Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/263/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899784
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8103899784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne G. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., Ul. Y. M. č. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove,
Sládkovičova č. 8, proti žalovanému Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Ul. R. č. XX, zastúpenému
JUDr. Martinom Špakom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Odborárov 49, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prísl., o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 16.10.2013 č.k. 13C 25/2003-455 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výrokov o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.824,40 Eur
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal a určil, že o trovách
konania štátu sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci konania boli manželmi, vzniklo medzi

nimi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do tohto bezpodielového spoluvlastníctva nepatrila
nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné č. XXXX a pozemky, na ktorých tento dom stál z dôvodu, že
boli nadobudnuté výlučne z prostriedkov žalovaného, resp. prostriedkov darovaných od jeho matky.
Účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM ohľadom všetkých vecí, sporným zostal len
predmetný dom, jeho príslušenstvo (garáž) a pozemky. Napriek skutočnosti, že tieto nehnuteľnosti
nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti
patrili žalovanému a zo spoločných prostriedkov účastníkov konania na túto nehnuteľnosť bola

vynaložená suma 11.242,35 Eur. Žalovaný je teda podľa § 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť
žalobkyni, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, teda polovicu z vloženej
sumy. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný by mal zaplatiť žalobkyni
to, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľností. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka uvádza, že
sa má vrátiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, nie to, o čo sa
zvýšila hodnota výlučného majetku účastníka. Z poskytnutého úveru vo výške 200.000,- Sk zostávalo
ku dňu rozvodu manželstva zaplatiť 108.260,- Sk, ktoré žalovaný po rozvode manželstva zaplatil z

vlastných prostriedkov. Teda celková výška vynaložených prostriedkov na oddelený majetok žalovaného
predstavovala 91.740,- Sk (3.045,21 Eur). Žalobkyňa má právo na zaplatenie polovice tejto sumy, teda
na 1.522,61 Eur. K tejto sume je potrebné pripočítať polovicu zo sumy 4.603,57 Eur, čo činí 2.301,79
Eur. Súd prvého stupňa tak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie jej podieluz bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3.824,40 Eur. Súd prvého stupňa pri stanovení
vyrovnacieho podielu zohľadnil aj náklady vynaložené na garáž, ktorú nie je možné ako samostatnú
vec prejednať, keďže už neexistuje. Zdôraznil, že nebolo možné zohľadniť skutočnosť, že žalovaný

počas manželstva platil výdavky súvisiace s prevádzkou domu. Tieto platby sa uskutočňovali za trvania
manželstva, kedy príjem žalovaného patril do BSM účastníkov, a teda platby z príjmu žalovaného boli
platbami zo spoločných prostriedkov. Z rovnakého dôvodu nebolo možné zohľadniť to, ktorý z manželov
splácal poskytnutú pôžičku za trvania manželstva. Znalecký posudok na cenu udržiavacích prác nebol
potrebný, pretože podľa tvrdenia žalobkyne sa na dome údržba nevykonala žiadna (len rekonštrukcia).

Znalecký posudok na cenu hnuteľných vecí, vybavenie domu, nebol potrebný, pretože hnuteľné veci si
účastníci vyporiadali dohodou. Spoločný dar pre manželov 60.000,- Sk nepatrí do BSM, je v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov a nebolo možné ho vyporiadavať v tomto konaní. Rovnaký záver sa týka
sumy 1.000 Eur, ktorú mal poskytnúť žalovaný z dobrej vôle žalobkyne, pretože ani táto suma nie
je bezpodielovým spoluvlastníctvom. Nebolo tiež možné zohľadniť dary matky žalovaného, pretože o
týchto nebolo preukázané, že boli použité pre rekonštrukciu nehnuteľností, keďže rekonštrukcia bola

hradená len z pôžičky a svojpomocne podľa tvrdení žalovaného. Až 27.05.2013 uviedol žalovaný ďalšiu
pôžičku 200.000,- Sk od matky na rekonštrukciu, avšak súd prvého stupňa tento dôkaz nepovažoval
za dôveryhodný.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1

