Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/136/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309205327
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4309205327.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,

Bratislava, IČO: 17 335 345 proti žalovanému: M. v konaní právne zastúpený : Mgr. Peter Nyúl, advokát
so sídlom v Leviciach, kpt. Jaroša 4, IČO: 36105040, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2009 žiadal, aby súd určil, že pozemky parcelné číslo
(ďalej len „ parc. č.“) XXXX trvalý trávny porast vo výmere 1921 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere
6503 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 117970 m2, parc. č.
XXXX orná pôda vo výmere 65725 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 2410 m2, parc. č. XXXX
trvalý trávny porast vo výmere 1072 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast vo výmere 583 m 2, parc. č.
XXXX orná pôda vo výmere 946 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 29586 m2, parc. XXXX orná
pôda vo výmere 35909 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1316 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny

porast vo výmere 964 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 4766 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo
výmere 2381 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1298 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere
1079 m2, v celosti a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie Y.y
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobca v žalobe
uviedol, že uvedené nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právnych predchodcov a to pôvodne označeného
žalovaného v I/ rade K. a boli skonfiškované a prešli do vlastníctva
6C/136/2009

Československej republiky na základe výmeru č. XX/XX - XX/III - XX/m-XXXX - II zo dňa 23.5.1950 v
súlade s uznesením nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. N.SNR. Následne dňa
9.4.1952 bol na Okresný úrad v Želiezovciach doručený pozemnoknižný návrh na zápis konfiškačnej
poznámky v pozemnoknižných vložkách č. XXX a XXX pre katastrálne územie TD.. Žalobca v žalobe
ďalej uviedol, že právny predchodcovia pôvodne označeného žalovaného v I/ rade Z., naposledy bytom
v S. zomrel dňa XX.X.XXXX, Z., naposledy bytom v Maďarskej republike zomrela dňa XX.X.XXXX, Z.,

naposledy bytom v Maďarskej republike, zomrel dňa XX.XX.XXXX, D., naposledy bytom v Maďarskej
republike, zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom všetci boli dňa 16.5.1947 transportom č. A-22-8-14
presťahovaný do Maďarska v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 148/1947 v rámci Dohody o výmene
obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Takže na tomto základe boli ich pozemky, ktoréako ďalej uviedol žalobca po ich identifikácii zo dňa 12.5.2008, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou žaloby
boli právoplatne skonfiškované a prešli do vlastníctva Československej republiky. Napriek uvedeným
skutočnostiam pozemky ktoré boli vo vlastníctve štátu boli v rozpore s platným zákonom o prededení v

prospech pôvodne označeného žalovaného v I/ rade na základe osvedčení o dedičstve č. 16D 695/2004
zo dňa 8.10.2004, 15D 693/2004/11 zo dňa 11.10.2004, 15D 692/2004 - 8 zo dňa 11.10.2004, 15D
694/2004 zo dňa 8.9.2004. Na základe uvedených osvedčení o dedičstve tak žalovaný v I/ rade
nadobudol pozemky do svojho vlastníctva a tieto boli zapísané na listy vlastníctva č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX pre katastrálne územie Y. X. Predmetné pozemky sú v súčasnosti, ako ďalej uviedol

žalobca zapísané v prospech žalovaného v II/ rade a to na základe kúpnej zmluvy, ktorú dňa 5.12.2007
uzatvoril žalovaný v I/ rade ako predávajúci a žalovaný v II/ rade ako kupujúci, pričom vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností Správy katastra Levice bol povolený dňa 5.1.2008 pod č. V 6001/2017.

2. Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 6C/136/2009 - 103 žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti
rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd uznesením č.k. 7Co/90/2010 - 133 rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil. V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému v I/ rade a to
podaním ( čl. 302) z dôvodu, že vlastníkom uvedených nehnuteľností je len žalovaný v II/ rade, pričom
pasívne legitimovaným subjektom s danosťou naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe má
byť subjekt, ktorý je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a určenie platnosti, resp. neplatnosti
kúpnej zmluvy medzi žalovaným v I/ rade ako predávajúcim a žalovaným v II/ rade ako kupujúcim je len

prejudiciálnou otázkou. Žalovaný v I/ rade zomrel dňa X.X.XXXX. V zmysle osvedčenia o dedičstve
vydaného notárkou Dr. Viktóriou Horváth sp.zn. 44011/U/623/2012/4 zo dňa 3.10.2012 sa právnymi
nástupcami poručiteľa- žalovaného v I/ rade stali jeho syn X. nar. X.X.XXXX a pozostalá manželka
K.. Súd o zmene účastníkov konania na strane žalovaného nerozhodoval, nakoľko podľa § 107 ods.
3 OSP účinného v čase rozhodovania o späťvzatí žaloby v tomto prípade sa zakladá povinnosť súdu

pokračovať v konaní s určitým subjektom (právnym nástupcom účastníka), teda ex lege je založené
procesné nástupníctvo ako dôsledok tzv. univerzálnej sukcesie. Uznesením č.k. 6C/136/2009 - 305 zo
dňa 19.9.2013 súd zastavil konanie proti žalovanému v I/ rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.12.2013. Žalobca vo vyjadrení ( čl. 331) uviedol, že vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam
svedčí štátu na základe výmeru č. 11/73 - 74/3-45/m/1950- II z 23.5.1950. Žalobca poukázal na zásadu,

že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú dokladmi o vlastníctve. Na prechod
vlastníckeho práva na štát na základe výmeru nebolo potrebné vykonanie zápisu do pozemkovej knihy,
pričom
6C/136/2009

žalobca poukázal aj na prechodné ustanovenia § 562 k zákonu č. 141/1950 Sb s ktorých možno
odvodiť, že právne perfektné listiny o zmene vlastníctva sa stali účinnými najneskôr k 1.1.1950.
Žalobca ďalej uviedol, že parcely, ktoré sú uvedené vo výmere sú totožné s tými, ktoré sú predmetom
žaloby a ktoré sú v súčasnosti vedené v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
ďalej uviedol, že citovaný výmer z 23.5.1950 hoci na predtlačenom tlačive Osídlovacieho úradu pre

Slovensko v Bratislave bol vydaný Krajským národným výborom v Nitre, nakoľko zákonom č. 18/1950
Sb došlo ku dňu 15.3.1950 k zrušeniu osídlovacích úradov a ich pôsobnosť prešla na Fondy národnej
obnovy. S odkazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona a vyhlášky Ministerstva financií 225/1950
z 31.3.1950 publikovanej v Úradnom vestníku, ktorou sa prenášajú niektoré úlohy fondov národnej
obnovy na národné výbory prešla pôsobnosť na nakladanie s majetkom osôb presťahovaných do

Maďarska na základe dohody o výmere obyvateľstva na krajské národné výbory. Výmer bol vydaný
s odkazom na príslušnú právnu normu a je konečný bez prípustnosti oprávneného prostriedku a
majetok v ňom uvedený sa považuje za právoplatne skonfiškovaný podľa nariadenia č. 104/1945 v
znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n.SR. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka právnej kvalifikácie kúpnej
zmluvy zo dňa 15.12.2007 medzi predávajúcim K. a kupujúcim M. má za to, že uvedený právny úkon

je neplatný z dôvodu, že odporuje platnej právnej zásade, podľa ktorého nikto nemôže na iného
previesť viac práva, než má sám. Predávajúci K. ( pôvodne označený žalovaný v I/ rade) nemohol tak
byť vlastníkom predávaných nehnuteľností k 15.12.2007 na základe osvedčení o dedičstve po jeho
právnych predchodcoch a nemohol tak platne previesť ich vlastníctvo na kupujúceho, nakoľko tieto
nehnuteľnosti sú stále vo vlastníctve štátu. Žalobca ďalej uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti

dobromyseľného kupujúceho ako tretieho subjektu zostáva zachované len vtedy, ak titul nadobudnutia
vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnosti vznikol na základe platne uzatvorenej kúpnej
zmluvy s pôvodným vlastníkom a neskôr po prevode vlastníctva nehnuteľnosti na kupujúceho, titulnadobudnutie vlastníckeho práva predávajúceho zanikol odstúpením od zmluvy pôvodného vlastníka
voči pôvodného vlastníka veci.

