Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010017

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916010017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného Š. O., nar.XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2016
samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. O., nar. XX.XX.XXXX v P., trvalým bydliskom N. J. č. XX, okres K. R., bez pracovného

pomeru, uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe,

ž e
presne nezisteného dňa od začiatku júna roku 2015 do 30.07.2015 v V. Y. v bytovom dome č. XX z
obývacej izby bytu F. L. zo skrinky odcudzil z obálky 3 220 € v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty,
čím spôsobil F. L.F. škodu vo výške 3 220 €,

t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a činom spáchal väčšiu škodu.

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, § 354 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku samosudca obžalovanému ukladá
povinnosť zaplatiť poškodenej F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Y. č. XX, okres K. R., škodu
vo výške 3 220 €. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného Š. O. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako

je to uvedené v tejto obžalobe.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obž. Š. O., ktorý na svoju obranu
vypovedal, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinný, skutok nespáchal. Žiadne peniaze poškodenej
nezobral, ani nevedel o tom, že má doma uložené peniaze, ani kde ich má uložené. Potvrdil tú
skutočnosť, že od poškodenej mal požičané peniaze a tieto jej ešte nevrátil, ale žiadne peniaze jej

neodcudzil a nevedel dostatočne zdôvodniť ani to, prečo sa jeho otlačky prstov nachádzajú na obálke,
kde boli uložené peniaze.

Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej F. L., potom vypočul
svedka C. Y., vypočul svedkov Ľ. L., E. L., K. Y., H..E. J..

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. samosudca prečítal všetky znalecké posudky, a to z čl. 30-43,34-47 a z čl.
75-77.

Podľa § 269 Tr. poriadku bolo ďalej vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to zápisnice

o ohliadke miesta činu, plánok miesta činu, fotodokumentácie z miesta činu, výpisy z účtov v jednotlivých
bankách, výpisy z obchodného registra, bola prečítaná správa o povesti na obžalovaného, výpis o
priestupkoch z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, odpis z registra trestov na
obžalovaného a všetky ostatné listinné dôkazy.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca mal za preukázané, že obžalovaný Š. O. presne

nezisteného dňa od začiatku júna roku 2015 do 30.07.2015 v V. Y. v bytovom dome č. XX z obývacej izby
bytu F. L. zo skrinky odcudzil z obálky 3 220 € v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty, čím spôsobil
F. L.S. škodu vo výške 3 220 €.

Tieto skutočnosti boli preukázané jednoznačne výpoveďami poškodenej F. L. z prípravného konania a z

hlavného pojednávania, ktorá jednoznačne usvedčovala obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti,
nakoľko potvrdila tú skutočnosť, že obžalovaný nevedel, kde mala uložené peniaze a akým spôsobom
mala uložené peniaze a keď objavila krádež 30.07.2015 v ranných hodinách, tak prehliadla celý byt,
peniaze mala uložené v euroobale s obálkami v skrinke, a to takým spôsobom, že peniaze boli uložené
v dvoch obálkach. Obžalovaný nevedel o tom, kde má uložené peniaze, a keď krádež objavila, tak mu

zavolala a on sa aj dostavil do jej bytu spolu aj so svedkom C. Y., ale tento sa ani obalu ani jednej obálky,
kde boli uložené peniaze nedotýkal, čiže podľa vyjadrenia poškodenej, pokiaľ bola ona prítomná, keď
objavila krádež, tak žiadnu obálku obžalovaný nechytal, ani by mu to nedovolila, a preto táto svedkyňa
a poškodená jednoznačne uviedla tú skutočnosť, že na týchto obálkach a obaloch by sa mali nachádzať
len jej odtlačky prstov, lebo nikto iný ani obžalovaný ani jej rodinní príslušníci sa nemohli týchto obálok

dotýkať, lebo nevedeli, kde boli uložené peniaze. Na záver táto svedkyňa a poškodená dodala lentoľko, že pokiaľ boli na obálke nájdené stopy obžalovaného, t.j. daktyloskopické stopy, tak obálok sa
mohol dotýkať len vtedy, keď nebola prítomná v byte. Po prepočítaní zvyšných peňazí zistila, že jej bolo
odcudzených 3 220 €, to bol zvyšok z celkových peňazí, ktoré tam mala uložené.