O.s.p. a zároveň určil, že o trovách konania štátu sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný.
Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne, táto navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žalovaný bol zaviazaný k

zaplateniu sumy 14.240 Eur s prísl. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď nezákonnosť
rozhodnutia spočíva podľa jej názoru v nesprávnom právnom posúdení veci a súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila, že ide o v poradí štvrté
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, pričom doterajšie rozsudky sa prejavovali výraznými
rozdielmi vo vyčíslení nároku žalobkyne. Vytýka súdu prvého stupňa, že neakceptovali jej návrh na

nariadenie znaleckého dokazovania v čase, keď rodinný dom ešte stál v úplnej blízkosti súdu za účelom
ocenenia jeho hodnoty, resp. hodnoty prác a cien materiálov. V tom čase totiž prvostupňový súd túto
okolnosť nepovažoval za podstatnú. Z dokazovania je nepochybné, že účastníci nadobudli rodinný dom
v roku 1990 za kúpnu cenu 140.000,- Sk a manželstvo bolo právoplatne rozvedené v roku 2000. Za toto
obdobie vložili do nehnuteľnosti nemálo spoločných finančných prostriedkov, za tých 10 rokov investovali

a rekonštruovali rodinný dom, ktorý vďaka týmto investíciám a vloženým prostriedkom získal na hodnote.
Naviac bola účastníkom poskytnutá na rekonštrukciu pôžička od Slovenskej štátnej sporiteľne vo výške
200.000,- Sk a je podľa jej názoru nepredstaviteľné, aby nárok predstavoval len sumu 3.824,40 Sk,
najmä ak žalovaný tento dom predal za podstatne vyššiu sumu a to 2.400.000,- Sk. Poukázala na
svedecké výpovede synov účastníkov konania, ktorí sa vyjadrovali k rozsahu rekonštrukcie a investícií

do domu. Žalobkyňa predložila súdu rozsah investícií vložených do majetku žalovaného vo finančnom
vyhodnotení a tento rozsah potvrdili aj svedkovia, dospelé deti účastníkov. Podľa súpisu prác žalobkyne,
je hodnota vložených investícií vo výške 949.706,90 Sk a teda polovica predstavuje sumu 474.853,- Sk,
teda 15.762 Eur. Zároveň podiel žalobkyne z titulu vyčerpanej pôžičky vo výške 3.045 Eur pripadá podiel
1/2-vice a celkový nárok tak dosahuje sumu 14.240 Eur. Súd prvého stupňa nebral do úvahy žalobkyňou

vyčíslený rozsah investícií. V tomto súpise investícií sú konkrétne vyčíslené práce a výdavky vynaložené
na rodinný dom žalovaného. Právny názor súdu, ktorým určil výšku nároku žalobkyne voľnou úvahou,
považuje žalobkyňa za nesprávny. Zrejme už súdu iné neostávalo, keďže len s veľkými ťažkosťami
bolo možné objektívne zistiť hodnotu vložených investícií. Viac ako voľnú úvahu mal súd akceptovať
výpovede dospelých synov účastníkov konania. Súd pochybil pri tzv. voľnej úvahe, predovšetkým

pokiaľ ide o ceny materiálov pri cene vykonaných prác, je možno pripustiť, že tieto boli čiastočne
vykonávané svojpomocne, súd však voľnou úvahou znížil o 30 % paušálne aj ceny prác a materiálov.
Rovnako súd pochybil pri znížení cien voľnou úvahou o 30 % pokiaľ ide o práce a materiál, ktoré
neboli v znaleckom posudku vyčíslené a ocenené a to nielen ako to uvádza súd z dôvodu ich bližšej
nešpecifikovateľnosti, ale predovšetkým z dôvodu, že znalec ich oceniť nemohol z dôvodu toho, že

tieto práce a materiál mohol ohodnotiť len znalec z odboru odhad hodnoty stavených prác. Podľa
žalobkyneišloooceneniedôležitýchprvkov-oprava,náteryokien, dverí,vnútornéhoschodiska,podláh,
maľby stien, vymurovanie komína, drevené hliníkové obklady stien a podobne. Preto žalobkyňa trvala
na doplnení dokazovania, avšak súd tento návrh zamietol. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím súduohľadom trov konania, keď zdôrazňuje, že žalovaný jej nárok kategoricky popieral, nechcel vyplatiť ani
ako náhradu za vynaložené finančné prostriedky do jeho vlastníctva žiadnu sumu, pričom oprávnenosť
a dôvodnosť nároku žalobkyne konštatoval odvolací súd už v uznesení 1Co 352/2005 zo 16.10.2006.