3. Žalobca vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že na predmetnej žalobe v plnom rozsahu trvá, s
tým, že nesúhlasil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že účastníkmi konania ( stranami
sporu), nemusia byť právni nástupcovia po žalovanom v I/ rade, takže žaloba o určenie vlastníckeho
práva smeruje len proti žalovanému v II/ rade, nakoľko tento je vedený ako vlastník nehnuteľnosti.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, s tým, že podľa výmeru osídlovacieho úradu a

ďalšie listiny vyplýva, že pôvodným vlastníkom Z. a ďalším členom rodiny boli nehnuteľnosti, ktoré tvoria
predmet súdneho konania odňaté a to konfiškáciou podľa nariadenia 104/1945 Zb. Dôvodom odňatia
konfiškácie bolo to, že uvedené osoby boli maďarskej národnosti, pričom samotný výmer, ako uviedol
právny zástupca žalovaného, je zaujímavý po stránke formálnej ako aj právnej, nakoľko tento je po
právnej a formálnej stránke nedokonalý a má za to, že žalobcom predložené listiny nie sú hodnoverným
dôkazom, na základe ktorého predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu. Právny zástupca

uviedol, že i v prípade, že došlo k presťahovaniu Z. a jeho rodiny do Maďarska tak malo byť vydaná
platné rozhodnutie o prechode jeho majetku na Československý štát. Ďalej uviedol, že nie je ani jasné,
na základe akej skutočnosti nedošlo k vyznačeniu zmeny vlastníka v prospech štátu v pozemnoknižnej
evidencii. Žalobca uviedol, že čo sa týka výmeru, ide o jednu listinu, ktorá ej potvrdená pečiatkou
Štátneho archívu v Nitre. Čo sa týka domnienok žalovaného, že

6C/136/2009

nehnuteľnosti mohli byť pridelené iným osobám, t.j. presídlencom z Maďarska, táto skutočnosť nie je
preukázaná a nedošlo ani k zrušeniu konfiškačného výmeru z roku 1950.

4. Právny zástupca žalobcu na ďalšom pojednávaní uviedol, že čo sa týka listov vlastníctva na
poručiteľov,resp.právnychpredchodcovžalovanéhovI/rade, spoukazomnasprávuzoSprávykatastra
je zrejmé, že neexistujú pozemnoknižné vložky, ale vychádza sa z parcelného protokolu. Z parcelného
protokolu však vyplýva, že parcely a výmery uvedené v parcelnom protokole sú totožné s parcelami,

ktoré sú predmetom konania. Právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa oznámenia správy katastra
listy vlastníctva na žalovaného v I/ rade boli žalované v roku 1992 pri zakladaní evidencie vlastníckych
práv k pôvodným nehnuteľnostiam.

5. Žalobca vo vyjadrení (čl. 382-384) uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej je

potrebné prihliadnúť na dobromyseľnosť nadobúdateľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti od nevlastníka,
pokiaľ tento verí v zápis v katastri nehnuteľností. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že súdu bola
zaslaná zo Štátneho archívu Ivánka pri Nitre overená kópia predmetného konfiškačného výmeru z
23.5.1950. Čosatýkaskúmaniazápisu,akoďalejuviedolžalobcavovyjadrení,žalovanýknehnuteľnosti
do pozemkovej knihy, resp. právneho titulu tohto zápisu žalobca konštatoval, že v katastrálnom území

