Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223191
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315223191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátuJUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. H.,
R. A. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. H., R. A. XX.XX.XXXX, T. D.: N. P. X, D. O.
V. -Ľ. H., R. A. XX.XX.XXXX, T. D.: N.Ž. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa,
na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13. júna 2019, č. k. 39P/240/2017
- 163, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13. júna 2019, č. k. 39P/240/2017 - 163,

p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 13.06.2019, č. k. 39P/240/2017 - 163, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého K.Ú. H., R.. XX.XX.XXXX zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120,- eur
mesačne s tým, že výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom 24.11.2015. Zároveň určil otcovi zročné výživné na maloletého za obdobie od 24.11.2015
do 31.05.2019 v sume 2.965,20 eur, ktoré povolil otcovi splácať po 98,84 eur mesačne, spolu s bežným

výživným,krukámmatky,podnásledkomstratyvýhodysplátok,počnúcdňom01.06.2019.Týmtozmenil
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.06.2008, č. k. 8C/87/2007-168, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.10.2008, sp. zn. 17Co/l88/2008, vo výroku o výživnom.
Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky maloletého, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej

povinnosti otca na maloletého zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Skutkovo matka
návrh odôvodnila zmenou pomerov na strane maloletého od poslednej úpravy výživného rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.06.2008 č.k. 8C/87/2007- 168, ktorým okrem iného bola
otcovi určená vyživovacia povinnosť na maloletého K. v sume cca 50,- eur mesačne (1.500,- Sk),
popri vyživovacej povinnosti na vtedy maloletého K. vo výške 66,- eur (2.000,- Sk) mesačne. Matka v
návrhu dôvodila, že zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorý v čase podania návrhu navštevoval
druhý stupeň základnej školy, v súvislosti s čím sa zvýšili výdavky, z dôvodu ktorého žiada o zvýšenie

výživného na sumu 120,- eur mesačne. K vlastným pomerom uviedla, že býva s deťmi na ubytovni, kde
hradí spolu 220,- eur mesačne a 8,60 eur mesačne elektrinu, 20,- eur mesačne za pranie. Pracuje ako
zdravotná sestra v ambulancii na poliklinike na Antolskej v Bratislave a jej mesačný príjem po odpočítaní
nájmu je 480,- eur aj s daňovým bonusom na deti. Otec maloletého nesúhlasil so zvýšením výživného,a naopak navrhoval zníženie výživného s odôvodnením, že má oveľa vyššie výdavky ako príjem. V
písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 25.05.2018 uviedol, že je nezamestnaný a
pracuje na aktivačných službách, mesačne dostáva len 117,40 eur, a to ako občan v hmotnej núdzi

spolu s príspevkom na bývanie. Platí inkaso, spláca úver, ktorý si zobral ešte na kúpu rodinného domu
v čase, keď žil spolu s matkou a maloletými deťmi, úver mu pomáhajú splácať jeho rodičia (109,- eur
mesačne).Vlastní rodinný dom v Pružine, žije sám, mesačne platí elektrinu 19,50 eur, štvrťročne platí
zálohy na plyn 60,- eur. Nemá skoro žiadne náklady ani ďalšie vyživovacie povinnosti, je voči nemu
vedená exekúcia pre vymoženie výživného na synov K. O. K.. S maloletým otec nie je ani v telefonickom

kontakte. Kolízny opatrovník maloletého po vykonanom dokazovaní uviedol, že suma, ktorú hradí otec
na výživu maloletého je zanedbateľná oproti tomu, aké sú náklady na výživu maloletého. Podľa názoru
opatrovníka maloletého je návrh matky na zvýšenie výživného opodstatnený a navrhol zvýšiť výživné
do sumy 120,- eur.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods.