Spornou bola len výška nároku. Napriek tejto skutočnosti žalovaný neuznával nárok žalobkyne. Navrhla
preto rozsudok zmeniť v zmysle jej návrhu, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá

a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Nemôže sa stotožniť s argumentmi súdu prvého stupňa,
ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia o určení toho, že musí žalobkyni zaplatiť sumu 3.824,40 Eur.
Trvá na svojich vyjadreniach počas celého priebehu konania a na rozdiel od žalobkyne, žalovaný
svoje tvrdenia vždy podložil relevantnými listinnými dôkazmi, pokiaľ ide o doklady o zakúpení eternitu,
zhotovenie vodoinštalácie a kúrenia, stavebných búracích prác v interiéry, obkladačky a dlaždice,
sanita, elektroinštalácia, či interiérové dvere. Na tieto listiny žalovaný opakovane sa odvolával a tým

spochybňoval aj tvrdenia žalobkyne ohľadom výšky ceny za dodaný stavebný materiál. Súd prvého
stupňa nevenoval pozornosť týmto listinným dôkazom a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Tvrdeniažalobkynesaobmedzililennaabsolútnenereálnevyčísľovaniehodnotystavebnýchmateriálov,
strohé konštatovania o jej nárokoch a neustále zmeny v jej finančných požiadavkách. Žalovaný sa
snažil predkladať v konaní hodnoverné dôkazy o výške a spôsobe financovania nehnuteľnosti v jeho

vlastníctve.Neprimeranéťažkostibolispôsobenénajmätým,žespisovázložkajehoúveruužneexistuje,
nakoľko archívne zložky sú po uplynutí určitej doby skartované. Účastníci konania zhodne tvrdili, že na
rekonštrukcii rodinného domu sa v značnej miere podieľali rodinní príslušníci a vojaci ZVS, ktorí za túto
činnosť nepožadovali žiadne finančné plnenie. Žalovanému nie je známe, na základe akých skutočností
dospel súd k presvedčeniu, že táto práca pozostávala len z 1/3 -tiny odhadovaných prác na rodinnom

dome vo vlastníctve žalovaného. Na základe predložených listinných dôkazov a výpovedí svedkov
podľa jeho názoru rozsah týchto svojpomocných prác pozostával z 2/3-tín a z 1/3-tiny na objednávku.
Znalecký posudok nemôže tvoriť relevantný podklad pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko znalcovi
chýbali podstatné vstupy, na základe ktorých mohol zhotoviť znalecký posudok. Prvostupňový súd len
preberal rétoriku žalobkyne ohľadom rozsahu stavebných prác a tieto tvrdenia neboli konfrontované

so žalovaným. Žalobkyňa nepreukázala údajnú následnú rekonštrukciu rodinného domu po roku 1992.
Žalovaný veľmi presne a adresne popísal rozsah stavebných prác, ktoré doložil listinnými dôkazmi, ktoré
svedčia o tom, že rekonštrukcia rodinného domu mohla byť v celom rozsahu uhradená z pôžičky od
Slovenskej sporiteľne, z vyčíslenia stavebných prác a materiálov je zrejmé, že tieto položky tvoria len
polovicu poskytnutej pôžičky a pritom však všetky podstatné rekonštrukčné práce sú už v jednotlivých