Tekovské Lužany bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný na základe parcelného protokolu a
nie na základe údajov z pozemkovej knihy. Skutočnosť, že v katastrálnom území Tekovské Lužany
sa nenachádzajú pozemnostné hárky, osobitne hárky č. 618,619,620,621 týkajúce sa žalovaných
nehnuteľností pôvodne vedených na LV XXXX,XXXX,XXXX, XXXX potvrdzuje aj list Katastrálneho
úradu v Leviciach ( čl. 256). Z parcelného protokolu, ako ďalej uviedol žalobca sú preukázané

skutočnosti, že žalované nehnuteľnosti sa pôvodne nachádzali na pozemnostných hárkoch č. 618,
619,620 a 621, k žalovaným nehnuteľnostiam je priradené meno a priezvisko vlastníka, k žalovaným
nehnuteľnostiam je priradený list vlastníctva a k žalovaným nehnuteľnostiam je okrem výmery v
uhorských plošných mierach priradený aj prepočet výmery na súčasné plošné miery. Uvedené údaje
z parcelného protokolu korešpondujú v plnom rozsahu so stavom zápisu do katastra nehnuteľností,

čo je zrejmé z porovnania čísiel parciel a ich výmerou podľa súčasného listu vlastníctva č. XXXX s
údajmi o vlastníkoch, parcelách a listoch vlastníctva uvedených v štyroch osvedčeniach o dedičstve po
pôvodných presídlencoch z roku 2004. Žalobca ďalej odkázal na pozemnoknižný návrh zo dňa 7.4.1952
a uznesenie Okresného súdu Želiezovce z 24.4.1952, v ktorom sa povoľuje zápis „konfiškované podľa
dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Sv“, pričom pri nehnuteľnostiach v k.ú. Tekovské Lužianky a

Plavé Vozokany sú uvedené územnoknižné vložky, avšak pri konfiškovaných nehnuteľnostiach k.ú.
Tekovské Lužany odkaz na pozemnoknižné zápisnice nie je uvedený. Žalobca uviedol, že čo sa
týka konfiškačného výmeru z 23.5.1950 ide o perfektnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníkom práve
štátu k nej uvedeným nehnuteľnostiam, keďže bola vydaná zákonom splnomocneným orgánom na jejvydanie bez možnosti vydania opravného prostriedku. Uvedeným výmerom tak došlo k skonfiškovanou
majetku Z. a členov jeho rodiny, ktorí boli dňa 16.5.1947 presťahovaní do Maďarska. Z parcelného
protokolu je zrejmý výkaz nehnuteľného majetku, ktorý bol pred konfiškáciou vo vlastníctve JC.

(parc. XXXX,XXXX,XXXX, XXXX) jeho manželky Z. (parc. č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX), Z. ( parc. č.
XXXX,XXXX,XXXX,XXXX) a jeho manželky D. ( parc. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX). Z identifikácie parciel
z 12.5.2008 na majetok vysídlenca Z. a spol. (vrátanie žalovaných parciel) podľa ktorej boli parcely
identifikované do EKN stavu katastra
6C/136/2009

nehnuteľností s tým, že čísla parciel zostali zachované, došlo iba k prepočtu v uhorských plošných mier
na súčasné plošné miery.

6. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného o viacnásobnom
pochybení štátu ( vydanie pozemkov do náhradného užívania žalovaného, nezapísanie konfiškačného

výmeru do pozemkovej knihy ani do založených listov vlastníctva v roku 1992, prejednanie žalovaných
nehnuteľností notárom v dedičskom konaní v roku 2004, následný zápis kúpnej zmluvy do katastra
nehnuteľností v roku 2007) sú bez právneho významu na spochybnenie oprávnenosti žalovaného
nároku.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Právni predchodcovia pôvodne označeného žalovaného v I/ rade Z., rod. A. všetci naposledy bytom v
Maďarskej republike, boli dňa 16.5.1947 transportom č. A - 22 - 8 -14 presťahovaní do Maďarska a to v
súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 148/1947 v rámci Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom

a Maďarskom, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Podľa tvrdenia žalobcu pozemky, ktoré boli v
ich vlastníctve aj na základe identifikácie zo dňa 12.5.2018, ktorá bola predložená spolu so žalobou mali
byť právoplatne skonfiškované, čiže podľa tvrdenia žalobcu mali prejsť do vlastníctva Československej
republiky na základe výmeru č. 11/73-74/III-45/M-1950-II zo dňa 23.5.1950 a to v súlade so znením
Nariadenia č. 104/1945 Sb. V konaní bolo v rámci doplneného dokazovania preukázané predložený

