Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206967
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1412206967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: S. H., T. U. H. XXX, zastúpeného: Mgr.
Iveta Vajdová, advokátka so sídlom Bárdošova 25, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa,
a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 3.116,67 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.januára

2016, č.k. 8C/311/2012-183 v znení opravného uznesenia zo dňa 11. apríla 2016, č.k. 8C/311/2012-217,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 2.033,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.05.2012
do zaplatenia, do troch dní.
Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.000,17 eur od 21.05.2012 do 30.09.2012, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 486,50 eur.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 17.02.2012 došlo k poistnej udalosti, keď vozidlom SEAT Ibiza
EČ: T.-XXX-I., spoločnosti Melilla, s.r.o., bolo poškodené žalobcove motorové vozidlo EČV: S.-XXX-T.,
BMW. Spoločnosť Melilla, s.r.o. mala v čase poistnej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Žalobca si náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť na motorovom vozidle, uplatnil u žalovaného formou rozpočtu a predložil kalkuláciu opravy na
celkovú výšku 8.116,84 eur. V priebehu konania žalovaný zaplatil žalobcovi 5.000,17 eur odvolávajúc sa
na kalkuláciu podľa internej odbornej smernice na likvidáciu poistných udalostí z povinného zmluvného
poistenia. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 420 ods.1, § 427 ods. 1, §
442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že
žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 5.000,17 eur, pričom pri výpočte tejto sumy postupoval na základe
žiadosti žalobcu, že žiada vyplatiť škodu rozpočtom a internej odbornej smernice na likvidáciu poistných
udalostí z povinného zmluvného poistenia. Mal za to, že ak si uplatní poškodený poistné plnenie
rozpočtom, prijíma plnenie, ktoré mu ponúkne poisťovňa na základe jej interných postupov a aplikácií.
Dodal, že toto plnenie však môže poškodený odmietnuť a môže preukázať reálne náklady

na opravu poškodeného vozidla a žiadať poistné plnenie na základe reálne vynaložených nákladov.
Považoval za vylúčené, aby si poškodený uplatnil poistné plnenie rozpočtom a uvedený rozpočet
dokladoval na základe ním predloženého výstupu z kalkulačného programu, ktorého pôvod je neznámy.Konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je v rozpore s internými predpismi žalovaného, takýmto
spôsobom uplatnený nárok nemožno priznať, nakoľko uplatnenú výšku nároku nemohol žalovaný
nijakým spôsobom overiť, verifikovať. Žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

5.000,17 eura od 21.05.2012 do 30.09.2012 z dôvodu, že žalovaný v rozpore s § 11 ods. 6 písm.
a) zákona č. 381/2001 Z.z. , neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti,
neposkytol poistné plnenie poškodenému v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti. Konštatoval, že žalovaný oznámil žalobcovi škodovú udalosť dňa 20.02.2012,
trojmesačná lehota na poskytnutie poistného plnenia teda uplynula 20.05.2012. Dospel k záveru, že od

nasledujúceho dňa 21.05.2012 bol žalobca v omeškaní s plnením finančného záväzku až
do vyplatenia poistného plnenia dňa 01.10.2012. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods.
1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), c) až f) O.s.p. Poukázal na priebeh

uplatneniasvojichnárokovzpovinnéhozmluvnéhopoisteniaškodcuužalovaného anapriebehšetrenia
poistnej udalosti žalovaným, a to s dôrazom na skutočnosť, že dňa 01.03. 2012 žalovaný vykonaním
doobhliadky vozidla skončil šetrenia potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné
plnenie, ako i na skutočnosť, že v oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 19. 09. 2012
žalovaný vyčíslenie poistného plnenia nekonkretizoval, jeho oznámenie neobsahovalo výpočet výšky

poistného plnenia, ani písomné vysvetlenie, v ktorých položkách a z akého dôvodu bolo poistné plnenie
krátenéoprotinímpredloženejkalkuláciivypracovanejvprogrameAUDATEX,neobsahovalovysvetlenie
k rozsahu uplatnenej náhrady škody spočívajúcej v znehodnotení motorového vozidla v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pochybil, pokiaľ uznesením nerozhodol
aj o vrátení časti súdneho poplatku žalovanému, čo malo za následok, že ho zaviazal na zaplatenie