položkách zahrnuté. Nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa neakceptoval jeho tvrdenia a dôkazy o
ďalšej pôžičke od jeho matky. Žalovaný uviedol prostredníctvom čestného vyhlásenia sestry, že matka
žalovaného financovala aj rekonštrukciu rodinného domu. Právny zástupca žalovaného vzhľadom na
vážny zdravotný stav sestry žalovaného predložil súdu len toto vyjadrenie ako podporné stanovisko k
tvrdeniam žalovaného, že matka financovala rekonštrukčné práce na tomto dome. Žalovaný v konaní

zdôrazňoval, že k investíciám dochádzalo zo strany jeho rodiny a taktiež túto skutočnosť potvrdil aj
syn účastníkov K., že peniaze na rekonštrukciu dávala aj babka A.. Prvostupňový súd nezapočítal
do svojho výroku dve plnenia, ktoré boli relevantné a to pokiaľ ide o finančnú hotovosť 60.000,- Sk,
ktorú mala žalobkyňa získať od svojej matky. Podľa jeho názoru nie je rozhodujúce na základe akého
právneho dôvodu boli tieto finančné prostriedky prijaté a tieto netvorili súčasť vyporiadania hnuteľných

vecí účastníkov v rámci BSM. Ďalším nesprávnym právnym posúdením veci je podľa názoru žalovaného
to, že poukázal sumu 1.000 Eur žalobkyni a súd prvého stupňa túto sumu nezapočítal v tomto konaní.
V zmysle uvádzaných dôvodov tak navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu

s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania oboch účastníkov, pokiaľ ide o vec samú, opodstatnené nie sú.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Je zrejmé, že účastníci konania boli manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené s
účinnosťou ku dňu 15.03.2002. V priebehu tohto konania sa účastníci dohodli o vyporiadaní hnuteľných
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú pôvodne na
LV č. XXXX, kat. úz. J., bolo nepochybne zistené, že rodinný dom spolu s pozemkami, nepatrili do
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z dôvodu, že k ich nadobudnutiu došlo žalovaným z jeho

výlučných finančných prostriedkov získaných darom od matky. Aj keď nehnuteľnosti zapísané na VL č.
XXXX, kat. úz. J. - rodinný dom a pozemky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,
v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je daná povinnosť každého z manželov nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok.

Odvolací súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach už konštatoval, že pre posúdenie výšky
náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich,
v danom prípade na majetok žalovaného, nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami
zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov účastníkov.
Pre posúdenie výšky takejto náhrady je vždy rozhodujúca čiastka, ktorá bola zo spoločného majetku

vynaložená a tým z neho odčerpaná a nie hodnota takto vytvoreného diela.

Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícií do domu zo spoločného majetku,
sú finančné prostriedky na tieto investície skutočne vynaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli
zabudované do domu jedného z manželov, prípadne o náklady s tým spojené, sú určujúce ceny

týchto prác a vecí v dobe, kedy boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne
vynaložilifinančnéprostriedkynaostatnýmajetokjednéhoznichabolistýmtojehopoužitímuzrozumení
s vedomím toho, že ich tzv. vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva môže pripadať v úvahu
len pri jeho vyporiadaní, avšak vo výške skutočne vynaloženej. Nebolo možné preto akceptovať
vyjadrenia žalobkyne poukazujúcej na zvýšenú hodnotu týchto nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného

po vykonaní daných investícií pri následkom odpredaji rodinného domu s príslušenstvom po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

Nebolo sporné, že rodinný dom patriaci žalovanému bol za trvania manželstva rekonštruovaný,
avšak tvrdenia účastníkov ohľadom rozsahu vykonaných investícií boli v rovine rozdielnych vyjadrení.

Žalobkyňa tvrdila, že do výlučného majetku žalovaného bolo za trvania manželstva investovaných
907.982,- Sk (30.139,48 Eur) a podľa žalovaného sa rekonštrukcia jeho nehnuteľností realizovala
výlučne z prostriedkov pôžičky poskytnutej peňažným ústavom vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur)
s tým tiež, že podstatná časť týchto stavebných prác a materiálu bola zabezpečená účastníkmi
svojpomocne (č.l. 137 a nasl.).