výmer č. 1/73-74/III-45/M-1950-II zo dňa 23.5.1950, ktorým predložením tohto overeného výmeru boli
skutočnosti uvádzané žalobcom preukázané, nakoľko pôvodne právny zástupca žalovaných namietal,
že v spise sa nachádza len fotokópia predmetného výmeru, táto je nečitateľná a nezrozumiteľná.
Dňa 9.4.1952 bol na Okresný súd v Želiezovciach, ktorá skutočnosť tiež bola preukázaná doručený
pozemnoknižný návrh na zápis konfiškačnej poznámky pozemnoknižných vložkách č. XXX a XXX

pre katastrálne územie Y.. Z vykonaného dokazovania, ako vyplýva z pozemnoknižného návrhu
mal na základe tohto pozemnoknižného návrhu byť vykonaný zápis pozemnoknižnej vložke, resp.
pozemkovej knihe, ktorý zápis však vykonaný nebol, t.j. žalobca nepreukázal i po doručení uvedených
dôkazov uvedené skutočnosti, t.j. kedy konkrétne, t.j. v ktorom období prešli uvedené nehnuteľnosti vo
vlastníctve právnych predchodcov žalobcov na štát. V priebehu konania v rámci doplnenia dokazovania

bol predložený súdu parcelný protokol katastrálneho územia v Y. (čl. 380). V zmysle predloženého
dôkazu je zrejmé, že ako vlastníci predmetných pozemkov, ktoré sú predmetom sporu boli práve právni
predchodcovia pôvodne označeného žalovaného v I/ rade. Podľa oznámenia Okresného úradu Levice
( čl. 356) je zrejmé, že na základe uvedeného dôkazu a to parcelného protokolu boli ešte v roku 1992 pri
zakladaní evidencie vlastníckych práv k pôvodným nehnuteľnostiam založené listy vlastníctva a to list

vlastníctvač.XXXX,listvlastníctvač.XXXX, listvlastníctvač.XXXX,listvlastníctvač.XXXX,katastrálne
územie Y. v prospech D., t.j. list vlastníctva č. XXXX v prospech Z. list vlastníctva č. XXXX v prospech
Z.., list vlastníctva č. XXXX a v prospech Z. list vlastníctva č. XXXX. Zároveň boli súdu s uvedenou
správou Okresného úradu Levice zaslané aj kópie pozemnoknižných vložiek č. XXX a XXX kat. územie
Y. ( čl. 357 - 366). Z pripojených spisov Okresného súdu Levice je zrejmé, že na Okresnom súde Levice

sa viedli dedičské konania a to po poručiteľovi Z. zomrelý dňa XX.X.XXXX pod č.k. 15D/693/2004, po
poručiteľke D. pod č.k.
6C/136/2009

15D/695/2004, po poručiteľovi JC. pod č.k. 15D/694/2004 a po poručiteľke Z. zomr. XX.X.XXXX pod č.k.

15D/692/2004. V uvedených konaniach, ktorá skutočnosť tiež nebola sporná, na základe vydaných
osvedčení o dedičstve sa vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve uvedených poručiteľov stal
K. naposledy bytom v S. V konaní bolo preukázané, že dňa 14.10.2005 bola medzi už vlastníkom
uvedených nehnuteľností, teda K. a N. uzatvorená dohoda o vydaní pozemkov ako aj protokol o vytýčenía prevzatí náhradného pozemku zo dňa 30.9.2005. Z uvedených listinných dôkazov je tak zrejmé,
že v uvedenom období, t.j. v čase o vydaní pozemkov a dohody o vytýčení a prevzatí náhradného
pozemku práve samotný žalobca konal s K., t.j. pôvodne označeným žalovaným v I/ rade ako vlastníkom

