Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200863
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3117200863.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobcu E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom

G. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Soňa Suchánová, advokátka so sídlom Partizánska 58, Trenčín
proti žalovanej C. G., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - hranica č. d. XXX, v konaní zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251
913, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd konanie o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorej zmena bola pripustená na pojednávaní konanom dňa 27.6.2018
(čl. 61) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť
- parcelu registra "C" číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná
na LV č. XXXX, katastrálne územie G., obec G., okres V. (ďalej aj "parc. č. 2238/2"), ako aj odstrániť
letnú kuchyňu a oplotenie z parc. č. XXXX/X a odovzdať ju žalobcovi do desiatich dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X a žalovaná
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcela registra "C", parc. č. XXXX/X o výmere 222 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. G., obec G., okres V.
(ďalej aj "parc. č. XXXX/X). Žalobca parc. č . XXXX/X nadobudol od svojich rodičov darovacou zmluvou
zo dňa 10.8.2016. Žalovaná parc. č. XXXX/X nadobudla kúpnou zmluvou od rodičov žalobcu zo dňa
6.7.1981, kde rodičia žalobcu vystupovali na strane predávajúcich 1/ a 2/ a žalovaná na strane kupujúcej
4/ a Y. V. na strane kupujúceho 3/. V predmetnej kúpnej zmluve je žalovaná označená svojím predošlým

priezviskom Y.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X a dom č. XXX za
kúpnu cenu 5 000 Kčs na základe notárskej zápisnice N XXX/XX zo dňa X.X.XXXX. Na LV č. XXX je
ako titul nadobudnutia uvedené Z XXXX/XX rozsudok 11C 1206/91, pričom uvedené súdne konanie
je konaním o vyporiadanie BSM medzi bývalými manželmi p. V. a žalovanou. Žalobca má za to, že
žalovaná nerešpektovala skutočný právny, t. j. vlastnícky vzťah k dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko užíva
a má oplotenú spoločne celú parc. č. XXXX/X a aj parc. č. XXXX/X na ktorej má voľne pusteného
strážneho psa, čím znemožňuje žalobcovi užívať parcelu č. XXXX/X. Navyše na hranici parciel má

postavenú murovanú stavbu, tzv. letnú kuchyňu, ktorá viac ako polovicou svojich základov zasahuje do
pozemku žalobcu. Má za to, že v danom prípade ide o tzv. čiernu stavbu, nakoľko táto nehnuteľnosť nie
je zapísaná na liste vlastníctva. Žalobca sa snažil so žalovanou mimosúdne dohodnúť, no neúspešne.
Ďalej v žalobe uviedol, že ako vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany vyprataním bez ohľaduna to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje.
Žaloba o vypratanie je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa
toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa

nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom
je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný, sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho
práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby.

2. Žalovaná žiadala vo vyjadrení zo dňa 2.5.2017 žalobu zamietnuť, alternatívne zriadiť vecné bremeno

k stavbe letnej kuchyne. Súčasne vzniesla vzájomnú žalobu o určenie že je výlučnou vlastníčkou
pozemku, ktorý je predmetom žaloby. Skutkovo svoje vyjadrenie a vzájomnú žalobu odôvodnila tým,
že spolu so svojim bývalým manželom Y. V. mali záujem zakúpiť v G. pozemky a dom a niekedy v
roku XXXX sa dohodli s E. a F. J., že od nich kúpia starší rodinný dom - prakticky tzv. nabijanicu, v
ktorej títo dovtedy bývali, ďalej chliev a pozemok v rozsahu oplotenia. Neskôr sa rozviedli a v roku
1991 došlo k vyporiadaniu BSM rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/1206/91 zo dňa

30.11.1993. Vlastníckym vzťahom ktoré mala s týmto svojím manželom nevenoval prílišnú pozornosť,
všetko obstarával bývalý manžel. Tento po rozvode manželstva zobral všetky doklady a nakoľko neskôr
zomrel, ona sa k nim nedostala, ani ich nemá. Vie len toľko, že predmet kúpy od manželov J. t. j. dom,
chliev a pozemok vrátane oplotenia ako vlastný nerušenie užívali až do vyporiadania BSM spoločne a
po vyporiadaní, keďže tieto nehnuteľnosti pripadli jej, tak ich ďalej užívala ako vlastné. Zakúpený dom

zrekonštruovali, takisto plot, pozemok zrekultivovali a na časti pozemku spolu s jej druhým manželom
C. G., t. č. už zomretým, postavila stavbu letnej kuchyne. Po celú dobu jej užívania predmetných
nehnuteľností, či už s prvým manželom Y. V. a neskôr s C. G. bola vo svojom užívaní a presvedčení že
je, resp. že boli spoluvlastníkmi v celom rozsahu ich užívania až po oplotenie, nebola nikým rušená a to
najmä manželmi J.. Títo boli uzrozumení aj so stavbou letnej kuchyne približne v roku 2008 a ani voči

takémuto zásahu do ich údajného vlastníctva nemali výhrady. Navštevovali ich a dobre si vychádzali.
Takisto ju navštevoval aj žalobca s jeho priateľkou, bolo tomu tak aj v čase stavby letnej kuchyne a nikdy
nikto nemal žiadne námietky k spôsobu nášho užívania ani nevznášal požiadavky na prípadné finančné
vyrovnanie. Až po smrti jej druhého manžela prišiel žalobca aby som mu vydala jeho vlastníctvo, t. j.
zrejme predmet žaloby. Uviedla som mu že sme jeho rodičom zaplatili v tom čase 28 000 Kčs, jej manžel

im ako murár naviac okožoval dom a osadil okná. Uviedla žalobcovi že vzhľadom na skutočnosť, že
ostala v dome sama, je ochotná predať dom s letnou kuchyňou za 80 000 Eur s tým, že mu predá aj
vedľajšie pozemky vrátane susedných vo výmere cca 3 800 m2 za cenu ako sa dohodnú, s týmto však
nesúhlasil. Preto nie je pravdou že by absolútne odmietala akúkoľvek dohodu. V súčasnosti sa nevie
s určitosťou vyjadriť v akom rozsahu a na akých pozemkoch sa jej dom, letná kuchyňa a pozemok v

rámci oplotenia nachádzajú. Dôvodom je aj tá skutočnosť, že o majetkové záležitosti sa vždy starali jej
manželia a ona ich rozhodnutia akceptovala. Z uvedených dôvodov navrhla znalecké dokazovanie na
zidentifikovanie pozemkov nachádzajúcich sa v rámci oplotenia.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.1.2018 uviedol, že žalovaná si v tvrdeniach vzájomne odporuje, keď

raz povie, že o majetkové záležitosti sa starali jej manželia a potom uvedie, že mali kupovať pozemok vo
výmere2200m2.Naviacajvprípade,žebysasčítalivýmeryparcielXXXX/XaXXXX/Xtátovýmera(903
m2) nedosahuje výmeru 2 200 m2 Žalovaná taktiež uviedla že spolu s manželom rekonštruovali aj plot a
teda pôvodné oplotenie bolo stavebne menené a v tomto smere mohlo dôjsť k posunutiu, t.j. zväčšeniu
oplotenia a k výstavbe murovanej letnej kuchyne sčasti na pozemku žalobcu. Právni predchodcovia