Súd prvého stupňa sa preto v zmysle predchádzajúcich pokynov odvolacieho súdu v konaní správne
zameral na zistenie hodnoty materiálov a prác vynaložených na rekonštrukciu daného rodinného
domu, ktorá bola vykonaná v období rokov 1991 - 1992. Nepriamym dôkazom o výške vynaložených
finančných prostriedkov pri rekonštrukcii tejto nehnuteľnosti je nepochybne znalecký posudok Ing. E.

R., znalca z odboru stavebníctva (znalecký posudok č. 1/13), predmetom ktorého bolo stanovenie
obstarávacích cien stavebných materiálov a prác pri rekonštrukcii daného objektu. Nemožno súhlasiť s
tvrdeniami žalobkyne, že súd prvého stupňa neakceptoval jej vyjadrenia ohľadom rozsahu vykonaných
rekonštrukčných prác a investícií do rodinného domu žalovaného. Súd prvého stupňa totiž menovanémuznalcovi uložil, aby znalecký posudok vypracoval po oboznámení sa s podaním žalobkyne doručeným
súdu dňa 23.02.2012 nazvaným „ zoznam prác, materiálov a výdavkov pre rekonštrukcií domov na ulici
Z. G. X“ v nadväznosti na čo mal znalec určiť, aká bola všeobecná hodnota stavebných materiálov a

prác použitých pri rekonštrukcii rodinného domu žalovaného v rokoch 1990 až 1992 a aká bola hodnota
stavebných materiálov a prác vykonaných v roku 1997 pri rekonštrukcii podkrovia tohto domu, tak ako
ju popisovala žalobkyňa v tomto písomnom podaní.

Znalec Ing. E. R., PhD. následne stanovil, že obstarávacie ceny stavebných materiálov a prác použitých

pri zhodnotení nehnuteľností žalovaného v rokoch 1990 - 1992 platných v čase ich realizácie a
dokumentovaných v podaní žalobkyne z 23.02.2012 predstavovali 11.407,97 Eur a obstarávacie ceny
stavebných materiálov a prác použitých pri zhodnotení nehnuteľností žalovaného v rokoch 1997 - 1998
platné v čase ich realizácie a dokumentované opäť v podaní žalobkyne z 23.02.2012, tvorili 4.181,57
Eur a teda spolu 15.589,54 Eur s DPH.

Súd prvého stupňa správnym spôsobom akceptoval závery vyjadrené v uvádzanom znaleckom
posudku, pričom však bolo potrebné sa vyporiadať aj s obranou žalovaného prezentovanou od počiatku
v tomto konaní v tom zmysle, že istý objem prác a materiálov vynaložených na túto rekonštrukciu bol
vykonaný svojpomocne, s pomocou rodinných príslušníkov a bez nároku na odmenu. V závislosti
od vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dôvodne konštatuje, že je možné, že účastníci za

obstaranie niektorých prác a materiálov zaplatiť nemuseli, že ich vykonali svojpomocne, resp. za pomoci
rodiny a priateľov, či známych bez nároku za odplatu. Nebolo však reálne, aby všetky vykonané práce
a materiály boli nadobudnuté zadarmo a dôkazy o tejto skutočnosti ani predložené neboli. Súd prvého
stupňa preto v nadväznosti na danú dôkaznú situáciu opodstatnene vlastnou úvahou (§ 136 O.s.p.)
určil, že je reálne, aby bez nároku na odplatu boli vynaložené práce a materiál v rozsahu 1/3 -tiny z

ich celkového objemu vyčísleného znalcom Ing. E. R., PhD., ktorý, ako už bolo uvádzané, vychádzal
predovšetkým z popisu prác, materiálu a výdavkov označených žalobkyňou. To znamená, že cena prác
a materiálov, ktorú účastníci uhradili zo spoločných prostriedkov a ktoré zohľadňuje podaný znalecký
posudok, predstavovala 313.333,- Sk (10.400,75 Eur).