Svedok C. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že prišiel do bytu poškodenej kritického dňa a
videl, že poškodená mala rozložené papiere a peniaze na zemi v spálni, ale nikto sa týchto peňazí ani
obálok nedotýkal a pokiaľ sa pamätal, tak ani obžalovaný sa vtedy týchto predmetov nedotýkal. Ako
policajt zabezpečil tú skutočnosť, že bola privolaná hliadka OO PZ Veľký Blh, ktorí celú trestnú vec

objasňovali, následne prišla na miesto činu zástupkyňa riaditeľa OO PZ Veľký Blh H.. E. J. a bol privolaný
aj kriminalistický technik. Tento svedok vypovedal, že prístup do bytu poškodenej má len obžalovaný
Š. O., jej sestra Ľ. L. a jej brat E. L.F. a títo mali aj kľúče od bytu, ale ďalšie podrobnosti, čo sa robilo
v byte poškodenej, nevedel uviesť, lebo ako prišiel kriminalistický technik, odišiel s obžalovaným, ktorý
bol nervózny, z bytu poškodenej, zobral ho autom do Rimavskej Soboty kúpiť novú FAB zámku na dvere
poškodenej a čo sa robilo potom v byte poškodenej, nevedel uviesť.

Svedok K. Y. ako kriminalistický technik OR PZ Rimavská Sobota uviedol, že keď prišiel na miesto činu
do bytu poškodenej, tak zistil, že odcudzené peniaze mali byť v dvoch obálkach a v euroobale. Spýtal sa
najprv policajtov, či sa vecí dotýkali, oni povedali, že nie, potom sa opýtal aj poškodenej, a táto potvrdila,
že sa obálok a euroobalu dotýkala, keď zisťovala, že jej chýbajú peniaze. V tom čase sa nachádzal

v byte aj obžalovaný, a keď sa ho svedok opýtal, či chytal tieto veci, odpovedal, že nie. Teda jediný,
kto sa chytal týchto obálok a euroobalu, bola podľa vyjadrenia poškodenej len ona. Svedok potom na
pokyn povereného príslušníka PZ, ktorý prípad objasňoval, zaistil vecné stopy pri ohliadke miesta činu,
a to tak, že ich v rukaviciach vložil do kriminalistickej obálky, pre ďalšie skúmanie expertíznym ústavom,
ktorý má lepšie možnosti na zaistenie latentných stôp. Predtým ako zaistil tie obálky, kde boli peniaze

uložené a euroobal, tak ešte vymontoval zámok FAB z vchodových dverí kvôli mechanoskopickému
skúmaniu. Po vykonaní ohliadky požiadal tento svedok ako kriminalistický technik všetky osoby, ktoré
mali prístup do tohto bytu o poskytnutie daktyloskopických odtlačkov prstov a dlaní ako porovnávací
materiálkprípadnýmdaktyloskopickýmstopám.TaktoodobralporovnávacímateriálodpoškodenejF.L.,
od jej sestry Ľ. L., jej brata E. L. a tiež aj od obžalovaného Š. O., pričom všetci dobrovoľne poskytli svoje

odtlačky na porovnávanie a tiež aj všetci títo odovzdali svoje kľúče od bytu pani L. pre účely skúmania
týchto pravých kľúčov.

Svedkyňa H.. E. J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla len tú skutočnosť, že keď prišla na miesto činu
do bytu poškodenej, opýtala sa obžalovaného, či vedel, kde mala poškodená odložené peniaze, on jej

odpovedal, že nevedel, kde mala peniaze ani to, že mala peniaze doma a v akej sume. Keď sa ho
poverený príslušník PZ, ktorý vykonával vyšetrovanie tejto trestnej veci, tak mu obžalovaný odpovedal
na otázku, či sa on chytal obálok, v ktorých boli peniaze, že nie, že sa ich nechytal.

Svedok E. L. vypovedal, že on bol naposledy na byte poškodenej sestry na začiatku júna 2015, ale len

v jej prítomnosti a on nevedel, či má uložené peniaze doma alebo nie a tiež uviedol tú skutočnosť, že
on žiadne peniaze neodcudzil.

Svedkyňa Ľ. L. potvrdila tú skutočnosť, že si zakúpila v bytovke č. XX na V. Y. byt, kde býva aj poškodená
t.j. jej sestra F. L., mala kľúč od bytu poškodenej, ale väčšinou chodila do bytu len vtedy, keď tam bola

poškodená a keď aj išla do bytu v jej neprítomnosti, tak stále jej to oznámila. Nevedela sa vyjadriť k
tomu, kto mohol odcudziť poškodenej peniaze.