žalobcu pravdepodobne v záujme dobrých vzájomných vzťahov so žalovanou nemohli mať a ani nemali
žiadne podozrenie voči žalovanej v tom smere, že by táto menila hranice pozemku a stavbu letnej
kuchyne umiestnila na ich pozemok. Má za to, že zo strany žalovanej nedošlo k naplneniu zákonnej
podmienky vydržania - objektívne dobromyseľnej držbe, nakoľko podpisom kúpnej zmluvy si musela byť
vedomá akej výmery nehnuteľnosť kupuje.

4. V záverečnom návrhu doručenom súdu dňa 26.10.2020 žalovaná okrem iného uviedla, že 6.7.1981
spolu so svojím manželom kúpila písomnou kúpnou zmluvou parc. č. XXXX/X, dom č. XXX, dvor
o výmere XXX m2 a predávajúci nám predal tieto nehnuteľnosti vo výmere XXX m2. Keďže kúpu
nehnuteľností zabezpečoval jej manžel, nevenovala tomu pozornosť. Pre ňu bolo rozhodujúce, že

kupovali pozemok v prírode reálne rozdelený zo všetkých strán provizórnym oplotením, vnútri ktorého
sa kupoval dom a aj šopa. Tieto nehnuteľnosti vyznačené oplotením pokojne dobromyseľne užívala
ako svoje vlastné, rekonštruovala, pristavovala a kosila postupne od roku 1981 s vedomím žalobcu a
jeho rodičov. Pozemok parc. č. XXXX/X ktorý je predmetom vypratania nie je vo výmere XXX m2 akožalobca mylne uviedol v žalobe a podľa jej názoru vedome a zavádzajúca uviedol, že len vo výmere
XXX m2. Táto časť pozemku je hospodársky nepoužiteľná, nemá prístup z verejnej komunikácie, je
svahovitá a rozhodne nie je spôsobilá k využitiu ako stavebný pozemok, takže sa nedá uveriť tvrdeniu

žalobcu, že tento pozemok považovali jeho rodičia za stavebný a chceli mu ho v budúcnosti ako taký
podarovať. K svojej dobromyseľnosti uviedla, že nie je možné rozumne tvrdiť, že by som so svojím
manželom vedome kupovala dom, šopu a dvor iba o výmere XXX m2, keď iba z umiestnenia stavieb s
prihliadnutím na dĺžku prístupovej cesty k domu z verejnej cesty jednoznačne vyplýva podstatne väčšia
výmera. Vzájomnú žalobu o určenie jej vlastníckeho práva navrhla vylúčiť na samostatné konanie, s

tým, že uviedla vykonateľný petit žaloby.

5. V záverečnom návrhu zo dňa 26.10.2020 žalobca okrem iného uviedol, že v prejednávanom prípade
absentuje objektívne dobromyseľná držba pozemku zo strany žalovanej. Žalovaná si na základe kúpnej
zmluvy z 6.7.1981 musela byť vedomá že kupuje len parcelu č. XXXX/X, nie dve vedľa seba ležiace
parcely. Naviac sa jedná o parcelu na ktorej leží dom s. č. XXX. Aj z čl. I kúpnej zmluvy vyplýva, že

kupuje parcelu o výmere 222 m2, pričom údaj v bode II považuje za chybu v písaní. Taktiež kúpna cena
bola vo výške 5 000 Kčs, čo zodpovedá kúpe len jednej parcely. Uvedené závery taktiež vyplývajú aj
z konania 11C/1206/1991 o vyporiadanie BSM v rámci ktorého navrhovala prikázanie parc. č. XXXX/X
dvoru o výmere 222 m2, k. ú. G., zapísané na LV č. XXX do svojho výlučného vlastníctva. Taktiež aj
v rozsudku je uvedená parcela takto špecifikovaná. Taktiež zo znaleckého posudku vypracovaného v

konaní o vyporiadanie BSM sa uvádza, že .. "je oplotená dvoma druhmi oplotenia, ktoré boli vybudované
vrôznomčasetakto:1Plotodpríjazdnejcestypozostávazjednotlivozabetónovanýchoceľovýchstĺpkov
s výplňou z drevených latie. Plot bol postavený r. XXXX v dĺžke 70 m. 2 Plot spodný a bočný pozostáva
z jednotlivo zabetónovaných oceľových stĺpkov potiahnutých pletivom. Plot bol postavený r. 1987 v
celkovej dĺžke 80 m." Vzhľadom k tomu, že žalovaná je jediná ktorá tvrdí že plot pozemkov bol riadne

označený má za to, že pri nadobudnutí parc. č. XXXX/X nemohla byť dobromyseľná.

