzovania rastlín na jej pozemok, čo považuje žalobca za
absurdné. Žalobca je úprimne rád, že pozemok KNC 291/4 má nových vlastníkov, ktorí od začiatku
vyjadrili úprimnú snahu spoločne odstraňovať inváznu rastlinu, z uvedeného dôvodu sa rozhodol vziať
žalobu späť. O všetkých krokoch smerujúcich k späťvzatiu žaloby informoval aj právnu zástupkyňu

žalovanej. V zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať ztoho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.
Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé
skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky

zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na
postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2010) V
podaní žalovanej označenom ako Vyjadrenie žalovanej k späťvzatiu žaloby zo dňa 8.10.2020 sa podľa
nášho názoru nenachádzajú žiadne dôvody nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby žalobcom a

už tobôž nie vážne dôvody. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo136/2010: Vôľa
žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná
dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou
vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych
dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto
otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou

voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického
stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím
na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti

požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať, v opačnom prípade konanie
zastaví. Vzhľadom na to, že žalovaná vo svojom nesúhlase so späťvzatím žaloby neuviedla také vážne
dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť a ani jej hmotnoprávne postavenie sa zastavením
konania pre späťvzatie žaloby žiadnym spôsobom spôsobom nezmení navrhuje, aby súd predmetné
konaniezastavil.Vprípade,akajnapriekuvedenejargumentáciižalobcusúdkonanienezastaví,žalobca

žiada, aby v prípade zamietnutia žaloby ho súd nezaviazal na náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.

5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Súd je toho názoru, že nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nie je dôvodný.

8.VzmyslekomentárakCivilnémusporovémuporiadku(nakladateľstvoC.H.Beck,JUDr.MarekŠtevček
a kolektív) žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas
s daným úkonom. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posúdi
súd ad hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a

právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale i možné dôsledky zastavenia konania
na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny
základ, ale môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, pokiaľ z ich povahy vyplýva,
že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a

meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Tieto dôvody prichádzajú do úvahy napr. v konaniach o ochranu
osobnostných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže mať prípadný zamietavý
rozsudok pre žalovaného osobitný význam. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní
tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a
zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať

prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie
žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.

9. Súd v konaní zistil, že žalovanou tvrdené dôvody jej nesúhlasu so zastavením konania nie sú takými
dôvodmi, ktoré predpokladá zákon. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu straty pasívnej legitimácie

žalovanej v konaní, ktorá nehnuteľnosť predala a on uzatvoril mimosúdnu dohodu s novými vlastníkmi
nehnuteľnosti.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana sporu procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

12. Súd je toho názoru, že zastavenie konania nezavinila ani jedna ani druhá strana sporu ( resp. zavinila
zastavenie konania tak jedna ako aj druhá strana). Žalobca zobral žalobu späť po tom, ako žalovaná
previedla predmetnú nehnuteľnosť na iné subjekty, s ktorými sa žalobca vzápätí mimosúdne dohodol a
odpadol tak dôvod viesť toto súdne konanie, teda žalobu zobral späť.

13. Súd preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uvedenému uzneseniu možno podať odvolanie podľa ustanovenia § 357 písm. a) CSP, v lehote do
15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.