celého súdneho poplatku. Namietal, že konajúci súd nemal žalovanému priznať úhradu zaplateného
súdneho poplatku s poukazom na § 150 O.s.p. vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že si uplatnil náhradu škody na základe predloženej
kalkulácie opravy z neznámeho zdroja. Ním predložená kalkulácia opravy bola vyhotovená v programe
AUDATEX, ide o softvérové riešenie, ktoré používajú autoopravovne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal ním navrhnutý dôkaz ustanovením súdneho znalca za
účelovom ustálenia výšky škody, vrátane určenia znehodnotenia motorového vozidla, a to i vzhľadom na
nejasnosť kalkulácie likvidácie poistnej udalosti zo strany žalovaného predloženú v priebehu súdneho
konania. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný postupoval na základe jeho
žiadosti, že žiada vyplatiť škodu rozpočtom a internej odbornej smernice na likvidáciu poistnej udalosti z

povinného zmluvného poistenia, keď uvedená skutočnosť nekorešponduje s vykonaným dokazovaním
a prednesmi účastníkov konania, pretože on nikdy nežiadal likvidáciu poistnej udalosti podľa internej
odbornej smernice žalovaného na likvidáciu poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia a
namietal, že s takouto internou odbornou smernicou ho žalovaný ani nikdy neoboznámil. Namietal,
že kalkulácia predložená žalovaným nie je nikým podpísaná, je nezrozumiteľná, nie zrejmé aká časť

plnenia je za znehodnotenie vozidla, aká a v akom rozsahu za opravu vozidla, ktorými skutočnosťami sa
prvoinštančnýsúdvosvojomrozhodnutínezaoberal,apretohopovažovalzanedostatočneodôvodnené
a nepreskúmateľné. Namietal porušenie princípu rovnosti zbraní a nediskriminácie,
keď kalkuláciu zo strany žalovaného považoval súd za dôveryhodnú a ním predloženú kalkuláciu za
nedôveryhodnú a oprel sa o internú smernicu žalovaného, ktorá mu nebola známa. Poukázal tiež na to,

že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti škodcu nenamietal úhradu DPH a jednoznačne sa vyjadril,
ktoré položky neuznáva, resp. skracuje. S poukazom na § 11 zákona č. 381/2001 Z.z.
nepovažovalpostupžalovanéhoprišetrení anáslednomlikvidovanípoistnejudalostizasprávny.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach

uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 C.s.p.)
listinnými dokladmi - kalkulácia opravy zo dňa 07.03.2012 a zo dňa 18.05.2012, odborná smernica o
likvidácii poistných udalostí z PZP, uplatnenie nárokov poškodeného zo dňa 17.02.2012, oznámenie o
ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 19.09.2012, žiadosti o vyplatenie škody zo dňa 29.02.2012

a 27.03.2012 (§ 204 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
5. Podľa ust. § 442 ods. 1, Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodením ušlo (ušlý zisk).
6. Podľa ust. § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.7. Podľa ustálenej súdnej praxe škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda na veci je tak majetkovou ujmou, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá

predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu.
U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej treba vychádzať z nákladov účelne
vynaložených na opravu poškodenej veci
8. Občiansky zákonník rozoznáva dva spôsoby náhrady škody, a to v peniazoch (relutárna reštitúcia) a
uvedením do pôvodného stavu (naturálna reštitúcia), pričom nemôže byť poškodenému na ujmu, aký

spôsob náhrady si bude uplatňovať. Taktiež nie je určujúce pre stanovenie výšky náhrady škody, či
poškodená vec bola skutočne opravená, resp. či bola opravená odplatne, bezodplatne, v opravovni či
svojpomocne, pretože niet zákonného podkladu robiť výšku škody závislou na tom, ako poškodený s
vecou nakladá, teda či ju daruje, predá, vymení, svojpomocne opraví a za akú cenu (protihodnotu), lebo
tieto okolnosti sú len náhodné, bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výšku peňažnej náhrady treba
odvodzovať od nákladov na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu, ktoré je potrebné objektívne

zistiť, nezávisle na iných so škodnou udalosťou nesúvisiacich okolnostiach, ako je osobné pričinenie sa
poškodeného na odstraňovaní poškodenia a miera, do akej za ne platí. Pri výške peňažnej náhrady sa
preto javí opodstatnené vychádzať z obvyklej (trhovej) ceny opravy, ktorú by účtovala v čase poškodenia
v danom mieste príslušná opravovňa.
9. V preskúmavanej veci nebolo medzi stranami sporné, že pri dopravnej nehode dňa 17.02.2012

