Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010215
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010215.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2019 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného F. I. proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/36/2017 zo dňa 31.07.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné uznesením z 31.07.2019 sp. zn. 3T/36/2017 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil,
že ods. F. I. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní
jedného roka, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní pätnásť mesiacov, uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/36/2017 zo dňa 13.04.2017, právoplatným
16.05.2017, vykoná.

Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí
sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že 8 rokov je preňho veľa.

Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd na podklade vyššie uvedenej, riadne, včas a oprávnenou
osobou podanej sťažnosti v súlade s § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku, a
zistil, že sťažnosť ods. F. I. nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že ods. F. I. bol

trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/36/2017 zo dňa 13.04.2017, právoplatným
16.05.2017,uznanýzavinnéhopreprečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.
b) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka, pričom výkon trestu mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2 aliena 2 Tr. zákona skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že skúšobná doba plynula od 17.05.2017 do 17.08.2018, a
nie do 16.08.2018 ako uvádzal prvostupňový súd.

Pri skúmaní správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia prvostupňový
súd správne zistil, že odsúdený v jej priebehu neviedol riadny život.Uvedenému záveru svedčí zistenie, že ods. F. I. sa dňa 21.07.2018, teda počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, dopustil pokračujúceho zločinu lúpeže
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Humenné

sp. zn. 3T/19/2019 z 06.03.2019, ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov,
pre výkon ktorého bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné

uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

V prvom rade je potrebné posúdiť, či odsúdený viedol riadny život, alebo či porušil podmienky stanovené
zákonom.

Za vedenie riadneho života možno považovať iba také správanie sa, ktoré preukazuje dodržiavanie

spoločenských a právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností.

Spáchanie tak závažného úmyselného trestného činu aj keď na konci skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, preukazuje, že odsúdený spoločenské normy nedodržiaval a teda hrozba výkonom trestu
uňho nebola dostatočná.

Týmto úvahám svedčí aj tá skutočnosť, že odsúdený svojím správaním vyvoláva konflikty v rodine
a taktiež aj medzi občanmi, ktoré majú byť spôsobené jeho psychickou labilnosťou ako to plynie zo
správy o povesti odsúdeného z miesta bydliska a vyjadrenia matky odsúdeného. Záveru, že odsúdený
nerešpektoval spoločenské normy, konvenuje aj správa OO PZ v Medzilaborciach, podľa ktorej sa mal

odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby dopustiť 2 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, ktoré boli prejednané v blokovom konaní, 1 priestupku proti verejnému poriadku,
ktorý bol rovnako riešený v blokovom konaní a 3 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Vyššie
spomenuté odsúdenie v kontexte vyššie rozvedených správ z miesta bydliska odsúdeného postačuje
na to, aby bol vyvodený záver, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol

riadny život. Záver konajúceho súdu je tak správny a zodpovedajúci zákonu.

Rovnako správne postupoval prvostupňový súd, ak odsúdeného pre výkon uloženého trestu zaradil
do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženie, keďže odsúdený doposiaľ nebol
vo výkone trestu odňatia slobody ako to vyplýva z odpisu registra trestov, a tak uvedené zodpovedá

zákonnému ustanoveniu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože odsúdený v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, že 8 rokov je preňho veľa, odvolací súd uvádza, že súd v danej

veci nerozhodoval o druhu a výmere trestu podľa zásad vyjadrených v ustanovení § 34 Tr. zákona a
preto v konaní nebola posudzovaná ani primeranosť trestu. Predmetom vykonávacieho konania bolo
rozhodnúť, či sa odsúdený osvedčil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Z uvedeného dôvodu preto jeho námietka spočívajúca v tvrdení, že 8 rokov je pre neho veľa, bola
posúdená ako neopodstatnená.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.