6. Vo veci súd nariadil niekoľko pojednávaní, na ktorých vypočul žalovanú, žalobcu, svedkyňu F. J.,
svedka E. J., svedka E. Y., svedka H. J., vykonal ohliadku na mieste samom, oboznámil listinné dôkazy
tvoriace obsah spisu ako aj listinné dôkazy z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C

1206/1991, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

7.Vovýpovedinapojednávaníkonanomdňa31.8.2018žalovanáuviedla,žepredmetnýpozemokužívali
od roku XXXX kedy sa rodičia žalobcu odsťahovali do nového domu oni si tento mohli prerobiť. Na
pozemku stálo pôvodné oplotenie, ktoré bolo drevené. Hranice pozemku, ktorý teraz užíva vedela podľa

tohto plota. Ten plot zrekonštruovali takým spôsobom, že namiesto pôvodného plotu tam dali pletivo,
pričom s pôvodným plotom sa nepohlo ani o centimeter. V čase kúpy jej predávajúci povedal, že je to
vaše v rozsahu oplotenia. Nikto ju neupozornil, že užíva cudzí pozemok, resp. že stavia letnú kuchyňu na
cudzom pozemku. Žalobca bol u nej približne pred ôsmimi rokmi dva krát a nič jej nepovedal. Prvýkrát sa
o tomto nároku žalobcu dozvedela približne pred dvoma rokmi, keď prišiel žalobca a začal si vymeriavať

pozemok s tým, že patrí jemu. S prvým manželom sa rozviedli v roku 1993 a BSM bolo vyporiadané v
roku1996kedyhovyplatila.Privyporiadanísarozhodložepredmetnýpozemokbudepatriťjej.Chlievbol
hneď vedľa domu. V čase kúpy tam iný plot nebol. Letná kuchyňa je postavená na betónovom základe,
ktorý je zapustený do zeme a je postavená z kvádrov. Do letnej kuchyne je privedená voda, elektrina,
inžinierske siete. Užíva ju každý deň. Na pozemku ktorý podľa nákresu by mal patriť žalobcovi vysadila

kríky. Na základe dohody s predávajúci začali dom užívať skôr pričom ho kúpili za 28 000, v zmluve
je uvedená suma 5 000 lebo to tak chceli predávajúci. Pôvodné drevené oplotenie bolo zo všetkých
strán pozemku. Letnú kuchyňu postavila v roku 2008 s tým, že nemá stavebné povolenie a nedávala
ani ohlášku hoci to mala spraviť. Len behať po úradoch bolo pre ňu ťažké. Spáva v dome, v ktorom
má tiež kuchyňu ale kúriť sa tam moc nedá. V letnej kuchyni má všetko po ruke keď tam varí. Dala si

zamerať letnú kuchyňu takým spôsobom, že fyzicky vymerali kde bude stáť, stavbu vypracoval odborník
a staval ju jej zať. Predtým namiesto letnej kuchyne stála drevená búda, taká kôlňa, ktorá tam stále
predtým ako pozemok kúpili. Keď za ňou prišiel žalobca tak nesúhlasila s tým, aby mu zaplatila 20 Eur
za m2 pozemku, čo nie je ani stavebný pozemok, uvedené pokladala za nehoráznosť. Bol ju pozrieť aj
otec žalobcu asi ešte pred nehodou v roku 2002. Platí dane za 4 400 m2 takže sama nevie či v tom

bol zarátaný aj ten pozemok.
8. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 31.8.2018 uviedol, že o tom, že žalovaná užíva pozemok, ktorý
mu darovali rodičia sa dozvedel v roku 2016 s tým, že žije vo Y. a plánuje sa vrátiť naspäť. Keď mu tento
pozemok rodičia darovali, vytiahol si jeho list vlastníctva a išiel za pánom, ktorý mu ukázal kde je tenpozemok. To bolo v roku 2016. Keď za ňou v tomto roku prišiel tak mu žalovaná povedala že vie že
užíva jeho pozemok. Nevie od kedy to mohla vedieť. V predmetnom dome býval do roku 1981 do svojich
šiestich rokov s tým, že plot bol postavený iba popri ceste, zvyšok bol celý otvorený, od ostatných častí

pozemku nebola žiadna zábrana iba stromy, kríky, les. U žalovanej bol dva krát a to v roku 2016, raz
s bratom a druhý krát tam išiel sám. Žalovaná pri prvom stretnutí, keď si pozrela listiny, ktoré som jej
predložil, uviedla, že je pravdepodobné že pozemok je žalobcov s tým, že to sama musí pozrieť. Zároveň
uviedla, že by bolo lepšie kebyže odkúpi pozemok aj letnú kuchyňu no žiadala 80 000 Eur.
9. Vo výpovedi svedkyňa Katarína Polťáková (matka žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 31.8.2018,

uviedla, že predmetný dom predali lebo potrebovali peniaze na dokončenie ich rozostavaného domu. K
domu predali 220 m2 s tým, že zvyšok nechali pre syna. Pri predaji žalovanej ukázala že jej predáva
dom s kúskom pozemku a za domom kúsok pozemku až po breh. Role jej nepredávali. Kúpna cena bola
dohodnutá na 5 000 Sk, viac sa neplatilo. Po predaji domu už na pozemok nechodila. Plot bol drevený a
bol iba od hlavnej cesty. Na pozemku, ktorý predávala sa nachádzala staršia drevená kôlňa, ktorá patrila
k pozemku. Predmetný pozemok nechodila kosiť, nakoľko po jeho predaji ochorela. Nesúhlasila s tým,

že na kúpnej zmluve je uvedená aj výmera 622 m2. Súčasne uviedla, že si nie je vedomá že v zmluve sa
uvádza, že sa predáva aj parc. č. 2238/1, pričom nevedela uviesť kadiaľ vedú hranice tejto parcely. Ďalej
uviedla, že po rozvode s manželom sa o užívanie parc. č. XXXX/X nezaujímala. Svedkyňa uvádza, že
parc. č .XXXX/X a č. XXXX/X neboli od seba oddelené. Nevie kto vytvoril plot po celom pozemku, musela
ho spraviť žalovaná s manželom. Svedkyňa na pojednávaní nevedela uviesť hranice parc. č. XXXX/X.

10. Svedok E. J. (otec žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 31.8.2018 uviedol, že žalovanej predávali
len dom a zvyšok to je od domu k potoku nechali pre syna. Uviedol, že žalovanej predali len dom, žiaden
kus pozemku. Predali len ten pozemok, na ktorom dom stojí. Nepredali jej žiadnu inú časť, ani časť,
ktorá ide od cesty k domu. V dome bývali kým nepostavili dom, ale presný dátum si nepamätá. Myslí, že
ho predali za 5 000 Sk, nepamätá si kde zmluvu podpisovali. Pozemok bol oplotený od cesty. Plot bol

z dreva a z ostatných troch strán tam nič nebolo. Od predaja pozemku žalovanú nenavštívil, na daný
pozemok už nevkročil ani ho nechodil kosiť, mal úraz a porážku. Na pozemku ktorý predávali žalovanej
sa nenachádzala žiadna drobná stavba. Predávali jej asi XXX m2. Nevie vysvetliť rozdiel vo výmere
medzi bodom I a II zmluvy. Uviedol, že parcela č. XXXX/X viedla okolo baráku. Parcela sa rozdelila na
parc. č .XXXX/X a XXXX/X preto lebo žalovaná chcela kúpiť ten dom. Nevedel, či parcela ktorú predávali