Pokiaľ ide o stanovenie ceny prác a materiálov, ktoré znalec Ing. E. R., PhD. nestanovil, keďže
neboli dostatočne špecifikované (č.l. 444), súd prvého stupňa opodstatnene cenu týchto prác a
materiálov určil svojou úvahou, považujúc ďalšie vykonanie znaleckého dokazovania v tejto súvislosti
ako nehospodárne. Zohľadnil, že znalcom stanovená cena prác a materiálov bola zhruba 70 % z ceny,
ktorútvrdilažalobkyňavkonaní.Žalobkyňauvádzala,ženarekonštrukciukomínabolavynaloženásuma

5.000,-Sk,naobklady4.420,-Sk,napodhľadystropov1.500,-Sk,1.200,-Sk,5.400,-Ska5.400,-Sk,na
bodové svetlá 300,- Sk, na schody do domu 10.000,- Sk, na stavebné rekonštrukcie na streche garáže
3.000,- Sk a súčet týchto súm tvoril 36.220,- Sk z čoho 70 % je 25.354,- Sk, čo predstavuje 841,60
Eur a túto sumu súd prvého stupňa pripočítaval k celkovej sume vložených finančných prostriedkov
bývalých manželov do výlučného majetku žalovaného. Zo spoločných prostriedkov účastníkov tak na

nehnuteľnosť bola vynaložená čiastka 11.242,35 Eur (10.400,75 Eur + 841,60 Eur). Účastníci konania
nerozporovali, že na rekonštrukciu nehnuteľností boli použité finančné prostriedky v sume 200.000,-
Sk (6.638,78 Eur) s tým, že išlo o pôžičku poskytnutú bývalou Slovenskou štátnou sporiteľňou a
predmet vyporiadania ďalej tvorila aj suma 4.603,57 Eur ako ďalšie finančné prostriedky vynaložené
na rekonštrukciu rodinného domu (6.638,78 Eur + 4.603,57 Eur, spolu 11.242,35 Eur). Je nepochybné,

že z úveru vo výške 200.000,- Sk zostávalo ku dňu rozvodu manželstva zaplatiť 108.260,- Sk, keď
túto sumu po rozvode manželstva uhradil žalovaný zo svojich finančných prostriedkov. Celková výška
financií vynaložených z tohto úveru za trvania manželstva účastníkov na oddelený majetok žalovaného,
predstavovala 91.740,- Sk (3.045,21 Eur), z ktorej žalobkyňa má právo na zaplatenie polovice a teda
sumy 1.522,61 Eur. K tejto sume sa pripočítava polovica z ďalších vynaložených finančných prostriedkov

4.603,58 Eur, čo predstavuje 2.301,79 Eur, v závislosti od čoho je povinnosťou žalovaného zaplatiť
žalobkyni na úplné vyporiadanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte plnenie
v rozsahu 3.824,40 Eur.

K odvolacím námietkam žalovaného sa tiež žiada uviesť, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci

akceptoval ním predložený dôkazný materiál. Je totiž nepochybné, že obstarávacie ceny konštrukčných
prvkov plynofikácie, zdroj vykurovania, ústredné vykurovania, rozvody vody a kanalizácia, boli
prevzaté z ním predložených dokladov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na tieto doklady
v podanom znaleckom posudku poukázal ustanovený znalec. Žalovaným namietaná suma 60.000,-Sk podľa výsledkov vykonaného dokazovania nemohla byť predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctvaúčastníkov,keďžemalapredstavovaťspoločnýdarpremanželovapokiaľideofinančné
prostriedky v rozsahu 1.000 Eur, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich poskytol žalobkyni, nebolo preukázané

poskytnutie tohto plnenia a ani skutočnosť, že by túto sumu bolo potrebné vyporiadavať v rámci
prebiehajúceho konania. Súd prvého stupňa tiež správne nezohľadnil žalovaným tvrdenú existenciu
finančného daru 200.000,- Sk od jeho matky pre účely financovania rekonštrukčných prác. Nemožno v
tejto súvislosti opomenúť, že žalovaný počas konania zdôrazňoval predovšetkým to, že rekonštrukcia
domu bola realizovaná z prostriedkov pôžičky od peňažného ústavu a svojpomocne a ani matka

žalovaného H. A., vypočutá v tomto konaní ako svedkyňa dňa 10.05.2004 (č.l. 28) vo svojej výpovedi
netvrdila, že by toto konkrétne finančné plnenie žalovanému poskytla.