1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na
základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého mal preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.06.2008, č.k. 8C/87/2007-
168, ktorým otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého K. sumou 49,79 eur (1.500,-
Sk) mesačne, došlo nepochybne k zmene pomerov na strane maloletého. Maloletý je starší, v čase

podania návrhu mal 12 rokov, bol žiakom šiesteho ročníka druhého stupňa základnej školy a v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie mal 16 rokov a bol žiakom deviateho ročníka druhého stupňa
základnej školy, bol prijatý na Strednú veterinárnu školu do Nitry, od školského roka 2019/2020. Súd
prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že matka má zvýšené výdavky na maloletého za posledné roky
na školu, oblečenie, obuv, hygienu, uhrádza náklady na električenku, krémy a lieky na liečbu kožných

problémov maloletého a bývanie, pričom výživné vo výške 49,79 eur zďaleka nepokrýva úhradu týchto
výdavkov. Matka zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o maloletého, otec sa s maloletým nestretáva
od roku 2013. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným mesačným príjmom vo výške
711,29 eur - 804,22 eur za roky 2015-2018, za obdobie od 01/2019 do 04/2019 vo výške 920,82 eur,
býva na ubytovni, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá žiadne úspory,

musela si požičiavať, splácať požičané financie a aj v súčasnosti, keďže otec ani doteraz určené výživné
neplatí riadne a včas, sa dostáva do mínusu na svojom účte. Otec preukazoval súdu prvej inštancie,
že bol vedený na úrade práce, poberal dávky v hmotnej núdzi, avšak nepreukázal, že si hľadá aktívne
zamestnanie. Rovnako nepreukázal súdu prvej inštancie tvrdenie, že má zhoršený zdravotný stav. Súd
prvej inštancie konštatoval, že otec maloletého už v čase podania návrhu na zvýšenie výživného nebol

vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda možnosť pracovať a bol aj schopný pracovať. Aktívne
si však zamestnanie nehľadal a riadne na pracovnú zmluvu, resp. dohodu o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru nepracoval, čo samo o sebe podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno vyhodnotiť
ako dôvod, ktorý by bránil zvýšeniu vyživovacej povinnosti. Mal za to, že pokiaľ je otec zdravý, schopný
pracovať, je jeho povinnosťou zabezpečovať príjem, nakoľko má vyživovaciu povinnosť voči svojmu

maloletému dieťaťu, ktoré samo ešte nie je schopné si príjem zabezpečiť, keďže si plní povinnú školskú
dochádzku, resp. sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o návrhu na zvýšenie výživného a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného prihliadal aj na
majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom rodinného domu a viacerých pozemkov v katastrálnom
území Pružina, a naďalej má vyživovaciu povinnosť už iba k mladšiemu synovi K.V., nakoľko starší

syn K. štúdium ukončil a je zamestnaný a podľa vyjadrenia matky na jeho výživu neprispieva od roku
2016. Z vyjadrenia otca súd prvej inštancie okrem toho zistil, že otec pracuje načierno, bez uzatvorenia
zmluvy, resp. dohody, na tzv. fušky, a teda okrem príjmu z dávky v hmotnej núdzi, má otec aj iné príjmy.
Pokiaľ otec preukazoval, že je povinný splácať úver, ktorý bol vzatý na kúpu rodinného domu, súd prvej
inštancie poukázal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča.

4. Súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého a skutočnosť, že o
maloletého sa osobne riadne stará matka maloletého, otec sa s maloletým stretáva minimálne, nad
rámec doteraz súdom určeného výživného matke neprispieval a navyše toto výživné ani neplatil riadne,
zvýšilvyživovaciupovinnosťotcazosumy49,79eurmesačnenasumu120,-eurmesačne,ktorévýživné

je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.11.2015
(od podania návrhu). Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zároveň zaviazal otca na splácanie
zročného výživného tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie.5. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas so
zvýšenímvyživovacejpovinnostinamaloletéhoK.,zdôvoduexistenčnýchproblémov.Poukázalnasvoje
písomné vyjadrenie, kde uviedol, že bol vedený na Úrade práce, kedy poberal len 117,40 eur, pričom

niektoré podlžnosti za neho splácajú jeho rodičia. V súčasnej dobe pracuje bez zmluvy len na 32 hodín
mesačne cez Úrad práce vo vedľajšej obci Ďurďové. Za odrobené hodiny dostáva mesačne len 120,50
eur a je nemysliteľné, aby z tohto príjmu splácal ešte aj navýšené výživné tak, ako je vyčíslené vo výroku
rozhodnutia. Podľa vyjadrenia otca je schopný zasielať po 50-,eur mesačne ako doposiaľ. Uviedol okrem
toho, že má zdravotné problémy, ktoré mu bránia sa trvale zamestnať a mať tak pravidelný príjem. O

prácu sa zaujíma, avšak nakoľko bol v minulosti súdne trestaný, je to pre niektorých zamestnávateľov
problém.

6. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k odvolaniu.

7. Matka maloletého na odvolanie otca uviedla, že nesúhlasí s výživným 50,- eur. Súhlasí s rozsudkom

súdu prvej inštancie a stanoveným výživným vo výške 120,- eur. Poukázala na to, že toto výživné
nie je dostatočné, nakoľko finančné potreby maloletého sa zvyšujú, lebo od septembra nastupuje na
strednú školu (2019/2020) a bude bývať na internáte, pričom len za stravu a internát bude platiť 90,-
eur a 30,- eur na mestskú dopravu. Okrem toho bude potrebovať financie na pomôcky a poplatky do
školy, oblečenie, obuv a vreckové. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 03.09.2020 doplnila,

že maloletý navštevuje aktuálne 2. ročník na strednej súkromnej veterinárnej škole v Bratislave, pričom
na tento rok sa platí školné 920,- eur v 4 splátkach po 230,- eur a budúci rok sa bude platiť 1.040,-
eur, popri výdavkoch na električenku, stravu, oblečenie, pomôcky do školy a bývanie. Matka poukázala
na skutočnosť, že otec maloletého už 13 rokov platí 50,- eur mesačne, čo je na 17 ročného syna
nedostatočné na jeho životné potreby.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.
Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť
nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu

je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov

odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia
a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,

spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené

aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvoreniečo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu
výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom

povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v
čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. §

121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie
pomerov na strane maloletého, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové

závery, a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Je nepochybné v
danej veci, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 11.06.2008, č.k. 8C/87/2007-168, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
21.10.2008, sp.zn. 17Co/188/2008. Od poslednej úpravy k času podania návrhu matkou na zvýšenie
výživného nastala zmena pomerov, a to už len samotným uplynutím siedmych rokov od poslednej úpravy

výživného. Je nepochybné, že náklady na maloletého podstatne vzrástli od poslednej úpravy výživného,
keďvčaseposlednejúpravymalmaloletý5rokovatohočasujemaloletýužštudentomstrednejodbornej
školy, má 17 rokov, s čím sú spojené vyššie náklady či už na stravu, ošatenie, vzdelanie a voľnočasové
aktivity. Maloletý má aj zdravotné kožné problémy, s čím sú spojené výdavky na ošetrovanie pleti. Súd
prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného primerane k týmto zmenám. Otcom uvádzaný argument

v odvolaní, že je nezamestnaný a má príjem len vo výške 120,50 eur neobstojí, nakoľko pri určení
vyživovacej povinnosti súd neprihliada len na reálne dosahovaný príjem, ale na možnosti a schopnosti
povinného rodiča. Otcom neboli predložené žiadne dôkazy o jeho napríklad takom zlom zdravotnom
stave, ktorý mu neumožňuje výkon práce. Otec je v produktívnom veku, je v jeho možnostiach a
schopnostiach sa zamestnať a mať príjem. Rodič má prvoradú zákonnú povinnosť vyživovať svoje

maloleté dieťa a nemôže sa tejto povinnosti zbaviť tým, že je nezamestnaný a nedosahuje príjem, hoci
tu nie sú k tomu dané žiadne objektívne okolnosti. Suma 120,- eur mesačne ledva postačuje na pokrytie
základných potrieb maloletého. Zvýšenie výživného v danom prípade je absolútne odôvodnené, suma
výživného stanovená vo výške 120,- eur je adekvátna ku zmene pomerov a k oprávneným nákladom
na maloletého vo veku 17 rokov.

11. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil
skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v
rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku).

12. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.

ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).