žalovanej bola od zvyšných im patriacim oddelená. Nevedel o tom, že žalovaná užíva aj jeho pozemok.
11. Z výpovede svedka E. Y. na pojednávaní konanom dňa 24.10.2018 súd zistil, že sa poznal s druhým
manželom žalovanej. J. V. mu robil majstra, nakoľko v však prišiel o vodičský preukaz požiadal ho,
aby mu na pozemok doviezol príves. Keď tam prišiel vtedy tak ten pozemok videl prvý krát, príves tam
doviezli, následne mu sem tam chodil pomáhať s prerábkou. Podľa toho čo si pamätá mohol mať ten

pozemok 30 x 40 m. Bolo to niekedy v rokoch 1980 -1982. Ako plot tam slúžila ohrada, na niektorých
miestach plot nebol (boli tam diery). Sem tam bolo niečo pozliepané z kanárov a drevených latiek. Na
pozemku sa nachádzala chalupa, šopa a dreváreň. Povedali mu aj sumu, ktorú za to dostali ale tú si už
nepamätá, vie len že si pomyslel, že by za to nedal ani polovicu. Na predmetnej chalupe robil betonáže,
omietky. Pracoval tam asi 1,5 roka. Pomáhal aj pri robení oplotenia, ktoré spočívalo v tom, že vyhádzali

staré oplotenie a postavili nové stĺpiky a to zvrchu od cesty v časti od V.. Nové oplotenie postavili na
mieste starého oplotenia. Ohľadne ďalších oplotení, svedok uviedol, že to si robil V. sám, nakoľko on už
nemal čas, pričom aj tam bolo pôvodné oplotenie. Naposledy bol na pozemku tak pred 4 - 5 rokmi, či
došlo k zmene v oplotení si nevšimol, no domnieva sa že nie, nakoľko sa jedná o zabetónované stĺpiky.
Diery v pôvodnom oplotení mohli byť tak tri metre medzi tým boli sem tam drôty, sem tam konáre.

12. Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 7.12.2018 svedok H. J. (brat žalobcu) uviedol, že rodičia
každému z nich darovali jeden pozemok. Žalobca zistil, že jeho pozemok je dvor u žalovanej a preto
tam približne pred dvoma rokmi boli s tým, či by ho nechcela odkúpiť. Na ničom sa nedohodli, následne
žalovaná ponúkla bratovi nech kúpi dom ale za strašne vysokú sumu. Potom sa išli rozprávať do chalupy
a vie, že žalobca tam bol ešte raz. Svedok uviedol, že žalovaná určite mala podľa jeho názoru vedomosť,

že je to žalobcov pozemok lebo sa žalobcu spýtala za koľko by ten pozemok a trištvrte chalupy chcel
kúpiť. Z toho čo si pamätá má pocit že pozemok bol oplotený len z hornej strany od cesty, zvyšná časť
oplotená nebola, tam boli len haluze a kríky.

13. Z LV č. XXXX pre k. ú. G., okres V. vyhotovenom dňa 3.10.2016 vyplýva, že žalobca je okrem iného

výlučným vlastníkom pozemku parcely reg. "C" parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku -
zastavenéplochyanádvoria.AkotitulnadobudnutiasauvádzadarovaciazmluvazapísanápodVXXXX/
XX, výkaz zmien XXX/XX.14. Z LV č. XXX pre k. ú. G., okres V. vyhotovenom dňa 24.3.2016 vyplýva, že žalovaná je výlučnou
vlastníčkou parcely reg. "C" parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria ako aj
stavby - domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. XXXX/X. Titulom nadobudnutia je rozsudok

sp. zn. XXC 1206/91 zapísaný pod Z XXXX/XX.

15. Kúpnou zmluvou uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice N 379/81, NZ 392/81 (RI 600/81)
dňa 6.7.1981 došlo k prevodu vlastníckeho práva z predávajúcich - E. J., nar. XX.X.XXXX a F. J.,
nar. XX.X.XXXX na kupujúcich Y. V., nar. XX.XX.XXXX a žalovanú. V bode II/ zmluvy je uvedené, že

predávajúci "predávame s právnymi účinkami tejto zmluvy parc. č. XXXX/X, dom č. XXX vo výmere XXX
m2, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. G." kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu 5 000 Kčs stanovenú podľa
znaleckéhoposudku.VbodeI/zmluvysauvádza,žepredávajúcimajúvbezpodielovomspoluvlastníctve
manželov parc.XXXX/X, dom č. XXX dvor o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. G..

16. Z analýzy zamerania zo dňa 3.2.2016 vyhotoveného A.. Y. H., ktorého prílohu tvorila pôvodná

katastrálna mapa X:XXXX a mapa po THM vyplýva, že dňa 2.12.2015 bolo vykonané miestne šetrenie a
zameranie skutočného stavu v teréne v systéme S-JTSK k vytýčeniu hranice pozemkov XXXI. a XXXX/
X v k. ú. G.. Zamerané boli identické body na budovách a na plotoch. Analýzou mapových podkladov
a skutočného stavu bol zistený nesúlad výmer medzi par. č. XXXX/X a XXXX/X. Ďalej sa zistilo, že z
parciel XXXX/X a XXXX/XX po THM vznikla parc. č. XXXX ktorá mala výmeru 903 m2. Parcela č. XXXX

sa ešte delila a vznikla parc. č. XXXX/X a XXXX/X, pôvodne s výmerami - parc. č. XXXX/X výmera
681 m2 a parc. č. XXXX/X výmera 222 m2. Následne z neurčitých dôvodov boli výmery preškrtnuté a
prepísané na stav - parc. č. XXXX/X vo výmere X22 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2. Uvedené
vyplýva z prílohy č. 3 k analýze zamerania (čl. 14).

17. Z pripojených fotiek ako aj z ohliadky na mieste samom súd zistil, že vstupná brána je na západnej
strane pozemku. Pozemok je prudko sa zvažujúci z južnej strany smerom na severnú, smerom k potoku.
Je oplotený. Pozemok je rovnako oplotený aj z južnej strany, a to novým oplotením. Vo vnútri oplotenia
sa nachádza murovaný dom súp. č. XXX, rovnako aj ďalšia murovaná stavba bez súpisného čísla, ktorá
je v západnej časti pozemku pri oplotení. Stavby sa javia byť spojené so zemou pevným základom.