Poukazujúc na všetky tieto dôvody, tak odvolací súd rozsudok okrem výrokov o trovách konania potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania účastníkov, o týchto súd prvého stupňa rozhodol s použitím § 150
ods. 1 O.s.p. zdôrazňujúc, že predmetom konania boli vzájomné práva a povinnosti účastníkov a nie je
preto dôvodné priznávať účastníkom náhradu trov konania. Aj keď žalovaný popieral návrh žalobkyne,
žalobkyňa zasa žiadala priznať výrazne viac ako jej patrilo, z toho dôvodu prvostupňový súd náhradu
vzniknutých trov obom účastníkom nepriznával.

Podľa § 142 ods. 1 - 3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta

z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predpokladom použitia § 150 O.s.p. je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa s tým, že ide o
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Je odôvodnený tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnom

prípade viesť k nežiaducej tvrdosti. Vo všeobecnosti možno povedať, že treba zvažovať vždy okolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale
aj na strane účastníka, ktorému inak patriaci nárok nie je priznaný. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
účastníkov, je tiež potrebné prihliadnuť na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj

na postoj účastníkov v konaní.

Obsah spisu potvrdzuje, že žalobkyňa ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
označila okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané pôvodne na LV č. XXXX, kat. úz. J.. Poukazovala tiež
na to, že rekonštrukcia sporného rodinného domu bola realizovaná v dobe trvania manželstva aj zo

spoločných prostriedkov účastníkov, ktoré žiadala vyporiadať spôsobom predpokladaným v ustanovení
§ 150 Občianskeho zákonníka. Žalovaný od počiatku popieral akékoľvek nároky žalobkyne vo vzťahu
k týmto nehnuteľnostiam a to aj pokiaľ ide o vyporiadanie vynaložených spoločných prostriedkov na
majetok v jeho výlučnom vlastníctve. Dôvodnosť takto žiadaného nároku žalobkyne bola konštatovaná
užvuzneseníKrajskéhosúduPrešovzo16.10.2006č.k.1Co352/2005-107aspornouostalajehovýška.

Po celú dobu konania žalovaný neuznával takto uplatňovaný nárok. So zreteľom na túto situáciu preto
aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., na ktorý poukázal aj prvostupňový súd, opodstatnená nie je.V zmysle citovaného § 142 ods. 3 O.s.p., účastníkovi konania súd môže priznať plnú náhradu trov
konania, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, a to v prípade, ak účastníkov neúspech v pomere k
úspechu v konaní bol nepatrný, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku

alebo od úvahy súdu. Z dikcie zákonného ustanovenia plynie, že úvaha súdu sa môže týkať len
skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pre priznanie plnej náhrady
trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu, ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej
sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou
nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od úvahy súdu, prípadne znaleckého posudku. Ak je tento predpoklad splnený, je
potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

Odvolací súd konštatuje, že takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci. Žalobkyni aj keď bola
v konaní úspešná len čiastočne s ohľadom na výšku ňou uplatňovaných nárokov, patrí náhrada
vzniknutých trov z dôvodu, že výška plnenia, pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov vynaložených

na výlučný majetok žalovaného, závisela od znaleckého posudku, ale aj následnej úvahy súdu.

Z dôvodu, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov neriadil vyššie
uvádzanými úvahami a o náhrade trov nerozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p., odvolací súd s
poukazom na uvedené, rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov zrušil (§ 221 ods. 1 písm.

f/ O.s.p.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalší postup v súlade s § 221 ods.
2 O.s.p. V ďalšom konaní prvostupňový súd rozhodne o trovách konania účastníkov v zmysle vyššie
vyjadrených záverov a taktiež rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.