Samosudca po vyhodnotení dôkazov prišiel k takému záveru, že výpoveďami poškodenej F. L. z
prípravného konania a z hlavných pojednávaní, aj výpoveďami svedkov C. Y., výpoveďami svedka K. Y.

a svedkyne H.. E. J. bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa po objavení krádeže nedotýkal
obálok, v ktorých boli uložené peniaze ani euroobalu, kde boli uložené obálky, keď poškodená objavila
krádež, hoci bol privolaný na miesto činu a sám obžalovaný uviedol, že sa týchto obálok nedotýkal,
len neskoršie vo svojej obrane uviedol, že prehľadával a pomáhal hľadať peniaze na byte poškodenej
po objavení krádeži a vtedy sa mohol dotknúť aj uvedených obálok, kde boli uložené peniaze, ale

toto jeho tvrdenie poškodená F. L. jednoznačne odmietla a túto jeho obranu jednoznačne vyvrátila,
lebo podľa nej za jej prítomnosti po objavení krádeži sa žiadnych vecí obžalovaný nedotýkal v jej
byte. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že po preskúmaní uzamykacieho mechanizmu predloženej
cylindrickej vložky bolo s veľkou pravdepodobnosťou zistené, že zámka bola otvorená a ovládanápríslušnými pravými kľúčmi alebo jej kópiami t.j. jej duplikátmi, a neboli zistené žiadne stopy po pôsobení
prípravkov, t.j. planžiet resp. aplikátorov určených k bezkľúčovému ovládaniu cylindrických uzamykacích
mechanizmovvchodovéhozámkunabytepoškodenej.Ďalejnebolinafunkčnýchplocháchuzamykacích

mechanizmov predloženej cylindrickej vložky zistené žiadne stopy na tom, že by sa tento zámok otváral
nejakým nepravým kľúčom. Zo záverov ďalšieho znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že na vecnej stope č. 3 na obálke na peniaze z banky boli
zviditeľnené tri daktyloskopické stopy, ktoré boli zaistené a zadokumentované fotograficky pre potreby
ďalšieho skúmania dodatočne označené ako daktyloskopické stopy č. 3-1, číslo 3-2, č. 3-3. Tieto

daktyloskopické stopy boli optickou komparačnou metódou pri sedemnásobnom zväčšení porovnávané
s predloženými kontrolnými odtlačkami domácich osôb, a to poškodenej F. L.F., svedkyne Ľ. L., svedka
E. L. a obžalovaného Š. O. a bolo zistené, že stopa č. 3-1 je zhodná s kontrolným odtlačkom pravého
prstenníka a stopy č. 3-2 a č. 3-3 sú zhodné s kontrolným odtlačkom pravého palca domácej osoby
t.j. obžalovaného Š. O.. U ostatných troch osôb na uvedených obálkach neboli zistené žiadne zhody s
porovnávanými odtlačkami, ktoré boli zobraté z miesta činu.

Na základe uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obrana obžalovaného Š. O., že uvedený
skutok nespáchal, je neopodstatnená a nedôvodná, lebo výpoveďou poškodenej F. L., výpoveďami
vyššie uvedených svedkov aj znaleckými posudkami, a to reťazou nepriamych dôkazov bolo
jednoznačne preukázané, že obžalovaný uvedený skutok spáchal a samosudca jeho obranu hodnotil

ako neopodstatnenú a nedôvodnú a tejto jeho obrane neuveril.

Samosudca konanie obžalovaného Š. O. vychádzajúc z daného záveru právne kvalifikoval ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, lebo si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a činom spáchal väčšiu škodu a takto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

tohto prečinu.

Obžalovaný Š. O. v mieste bydliska požíva dobrú povesť, je bez zamestnania. Z výpisu z ústrednej
evidenciepriestupkovMVSRvyplýva,žedoterazboljedenkrátstíhanýzadopravnýpriestupokvauguste
2013. Bola mu uložená pokuta 20 €. Z odpisu registra trestov samosudca zistil, že obžalovaný doteraz

nebol súdne trestaný.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V danom prípade súd zistil u obžalovaného Š. O. jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.
zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V danom prípade súd zistil, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0.

Samosudca vychádzajúc zo základných zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
obžalovanému Š. O. uložil na prevýchovu a nápravu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov a jeho výkon mu odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov, lebo tento trest dáva dostatočnú

záruku, že pomôže k prevýchove a náprave obžalovaného.

Poškodená F. L. včas a riadne na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý aj
číselne presne ohraničila, samosudca zaviazal obžalovaného k náhrade škody pre poškodenú F. L. vpreukázateľnej výške t.j. uhradiť jej 3 220 €, lebo boli splnené všetky podmienky pre rozhodnutie o
náhrade škody v adhéznom konaní.
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a činom spáchal väčšiu škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.