Pozemok je oplotený zo severnej strany po celej dĺžke. Za severným oplotením sa svah zvažuje ešte
prudšie smerom k potoku. V severo-východnej časti pozemku sa nachádza prístrešok s obsahom dreva.
Je postavený tak isto na murovanom základe a zároveň sa na východnej časti nachádza aj latrína.
Pozemok je svahovitý. Východná časť pozemku je tak isto oplotená. Obídením oplotenia zo západnej,
južnej a východnej strany súd nezistil žiadnu inú prístupovú cestu. Zároveň zo severnej stray je pozemok

pre prudkosť svahu neprístupný.

18. Z fotky (čl. 70) vyplýva že nad domom bol postavený drevený plot (južná strana), pričom ako uviedol
žalobca (čl. 69) jednalo sa o oplotenie od prístupovej cesty.
19. Z čestného prehlásenia (čl. 82) dcéry žalovanej súd zistil, že si pamätá že v roku 1979 jej matka spolu

s vtedajším manželom Y. V. zakúpili v G. od manželov J. starší rodinný dom, chliev a pozemok, ktorý bol
oplotený latkovým dreveným plotom. Starší rodinný dom zrekonštruovali a matka v ňom doteraz býva.
Takisto na mieste chlievu postavili letnú kuchyňu, ktorú matka v súčasnosti používa na dennodenný
pobyt, keďže je invalidná a ťažko mobilná po vážnej dopravnej nehode v minulosti a do domu chodí
prakticky iba spávať. Pamätá si, že pôvodné oplotenie bolo na mnohých miestach poškodené a preto

ho opravovali. Hranice tohto oplotenia však nikdy neposunuli. O tom, že by matka užívala viac než jej
patrí, nikto nevedel, nakoľko v čase kúpy predávajúci manželia predali matke aj jej manželovi všetko,
čo sa nachádzalo vo vnútri oplotenia, vrátane oplotenia a nikdy neskôr ani oni ani ich syn E. J. nemali
námietky k tomu, že by matka užívala viac, než jej patrí a nikdy neprejavili nesúhlas so stavbou letnej
kuchyne a následným jej užívaním matkou.

20. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom znalkyňou A.. V. K. zo dňa 21.11.2019 vyplýva,
že podrobné lomové body vlastníckych hraníc parciel registra "C" č. XXXX/X a XXXX/X boli určené pri
technicko-hospodárskom mapovaní fotogrametrickou metódou a mali určené tzv. modelové súradnice.
Pri spracovaní súradníc podrobných bodov v súradnicovom systéme - JTSK získaných zameraním
v teréne bolo potrebné vykonať transformáciu modelových súradníc podrobných lomových bodov

pomocou súradníc rohov mapových listov podobnostnou transformáciou. Pri prešetrovaní všetkých
dostupných geodetických podkladov a právnych listín bolo zistené, že výmery parciel registra ,,C" č.
XXXX/X a XXXX/X získané z natransformovaného rastra katastrálnej mapy a z grafického zákresu
vlastníckych hraníc parciel vo vektorovej katastrálnej mape nie sú v súlade s výmerami evidovanýmina listoch vlastníctva a grafický zákres priebehu vlastníckych hraníc medzi parcelami registra ,,C" č.
XXXX/X a XXXX/X vo vektorovej katastrálnej mape nie je správny. Parcely č. XXXX/X a XXXX/X boli
vytvorené rozdelením parcely registra č. XXXX na parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX/X a XXXX/X

pri Technicko-hospodárskom mapovaní v roku XXXX. Parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 903
m2 vznikla prečíslovaním parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX/XX a časti parcely EN č. XXXX/X -
príloha č. XX - náčrt z THM, príloha č. 11 - zrovnávacie zostavenie parciel a príloha č. 12 - súpis parciel
po THM. Parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere X22 m2 a XXXX/X -
zastavaná plocha o výmere XXX m2 boli zapísané do evidencie nehnuteľností na list vlastníctva č. XXX

pod číslom zmeny č. XXX/XX. Pri prešetrovaní údajov v katastri nehnuteľností bolo zistené, že výmery
parciel č. XXXX/X a XXXX/X boli pri THM vymenené a s takto zamenenými výmerami zapísané aj na list
vlastníctva č. XXX. Pod číslom zmeny č. XX/XX bola parcela EN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere
XXXmX prepísaná na list vlastníctva č. XXX na podklade kúpnej zmluvy N XXX/XX, NZ XXX/XX zo
dňa 06.07.1981 registrovanej Štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 19.08.1981 pod číslom RI XXX/XX do
spoluvlastníctvaY.V.vspoluvlastníckompodieleX/XvzhľadomkcelkuaC.Y.,rod.T.vspoluvlastníckom

podiele 1/2 vzhľadom k celku. Následne pod číslom zmeny XXX/XX zápisom Rozsudku 11C/1206/91 -
Z 2527/97 prešla parcela registra ,,C" č. XXXX/X do výlučného vlastníctva C. V., rod. T. (v súčasnosti C.
G., rod T., trvalo bytom G. XXX). Parcela registra ,,C" č. XXXX/X - zastavaná plocha o chybnej výmere
XXXmX bola na podklade darovacej zmluvy V XXXX/XX prepísaná na list vlastníctva č. XXXX pod
číslom zmeny XXXX/XX do výlučného vlastníctva E. J., trvale bytom G. XXX v podiele X/X. Na základe

takto zistených skutočností bolo potrebné výmery parciel registra ,,C" č. XXXX/X a XXXX/X opraviť
a preto bol vyhotovený záznam podrobného merania zmien (ZPMZ) č. XXXX - príloha č. 7 v dvoch
vyhotoveniach, spolu s technickou správou - príloha č. 8 a výkazom výmer - príloha č. 9 v zmysle článku
II.,odst.4ačlánkuIV.UsmerneniaÚGKKSR_č.3/2014zodňa07.04.2014naopravupodrobnýchbodov
a výmer pozemkov evidovaných ako parcely registra ,,C" a parciel registra ,,E", ktorý tvoril technický

podklad k oprave vymenených výmer parciel č. XXXX/X a XXXX/X. Po vyhotovení ZPMZ 1568 v dvoch
vyhotoveniach, technickej správy a výkazu výmer som požiadala katastrálny odbor Okresného úradu V.
o opravu vymenených výmer parciel registra ,,C" č. XXXX/X a XXXX/X - príloha č. 6. Skutočná výmera
celého pozemku nachádzajúceho sa vo vnútri existujúceho oplotenia je XXXXmX. Existujúce oplotenie
sa nachádza na nasledovných parcelách ,,C":

