Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8211208459.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 proti povinnému:
SOCIEDAD MAX s.r.o., so sídlom Popradská 31, 040 11 Košice, IČO: 44 257 821, o vymoženie 165,96
eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/1310/2011 - 17

zo dňa 21.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy vo výške 64,69 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 19 ods. 2, § 20a Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1, §
57 ods. 1 písm. g), h) ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok), § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a § 61, § 64, § 161, §
373 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že dňa
30.12.2016 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, keďže povinný bol ex offo zrušený bez likvidácie,

teda sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného priadku. Z výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo: 29819/V súd zistil, že povinný
bol dňa 15.11.2016 vymazaný z Obchodného registra. Ako dôvod výmazu je uvedený ex offo výmaz. K
zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súd rozhodol o trovách
exekúcie podľa ust. § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi
priznal náhradu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z..

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Žiadal o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania, nakoľko predmetné uznesenie nebolo doručené účastníkovi
konania, Ministerstvu vnútra SR, ale Okresnému úradu v C., ktorý bol v minulosti účastníkom konania.
Do zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch, obvodných úradoch bol vložený § 8a, podľa ktorého
ods. 4 majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe okresný úrad k 31.12.2012, prechádzajú

do správy ministerstva. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie bolo dňa 30.05.2019 doručené
Okresnému úradu C.. Dňa 15.07.2019 bolo uznesenie postúpené okresným úradom Ministerstvu vnútra
SR. V ďalšom uviedol, že zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie je koncipované ako výnimka
zo všeobecného pravidla (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), že trovy exekúcie v zásade uhrádza
povinný, ktorú môže súd využiť len v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného,
nedostatku majetku, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo jej zastavenie z dôvodu

vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku). Ani jedna z týchto
možností, resp. výnimiek nebola v exekučnom konaní preukázaná. Navrhol, aby odvolací súd uzneseniezrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorým súd prebiehajúcu exekúciu zastaví, ale jej
účastníkom a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania neprizná.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

4. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 4Er/131/2011-17 zo dňa 21.05.2019 bolo dňa 30.05.2019
doručené Okresnému úradu C., ktorý postúpil uznesenie oprávnenému dňa 15.07.2019, teda až
po lehote na podanie odvolania. Dňa 20.10.2020 bolo uznesenie súdu prvej inštancie doručené
oprávnenému - Ministerstvu vnútra SR. Tým sa považuje odvolanie oprávneného za podané v zákonom
stanovenej lehote.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
6. V rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia podľa dôvodov odvolania vznikla spornosť v tom,
či v prípade, že povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra z dôvodu

zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, mala byť exekúcia zastavená podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený), alebo
z dôvodu podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku znáša

oprávnený).
7. Je nesporné, že ak povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie,
je to dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rovnako postupovať aj v prípade, keď povinný, ktorý
je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu

zastavenia konkurzného konania pre nedostatku majetku. Zánik povinného a strata jeho právnej
spôsobilosti je priamym dôsledkom jeho nemajetnosti.

8. Samotný zánik povinného, ktorý je právnickou osobou, a s tým súvisiaca strata spôsobilosti byť
účastníkom exekučného konania sama o sebe ešte nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak totižto

povinný zanikne s právnym nástupcom, v exekučnom konaní je možné pokračovať.
9. „Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného

poriadku)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012).
10. „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na úhradu trov exekúcie, ktoré platil
(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym

prokurátorom treba súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov náležite nezohľadnili otázku, z akého dôvodu
došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia
exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak
totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Dovolací súd sa stotožňuje s

názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že
nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu

vykonať“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2012 5 M Cdo 15/2011).
11. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Rovnako správnerozhodol aj vo výroku o trovách v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).