vznikla žalobcovi škoda na jeho motorovom vozidle EČV: S.-XXX-T., BMW, a že mu v tejto súvislosti
vznikol nárok na zaplatenie náhrady škody proti žalovanému, s ktorým mal škodca
(spoločnosť Melilla, s.r.o.) uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil náhradu škody formou rozpočtu a
predložil mu kalkuláciu nákladov na opravu v celkovej výške 8.116,84 eur s DPH. Žalovaný

trval na vyplatení škody vo výške 5.000,17 eur bez DPH vypočítanej na základe kalkulačného programu
podľa jeho internej odbornej smernice na likvidáciu poistných udalostí z povinného zmluvného poistenia,
zodpovedajúcej výške nákladov na opravu vozidla. Medzi stranami tak zostala sporná výška nároku
žalobcu na náhradu škody. Na odvolacom pojednávaní zotrvali obe strany vo vzťahu k tejto spornej
otázke na svojej argumentácii, ktorú predniesli na súde prvej inštancie.

10. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že súd
prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania nesprávne vyvodil, že pokiaľ žalobca požiadal
žalovaného vyplatiť škodu rozpočtom, zároveň týmto žiadal stanoviť výšku náhrady škody podľa
internej odbornej smernice žalovaného na likvidáciu poistných udalostí z povinného zmluvného
poistenia. Takýto záver totiž nemožno vyvodiť z formulára zo dňa 17.02.2012, ktorým si žalobca uplatnil

u žalovaného nárok na náhradu škody a ani zo žiadostí žalobcu o vyplatenie škody zo dňa 29.02.2012
a 27.03.2012.
11. V danom prípade žalobca ako poškodený nie je viazaný poistnou zmluvou uzatvorenou medzi
žalovaným (poisťovňou) a škodcom (poisteným) ani všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú jej
súčasťou, a napokon ani internými predpismi poisťovateľa, a preto zaujal súd prvej inštancie nesprávny

právny názor, že ak si uplatní poškodený poistné plnenie rozpočtom, prijíma plnenie, ktoré mu ponúkne
poisťovňa na základe jej interných postupov a aplikácií, a preto je vylúčené, aby si poškodený uplatnil
poistné plnenie rozpočtom na základe ním predloženého výstupu z kalkulačného programu. Napokon
aj sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.01.2016 potvrdil, že na poškodeného sa nevzťahujú
všeobecné poistné podmienky a ani jeho interné predpisy. S poukazom na uvedené súd

prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v rozpore s
internými predpismi žalovaného, a takto ním uplatnenú výšku nároku, ktorú žalovaný nemôže nijakým
spôsobom overiť, nemožno žalobcovi priznať.
12. Pretože kalkulácia opravy vypracovaná žalovaným na základe jeho internej smernice nie je
pre žalobcu záväzná, bolo potrebné v danej veci pri ustálení výšky náhrady škody zohľadniť aj

kalkuláciu predloženú žalobcom. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania zistil, že žalobca predložil
kalkuláciu opravy vypracovanú dňa 07. 03.2012; teda po vykonaní doobhliadky vozidla; autorizovaným
autoservisom, ktorá bola rovnako ako kalkulácia žalovaného vypracovaná podľa systému AUDATEX. Z
hľadiska dôkaznej sily preto považoval odvolací súd obidve kalkulácie opravy za dôveryhodné listinné
dôkazy, a vzhľadom na to, že žalovaný nenamietal, že by kalkulácia žalobcu zahŕňala aj

také položky opravy, ktoré nesúviseli so škodovou udalosťou, a rozdiely spočívali v položke týkajúcej
sa hodinovej mzdy za prácu na oprave vozidla a v účtovaní DPH, dospel odvolací súd k záveru, že
obidva tieto dôkazy sú relevantné pre posúdenie výšky nároku žalobcu na náhradu škody.13. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil zásadné rozpory v kalkuláciách predložených
stranami, nebolo by účelné a hospodárne nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, a preto na odvolacom
pojednávaní uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania a vzal za základ

svojho rozhodnutia cenu opravy vypočítanú na základe kalkulácie žalobcu vo výške 6.820,87 eur bez
DPH a cenu opravy vypočítanú na základe kalkulácie žalovaného vo výške 5.000,17 eur bez DPH
a ustálil výšku nákladov na opravu vozidla na sumu 5.910,52 eur bez DPH ako priemer týchto cien.
Odvolacísúdvychádzalzúvahy,žezaobvyklúnemožnopovažovaťvýlučnecenuúčtovanúzaoriginálne
diely a za prácu autorizovaným servisom, ale ani cenu účtovanú za alternatívne (nie originálne) diely a

za prácu neautorizovaným servisom.
14. Spornou zostala aj otázka, či za obvyklú cenu možno považovať cenu opravy (prác a
materiálu) vrátane DPH. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ sa má pri stanovení skutočnej škody
vo výške peňažnej náhrady vychádzať z obvyklej ceny nákladov vynaložených na opravu poškodených
častívozidlaúčtovanejvdanommiesteačaseopravovňou, jepotrebnézohľadniť,zhľadiskastanovanie
výšky škody, cenu prác a materiálu vrátane DPH. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o cenách č. 18/1996