uvedených pozemkov. Z vykonaného dokazovania a skutočností už uvedených je zrejmé, že listy
vlastníctva ako oznámil Okresný úrad Levice na pôvodných vlastníkov pozemkov, t.j. na právnych
predchodcovžalovanéhovI/radebolivydanéeštevroku1992.Včaseuzatvoreniapredmetnejdohodyo
vydanípozemkovmalsúdzato,žeužvtomtočasesimoholSlovenskýpozemkovýfond vyžiadaťprávne
skutočnosti ako aj zistiť na Správe katastra Levice , že už v tomto čase boli založené listy vlastníctva na

pôvodných vlastníkov, t.j. právnych predchodcov K. a teda už v roku 2005 mohol sa žalobca domáhať
určenia vlastníckeho práva, resp. nekonať s K. pri uzatváraní uvedenej dohody a Protokolu o vytýčení a
prevzatí náhradného pozemku. Z uvedených dôkazov je tak zrejmé, že samotný žalobca konal s K. ako
s vlastníkom predmetných pozemkov a nijakým spôsobom tieto skutočnosti nenamietal. Dňa 5.12.2007
bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim K. a kupujúcim M. Predmetom tejto kúpnej zmluvy
boli práve pozemky, ktorých vlastníkom sa stal predávajúci na základe osvedčení o dedičstve ešte v

roku 2004. Kúpna zmluva pod č. V 6001/2007 bola zavkladovaná Správou katastra Levice dňa 5.1.2008.
Uvedená kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona, bola uzatvorená v písomnej forme a
bola riadne zavkladovaná. Samotný žalobca sa určenia vlastníckeho práva začal domáhať až potom,
ako sa vlastníkom týchto pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby stal na základe uvedenej kúpnej zmluvy
súčasný žalovaný M. Samotný žalobca od roku 1950 nekonal ako riadny hospodár, keď od uvedeného

obdobia, kedy mal za to, že sa stal vlastníkom uvedených pozemkov nevykonal zaevidovanie uvedených
pozemkov a to ani v pozemkovej knihe, ktorú skutočnosť tiež nepreukázal a ani následne zaevidovaním
v evidencii nehnuteľností. Súd mal za to, že žalobca mohol aj z dôvodu následných možných právnych
úkonov takto konať, aby sa odstránili prípadné ďalšie rozpory , čo sa stalo aj v tomto prípade, ktoré
žalobca namietal a to že boli vydané osvedčenia o dedičstve na základe ktorých sa stal vlastníkom

uvedených nehnuteľností K. Súdny komisár ako vyplýva z obsahu dedičských spisov po uvedených
poručiteľoch vychádzal v čase vydania osvedčenia o dedičstve práve z listov vlastníctva, ktoré boli
vydané na základe parcelného protokolu ešte v roku 1992. V danom konaní, po doplnení dokazovania
mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že sa stal vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom uvedenej žaloby, nakoľko dôkazy, ktoré žalobca v priebehu konania preukázal tieto

ním tvrdené skutočnosti nepotvrdili. Súd poukazuje ďalej na to, že i v prípade, že by sa na základe
uvedených dôkazov stal vlastníkom nehnuteľností žalobca treba vychádzať aj zo súčasnej judikatúry a
to brať do úvahy zreteľ na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa a to s poukazom na Nález Ústavného
súdu č. 151/2016 a Nález Ústavného súdu č. 1US 460/2017 - 73.

6C/136/2009

8. Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka, iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s tým, že samotná

absenciavlastníckehoprávaprevodcupovedieautomatickykneplatnostizmluvyoprevodevlastníckeho
práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu k doterajšej judikatúre Ústavného súdu o
nové interpretačné závery najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s
dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše ak bol potvrdený údajmi z
verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci

( bod 14 1.US 549/2015 - 33). Princíp dobrej viery chrániacich účastníkov súkromnoprávnych vzťahov
je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by
bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Ako konštatoval aj Ústavný súd v uvedenom

rozhodnutí IUS /549/2015 z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe tejto dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné
hodnoty- princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnúť

na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenomsprávnom (katastrálnom konaní). S poukazom na vykonané dokazovanie súd žalobu zamietol, tak ako
je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

12. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu tak priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

6C/136/2009

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).