Parcela registra ,,C" č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX - zápis na LV č. XXX vo
výlučnom vlastníctve žalovanej C. G., rod. T. v podiele 1/1 - príloha č. XX. Parcela registra ,,C" č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX - zápis na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu
E. J. v podiele X/X - príloha č. XX Parcela registra ,,C" č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

XXXXmX - zápis na LV č. X vo výlučnom vlastníctve: Obec G. v podiele X/X - príloha č. XX. Parcela
registra ,,C" č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere XXXXmX - LV nezaložený - príloha č. XX. Parcela
registra ,,C" č. XXXX/X - vodná plocha o výmere XXXXXXmX - LV nezaložený - príloha č. XX. Parcele
registra ,,C" č. XXXX zodpovedá v právnom stave vo vnútri existujúceho oplotenia parcela registra ,,E"
č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXmX - zápis na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej

C. G., rod. T. v podiele 1/1 - príloha č. XX. Parcele registra ,,C" č. XXXX/X zodpovedá v právnom stave
vo vnútri existujúceho oplotenia parcela registra ,,E" XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXXmX -
zápis na LV č. XXXX - príloha č. XX.

Pozemok nachádzajúci sa vnútri existujúceho oplotenia zaberá na parc. reg. ,,C" č. XXXX/X plochu o

výmere XXXmX. Pozemok nachádzajúci sa vnútri existujúceho oplotenia zaberá na parcele registra ,,C"
č. XXXX/X plochu o výmere XXXmX. Pozemok nachádzajúci sa vnútri existujúceho oplotenia zaberá
na parcele registra ,,C" č. XXXX plochu o výmere XXmX. Pozemok nachádzajúci sa vnútri existujúceho
oplotenia zaberá na parcele registra ,,C" č. XXXX/X a zároveň na parcele registra ,,E" č. XXXX/X plochu
o výmere 52m2. Pozemok nachádzajúci sa vnútri existujúceho oplotenia zaberá na parcele registra ,,C"

č. I. a zároveň na parcele registra ,,E" č. XXXX/XX plochu o výmere 91m2.

21. Z pripojeného spisu sp. zn. 11C/1206/1991 súd zistil, že predmetom tohto konania bolo vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj "BSM") žalovanej a Y. V.. V žalobe Y. V. ako žalobca okrem
iného uviedol, že v roku XXXX nadobudli so žalovanou do podielového spoluvlastníctva rodinný dom

č. XXX s dvorom vedený na LV č. XXX pre k. ú. G., ktorého prestavbu financoval z peňazí z titulu
vyporiadania BSM s predošlou manželkou, ktorá mu vyplatila 103 668 Kčš. Z vyjadrenia žalovanej k
návrhu na vyporiadanie BSM vyplýva, že uvedený dom kúpili za 28 000 Kčs aj keď v kúpnej zmluve sa
uvádza len suma 5 000 Kčs. Z vyjadrenia žalobcu (čl. 23 uvedeného spisu) vyplýva, že pokiaľ vie dombol zakúpený za 5 000 Kčs a nič nebolo vyplácaná navyše. Uznesením zo dňa 18.3.1992 bol v konaní
ustanovený znalec A.. Z. V. na určenie hodnoty nehnuteľnosti - rod. dom s. č. XXX s dvorom o výmere
222 m2 vedený na LV č. XXX. Z uvedeného posudku vyplýva, že znalec okrem iného ohodnotil pozemok

vo výmere XXX m2 a oplotenie "pozemok je oplotený dvoma druhmi oplotenia, ktoré boli vybudované v
rôznom čase takto: 1. Plot od príjazdnej cesty pozostáva z jednotlivo zabetónovaných oceľových stĺpkov
s výplňou z drevených latie. Plot bol postavený r. 1984 v dĺžke 70,0 bm. 2 plot spodný a bočný pozostáva
z jednotlivo zabetónovaných oceľových stĺpkov potiahnutých pletivom. Plot bol postavený r. XXXX v
celkovej dĺžke 80,0 bm." Z výsluchu svedka E. J. zo dňa 27.7.1993 vyplýva, že peniaze za dom dostal

vo výške 28 000 Sk. Na chalupe robili už pred tým, ako došlo k oficiálnemu prevodu a k vyplateniu celej
kúpnejceny.Napojednávaníkonanomdňa27.9.1993súdkonštatoval,že"nehnuteľnosťktorúnadobudli
účastníci pred manželstvom táto bola registrov. ŠN v V. pod č. RI 123/81." Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 30.11.1993 č. k. 11C 1206/91-79 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 31.1.1997, právoplatným dňa 18.5.1997 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalovanej a Y. V.
a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. G. vedenej na LV č. XXX ak parc. č. XXXX/X dom č. XXX s

dvorom o výmere 222 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.

22. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami
sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
23. Podľa § 120 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy

patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné
vody nie sú súčasťou pozemku.

24. Podľa § 129 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo

opätovný výkon.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

26. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

27. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

28. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

29. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobre viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti".
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý

faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržaniazákladnýmipredpokladmivydržaniasúoprávnenádržbaanepretržitosťtejtooprávnenejdržby
počas celej zákonom ustanovenej doby.30. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po aplikácií citovaných ustanovení zákona,
dospel súd k záveru že podaná žaloba je nedôvodná a to nasledovných dôvodov:

31. Ako vyplýva z analýzy zamerania zo dňa 3.2.2016 (čl. 8) a aj zo znaleckého posudku č. 25/2019,
pôvodná parcela č. XXXX o výmere XXX m2 vznikla prečíslovaním parcely evidencie nehnuteľností č.
XXXX/XXačastiparcelyENč.3008/9.Následnepritechnickohospodárskommapovaní(ďalejaj"THM")
vroku1973sauvedenáparcelapodlomilanaparc.č.XXXX/Xnaktorejstáldomsúp.č.XXXanaparc.č.
XXXX/X. Žalovaná (spolu so Y. V.) kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.1981 parc. č. XXXX/X na

ktorej stál dom súp. č. XXX. Ako však vyplýva aj zo znaleckého nákresu č. 1 (čl. 130) parcela č. XXXX/
X je parcelou s väčšou výmerou na ktorej naviac leží stavba - dom súp. číslo XXX a na ktorú parcelu
vedie vstup z prístupovej cesty. V konaní nebolo preukázané že by v katastri nehnuteľností došlo k
zmenezaznačenejhranicemedziparcelamič.XXXX/XaXXXX/X(akobolavykonanápoTHM).Naopak,
bolo preukázané (čl. 8) že došlo k administratívnemu prečiarknutiu výmery týchto parciel, pričom
uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, v ktorom sa uvádza, že podrobné lomové

body vlastníckych hraníc parciel registra C č. XXXX/X a XXXX/X boli určené pri THM fotogrametrickou
metódou. Pri prešetrení všetkých dostupných geodetických podkladov a právnych listín bolo zistené, že
výmery parciel registra C č. XXXX/X a XXXX/X získané z natransformovaného rastra katastrálnej mapy
a z grafického zákresu vlastníckych hraníc parciel vo vektorovej katastrálnej mape nie sú v súlade s
výmeramievidovanýminalistochvlastníctva.Uvedenéznamená,žereálnevýmery(vteréne,nazáklade

určených lomových bodov) zodpovedali nasledovane - parc. č. XXXX/X - 681 mX a parc. č. XXXX/X -
XXXm2.NáslednedošloomylomkichzámeneastaktozamenenýmivýmeramibolizapísanéajnaLVč.
XXX. Uvedená chyba sa reťazila, keď s takouto chybnou výmerou došlo aj k založeniu nového LV č. XXX
na podklade vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.1981, ktorou žalovaná nadobudla parc. č. XXXX/
X do podielového spoluvlastníctva so Y. V. a následne na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín

aj do jej výlučného vlastníctva. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami bol na podnet znalkyne
zosúladený reálny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, t. j. na LV č. XXX bola zapísaná
správna výmera parc. č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovanej a to XXX m2. Vzhľadom k tomu,
že v konaní nebolo preukázané že by v katastri nehnuteľností došlo k zmene zaznačenej hranice medzi
parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/X záver, že žalovaná sa stala vlastníčkou parc. č. XXXX/X o výmere

XXX m2 je podporený aj skutočnosťou, že je nelogické aby (spolu so Y. V.) kupovala pás pôdy ktorý je
v podstate svahom (parc. č. XXXX/X) a súčasne by kupovali dom (súp. č. XXX) ležiaci na parcele, ktorá
by naďalej zostala vo vlastníctve predávajúcich. Aj zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.1981 vyplýva, že
bola predávaná práve parc. č. XXXX/X ("my E. J. a manželka F., rod. E. predávame správnymi účinkami
tejto zmluvy parc. č. XXXX/X..."). Naviac, ako vyplynulo z výpovede žalovanej už v čase kúpy tam stála

kôlňa ktorú neskôr prestavali na letnú kuchyňu (uvedené bolo v konaní potvrdené aj predávajúcou -
svedkyňou F. J., ktorá uviedla že predávala aj kôlňu, ktorá patrila k pozemku) - už len z polohy vtedajšej
kôlne (dnešnej letnej kuchyne - čl.XXX) je zrejmé, že bola predávaná parc. č. XXXX/X. Na základe
uvedeného možno potom konštatovať, že žalovaná spolu s vtedajším partnerom nadobudla kúpnou
zmluvou parc. č. XXXX/X s reálnou výmerou XXX m2, tak ako je to uvedené v súčasnosti aj na LV č.

XXX na základe podnetu znalkyne, pričom voči uvedenému postupu znalkyne ako ani voči jej záverom
neboli stranami vznesené žiadne námietky ani výhrady.

XX. Spornou zostala skutočnosť či žalovaná pri kúpe parcely č. XXXX/X mohla vstúpiť do dobromyseľnej
držby parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2. V tejto časti súd uvádza nasledovné: v konaní nebolo

preukázané, že by predávajúci (svedkovia E. J. a F. J.) žalovanej pri predaji pozemku uviedli kadiaľ
presne vedie hranica parc. č. XXXX/X. Ako vyplýva z výpovede svedkyne F. J., táto na pojednávaní
nevedela uviesť kadiaľ vedie hranica predmetnej parcely, pričom spochybnila aj skutočnosť, že parc.
č. XXXX/X bola vôbec predávaná. Navyše výpovede predávajúcich si vzájomne odporujú. Svedkyňa
F. J. tvrdila že žalovanej povedala že jej predávajú aj kúsok pozemku a aj kúsok za domom, naproti

tomu svedok E. J. uviedol, že žalovanej predávali iba dom (bez akejkoľvek prístupovej cesty). Svedkyňa
ďalej tvrdila, že predávali aj kôlňu, svedok naproti tomu, že iba dom (bez akýkoľvek iných drobných
stavieb). Taktiež je otázna dôveryhodnosť svedka, ktorý na pojednávaní konanom dňa 27.7.1993 (sp.
zn. 11C/1206/1991) uviedol, že peniaze za dom dostal vo výške 28 000 Sk, no v prejednávanej veci
na pojednávaní uviedol, že kúpna cena bola 5 000 Kčs. Tieto rozpory svedok nevysvetlil. Z uvedených

výpovedí je zrejmé, že ani predávajúci nemali presnú a zhodnú predstavu o tom, čo žalovanej (spolu so
Y. V.) predávajú a preto je vylúčené že by jej jednotne opísali aj hranicu predávanej parcely. Taktiež v
konaní nebolo preukázané, že by bola v teréne vyznačená hranica medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/
X. Skôr naopak, z výpovede svedkyne F. J. vyplýva, že takáto hranica v teréne ani neviedla. Taktiežz výpovede žalobcu vyplýva, že plot bol postavený iba popri ceste, zvyšok bol otvorený. Ako vyplýva
z ohliadky na mieste samom ako aj z fotografickej dokumentácie znaleckého posudku - jedná sa o
svahovitý pozemok. Položená zámková dlažba a prístrešok na drevo kopírujú terén, s tým, že stavba

letnej kuchyne je ešte na pozemku žalovanej, no položená zámková dlažba na ktorej je umiestnené
sedenie a o niečo ďalej prístrešok na drevo spolu s búdou pre psa z časti už stoja na pozemku žalobcu,
napriek tomu, že zámková dlažba takpovediac nadväzuje na letnú kuchyňu. Za touto zámkovou dlažbou
a prístreškom na drevo je už dole sa zvažujúci svah. Taktiež druhý prístrešok na drevo ako aj latrína
sa opäť z väčšej časti nachádzajú už na pozemku žalovanej. Žalovaná nadobudla pozemok o výmere

681 m2, svahovitého charakteru, bez deliacej hranice v teréne medzi parc. č. XXXX/X a XXXX/X. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 488/2004 v
ktorom sa okrem iného uvádza "V rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 2941/2000, publikovaném v Souboru pod
č. C XXXX, sv. XX, dovolací soud uvedl: Stává se, že kupující se ujme na základě různých skutečností
držby pozemku o větší výměře, než jaký koupil. Nejde-li o naprosto podstatné překročení výměry, může
jít o stav, kdy kupující ani při zachování obvyklé opatrnosti nemusel mít pochybnosti o svém právu.