Z.z. zásadne platí, že súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a preto je potrebné vychádzať z
predpokladu, že pokiaľ by si bol dal žalobca skutočne opraviť vozidlo, prevažná väčšina opravovní by
mu ako platitelia DPH účtovala z ceny opravy aj DPH a žalobca, ktorý nie je platiteľom DPH, by ju bol
musel nevyhnute ako súčasť ceny opravy zaplatiť a nemohol by si zaplatenú daň odpočítať. Uvedený
záver je založený na úvahe, že pri takej legislatívnej úprave, že DPH je súčasťou ceny, za všeobecne

známu možno považovať skutočnosť (§ 186 ods. 1 C.s.p.), že väčšina autoopravovní je platiteľom DPH
(§ 4 zákona č. 222/2004 Z.z.) a pri takomto nastavení je potom už na žalovanom preukázať, že ak by
si žalobca bol dal vozidlo skutočne opraviť, účtovala by mu väčšina opravovní v danom mieste a čase
cenu opravy bez DPH (napr. 7 opravovní z 10 by mu neúčtovalo DPH).
15. V danej veci je tak potrebné za obvyklú považovať cenu prác a materiálu vrátane DPH, pretože

možno s istotou ustáliť, že v prípade ak by si bol dal žalobca skutočne vozidlo opraviť v opravovni,
za obvyklého (pravidelného, normálneho) priebehu vecí, by bol musel nevyhnutne zaplatiť aj DPH z
ceny opravy. Poškodený, ktorý si svojpomocne opraví, resp. sa rozhodne nedať si opraviť poškodené
vozidlo, nemôže byť znevýhodnený krátením náhrady skutočnej škody o DPH len z tohto dôvodu, že
si nedal vozidlo opraviť v opravovni. Z hľadiska stanovenia výšky skutočnej škody v peniazoch, nemôže

byť určujúci spôsob, akým sa poškodený rozhodne túto odstrániť, vždy musí vyjadrovať obvyklé náklady
na uvedenie do pôvodného stavu. So zreteľom na tieto závery vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie
sumy 1.122,19 eur zodpovedajúcej DPH vo výške 19% (tak ako ju žalobca požadoval na základe svojej
kalkulácie) zo sumy 5.910,52 eur (nákladov na opravu). Spolu tak nárok žalobcu na náhradu škody
predstavuje sumu vo výške 7.033,52 eur, a pokiaľ žalovaný zaplatil žalobcovi 5.000,17 eur, vznikla

žalovanému povinnosť doplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.033,35 eur.
16. Z dôvodu, že žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001
Z.z. vznikla mu podľa § 11 ods. 8 cit. zák. povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 2.033,35 od 21.05.2012.
17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.033,35
eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 21.05.2012 do zaplatenia, a vo zvyšnej napadnutej časti
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
18. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia

istiny 8.116,84 eur s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie istiny 5.000,17 eur treba považovať
z hľadiska výsledku konania za úspech žalobcu, pretože žalovaný zavinil zastavenie tejto časti konania
vzhľadom na to, že žalobca zobral v tejto časti žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý v priebehu
konania časť istiny zaplatil, keď žaloba v tejto časti bola podaná dôvodne, pretože žalovaný bol v
omeškaní s plnením si zákonných povinností. V časti o zaplatenie istiny 3.116,67 eur bol žalobca

úspešný čo do priznanej sumy 2.033,35 eur a neúspešný čo do zamietnutia sumy 1.083,32 eur.
Procesný úspech žalobcu v danom prípade predstavuje priznaná istina 2.033,35 eur a žalovaným po
podaní žaloby zaplatená istina 5.000,17 eur. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu bol 7.033,52 eur,
čopredstavuje87%-nýúspech,aneúspešnýbolvčasti 1.083,32 eur,čopredstavuje13%-nýneúspech,
a preto konečný úspech žalobcu v konaní je 74% (úspech v rozsahu 87% - neúspech v rozsahu

13%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).