Pokud se však chopí držby plochy více než dvojnásobné, tyto pochybnosti objektivně měl mít." V
prejednávanej veci žalovaná nadobudla na základe kúpnej zmluvy pozemok o rozlohe 681 m2, pričom
reálne sa chopila držby o výmere 1 014 m2 (čl. 124). Na základe vyššie uvedených skutočností mal
súd za preukázané že žalovaná sa chopila držby susedného pozemku parc. č. XXXX/X dobromyseľne
a teda jej držbu považuje za oprávnenú. Okrem uvedeného aj z dôvodov - v prípade, že by bol úmysel

žalovanej už od počiatku špekulatívny nebol dôvod prečo by si neoplotila celú nadobúdanú parcelu, čo
sa však nestalo (parc. č. XXXX/X zaberá v rámci oplotenia len plochu XXX m2), z výpovede svedka
pána Y. (ktorý nie je v príbuzenskom pomere ani k jednej zo sporových strán) vyplýva, že sa podieľal
na stavbe nového oplotenia, pričom nové oplotenie postavili na mieste starého oplotenia, z fotografie
(nachádzajúcej sa v prílohovej obálke čl. 70) vyplýva že minimálne na časti pozemku bol plot, pričom

porovnaním umiestnenia tohto dreveného plota s novo vybudovaným plotom z pletiva (čl. 183) je zrejmé,
že plot z pletiva bol postavený na mieste dreveného plotu. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že je
nelogické, aby žalovaná v prípade, že by si bola vedomá že užíva cudzí pozemok dávala robiť znalecký
posudok (ktorého vypracovanie stálo 2 214,99 Eur) pri jej príjme, ktorý tvorí jedine dôchodok. Z celého
konania je zrejmé, že až do doby vypracovania znaleckého posudku žiadna zo strán sporu - vrátane

žalobcu (ktorý tvrdil v žalobe, že letná kuchyňa je postavená z väčšej časti na jeho pozemku) nemala
presnú predstavu, čo sa ešte nachádza a čo sa už nenachádza na pozemku žalovanej.

33. Vo vzťahu k tvrdeniam ohľadne znaleckého posudku A.. Z. V. súd uvádza, že tento bol ustanovený
na ohodnotenie domu súp. č. XXX s dvorom o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXX. Ako však vyplýva

zo znaleckého posudku č. XX/XXXX už na LV č. XXX došlo k chybnému preneseniu výmer, kedy boli
výmery parciel zamenené. Následne z dôvodu kúpy predmetného pozemku bol založený nový LV č.
XXX na ktorý sa táto nesprávna výmera parcely č. XXXX/X preklopila. Je zrejmé, že znalec vychádzal z
údajov uvádzaných v katastri nehnuteľností, ktoré však boli uvedené nesprávne. Naviac, ako vyplýva z
posudku znalca A.. V. oceňovaný pozemok je vo výmere XXX m2, no oceňované oplotenie je v dvojakej

dĺžke - jedno oplotenie v dĺžke 70 bm (bežných metrov) a druhé (spodné a bočné) v celkovej výmere
80 bm. V prvom rade súd uvádza, že v prípade že jedno oplotenie malo 70 m a druhé tvorené dvoma
plotmi malo spolu 80 m, vytvára takto opísané oplotenie tvar trojuholníka, no parc. č. XXXX/X takýto tvar
už od doby vykonania THM (1973) nemala. V druhom rade, opäť, pri takto opísanej dĺžke oplotenia nie
je preukázané, že plocha ním tvorená mala 222 m2.

34. Na základe uvedeného považuje súd držbu parc. č. XXXX/X žalovanou za oprávnenú a to aj s
poukazom na ust. § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená). V konaní bola taktiež preukázaná aj vydržacia doba, keď žalovaná sa chopila
držby v roku XXXX a túto nerušene vykonávala skoro XX rokov, kým nedošlo k darovaniu parc. č. XXXX/

X žalobcovi, nakladala s ňou ako s vlastnou (v konaní bolo preukázané, že predávajúci sa po tom, čo v
roku XXXX predali žalovanej parc. č. XXXX/X o parc. č. XXXX/X nestarali, nehospodárili na nej, nekosili
ju...). Podmienky vydržania spočívajúce v nepretržitosti držby počas zákonom stanovenej doby ako aj
nerušený výkon držby navyše neboli v konaní sporné.

35. Vzhľadom k uvedeným záverom o vydržaní parc. č. XXXX/X súd žalobu o vypratanie predmetnej
parcely zamietol.36.Vovzťahukvzájomnejžalobežiadalažalovanátútovylúčiťnasamostatnékonanie.Tejtožiadostisúd
vyhovel aj s poukazom na skutočnosť, že vo vzťahu k určovacej žalobe bolo potrebné riadne doplniť petit
a nakoľko k tomuto došlo až v "záverečnej reči" právneho zástupcu žalovanej súd návrhu na vylúčenie

veci na samostatné konanie vyhovel (§ 166/2 CSP).

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

38. V predmetnom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd v konaní nezistil. Je pravdou, že žalobca tento stav nezapríčinil,
no v priebehu konania mal dostatok času sa s týmto stavom oboznámiť, pričom práve za účelom
mimosúdnej dohody bolo aj pojednávanie nariadené na deň 1.10.2020 odročené. K mimosúdnej dohode

však nedošlo. Ohľadom skutočnosti, že vypracovaný znalecký posudok je v prospech žalovanej súd
uvádza, že na náhradu trov bola žalovaná aj zaviazaná a najmä sa jedná o dôkaz, ktorý mal v konaní
doložiť samotný žalobca na preukázanie skutočnosti že predmetné veci sa skutočne nachádzajú na
jeho pozemku. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. a III. tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Proti výroku II. tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.